Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15C/232/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní pred sudcom JUDr. Rastislavom Jakubovičom v právnej veci žalobcu: GENERAL FACTORING, a.s., IČO: 35 838 825, so sídlom Bratislava, Košická č. 56, právne zastúpený: Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 47 255 706, so sídlom Bratislava, Michalská č. 14, proti žalovanému: U. I., R.. X.X.XXXX, D. Š., R. XXXX/XX, právne zastúpený advokátkou: Mgr. Ivica Šišoláková, so sídlom Galanta, Nová Doba 920/5, o zaplatenie 3 174,11 Eur s prísl., takto

rozhodol:

Súd návrh zamieta.

Súd žalovanému priznáva plnú náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 19.3.2014 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného k zaplateniu sumy 3 174,11 Eur s prísl. a k náhrade trov predmetného konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že jeho právny predchodca (spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s., IČO: 00 151 653, so sídlom Bratislava, Tomášikova č. 48, s ktorou dňa 21.12.2010 uzavrel Zmluvu o postúpení pohľadávok, ktorej predmetom bola aj pohľadávka žalovaná k zaplateniu v predmetnom súdnom konaní) uzatvoril dňa XX.X.XXXX so žalovaným Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX. Na základe uvedenej zmluvy bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 1 277,97 Eur, pri úrokovej sadzbe 17,70 % ročne. Žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver splácať mesačnou splátkou, splatnou vždy k 20.dňu toho ktorého mesiaca. Splatnosť prvej splátky bola dohodnutá zmluvnými stranami na termín 20.6.2006 a konečná splatnosť úveru na termín 20.4.2011 (čl. I - Základné podmienky zmluvy o úvere). Žalovaný svoj záväzok zo zmluvy neplnil a poskytnutý úver nesplatil ani do dňa dohodnutej konečnej splatnosti, t.j. do dňa 20.4.2011.

2. Súd v danej veci vydal platobný rozkaz č.k. 32Ro/593/2014-32 zo dňa 17.4.2014, voči ktorému však žalovaný podal odpor, čím zo zákona došlo k zrušeniu vydaného platobného rozkazu v celom rozsahu a súd vo veci nariadil pojednávanie. 3. V priebehu konania žalovaný požiadal súd o ustanovenie advokáta, a teda uznesením tunajšieho súdu č.k. 15C/232/2014-69 zo dňa 12.12.2014 bol žalovaný odkázaný na Centrum právnej pomoci, pričom po preskúmaní jeho žiadosti mu bol ustanovený advokát Mgr. Ivica Šišoláková. Ustanovená advokátka podala dňa 31.7.2015 vyjadrenie k žalobe, v ktorom uviedla, že vzhľadom k tomu, že na strane poskytovateľa úveru v danom prípade vystupovala Slovenská sporiteľňa, a.s., ktorá poskytovanie úverov vykonáva v rámci svojej podnikateľskej činnosti a na druhej strane fyzická osoba - spotrebiteľ, je potrebné na vzťahy založené medzi nimi uzatvorenou zmluvou aplikovať ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka ako aj ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a predmetnú zmluvu posudzovať ako spotrebiteľskú. V predmetnom podaní uviedla, že žalovaný vznáša voči nároku žalobcu námietku premlčania, podľa ustanovení zákona č. 40/1964 Zb. Žalovaný namieta

premlčanie pri nárokoch, od splatnosti ktorých ku dňu podania návrhu uplynuli tri roky. Žalobca podal žalobu na súd dňa 19.3.2014, pričom nepreukázal, že by záväzok žalovaného sa stal zročným v celosti pre neplanenie splátok, a preto sa za nepremlčané považujú iba nároky žalobcu, na peňažné plnenia (splátky), ktoré sa stali splatnými po 19.3.2011, čo by v tomto prípade predstavovalo maximálne dve splátky splatné dňa 20.3.2011 a dňa 20.4.2011. Zároveň právna zástupkyňa žalovaného spochybnila výšku uplatneného nároku, ktorým je

- istina vo výške 3 174,11 Eur,

- úrok vo výške 17,70 % ročne z dlžnej sumy 3 021,73 Eur od 22.12.2010 do zaplatenia,

- úroky z omeškania,

- trovy konania.

