Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

37P/271/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou Mgr. Silviou Tisovou v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa:

M. F., nar. XX.XX.XXXX

zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, bytom u matky, dieťa rodičov: matka A. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. - L., B. XXX/XX, právne zastúpená JUDr. Milanom Rojčekom, advokátom so sídlom Žilina, Bottova ul. 7, a otec V. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., M. XX, právne zastúpený AK JUDr. Andrea Vladárová, s.r.o. , so sídlom Žilina, Dolný Val 11, za účasti prokurátora Okresnej prokuratúry Žilina, o zmenu úpravy stretávania s otcom, o nahradenie súhlasu otca so zmenou priezviska a o uložení výchovného opatrenia, takto

rozhodol:

Otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s mal. M. bez prítomnosti matky:

- každý utorok a štvrtok od 15.00 hod. do 17.00 hod. a v sobotu v párnom týždni od 10.00 do 18.00 hod.,

- počas Vianoc vždy 25. 12. od 10.00 hod. do 18.00 hod.

- počas letných prázdnin každý utorok a štvrtok od 10.00 hod. do 18.00 hod. a v sobotu v párnom týždni od 10.00 do 18.00 hod. s tým, že otec maloletú prevezme v školskom zariadení alebo v bydlisku matky a po ukončení stretnutia ju odovzdá v bydlisku matky.

Matka je p o v i n n á maloletú na stretnutie s otcom pripraviť, otcovi ju odovzdať alebo umožniť jej odovzdanie v školskom zariadení.

Rodičia sú p o v i n n í bezodkladne si oznámiť prekážky, pre ktoré sa stretnutie nemôže uskutočniť.

V prípade, ak sa niektoré stretnutie neuskutoční z dôvodov na strane matky alebo dieťaťa, je matka p o v i n n á poskytnúť otcovi náhradný termín stretnutia v rovnakom rozsahu najneskôr do konca nasledujúceho mesiaca.

V prípade, ak sa niektoré zo stretnutí neuskutoční z dôvodov na strane otca, je otec p o v i n n ý poskytnúť maloletej na jej žiadosť alebo na žiadosť jej matky náhradný termín stretnutia v rovnakom rozsahu najneskôr do konca nasledujúceho mesiaca.

Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 15P 188/2009-214 zo dňa 23. 5. 2012.

Návrh matky na nahradenie súhlasu otca so zmenou priezviska maloletej z a m i e t a.

Konanie o uloženie výchovného opatrenia z a s t a v u j e.

Predbežné opatrenie nariadené uznesením zo dňa 13. 1. 2014 pod číslom konania 37P/271/2012 - 368 z r u š u j e .

odôvodnenie:

1) Návrhom doručeným súdu 25. 6. 2012 sa matka domáhala nahradenia súhlasu otca so zmenou priezviska maloletej na priezvisko „C.“ s odôvodnením, že maloletá je v jej starostlivosti, predstavuje sa priezviskom matky, s otcom nemá vytvorený vzťah, pričom od septembra 2012 začne navštevovať materskú školu a matka má dôvodnú obavu, že maloletá bude v dôsledku rozdielnych priezvisk vystavená negatívnym vplyvom pri vzťahu s okolím. 2) Návrhom doručeným súdu 26. 9. 2012 sa matka domáhala zmeny úpravy styku otca s maloletou z dôvodu, že jeho doterajšia úprava preukázala, že upravený styk nie je v záujme dieťaťa a doterajší rozsah je v rozpore s reálnymi možnosťami otca dodržiavať časové termíny a prispôsobiť sa režimu dieťaťa, jeho veku, poveternostným podmienkam a podobne.

3) Otec so zmenou priezviska maloletej nesúhlasil z dôvodu, že nejde o priezvisko hanlivé či ponižujúce, pričom sám nemal ešte príležitosť maloletej vysvetliť, z akého dôvodu sa takto volá. Poukázal tiež na silný vplyv matky na maloletú, ktorá vzhľadom na svoj vek a vyspelosť nemôže vyhodnotiť uvedené skutočnosti. Čo sa týka stretávania poukázal na to, že matka sa snaží dlhodobo zabrániť stretávaniu otca s maloletou, ako aj vytvoreniu vzťahu medzi nimi pod rôznymi zámienkami; matka dodržuje stretávanie otca s maloletou len pokiaľ je nariadené neodkladným opatrením, inak sa snaží otca od dieťaťa izolovať. Takisto otec trval na stretnutia s maloletou bez prítomnosti matky. Alternatívne v priebehu konania otec navrhol, aby mu maloletá bola zverená do osobnej starostlivosti, keďže matka úmyselne stretávaniu s dcérou bráni.

4) Na výzvu súdu do konania vstúpil prokurátor Okresnej prokuratúry Žilina.

Úprava styku

5) Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchmi rodičov maloletej, dožiadaním Základnej školy s materskou školou v Žiline, ul. Y. XX a vo veci bolo neodkladným (predbežným) opatrením nariadené aj stretávanie sa na pôde Centra pre pedagogické, psychologické poradenstva a prevenciu v Žiline (ďalej len „CPPPaP“), ktorého účelom bolo obnovenie vzťahu medzi otcom a maloletou. Súd vo veci zistil nasledovný skutkový stav:

6) Naposledy bolo upravené stretávanie otca s maloletou rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. 15P/188/2009-214 zo dňa 23.5.2012 v rozsahu prvá sobota v mesiaci v čase od 9.00 do 12.30 hod., tretia sobota v mesiaci v čase od 9.00 do 17.00 hod. a každý týždeň v utorok od 16.00 do 18.00 hod. za prítomnosti matky. Z dôvodu chorľavosti na strane maloletej a dlhodobej práceneschopnosti matky (december 2011 až február 2012, ďalej od septembra 2012 do septembra 2013) sa stretnutia od vydania rozsudku až do nariadenia predbežného opatrenia o dočasnej úprave styku uskutočňovali v minimálnom rozsahu. V niektorých prípadoch to bolo zapríčinené aj pracovnou vyťaženosťou otca.

