Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9Co-237-2016.pdf
PDF · 92.36 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/237/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a členov senátu JUDr. Jozefa Turzu a JUDr. Ladislava Mejstríka, v právnej veci žalobcov: v rade 1/ H. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom F. Q. XXXX, H. - C., v rade 2/ S. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom tamtiež, obaja zastúpení JUDr. Petrom Svrčekom, advokátom so sídlom T. XXXX/X, H., proti žalovanému: Slovenská republika - Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, so sídlom Chlumeckého 2, P. O. Box 57, Bratislava 212, v konaní o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, na odvolanie žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok, č.k. 3C/204/2015-147 zo dňa 25. mája 2016, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania proti žalobcom zaviazaným spoločne a nerozdielne v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd opätovne po zrušení predchádzajúceho rozsudku krajským súdom zamietol návrh žalobcov, ktorým sa podľa § 9 ods. 1 písm. b/, § 18 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom domáhali voči žalovanému, aby im spoločne a nerozdielne zaplatil náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom jeho orgánu - Okresného úradu Ružomberok, odbor katastrálny vo výške 11 418,30 eur s príslušenstvom. Trovy konania žalovanému, ktorý mal plný úspech vo veci podľa § 142 ods. 1 O. s. p., nepriznal, keďže si ich neuplatnil. Mal preukázané dve z troch podmienok vzniku zodpovednosti štátu za škodu. Žalobcovia 20. 09. 1999 uzavreli s Q. E. kúpnu zmluvu, na základe ktorej od neho ako výlučného vlastníka odkúpili spoluvlastnícky podiel 1/3-ina z pozemku KN parcela č. 10700 v k.ú. obce H., LV č. XXXX, vklad ktorej bol povolený 27. 10. 1999. Po doručení zmluvy správe katastra nedošlo k vyznačeniu plomby na liste vlastníctva podľa § 44 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam a k zápisu vlastníckeho práva došlo až 20. 07. 2002 v rozpore s ust. § 43 ods. 1 písm. a/ citovaného zákona. Medzitým začalo pred Okresným súdom Ružomberok exekučné konanie Er 123/2001, v ktorom oprávnený vymáhal od Q. E. pohľadávku a v ktorom súdny exekútor 10. 01. 2002 vykonal aj dražbu pozemku KN parcely č. 10700 podľa listu vlastníctva vydaného 26. 03. 2001 Správou katastra Ružomberok vedeného napriek uvedenému v celosti na povinného, v ktorej udelil príklep Ing. U. U.. Príklep schválil Okresný súd Ružomberok uznesením z 11. 07. 2002, ktoré následne potvrdil krajský súd. Z uvedeného mal za to, že je splnená prvá zákonná podmienka zodpovednosti štátu za škodu, a to nesprávny úradný postup správy katastra spočívajúci v nevyznačení plomby o zmene vlastníckeho práva na základe doručenej zmluvy, včas nevykonanom zápise spoluvlastníckeho práva žalobcov do listu vlastníctva a vydaní nesprávneho listu vlastníctva pre exekučné konanie. Bola splnená aj ďalšia podmienka - vznik škody u žalobcov,
