Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_16Er-4740-2013.pdf
PDF · 72.72 KB
Case nature
Subarea
16Er/4740/2013
Uznesenie
Okresný súd Košice I v právnej veci vykonania exekúcie oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa a.s., pobočka Košice, Senný trh 1, 040 01 Košice, IČO: 35 937 874, proti povinnému: Y. V., nar. XX.XX.XXXX, prechodne bytom Y. X, XXX XX Č., o vymoženie 113,47 Eur s prísl. a trov exekúcie, vedenej pred súdnym exekútorom: JUDr. Viera Uhríková, Exekútorský úrad Košice, Letná 40, 040 01 Košice, pod sp. zn. EX 672/2012, takto
rozhodol:
I. Exekúciu z a s t a v u j e . II. Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi - JUDr. Viera Uhríková, Exekútorský úrad Košice, Letná 40, 040 01 Košice, trovy exekúcie v sume 44,51 Eur, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie doručeného súdnemu exekútorovi dňa 03.02.2012 a poverenia na vykonanie exekúcie č. XXXX XXXXXX*, vydaného Okresným súdom Košice I dňa 26.08.2013, bol exekúciou poverený súdny exekútor JUDr. Viera Uhríková.
2. Podaním doručeným súdnemu exekútorovi dňa 10.02.2015 oznámil oprávnený, že nakoľko šetrením súdneho exekútora bolo zistené, že povinný na území Slovenskej republiky nevlastní žiaden hnuteľný ani nehnuteľný majetok a ani majetkové práva, ktoré by bolo možné exekučne postihnúť, navrhol, aby exekučný súd podľa § 57 ods. 1 písm h) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len EP), exekúciu zastavil.
3. Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. c) EP, exekúciu súd zastaví, ak zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie.
4. Nakoľko bol zo strany oprávneného preukázaný prejav vôle predmetnú exekúciu zastaviť z dôvodu, že oprávnený netrvá na ďalšom pokračovaní vo vykonávaní exekúcie, z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, súd rešpektoval rozhodnutie oprávneného, a preto vyhovel návrhu na zastavenie exekúcie, keďže v prípade nevymožiteľnosti pohľadávky by ďalšie pokračovanie v exekúcii spôsobilo zbytočné navýšenie trov exekúcie.
5. Exekučné konanie je teda konaním návrhovým a ovládaným dispozičnou zásadou. Dispozičný princíp ovláda toto konanie aj v tom, že proti vôli oprávneného v ňom nemožno pokračovať. Výrazom dispozičného oprávnenia je aj ustanovenie § 57 ods. 1 písm. c) EP, podľa ktorého exekúciu súd zastaví, ak zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie. Preto v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania môže oprávnený navrhnúť zastavenie exekúcie a súd je povinný jeho vôľu rešpektovať.
6. Vzhľadom na citované zákonné ustanovenie a nepochybný prejav vôle oprávneného exekúciu zastaviť, súd exekúciu v súlade s citovaným zákonným ustanovením § 57 ods. 1 písm. c) EP zastavil.
7. Podľa ust. § 200 ods. 2 EP, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
8. Podľa ust. § 196 EP, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
9. Podľa ust. § 200 ods. 1 EP, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
10. Podľa ust. § 203 ods. 1 EP, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
11. Podľa ust. § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len vyhláška), ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 Eur.
12. Podľa ust. § 14 ods. 2 vyhlášky paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 Eur.
13. Podľa ust. § 15 ods. 1 vyhlášky paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
14. Podľa ust. § 22 ods. 1 vyhlášky patrí súdnemu exekútorovi popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
15. Podľa § 14 ods. 1 citovanej vyhlášky si exekútor uplatňuje minimálnu odmenu, ktorá podľa tohto ustanovenia vyhlášky predstavuje sumu 33,19 Eur. Súd teda priznal exekútorovi odmenu vo výške, v akej si ju uplatňoval, a ktorá exekútorovi patrí bez ohľadu na počet vykonaných úkonov exekučnej činnosti.
16. Hotové výdavky si exekútor uplatnil vo výške 5,35 Eur (poštovné - 3,90 Eur, poštovné výdavky potrebné na ukončenie spisu - 0,45 Eur, kancelárske potreby - 1,- Eur).
17. Pokiaľ ide o poštovné ako budúce hotové výdavky po zastavení exekúcie, súd poukazuje na to, že náhrada hotových výdavkov, tak ako to vyplýva už z názvu tohto inštitútu, sa týka iba výdavkov, ktoré exekútor už vynaložil pri výkone exekúcie, nie je možné priznať náhradu za niečo, čo exekútor ešte ani nerealizoval a súd ani nemôže v čase rozhodovania zistiť, akým spôsobom (poštou alebo osobne) uvedený administratívny úkon zrealizuje, preto súd nepriznal súdnemu exekútorovi poštovné ako budúce hotové výdavky po zastavení exekúcie vo výške 0,45 Eur.
18. Súd taktiež posudzoval nárok súdneho exekútora na náhradu trov exekúcie v prípade hotových výdavkov - kancelárske potreby. Súd súdnemu exekútorovi nepriznal odmenu za hotové výdavky - kancelárske potreby vo výške 1,- Eur. Otázku náhrady hotových výdavkov, konkrétne náhrady za kancelársky materiál, rieši stanovisko Ústavného súdu SR I. ÚS 157/08-16 zo dňa 29. apríla 2008, z ktorého vyplýva, že „bežný režijný kancelársky materiál“ nie je výdavok hodný samostatného zreteľa, medzi ktoré zákon demonštratívne zaraďuje cestovné, poštovné a telekomunikačné výdavky, či znalecké náhrady a poplatky. Z uvedeného pohľadu bežný kancelársky materiál, akými by mohli byť aj iné veci prirodzene potrebné pri vedení exekučnej administratívy, napr. perá, ceruzky, sponky, obalové prostriedky atď., sú síce výdavkami, avšak sa predpokladá, že náklady na ich obstaranie sú kryté práve
výškou odmeny za výkon exekučnej činnosti najmä v paušálnej sume náhrad pri výkone jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Bežné náklady kancelárskych vecí preto ani zákonodarca nezaradil do výpočtu náhrad hotových výdavkov. Takými by sa mohli stať za predpokladu, že by dosiahli úroveň práve nie bežných a pritom nie nezanedbateľných, jasne identifikovateľných výdavkov nevyhnutných, a teda aj účelových pri výkone konkrétnej exekučnej činnosti alebo jej úkonov.
19. Trovy exekúcie, ktoré súd priznal súdnemu exekútorovi, predstavujú sumu 44,51 Eur, ktorá pozostáva z odmeny vo výšky 33,19 Eur, náhrady hotových výdavkov vo výške 3,90 Eur a z 20 % DPH vo výške 7,42 Eur v súlade s § 196 Exekučného poriadku, nakoľko súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty.
20. O trovách exekúcie rozhodol súd podľa § 203 ods. 1 EP, v zmysle ktorého ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie, preto súd uložil oprávnenému povinnosť nahradiť poverenému súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v celkovej výške 44,51 Eur.
21. Súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a teda exekúciu zastavil a na úhradu trov exekučného konania zaviazal oprávneného.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I, v troch písomných vyhotoveniach. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V zmysle ust. § 243 Civilného sporového poriadku v sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha.
Rozsah, v akom sa uznesenie napáda môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie sťažnosti. (§ 244 C.s.p.)