Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8C/83/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudkyňou JUDr. Otíliou Dolákovou v právnej veci žalobcu: KEY ART AGENCY, s.r.o., so sídlom Kempelenova 2, 841 05 Bratislava, IČO: 44 218 354, právne zastúpený JUDr. Andrej Pataky, advokát, so sídlom Hlavné námestie 2, 060 01 Kežmarok, proti žalovanému: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, so sídlom Primaciálne námestie 1, 814 99 Bratislava, IČO: 00 603 481, o zaplatenie 165,97 €, takto

rozhodol:

I. Žalovaný j e p o v i n n ý z a p l a t i ť žalobcovi sumu 165,97 €, a to v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobca m á p r á v o na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 27.03.2012 domáhal zaplatenia sumy 165,97 € žalovaným titulom náhrady škody podľa § 420 Občianskeho zákonníka.

2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 20.01.2012 v čase okolo 19.30 hod. došlo k dopravnej nehode na Nábreží arm. Gen. L. Svobodu v Bratislave, účastníkom ktorej bol U. O., bytom XX. Y. XX, Bratislava, konateľ spoločnosti KEY ART AGENCY, s.r.o., Bratislava. Dopravná nehoda bola zdokumentovaná privolanou hliadkou Policajného zboru, ktorá o tejto nehode vyhotovila správu. Zistenou príčinou dopravnej nehody bola závada komunikácie, čím došlo k porušeniu povinnosti žalovaného v zmysle § 22 ods. 1 písm. g/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. Za vinníka dopravnej nehody bol označený žalovaný. V dôsledku porušenia povinností žalovaného bola žalobcovi spôsobená škoda na motorovom vozidle značky W. XXXX, ev. č.: W. XXXCK v celkovej sume 649,16 €. Po šetrení dopravnej nehody vyčíslila poisťovňa Kooperatíva, a.s., v Prílohe k Oznámeniu o poistnom plnení zo dňa 05.03.2012 z poistnej udalosti č. 9556663126, sumu poskytnutého poistného plnenia v sume 375,- €, pričom spoluúčasť žalobcu vyčíslila na sumu 165,97 €. Podľa žalobcu zodpovednosť žalovaného za vzniknutú škodu je daná § 9a ods. 2 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (Cestný zákon). Vzhľadom na skutočnosť, že vinníkom dopravnej nehody je žalovaný, žalobca požaduje od žalovaného náhradu škody, ktorá mu vznikla zaplatením poistnej spoluúčasti, a to v celkovej sume 165,97 €.

3. Písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 04.06.2012 sa žalovaný vyjadril k žalobe, v ktorej uviedol, že z výpisu z knihy dopravných nehôd, ktorý je jednou z príloh k žalobe vyplýva, že k dopravnej nehode došlo dňa 20.01.2012 vo večerných hodinách, keď bola znížená viditeľnosť. Podľa žalovaného preto treba skúmať okolnosti, za ktorých k dopravnej nehode došlo, aby bolo možné jednoznačne ustáliť, či neprichádza do úvahy aplikácia § 438 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka o spoločnej zodpovednosti za škodu. Žalovaný navrhol, aby si súd vyžiadal od Krajského dopravného

inšpektorátu v Bratislave kompletný spisový materiál č. KRPZ-P-33/BA-KDI71-2012, týkajúci sa predmetnej nehody, vrátane fotodokumentácie. Žalovaný ďalej uviedol, že ako správca komunikácie riadne označil uvedený výtlk na Nábreží arm. Gen. L. Svobodu v Bratislave dňa 18.01.2012 prenosným dopravným značením Z4 a kontrolu vykonával priebežne. Kvôli hustote premávky na danom úseku cesty však došlo k poškodeniu prenosného dopravného značenia v čase krátko pred nehodou, takže žalovaný nemal možnosť upozorniť na závadu v zjazdnosti. Závada bola vzhľadom na nepriaznivé klimatické podmienky v zimnom období odstránená až dňa 24.02.2012. Podľa žalovaného nie je preto daná zodpovednosť za vznik škody na motorovom vozidle žalobcu. Vo vyjadrení žalovaný zároveň poukázal na skutočnosť, že žalovaný je v žalobe nesprávne označený ako Magistrát hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy, pričom tento nemá právnu subjektivitu.