nakoľko došlo k zmenšeniu stavu v ich majetkovej sfére. Z dôvodu, že na liste vlastníctva bol ako výlučný vlastník vedený nielen vydražiteľ, ale aj žalobcovia ako bezpodieloví spoluvlastníci 1/3-iny predmetného pozemku podal proti nim Ing. U. návrh na určenie vlastníckeho práva k predmetnému pozemku a žalobcovia vzájomný návrh proti nemu. Okresný súd Ružomberok rozsudkom zo dňa 20. mája 2013 č.k. 6C/143/2012-101 určil, že výlučným vlastníkom predmetného pozemku je Ing. U.. Rozsudok bol potvrdený aj krajským súdom, keď následne najvyšší súd dovolanie žalobcov odmietol. Žalobcovia vyčíslili a preukázali výšku škody spočívajúcu v hodnote spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 1/3-ina na označenom pozemku v zmysle znaleckého posudku vo výške 7 900 eur, ako aj výdavkov vynaložených v súvislosti so súdnym konaním vo výške 3 518,30 eur. Poslednú podmienku, a to príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom orgánu štátu a vzniknutou škodou na strane žalobcov nemal preukázanú. O vzťah príčinnej súvislosti ide vtedy, ak protiprávne konanie a vznik škody sú v logickom slede, pričom vzťah príčiny a následku musí byť bezprostredný (priamy). Jedná sa pritom o otázku skutkovú. Z výpovedí žalobcov vyplynulo, že sa o vydražení predmetného pozemku v exekučnom konaní v celosti pre vydražiteľa dozvedeli cestou JUDr. Zdenky Šeďovej, riaditeľky Správy katastra Ružomberok už v roku 2003, pričom netvrdili, ani nepreukázali bezúspešné domáhanie sa vydania bezdôvodného obohatenia voči tomu, kto ho na ich úkor získal a je ho povinný vydať. Vzhľadom na ich pasívny prístup - nevyužitie všetkých zákonných prostriedkov obrany, ktoré im právny prostriedok priznáva, nie je daný bezprostredný vzťah príčiny a následku medzi nesprávnym úradným postupom Okresného úradu Ružomberok, odbor katastrálny a škodou, ktorá im vznikla, pretože pokiaľ by sa domáhali zaplatenia bezdôvodného obohatenia na súde voči tomu, kto sa na ich úkor bezdôvodne obohatil a v konaní by boli úspešní, k následku - zmenšeniu ich majetku by nedošlo. Ubezpečovanie zo strany riaditeľky správy katastra, že o vlastnícke právo nemôžu prísť, nezohľadnil, nakoľko táto skutočnosť v konaní nebola preukázaná a takýto postup ani nemožno kvalifikovať ako úradný postup s relevantnými právnymi následkami. K vznesenej námietke premlčania zo strany žalovaného, ktorý začiatok plynutia premlčacej doby odvíjal od okamihu schválenia príklepu na predmetnej dražbe vydražiteľovi uznesením okresného súdu z 11. 07. 2002, v dôsledku čoho subjektívna trojročná premlčacia doba podľa § 22 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. uplynula pred podaním žaloby žalobcov, uviedol, že je potrebné ustáliť, kedy žalobcovia získali vedomosť o škode. Aj keď zápis spoluvlastníckeho podielu na liste vlastníctva prekračoval 100 % a z toho dôvodu došlo k vyvráteniu hodnovernosti údajov o vlastníckom práve k nehnuteľnosti podľa § 71 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z. z., boli žalobcovia subjektívne presvedčení o ich vlastníckom práve na základe kúpnej zmluvy na spoluvlastnícky podiel v 1/3-ine, rozhodnutia o vklade, zápisu vlastníckeho práva v ich prospech na list vlastníctva. Spornosť v otázke vlastníckeho práva (ktoré je právom nepremlčateľným podľa § 100 ods. 2 OZ) bola definitívne vyriešená v súdnom konaní 6C/143/2012 v prospech vydražiteľa, keďže posúdenie otázky vlastníckeho práva prináležalo súdu. Rozhodnutie okresného súdu v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Žiline nadobudlo právoplatnosť 10. 12. 2013, ktorým momentom sa žalobcovia skutočne (preukázateľne) dozvedeli o škode spočívajúcej v strate ich spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 1/3-ina na predmetnom pozemku vrátane výdavkov vynaložených v súvislosti s týmto konaním a od tohto momentu začala plynúť aj trojročná subjektívna premlčacia doba, v rámci ktorej žalobcovia žalobu na súd podali.
