Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9CoP-47-2016.pdf
PDF · 74.71 KB
Case nature
Area
Subarea
9CoP/47/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ladislava Mejstríka a členov senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Jozefa Turzu, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: O. H., nar. XX. XX. B., bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca, dieťa rodičov, matky D. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. J. H., V. II XXXX, zastúpenej JUDr. Marekom Belkom, advokátom so sídlom P., P. H. XXXX a otca S. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q. XXXX, zastúpeného JUDr. Antóniou Kauzalovou, advokátkou so sídlom P., S. XXXX, o zvýšenie výživného, na odvolanie otca dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Čadca, č.k. 5P/60/2015-110 zo dňa 24. 03. 2016, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Čadca zmenil rozsudok tamojšieho súdu zo dňa 06. 11. 2012 v časti určenia výživného na maloletú O. H. tak, že zvýšil výživné otca na sumu 150,- eur mesačne počnúc dňom 21. 10. 2015. Zároveň vyčíslil nedoplatok na zameškanom výživnom za obdobie od 21. 10. 2015 do 31. 03. 2016 vo výške 210,- eur a povolil ho splácať v splátkach po 20,- eur mesačne spolu s bežným výživným k rukám matky dieťaťa pod stratou výhody splátok. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie s poukazom na ustanovenia Zákona o rodine § 62, § 75 a § 78 konštatoval, že od poslednej úpravy výživného došlo k zmene pomerov na strane maloletého dieťaťa, ako aj na strane rodičov. Dieťa je vyspelejšie, začalo navštevovať základnú školu, čím došlo k zvýšeniu nákladov na zabezpečenie jeho základných potrieb. Pri stanovení rozsahu vyživovacej povinnosti bral do úvahy odôvodnené potreby dieťaťa, ako aj možnosti a schopnosti rodičov. Konštatoval tiež, že pokiaľ otec maloletého dieťaťa poukazoval na svoj znížený príjem, stalo sa tak následkom toho, že dobrovoľne ukončil pracovný pomer, ktorý mal uzatvorený na dobu neurčitú a z tohto mal príjem okolo 500,- eur mesačne.
2. Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, prostredníctvom zástupcu podal odvolanie otec dieťaťa. Dôvodil tým, že súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil zistený skutkový stav a dospel tak k nesprávnemu rozhodnutiu, keď určené výživné vo výške 150,- eur mesačne nie je sumou adekvátnou vzhľadom na vek a zdravotný stav dieťaťa a nie je ani v možnostiach a schopnostiach otca takto stanovené zvýšené výživné platiť. Poukázal tiež na to, že matka od októbra 2015 začala podnikať, čím sa zvýšil jej mesačný príjem. Potvrdil, že ukončil pracovný pomer so zamestnávateľom a odišiel pracovať do zahraničia, kde dosahoval obdobné príjmy ako u predchádzajúceho zamestnávateľa. V súčasnej dobe však opäť uzatvoril dohodu o vykonaní práce s bývalým zamestnávateľom, došlo však k poklesu jeho príjmu vzhľadom na rozsah odpracovaných hodín. Odvolateľ žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok
prvostupňového súdu a zvýšil výživné na sumu 120,- eur mesačne. Takto zvýšené výživné vzhľadom na potreby dieťaťa a jeho možnosti považoval za opodstatnené.
3. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 65 a § 66 CMP a postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 CSP ako vecne správny potvrdil.