4. Dňa 06.07.2012 žalobca prostredníctvom právneho zástupcu doplnil žalobu zo dňa 22.03.2012 a upresnil označenie žalovaného ako Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, so sídlom Primaciálne námestie 1, 814 99 Bratislava, IČO: 00 603 481. Súčasne k vyjadreniu žalovaného uviedol, že jeho tvrdenia sú neopodstatnené, nakoľko zo samotnej policajnej správy vyplýva, že nehoda bola spôsobená závadou miestnej komunikácie. Žalovaný tak porušil povinnosti, ktoré mu ako vlastníkovi miestnej komunikácie vyplývajú z príslušných právnych predpisov. Žalobca nesúhlasí ani s tvrdením žalovaného, že doposiaľ nepreukázal výšku skutočnej škody, ktorá mu vznikla v dôsledku dopravnej nehody. Žalobca k žalobe pripojil Oznámenie o poistnom plnení - výpočet výšky plnenia zo dňa 05.03.2012 a na niekoľkých miestach v žalobe uviedol, aká škoda a v akej výške bola žalobcovi v súvislosti s nehodou spôsobená.

5. Dňa 28.01.2014 bolo na tunajší súd doručené ďalšie vyjadrenie žalobcu, v ktorom žalobca znovu poznamenal, že žalovaný sa dopustil priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. g/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch a súčasne uviedol, že škoda, ktorej náhrady sa žalobca domáha, predstavuje skutočnú škodu, t. j. úbytok na majetku žalobcu, ktorý musel vynaložiť na to, aby dosiahol predchádzajúci stav motorového vozidla. Škoda vzniknutá v dôsledku porušenia povinností žalovaného bola vyčíslená na celkovú sumu vo výške 649,16 €. Celková škoda bola sčasti uhradená z havarijného poistenia žalobcu, pričom ten bol povinný uhradiť spoluúčasť vo výške 165,97 €, bez ohľadu na zavinenie. Práve táto suma predstavuje škodu, ktorá žalobcovi vznikla v súvislosti s predmetnou dopravnou nehodou. Žalobca má za to, že je daná priama príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti žalovaným a vznikom škody na strane žalobcu, čím sú splnené zákonné predpoklady pre vznik zodpovednosti žalovaného za škodu. Podľa žalobcu, ak by žalovaný riadne plnil svoje povinnosti, k dopravnej nehode by nikdy nedošlo, a teda ani k vzniku žiadnej škody. Žalobca je toho názoru, že jednoznačne išlo o závady v zjazdnosti diaľnic, ciest a miestnych komunikácií, ktoré nemohol žalobca predvídať. Žalobca považuje za účelové tvrdenie žalovaného, že uvedený výtlk bol označený dopravným značením, ktoré však malo údajne byť poškodené v čase krátko pred dopravnou nehodou. Žalovaný však pojem "krátko pred nehodou" žiadnym spôsobom nešpecifikuje, t. j, či išlo o minúty, hodiny, dni a pod. Žalobca ďalej tvrdí, že žalovaný ani nepreukázal, že nebolo v medziach jeho možností tieto závady odstrániť, nakoľko prinajmenšom mohol pružne zareagovať na vzniknutú situáciu a nahradiť poškodené dopravné značenie.