2. Proti uvedenému rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, podali podľa § 205 ods. 1 písm. f/ O. s. p. odvolanie žalobcovia a žiadali ho zmeniť tak, že odvolací súd žalobe v celom rozsahu vyhovie a priznaná im trovy konania. Nesúhlasili s názorom, že neexistuje príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Samotný súd prvej inštancie poukázal na ich subjektívne presvedčenie o vlastníckom práve na základe kúpnej zmluvy na spoluvlastnícky podiel, rozhodnutie o vklade, zápis vlastníckeho práva v ich prospech na list vlastníctva, keď nevierohodnosť údajov o vlastníckom práve k nehnuteľnosti, ktorú im síce riaditeľka správy katastra oznámila už v auguste 2003, bola definitívne vyriešená až v súdnom konaní 6C/143/2012 v prospech vydražiteľa. Samotný krajský súd v uznesení sp. zn. 23Co/2134/02 zo dňa 28. 02. 2003, v ktorom potvrdil uznesenie okresného súdu o schválení príklepu v exekučnom konaní, uviedol, že ak sa povinný domáha, že skutočné vlastnícke vzťahy sú iné od evidenčných, dotknutý účastník má možnosť domáhať sa svojho vlastníctva, ak nebol účastníkom tohto konania v samostatnom určovacom konaní podľa § 80 písm. c/, čím potvrdil oprávnenosť ich subjektívneho presvedčenia, že sú spoluvlastníkmi pozemku. Vzhľadom na toto subjektívne presvedčenie, ktoré uznal aj súd prvej inštancie, je nelogické, aby sa od oprávneného v exekúcii, či iného subjektu domáhali vydania bezdôvodného obohatenia, keďže nemali vedomosť o tom, že sa na ich úkor niekto bezdôvodne obohatil a v čase nadobudnutia tejto vedomosti bol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia už premlčaný. Z toho dôvodu priama príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody existuje.
3. Vo vyjadrení k odvolaniu žalovaný uviedol, že žalobcovia nevyužili všetky možnosti na odvrátenie škody, ktorú si uplatnili. Aj keď neboli účastníkmi exekučného konania, vedeli o tom, že v exekúcii predmetný pozemok v celosti nadobudol vydražiteľ, ako to vyplýva z odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Ružomberok č.k. 6C/143/2012-101 zo dňa 20. mája 2003, o čom sa dozvedeli od povinného v exekučnom konaní ešte v jeho priebehu. Povinný, ktorý bol účastníkom exekučného konania, nevyužil žiaden z možných prostriedkov na vylúčenie spoluvlastníckeho podielu z exekúcie. Za predaj spoluvlastníckeho podielu dostal zaplatené a následne dostal finančné prostriedky za vydraženie nehnuteľnosti ako celku. Z tohto dôvodu sa mali žalobcovia od neho domáhať vydania bezdôvodného obohatenia, a preto absentuje príčinná súvislosť medzi škodou a postupom žalovaného, keďže sa musí jednať o priamu a nesprostredkovanú príčinu škody. Žalobcovia mali vedomosť o prebiehajúcej exekúcii a jej výsledku, a preto mali možnosť pred uplynutím premlčacej doby uplatniť nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia aj proti oprávnenému, ktorému bol vyplatený výťažok z dražby. Kým žalobcovia mali pohľadávku na vydanie bezdôvodného obohatenia voči tomu, kto ho získal, resp. kým nepreukázali bezúspešné domáhanie sa vydania tohto obohatenia (ak bezúspešnosť nebola nimi zavinená), nie je daný základný predpoklad zodpovednosti štátu za škodu, a to existencia škody. Neobstojí tvrdenie žalobcov o ich subjektívnom presvedčení o ich spoluvlastníctve na základe zápisu ich kúpnej zmluvy pri zápise aj výlučného vlastníctva vydražiteľa, pretože podľa § 71 ods. 3 zákona č. 162/1995 Zb. údaje katastra, ktorých hodnovernosť je vyvrátená, sa nesmú používať. Ak je vlastnícke právo evidované nad 100 %, nemôže byť takýto údaj hodnoverný a záväzný a uvedené možno vyriešiť len uzatvorením dohody o urovnaní (k čomu nedošlo) alebo podaním žaloby na určenie vlastníckeho práva, čo učinil vydražiteľ a po tom, čo bol v konaní úspešný, došlo k zápisu jeho výlučného vlastníckeho práva. Nestotožnil sa s tvrdením žalobcov, že odvolací súd potvrdil oprávnenosť ich subjektívneho presvedčenia, že sú spoluvlastníkmi pozemku, napriek tomu, že bol vydražený v exekúcii v celosti, keďže považoval ochranu ich vlastníckeho práva za možnú podaním žaloby o určenie vlastníckeho práva. Vydraženie sa chápe ako originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva, t. j. že možno previesť na vydražiteľa viac práv ako samotný prevodca má. Hoci bol povinný z exekúcie dvojtretinovým podielovým spoluvlastníkom, dražbou sa stal vydražiteľ výlučným vlastníkom celého pozemku, nakoľko povinný nevyužil všetky dostupné prostriedky nápravy a nezvrátil tento stav podaním námietky alebo excindačnej žaloby.