4. Z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie, ako i z preskúmavaného rozsudku mal i odvolací súd preukázané, že o výživnom bolo naposledy rozhodované rozsudkom Okresného súdu Čadca sp. zn. 4P/98/2012 zo dňa 06. 11. 2012, kedy bolo stanovené výživné vo výške 100,- eur mesačne. V tom čase mala maloletá O. 3 roky, matka dieťaťa bola nezamestnaná. Po skončení rodičovskej dovolenky bolo evidovaná úradom práce bez nároku na príspevok. Otec v čase posledného rozhodovania o výživnom bol dobrovoľne nezamestnaný, pracoval brigádnicky. V čase rozhodovania o zvýšení výživného dieťa navštevovalo 1. ročník základnej školy, matka dieťaťa začala pracovať ako živnostníčka s príjmom do 100,- eur mesačne a otec dieťaťa vykonával práce na základe dohody, pričom jeho príjem pred rozviazaním pracovného pomeru u zamestnávateľa, kde mal pracovný pomer na dobu neurčitú, zarábal 500,- až 600,- eur mesačne, resp. obdobný príjem mal aj pri prácach v Belgicku. Súd prvej inštancie tak dospel k záveru, že došlo k zmene pomerov, či už na strane maloletého dieťaťa, ktoré je fyzicky vyspelejšie, nastúpilo do 1. ročníka základnej školy, ale k zmene došlo aj na strane rodičov dieťaťa, keď matka začala podnikať na základe živnostenského oprávnenia (podľa daňového priznania za rok 2015 vykázala stratu) alebo došlo k zmene v príjme otca, ktorý oproti dobe, keď bol nezamestnaný v čase posledného rozhodovania, mal prácu na dohodu, resp. bol schopný si zabezpečiť príjem prácou v zahraničí, resp. predtým u zamestnávateľa na základe pracovnej zmluvy na dobu neurčitú.
5. Podľa § 62 ods. 1, 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
6. Vychádzajúc z vyššie uvedených princípov s poukazom na vykonané dokazovanie, postupoval súd prvej inštancie správne, keď skúmal, či od posledného rozhodnutia o úprave výživného došlo k takej zmene pomerov, aby bolo možné iným spôsobom prehodnotiť výšku vyživovacej povinnosti vzhľadom na odôvodnené potreby dieťaťa, ako aj možnosti a schopnosti rodičov. Tu súd správne poukázal na zmenu pomerov najmä na strane dieťaťa, ktoré súvisia jednak s jeho fyzickým rastom, vyspievaním, ale aj prípravou na budúce povolanie, keď dieťa nastúpilo do základnej školy, s čím sú spojené vyššie nároky v súvislosti aj s uspokojovaním nielen školských, ale aj kultúrnych a ostatných potrieb dieťaťa. Prvostupňový súd vykonal dokazovanie, vo svojom rozhodnutí popísal pôvodný stav, na základe ktorého rozhodoval súd vo veci pôvodne určeného výživného, taktiež zdôvodnil, akým spôsobom vyhodnotil možnosti a schopnosti rodičov, ako aj odôvodnené potreby dieťaťa v čase rozhodovania o zvýšení výživného. Súd tak vykonal dostatočné dokazovanie a vyvodil z neho správny záver, keď výživné stanovil vzhľadom na zmenu pomerov u dieťaťa, ako aj vzhľadom na možnosti a schopnosti oboch rodičov. Prvostupňový súd postupoval v súlade so zásadami stanovenými Zákonom o rodine pre určenie vyživovacej povinnosti rodičov a detí. S jeho závermi sa odvolací súd plne stotožňuje a v zmysle § 387 CSP na ne poukazuje. Vo svojom odvolaní otec maloletého dieťaťa neuviedol žiadne iné dôvody, s ktorými by sa už nevysporiadal súd prvej inštancie. Pokiaľ teda súd zvýšil výživné na 150,- eur mesačne od 21. 10. 2015, s takýmito závermi sa stotožnil aj odvolací súd s konštatovaním, že takto stanovené výživné je primerané potrebám maloletého dieťaťa, ako aj možnostiam a schopnostiam rodičov. Správny bol záver prvostupňového súdu aj v tom, že otec dieťaťa je schopný dosahovať zárobok minimálne v takej výške ako ho dosahoval u predchádzajúceho zamestnávateľa, keď vykonával práce na základe pracovnej zmluvy na dobu určitú. To, že po návrate zo zahraničia nedosahoval predchádzajúci príjem (hoci ho dosahovať mohol naďalej u predchádzajúceho zamestnávateľa), nemôže byť dôvodom, aby táto skutočnosť mala vplyv na určenie výšky výživného. Súd tak správne vychádzal z reálnych možností a schopností otca dieťaťa dosahovať príjem v takej výške, tak ako to bolo, pokiaľ vykonával prácu v riadnom pracovnom pomere.
7. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 52 CMP a konštatoval, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
8. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).