6. Na pojednávaní konanom dňa 07.03.2014 poverená zástupkyňa žalovaného trvala na vyjadrení zo dňa 30.05.2012, že žalobca podal žalobu proti žalovanému, ktorého označil ako Magistrát hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy. Podľa žalovaného takto označený žalovaný nie je pasívne vecne legitimovaným subjektom. Poukázala na § 18 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické osoby. Právnickými osobami sú združenia právnických alebo fyzických osôb, účelové združenia majetku, jednotky územnej samosprávy, iné subjekty u ktorých to ustanovuje zákon. Rovnako poukázala aj na § la ods. 1 zákona č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave, podľa ktorého Bratislava je samostatný územný, samosprávny a správny celok Slovenskej republiky. Podľa § 2 ods. 1 tohto zákona Bratislava je právnickou osobou, ktorá za podmienok ustanovených zákonom, samostatne hospodári s vlastným majetkom, s vlastnými príjmami a majetkom, ktorý jej bol zverený. Podľa § 14 ods. 1, 2 tohto zákona odborné, organizačné a administratívne práce súvisiace s plnením úloh mestských orgánov plní Magistrát hlavného mesta Bratislavy. Žalobcom označený subjekt na strane žalovaného v čase podania žaloby, ani neskôr, nemal spôsobilosť mať práva a povinnosti a tým i procesnú spôsobilosť. Magistrát hlavného mesta je iba jedným z orgánov, ktorý zabezpečuje všetky činnosti hlavného mesta a právnu subjektivitu má jedine hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava. Poverená zástupkyňa žalovaného

uviedla, že vyššie uvedený procesný nedostatok nie je možné odstrániť prípadným spresnením označenia žalovaného a preto navrhla súdu, aby konanie zastavil.

7. Uznesením zo dňa 07.03.2014, č. k. 8 C 83/2012-55 súd konanie zastavil a rozhodol, že žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalovaný bol v žalobe nesprávne označený ako Magistrát hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy a ten nemá právnu subjektivitu. Zároveň súd považoval podanie zo dňa 06.07.2012, ktorým žalobca spresnil označenie žalovaného za podanie, ktoré nie je procesne kvalifikovaným návrhom podľa § 95 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (účinný do 30.06.2016).

8. Žalobca podal v zákonnej lehote odvolanie proti uzneseniu zo dňa 07.03.2014, 8 C 83/2012-55, v ktorom uviedol, že v podanej žalobe bolo čiastočne nesprávne uvedené označenie žalovaného, ktoré sa týkalo výlučne názvu žalovaného, nie jeho sídla alebo IČO a toto označenie žalobca písomným podaním zo dňa 06.07.2012 z vlastnej iniciatívy spresnil. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4 Obo 57/2007, ako aj na § 27 ods. 1 a 2 zákona č. 540/2001 Z. z. o štátnej štatistike účinného v čase podania odvolania, tiež na platnú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky obsiahnutú v uznesení pod sp. zn. 1 Obdo V 44/2007, či na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 23.11.2004, sp. zn. 1 Cdo 90/2004.

9. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd napadnuté uznesenie prvostupňového súdu potvrdil uznesením zo dňa 30.05.2014, č. k. 5 Co 317/2014-64 a zároveň rozhodol o tom, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu, podal dňa 07.08.2014 žalobca dovolanie, v ktorom navrhol zrušiť predmetné rozhodnutie odvolacieho súdu a vec vrátiť odvolaciemu súdu na nové prejednanie a rozhodnutie. Žalobca sa nestotožnil s názorom odvolacieho súdu, že v prejednávanej právnej veci označil žalobca za žalovaného kvalifikovaným spôsobom nekvalifikovaný subjekt, a že nešlo o vadu žaloby, ktorú by mohol žalobca jednoducho odstrániť, ale išlo o neodstrániteľný nedostatok podmienky konania.

10. Rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 18.06.2015, č. k. 6 Cdo 389/2014-94 dovolací súd uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30.05.2014, č. k. 5 Co 317/14-64 a uznesenie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 07.03.2014, č. k. 8 C 83/2012-55 zrušil a vec vrátil Okresnému súdu Bratislava I na ďalšie konanie. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že nešlo o neodstrániteľný nedostatok procesnej podmienky konania spôsobený označením subjektu, ktorý nemá právnu subjektivitu. Išlo o nepresnosť v označení žalovaného, ktorú sám žalobca v konaní odstránil.

11. Na pojednávaní konanom dňa 12.01.2016 poverená zástupkyňa žalovaného uviedla, že sa pridržiava písomného vyjadrenia doručeného súdu dňa 04.06.2012, a že rešpektuje rozhodnutie dovolacieho súdu, podľa ktorého žalovaný je pasívne vecne legitimovaným subjektom v tejto právnej veci. Poukázala však na to, že žalobca doteraz nepreukázal výšku škody, ktorá mu vznikla a nepreukázal, čo vlastne bolo poškodené. Žalobca nepredložil žiadnu faktúru o oprave predmetného motorového vozidla a ani nepreukázal vlastníctvo tohto motorového vozidla. Ďalej zo žaloby nie je zrejmé, akým spôsobom došlo k škodovej udalosti.

12. Dňa 18.02.2016 došlo na súd podanie žalobcu, ktorým doplnil dôkazy a podal vyjadrenie, že na strane žalobcu ide o aktívne legitimovanú osobu, nakoľko v čase dopravnej nehody bol žalobca vlastníkom poškodeného motorového vozidla (žalobca predložil Osvedčenie o evidencii, podľa ktorého je ako vlastník motorového vozidla zapísaný žalobca od 16.11.2011). Žalobca vo vyjadrení uviedol, že dopravnou nehodou zo dňa 20.01.2012 došlo k okamžitému poškodeniu prednej ľavej pneumatiky a predného hliníkového disku. Objektívnosť skutkových okolností zo dňa 20.01.2012 potvrdzuje výpis z knihy dopravných nehôd zo dňa 13.03.2012. Z výpisu vyplýva, že išlo o nehodu zavinenú, kde okrem žalobcu je uvedený, aj keď nesprávne Magistrát hlavného mesta Bratislava a ako porušená povinnosť je závada komunikácie. Vzniknutá škoda bola vyčíslená na celkovú sumu vo výške 649,16 € (disk, pneumatika, režijný materiál, geometria, práca ) na základe kalkulácie č. 034/2012, ktorá bola podkladom faktúry, daňového dokladu zo dňa 22.02.2012, č. 0010/2012. Žalobca celkovú sumu dňa 24.02.2012 uhradil prevodom na účet. Vzniknutú škodu si žalobca uplatnil v poisťovni Kooperatíva, a.s. dňa 31.01.2012, šetrenie bolo ukončené dňa 02.03.2012 s rozhodnutím o vyplatení sumy 375,- €, teda výšky sumy po odrátaní DPH a spoluúčasti vo výške 165,97 €.

13. Na pojednávaní konanom dňa 17.03.2016 žalovaný opätovne vzniesol námietku o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v tejto veci s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. 3 Cdo 78/20117, kde ako žalovaný bol rovnako označený Magistrát hlavného mesta Slovenskej republiky a tento súd vyslovil, že takýto nedostatok nemožno odstrániť a konanie treba preto zastaviť. Žalovaný tiež poukázal aj na rozhodnutie tunajšieho súdu pod sp. zn. 17 C 166/2001, podľa ktorého nesprávne označenie žalovaného ako Magistrát hlavného mesta Slovenskej republiky malo za následok zastavenie konania. Vzhľadom na toto pojednávanie súd vyzval žalobcu, aby sa vyjadril k opätovnej námietke žalovaného.