4. Žalobcovia vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedli, že o vydražení pozemku v celosti sa dozvedeli od povinného ešte počas exekučného konania po dražbe. Z dôvodov uvedených v odvolaní si však neboli vedomí straty vlastníckeho práva a nečinnosť povinného v exekučnom konaní im nemôže byť na ťarchu. Svoje právo nepripúšťajúce dražbu nemohli preukázať pred začatím dražby (§ 55 ods. 1 Exekučného poriadku), keďže dražobná vyhláška, ktorá takúto výzvu obsahovala s upozornením, že inak ho nemôžu uplatniť na ujmu vydražiteľa, ktorý bol dobromyseľný (§ 140 ods. 2 písm. l/ Exekučného poriadku), im nebola doručená z dôvodu, že neboli účastníkmi exekučného konania a iná možnosť dozvedieť sa o dražbe bola len teoretická (z vyvesenej dražobnej vyhlášky na úradnej tabuli súdneho exekútora a mesta). Oprávnenému bol v exekúcii výťažok z dražby vyplatený vo väčšom rozsahu ako povinnému, a preto žaloba o vydanie bezdôvodného obohatenia by prichádzala do úvahy voči nemu. Vzhľadom na ich subjektívne presvedčenie uvádzané v odvolaní však nebolo dôvodné takúto žalobu podávať. Preto je daná príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom žalovaného ako orgánu verejnej moci a vzniknutou škodou. Reálnu vedomosť o strate vlastníckeho práva nadobudli po právoplatnosti rozsudku o určenie vlastníckeho práva v prospech vydražiteľa, kedy nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia už bol premlčaný. Z tohto dôvodu nemôže byť na daný prípad aplikovaný žalovaným uvádzaný názor, že náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci sa možno domáhať iba v prípade, ak žalobca nemohol dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z titulu bezdôvodného obohatenia.
5. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcov zotrval na svojom predchádzajúcom vyjadrení.
6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v podanom odvolaní (§ 379 CSP) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP) odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil z ďalej uvedených dôvodov.
7. Krajský súd sa stotožnil so závermi okresného súdu o nesprávnom úradnom postupe orgánu žalovaného, spočívajúcom v nevyznačení plomby na liste vlastníctva po doručení zmluvy, včas
nevykonanom zápise vlastníckeho práva na list vlastníctva a nesprávnom vydaní podkladov pre exekučné konanie - výpisu z listu vlastníctva v celosti na povinného Q. E., napriek tomu, že tento previedol kúpnou zmluvou 1/3-inu z pozemku KN parcela č. 10700 k.ú. H. na žalobcov, na základe čoho ho v exekučnom konaní vydražil Ing. U. U. v celosti a žalobcom vznikla škoda, keďže došlo k zmenšeniu stavu v ich majetkovej sfére vo výške hodnoty spoluvlastníckeho podielu a nákladov v konaní 6C/143/2012 spojených s obranou a uplatnením ich spoluvlastníckeho práva, na základe čoho boli splnené dve podmienky vzniku zodpovednosti štátu za škodu, a to nesprávny úradný postup a vznik škody.