Z prílohy k zmluve o postúpení vyplýva, že poskytnutý úver predstavoval istinu vo výške 1 277,97 Eur, preto nie je zrejmé, ako ku dňu postúpenia pohľadávky mohla dlžná suma predstavovať istinu vo výške 3 021,73 Eur, najmä aj kvôli tomu, že žalovaný svoj záväzok z časti aj plnil. Istina totiž predstavuje nesplatenú časť úveru bez úroku. Vychádzajúc zo zmluvy bol žalovaný povinný poskytnúť právnemu predchodcovi žalobcu plnenie v 59 splátkach po 34,69 Eur, čo je celkovo 2 046,71 Eur. Žalobca si podanou žalobou nielenže uplatňuje nárok na zaplatenie istiny v podstatne vyššom rozsahu, ale požaduje k nej aj zmluvný úrok vo výške 17,70 % ročne, pričom vôbec nepreukázal opodstatnenosť takto uplatnených nárokov. Právna zástupkyňa žalovaného vzhľadom na vyššie uvedené navrhla, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol z dôvodu premlčania a nepreukázania opodstatnenosti uplatneného nároku a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania.

4. Podaním doručeným súdu dňa 6.4.2016 vzal žalobca svoju žalobu čiastočne späť, pričom o čiastočnom späťvzatí súd rozhodol samostatným uznesením č.k. 15C/232/2014-140 zo dňa 14.4.2016. Predmetom konania po čiastočnom späťvzatí ostala istina vo výške 485,66 Eur (t.j. 14 nepremlčaných splátok po 34,69 Eur) s úrokom z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 559,65 Eur od 21.4.20144 do zaplatenia a trovy predmetného konania. Súčasne v predmetnom podaní žalobca podal vyjadrenie, v zmysle ktorého zmluva uzatvorená medzi zúčastnenými nevznikla reálnym odovzdaním druhovej veci (peňazí) dlžníkovi, ale vznikla už dohodou strán o jej obsahu. Je nepochybné, že ide o zmluvu o úvere v zmysle ustanovenia § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a patrí medzi tzv. absolútne obchody, pre ktoré je daná pôsobnosť Obchodného zákonníka, a to bez ohľadu na povahu jej účastníkov. Poukázal na to, že potom aj premlčanie sa riadi režimom Obchodného zákonníka, nakoľko ide o spotrebiteľskú zmluvu majúcu formu absolútneho obchodu, pričom ako dôkaz právny zástupca žalobcu uviedol viaceré rozhodnutia slovenských súdov ako aj rozhodnutia Najvyššieho súdu SR ako aj Najvyššie súdu ČR. V ďalšom texte sa právny zástupca žalobcu vyjadroval k aktívnej legitimácii žalobcu, kde uviedol, že táto tu je daná, nakoľko veriteľ môže postúpiť pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka (§ 524 Občianskeho zákonníka).

5. Dňa 30.8.2016 bolo súdu zo strany právneho zástupcu žalobcu doručené vydranie zo dňa 24.8.2016, ktorým bolo opätovne poukázané, na to, že na daný spor sa majú aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, a to vrátane ustanovení o premlčaní. Právny zástupca žalobcu opätovne uviedol viacero rozhodnutí slovenských súdov, ktoré v obdobných prípadoch aplikujú ustanovenia Obchodného zákonníka, a teda aj štvorročnú premlčaciu dobu. Opätovne bolo poukázané aj na skutočnosť, že postúpenie pohľadávky v danom prípade bolo riadne a platné s odkazom na ustanovenie § 17 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch a na to, že sa pri ňom postupovalo podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Nie je správna aplikácia § 92 ods. 8 zákona o bankách, nakoľko zákon o bankách a ani zákon o spotrebiteľských úveroch absenciu, či nepreukázanie výzvy, požadovanej v zmysle uvedeného ustanovenia, ako dôvod neplatnosti postúpenia pohľadávky neuvádza. Uviedol viaceré súdy SR, ako aj nálezy Ústavného súdu SR a Ústavné súdu ČR, ktorými posilnil a podporil silu svojho argumentu.

6. Na pojednávaní konaným pred súdom dňa 8.9.2016 sa osobne zúčastnila len právny zástupkyňa žalovaného, ktorá uviedla, že sa pridržiava svojich doterajších vyjadrení, pričom má za to, že na danú vec sa majú použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka.