14. K predmetnej výzve súdu žalobca uviedol, že treba rozlišovať medzi procesnou spôsobilosťou strany sporu a vecnou legitimáciou. Poukázal na § 19 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (účinný do 30.06.2016), pričom z hmotného práva vyplýva, že spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické osoby, ktorými sú aj jednotky územnej samosprávy (§ 18 Občianskeho zákonníka). Zároveň uviedol aj § 1 veta druhá zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení a § 2 ods. 1 zákona č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave. Vychádzajúc z týchto ustanovení žalobca má za to, že z hmotného práva vyplýva spôsobilosť žalovaného mať práva a povinnosti a rovnako tak má teda aj procesnú spôsobilosť byť stranou sporu. Spor o procesnoprávnu subjektivitu žalovaného, resp. jej namietaný nedostatok, vyriešilo v predmetnom konaní už rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 18.06.2015, pod sp. zn. 6 Cdo 389/2014. K rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. 3 Cdo 78/2007, na ktoré poukázal žalovaný, žalobca uviedol, že hoci ide o podobný prípad, nie je však skutkovo totožný a dovolací súd dospel k odlišným záverom. V prípade vecnej legitimácie žalobca uviedol, že tá vyjadruje postavenie strany sporu v hmotnoprávnom vzťahu (niekedy aj v procesnoprávnom vzťahu), ktoré v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní. Strana sporu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (záväzku), má pasívnu legitimáciu. S poukazom na § 3d ods. 3 v spojitosti s § 3d ods. 5 a 6 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (Cestný zákon) žalobca má za to, že námietka nedostatku pasívnej vecnej legitimácie zo strany žalovaného je nedôvodná. Žalobca opakovane uviedol, že z výpisu z knihy dopravných nehôd jednoznačne vyplýva, že žalobca neporušil žiadnu zákonom uloženú povinnosť a jedinou príčinou vzniku dopravnej nehody bola závada komunikácie. Nejde o zavinenie dopravnej nehody vodičom (žalobcom), ale o závadu komunikácie spôsobenú výtlkmi. Pri posudzovaní zodpovednosti žalovaného je podstatné, že žalobca utrpel škodu nárazom svojho motorového vozidla do výtlku, ktorý v čase dopravnej nehody nebol riadnym spôsobom označený, pričom sám žalovaný potvrdil, že vedel o tejto závade komunikácie a napriek tomu ju bezodkladne neodstránil. Z vyššie uvedeného je nepochybné, že takýto stav komunikácie je typickou závadou v zjazdnosti vyslovene upravenej v demonštratívnom ustanovení § 12 ods. 2 písm. a/ vyhlášky č. 35/1984 Zb., ktorou sa vykonáva zákon 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (Cestný zákon). Z tohto dôvodu je daná objektívna zodpovednosť žalovaného ako správcu komunikácie. Žalovaný nepreukázal skutočnosť, že boli naplnené liberačné dôvody podľa § 9a ods. 2 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (Cestný zákon), ktoré by ho zbavili zodpovednosti.

15. Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisového materiálu - žalobou, vyjadreniami oboch strán sporu, výpisom z knihy dopravných nehôd Krajského dopravného inšpektorátu v Bratislave, č. KRPZ-P-33/BA-KDI71-2012, Oznámením o poistnom plnení zo dňa 05.03.2012, faktúrou zo dňa 22.02.2012, č. 0010/2012, fotodokumentáciou, výpisom z účtu zo dňa 24.02.2012, ako aj ostatnými listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v súdnom spise a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

16. Dňa 20.01.2012 o 19.30 hod. došlo k dopravnej nehode na Nábreží arm. Gen. L. Svobodu v Bratislave, účastníkom ktorej bol U. O., narodený XX.XX.XXXX, bytom XX. Y. XX, Bratislava, konateľ spoločnosti KEY ART AGENCY, s.r.o., so sídlom Kempelenova 2, 841 05 Bratislava. V dôsledku dopravnej nehody bolo poškodené motorové vozidlo značky W. XXXX, ev. č.: W. XXXCK, ktorého vlastníkom je žalobca a ktoré šoféroval účastník dopravnej nehody. Pri dopravnej nehode uvedené motorové vozidlo zapadlo do výtlku na pozemnej komunikácii, v dôsledku čoho došlo k okamžitému poškodeniu prednej ľavej pneumatiky a predného hliníkového disku. K udalosti bola privolaná policajná hliadka, ktorá dopravnú nehodu zdokumentovala a dopravnú nehodu vyhodnotila ako zavinenú, pričom príčinou dopravnej nehody bola závada miestnej komunikácie.