8. Z tvrdení samotných žalobcov vyplýva, že o vydržaní ich spoluvlastníckeho podielu a nadobudnutí nehnuteľnosti v celosti vydražiteľom sa dozvedeli po dražbe od povinného Q. E. (dražba konaná 10. 01. 2002) a v auguste 2003 od riaditeľky správy katastra, keď vzniknutá situácia bola vyriešená zápisom výlučného vlastníckeho práva vydražiteľa aj ich spoluvlastníckeho podielu na list vlastníctva, čím bola hodnovernosť údajov o vlastníckom práve k nehnuteľnosti vyvrátená a nesmeli sa používať (§ 71 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z. z.). Žalobcovia pritom mali vedomosť o tom, že účinne brániť svoje vklastnícke právo mohli podaním vylučovacej (excindačnej) žaloby podľa § 55 ods. 1 Exekučného poriadku len pred začatím dražby.
9. Vychádzajúc z uvedeného sa žalobcovia najneskôr v auguste 2003 dozvedeli o škode, pretože v zákone uskutočnenom exekučnom konaní uznesením okresného súdu (v spojení s uznesením krajského súdu) o schválení príklepu pre vydražiteľa Ing. U. U. sa tento stal vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti v celosti (vrátane spoluvlastníckeho podielu žalobcov), pričom navrátenie do predošlého stavu už nebolo možné (§ 61, § 140 ods. 2 písm. l/, § 150 ods. 2 Exekučného poriadku). Jedná sa o originálne nadobudnutie vlastníckeho práva, pri ktorom dochádza k prelomeniu zásady nemo plus iuris, ako aj nepremlčateľnosti vlastníckeho práva ako základného práva a navrátenie spoluvlastníckeho práva pôvodným spoluvlastníkom už nie je možné ani podaním žaloby o určenie vlastníckeho práva. Žalobcovia sa mali z uvedeného dôvodu domáhať vydania bezdôvodného obohatenia od toho, kto ho v exekučnom konaní na ich úkor získal, keďže premlčacia doba na uplatnenie ich práva ešte neuplynula (§ 107 OZ), a preto neexistuje priama bezprostredná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom orgánu žalovaného a im vzniknutou škodou.
10. Vzhľadom na uvedené došlo k premlčaniu nároku žalobcov na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom orgánu štátu (§ 22 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb.), z ktorého dôvodu vzhľadom na vznesenú námietku premlčania žalovaným im ho nemožno priznať (§ 101 ods. 1 OZ, § 20 zákona č. 58/1969 Zb.), keďže sa objektívne o strate vlastníckeho práva (oznámením povinným o vykonaní dražby, informovaním riaditeľkou správy katastra) dozvedeli najneskôr v uvedenej dobe, pričom pre posúdenie veci je ich subjektívne presvedčenie o zachovaní ich spoluvlastníckeho práva nepodstatné (navyše v rozpore s ich vedomosťou o nevieryhodnosti a nepoužiteľnosti údajov katastra), keď ani z uznesenia Krajského súdu v Žiline č.k. 23Co/2134/02-66 zo dňa 28. 02. 2003 nemožno vyvodzovať oprávnenosť subjektívneho presvedčenia o existencii ich spoluvlastníckeho práva, keďže v ňom len uviedol možnosť tomu, kto nebol účastníkom exekučného konania, domáhať sa ochrany vlastníckeho práva určovacím konaním, bez prejudikovania výsledku sporu. Ubezpečovanie riaditeľkou správy katastra o nemožnosti straty spoluvlastníckeho práva nebolo preukázané a rozsudok okresného súdu vo veci určenia vlastníckeho práva má len deklaratórny charakter.
11. Napriek odlišnému právnemu posúdeniu premlčania okresným súdom vychádzajúc z vecnej správnosti jeho rozhodnutia, ktorým žalobu zamietol, ho odvolací súd potvrdil, vrátane nadväzujúceho výroku o trovách konania, keďže žalovaný ako účastník, ktorý mal plný úspech vo veci si trovy neuplatnil.
12. O trovách konania súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP s poukazom na ust. § 256 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP a žalovanému, ktorý mal plný úspech vo veci, priznal nárok na náhradu trov konania proti žalobcom zaviazaným spoločne a nerozdielne v celom rozsahu.
13. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).