7. Súd v danej veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov, a to: Zmluva o splátkovom úvere Č.. XXXXXXXXXX, Všeobecné obchodné podmienky, Zmluva o postúpení

pohľadávok zo dňa 21.12.2010, Príloha k Zmluve o postúpení, Oznámenie o postúpení, ako aj s ostatným na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav veci:

8. Žalovaný ako spotrebiteľ uzatvoril dňa XX.X.XXXX s právnym predchodcom žalobcu ako dodávateľom Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver 1 277,97 Eur. Predmetný úver sa žalovaný zaviazal splatiť žalobcovi prostredníctvom 59 mesačných splátok vo výške po 34,69 Eur. Celkovo sa žalovaný zaviazal žalobcovi vrátiť sumu 2 046,71 Eur, t.j. úver navýšený o sumu 768,74 Eur. Splatnosť jednotlivých splátok bola určená k 20. dňu toho ktorého mesiaca, pričom prvá splátka bola splatná dňa 20.6.2006 a konečná splatnosť úveru bola stanovená na deň 20.4.2011. RPMN bola 9,88 % a úroková sadzba 17,70 % ročne.

9. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z., spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.

Podľa § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z.z., zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Podľa § 4 ods. 2 cit. zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí 6) obsahuje najmä a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

Podľa § 4 ods. 5 cit. zákona, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

10. Spotrebiteľské zmluvy a vzťahy z nich vyplývajúce majú občianskoprávnu povahu, nakoľko neupravujú obchodné vzťahy medzi podnikateľmi, osobami, ktoré konajú v rámci podnikania, ale vzťahy medzi podnikateľom a fyzickou osobou, ktorá koná v tomto vzťahu pre svoje osobné potreby a na súkromné účely a nie na účely podnikania alebo obchodu. Na takto posudzovaný vzťah preto treba aplikovať zákonnú úpravu Občianskeho zákonníka, ktorá bola platná v čase uzavretia zmluvy.

11. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa ods. 4 cit. ustanovenia, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

12. Úver je odplatný právny úkon a jeho ekonomickým cieľom je poskytnutie peňažných prostriedkov spravidla za odplatu (úroky). V danom prípade odplata za poskytnuté úvery zjavne vybočuje z rámca úverovania, ktoré by bolo akceptovateľné z hľadiska dobrých mravov, pričom hmotnoprávny základ pre takýto záver dáva práve ustanovenie § 39 OZ. Neprimeraná výška úrokov je väčšinou spoločnosti neuznávaná a hodnotená ako odporujúca dobrým mravom. V zmysle rozhodnutia NS SR 5Cdo 26/2011 v prípade vysokých úrokov ide o neplatnosť úrokov v celom rozsahu a nie je možné ich modifikovať. Judikatúra súdneho dvora podporuje toto opatrenie v rozsudku zo 14.1úna 2012 vo veci C-618/10 Banco Espanol de Crédito SA proti Joaquín Calderón Camino: Článok 6 ods. 1 smernice 93/13 sa má vykladať v tom zmysle, že mu odporuje právna úprava členského štátu, akou je článok 83 legislatívneho dekrétu 1/2007 o prepracovaní všeobecného zákona o ochrane spotrebiteľov a užívateľov a ďalších doplňujúcich zákonov ( Real Decreto Defensa de los Consumidores y Usuarios y otras leyes complementarias ) zo 16.novembra 2007, ktorá vnútroštátnemu súdu umožňuje v prípade, že rozhodne o neplatnosti nekalej podmienky, ktorá je súčasťou zmluvy uzatvorenej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom, doplniť uvedenú zmluvu tým, že zmení obsah tejto podmienky. Maximálna výška úrokov (ako odplaty) pri peňažných pôžičkách a úveroch nie je limitovaná žiadnym právnym predpisom. Je ponechaná na dohodu strán, ktorá však musí byť v súlade s ustanovím § 39 OZ, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom. Právny úkon postihnutý takouto vadou je absolútne neplatný. O takýto stav pôjde spravidla vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú p dôvodu posúdil úverovú zmluvu za neplatnú.

13. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzatvorené zmluva o spotrebiteľskom úvere, teda spotrebiteľská zmluva. Na jednej strane vystupuje fyzická osoba - spotrebiteľ, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti a na strane druhej právnická osoba - dodávateľ, ktorá pri uzatváraní zmluvy koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti.

14. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

15. Predmetnú zmluvu teda súd považoval za spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú je potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka. Aj keď predmetná zmluva je zmluvou, ktorá vykazuje známky absolútneho obchodu a je potrebné ju posúdiť podľa Obchodného zákonníka, je zároveň zmluvou spotrebiteľskou, a potom normy obchodného práva sú použiteľné len vtedy, ak neodporujú úprave spotrebiteľských vzťahov podľa Občianskeho zákonníka a vykonávacích predpisov, ktoré ustanovenia majú prednosť pred aplikáciou Obchodného zákonníka. 16. Po preskúmaní zmluvy o úvere z pohľadu či obsahuje náležitosti uvedené v § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného k 10.5.2006, súd zistil, že zmluva neobsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Zmluva obsahuje len údaj o počte splátok 59, výšku mesačnej splátky 34,69 Eur, a to že splátka má byť uhradená do 20. dňa v mesiaci. Zo zmluvy preto nie je zrejmé, aká časť splátky je určená na splátku istiny, aká na splátku úroku a prípadne aká na splátku poplatku. Táto skutočnosť nevyplýva ani z ďalších listinných

dôkazov predložených žalobcom, ktorý sa stal jej vlastníkom po postúpení pohľadávky (čo mal súd preukázané z predloženej zmluvy o postúpení a jej prílohy) a nebola súdu ozrejmená ani žiadnym iným spôsobom. Podľa názoru súdu táto zákonná náležitosť nemôže byť v spotrebiteľskej zmluve naplnená len uvedením súhrnnej výšky mesačnej splátky. Z uvedeného údaju nie je spotrebiteľ schopný vyvodiť aké bude navýšenie sumy, ktorú si v skutočnosti požičiava a z akých konkrétnych zložiek sa skladá celková suma, ktorú bude napokon povinný veriteľovi vrátiť. Vzhľadom na uvedené nedostatky súd síce považoval zmluvu o spotrebiteľskom úvere za uzavretú, v dôsledku chýbajúcej náležitostí je však poskytnutý úver bezúročný a bez poplatkov, nakoľko v zmysle ustanovenia § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z.z. od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

17. Podľa ustanovenia § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa ustanovenia § 101 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

18. Pri aplikácii všeobecnej trojročnej premlčacej doby podľa Občianskeho zákonníka a nie štvorročnej podľa Obchodného zákonníka na daný vzťah súd vychádzal z toho, že pri spotrebiteľských zmluvách majú prednosť osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského práva, vrátane ustanovení § 52 až 54 Občianskeho zákonníka. Napriek existencii dualistického systému záväzkového práva v našom právnom poriadku, súd nevidí dôvod posudzovať premlčanie v spotrebiteľskej, a teda typickej občianskoprávnej veci podľa právnej úpravy, ktorá reguluje vzťahy v zásade medzi podnikateľmi. Najmä s prihliadnutím na to, že Občiansky zákonník takúto úpravu má a je pre nepodnikateľov výhodnejšia.

19. V zmysle vyššie uvedeného je zrejmé, že pri hodnotení akým režimom sa má spravovať premlčanie uplatneného nároku, sa súd stotožnil s argumentáciou právnej zástupkyne žalovaného, nakoľko aj súd je toho názoru, že na premlčanie sa majú použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka, a teda je tu trojročná premlčania doba. Ako je už z vyššie uvedeného zrejmé, vzhľadom na to, že žaloba bola podaná dňa 19.3.2014, bola podaná v čase, keď nárok na zaplatenie poskytnutej istiny (bez úrokov a akýchkoľvek poplatkov) bol už premlčaný. Preto súd podanú žalobu zamietol v celom rozsahu.

20. Súd rozhodol na základe dôkazov označených a navrhnutých stranami sporu. Sám žiadne dôkazy nevykonával ani neinicioval a to s prihliadnutím na zásadu rovnosti strán súdneho konania ako aj s prihliadnutím na právo strán sporu na spravodlivé a nestranné prejednanie veci.

21. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 C.s.p., v zmysle ktorého nárok na náhradu trov konania vznikol žalovanému, ktorý bol v danej veci stopercentne úspešný. O výške priznaných trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po ako toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť. Súd návrh zamietol, nakoľko uplatnený nárok bol premlčaný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa popri týchto všeobecných náležitostiach uvedie aj to proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých

dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.