17. Na opravu poškodeného motorového vozidla žalobcu boli realizované servisné práce v sume 649,16 €. Vzniknutú škodu si žalobca uplatnil v poisťovni Kooperatíva, a.s. dňa 31.01.2012, šetrenie bolo ukončené dňa 02.03.2012 s rozhodnutím o vyplatení sumy 375,- €, teda výšky sumy po odpočítaní DPH a spoluúčasti uhradenej žalobcom z havarijného poistenia vo výške 165,97 €. Z vyjadrenia žalovaného vyplýva, že ten mal o existencii výtlku vedomosť. Žalovaný ako správca komunikácie riadne označil uvedený výtlk na Nábreží arm. Gen. L. Svobodu v Bratislave dňa 18.01.2012 prenosným dopravným značením Z4 a kontrolu vykonával priebežne. Žalovaný uviedol, že kvôli hustote premávky na danom úseku cesty však došlo k poškodeniu prenosného dopravného značenia v čase krátko pred nehodou, takže žalovaný nemal možnosť upozorniť na závadu v zjazdnosti. Závada bola vzhľadom na nepriaznivé klimatické podmienky v zimnom období odstránená až dňa 24.02.2012. Žalovaný uviedol, že v žalobe je nesprávne označený ako Magistrát hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy a z tohto dôvodu vzniesol námietku o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného. Žalovaný škodu žalobcovi do dnešného dňa neuhradil.

18. Podľa § 3d ods. 6 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (ďalej len "Cestný zákon") vlastníci a správcovia pozemných komunikácii sú povinní pozemné komunikácie udržiavať v stave zodpovedajúcom účelu, na ktorý sú určené.

19. Podľa § 12 ods. 2 písm. a/ vyhlášky č. 35/1984 Zb., ktorou sa vykonáva zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (ďalej len "vyhláška č. 35/1984 Zb."), závady v zjazdnosti diaľnic, ciest a miestnych komunikácii sú také zmeny v zjazdnosti týchto komunikácii spôsobené vonkajšími vplyvmi, ktoré nemôže vodič predvídať ani pri jazde prispôsobenej stavebnému stavu komunikácie, poveternostným podmienkam, vlastnostiam vozidla a nákladu, vlastným schopnostiam a iným zjavným okolnostiam. Závadami v zjazdnosti sú najmä ojedinelé výtlky, výmole a hrbole v inak bezchybnom povrchu súvislého úseku vozovky, nevhodne uložený udržiavací materiál, spadnuté stromy a kamene, poškodené dopravné značky a iné prekážky, ak sa na ne predpísaným spôsobom neupozorňuje.

20. Podľa § 22 ods. 1 písm. g/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda, pri ktorej inému ublíži na zdraví alebo inému spôsobí škodu na majetku.

21. Je nesporné, že komunikácia, na ktorej došlo ku škode na motorovom vozidle žalobcu je v správe žalovaného a rovnako je nesporná aj existencia samotného výtlku na komunikácii v čase dopravnej nehody, o ktorej žalovaný mal vedomosť.

22. Súd má za preukázané, že pri dopravnej nehode, ku ktorej došlo dňa 20.01.2012 o 19.30 hod., sa poškodilo motorové vozidlo vo vlastníctve žalobcu z dôvodu závady komunikácie (výtlku), ktorá je v správe žalovaného. V čase dopravnej nehody výtlk nebol predpísaným spôsobom označený.

23. Súd má za to, že žalovaný porušil § 12 ods. 2 písm. a/ vyhlášky č. 35/1984 Zb., keď nezabezpečil závadu v zjazdnosti vozovky jej označením, a to predpísaným spôsobom. Zároveň tak porušil povinnosť upravenú v § 3d ods. 6 Cestného zákona, keď ako správca tejto frekventovanej komunikácie túto neudržoval v stave zodpovedajúcom účelu, na ktorý je určená.

24. Podľa § 9a ods. 2 Cestného zákona správcovia diaľnic, ciest a miestnych komunikácií však zodpovedajú za škody, ktoré vznikli užívateľom týchto komunikácií a ktorých príčinou boli závady v zjazdnosti, okrem prípadu, že preukážu, že nebolo v medziach možností tieto závady odstrániť, ani na ne predpísaným spôsobom upozorniť.

25. Žalovaný tvrdil, že k poškodeniu prenosného dopravného značenia došlo v čase krátko pred dopravnou nehodou, avšak súdu nepreukázal, že sa tak aj naozaj stalo. Za predpokladu, že by k poškodeniu prenosného dopravného značenia došlo v čase tak, ako uvádza žalovaný, žalovaný by mal na preukázanie svojich tvrdení špecifikovať pojem "krátko pred nehodou". Hoci žalovaný tvrdí, že nemal možnosť upozorniť na závadu v zjazdnosti, nakoľko k poškodeniu dopravného značenia došlo krátko pred nehodou, nevedel preukázať súdu, že nebolo v medziach jeho možností túto závadu odstrániť.

26. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

27. Zákonnými predpokladmi zodpovednosti za škodu v zmysle citovaného ustanovenia je potrebné chápať:

- porušenie právnej povinnosti,

- škodu ako majetkovú ujmu,

- príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti a vzniknutou škodou,

- zavinenie (úmysel alebo nedbalosť).

28. Pre posúdenie zodpovednosti žalovaného je v danom prípade potrebné aplikovať § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorý upravuje tzv. všeobecnú zodpovednosť za škodu. V konaní bolo skutkovo nepochybné, že žalovaný porušil právnu povinnosť vyplývajúcu mu z § 3d ods. 6 Cestného zákona z nedbanlivosti tým, že nezabezpečil zjazdnosť cestnej komunikácie jej riadnou údržbou a tiež tým, že na komunikácii ojedinelý výtlk neoznačil v zmysle vyhlášky č. 35/1984 Zb. predpísaným spôsobom tak, aby vodičov motorových vozidiel včas upozornil na poškodenie komunikácie. V príčinnej súvislosti s porušením tejto povinnosti vznikla žalobcovi majetková škoda - poškodenie motorového vozidla značky W. XXXX, ev. č.: W. XXXCK. Konkrétna škoda spočíva v zmenšení majetku žalobcu zodpovedajúca žalovanej sume. Z uvedeného vyplýva, že existuje príčinná súvislosti medzi porušením povinnosti žalovaným a vznikom škody na strane žalobcu.

29. V súvislosti s prejednávaným prípadom je potrebné zdôrazniť, že žalobca ako právnická osoba platí za motorové vozidlo cestnú daň a tak má legitímny nárok na vozovky v kvalite, ktoré spĺňa štandardy predpokladané vo vyššie citovaných právnych predpisoch.

30. Podľa § 455 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "C. s. p."), ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu. Vzhľadom na citované ustanovenie má súd za to, že žalobca preukázal pasívnu legitimáciu žalovaného v konaní.

31. Vzhľadom na závery dokazovania súd vyhovel žalobcovi a zaviazal žalovaného k náhrade škody v zmysle žaloby.

32. O trovách konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. tak, že v konaní plne úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí podľa § 262 ods. 2 C. s. p. samostatným uznesením súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava I, písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 C. s. p.) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z.