7) V rámci konania o uložení výchovného opatrenia po nariadení predbežného opatrenia o stretávaní sa otca s maloletou na pôde CPPPaP sa za obdobie od marca 2014 do mája 2015 uskutočnili tri stretnutia, z možných 15 stretnutí sa desaťkrát stretnutie neuskutočnilo z dôvodov na strane matky, dvakrát z dôvodov na strane povereného psychológa, pričom otec neodriekol ani jedno stretnutie. Podľa správy CPPPaP zo dňa 21. 9. 2015 sa z možných 28 stretnutí zrealizovalo osem, dvakrát s otcom, trikrát s oboma rodičmi a trikrát so všetkými účastníkmi. Sedem stretnutí bol nútený zrušiť alebo neakceptovať psychológ, jedenásťkrát zrušila stretnutie matka. Termíny dvoch navrhovaných stretnutí nevyhovovali otcovi. 8) Podľa správy CPPPaP zo dňa 20. 4. 2016 za obdobie od februára 2014 do apríla 2016, čiže 26 mesiacov, bolo navrhnutých 36 stretnutí, z ktorých sa zrealizovalo deväť, pričom z týchto len na štyroch bola prítomná aj maloletá; matka zrušila 17 stretnutí, psychológ zrušil 8 stretnutí a otec zrušil 2 stretnutia. Počas sledovaného obdobia sa vytváranie vzťahu otca s maloletou začínalo vždy takmer odznova, maloletá mala bojazlivé správanie, nebolo možné s ňou pracovať osamote, potrebovala mať naďalej

kontakt s matkou, pričom podľa psychológa išlo o netypické správanie vzhľadom k veku maloletej. Preto ho psychológ vyhodnotil ako naučené správanie, pričom na podporu tohto tvrdenia psychológ poukázal na klasické emočné nastavenie matky voči otcovi, keď prejavuje nesúhlas s takmer s každým jeho tvrdením, vyťahuje staré krivdy, nepripúšťa možnosť, že by otec mohol mať na veci iný názor, nie je schopná emočného odstupu a rozdelenia rolí expartnerky a rodiča. K zlepšeniu vzťahov medzi rodičmi do toho času nedošlo. Podľa psychológa by stretávanie otca s maloletou bolo možné, ak by maloletú podporila v uvedenom matky.

9) Zo správy o zdravotnom stave maloletou M. vyplynulo, že v roku 2014 bola maloletá šesťkrát vyšetrená pre opakujúce sa infekty horných dýchacích ciest, v júni 2014 bola hospitalizovaná v nemocnici za účelom dodiagnostikovania zdravotného stavu. Od júla 2014 bola jej chorobnosť približne jedenkrát mesačne.

10) Zo správy Základnej školy s materskou školou v Žiline, ul. Y. XX vyplynulo, že maloletá je na vyučovaní tichá, nevyrušuje, pracuje sústredene, napriek častej chorobnosti dosahuje výborné výsledky, pričom v novom kolektíve sa maloletá pomerene rýchlo adaptovala, aj keď predtým nepoznala ani jedno dieťa. Počas prestávok aj školskej družine sa maloletá kontaktuje s deťmi bezproblémovo.

11) Súd mal uvedenými správami vypracovanými psychológom, o ktorého spôsobilosti súd nemal pochybnosti aj vzhľadom na skúsenosť súdu s jeho činnosťou v rámci iných súdnych konaní, preukázané, že matka maloletej má veľké množstvo nespracovaných emócií voči otcovi, ktoré negatívne pôsobia na prežívanie možného stretávania sa M. s otcom; pre matku je extrémne ťažké rozdeliť rolu expartnerky od role rodiča, v dôsledku čoho na maloletú zo strany matky pôsobia silné a sugestívne emócie (pohŕdanie otcom, hnev voči nemu, strach a podobne). V dôsledku uvedeného nebolo pre otca možné vytvoriť si dovtedy s maloletou vzťah, aj keď v tomto smere prejavil veľkú motiváciu. Pri stretnutiach s maloletou bola maloletá emočne nastavená na neistotu, často krát bola tesne pred plačom až plačlivá, tenzná, neustále potrebovala na matku vidieť, nezriedka sa jej potrebovala dotýkať, vyhľadávala u nej ochranu či fyzický kontakt, a to aj v prípade, keď sociálna situácia vôbec nebola extrémne záťažová. Podľa psychológa išlo jednoznačne o naučené a podporované správanie. Psychológ nemohol s maloletou nadviazať očný kontakt, jej rečová produkcia bola minimálna, odpovede jednoslovné. Bez prítomnosti matky bola spolupráca s ňou nemožná. Uvedený ochranársky vzťah negatívne pôsobí na samostatnosť maloletej, jej schopnosť vyrovnať sa so záťažou. Pri akomkoľvek zadaní vyžadovala od matky minimálne neverbálny súhlas, pričom súhlas bol vyžadovaný takmer k akémukoľvek správaniu.

12) Kontakt s otcom bol v danom čase žiadny až minimálny. Z uvedeného je zrejmé, že matka má vysoko ochranársky postoj voči maloletej, pričom vzhľadom na svoj negatívny vzťah k otcovi maloletú nepodporuje k vytvoreniu vzťahu s otcom a bráni styku, pričom aj počas objektívnych prekážok na stretnutie, keď by bol aspoň minimálny kontakt otca s maloletou za určitých podmienok možný, toto odmieta využívajúc na to ako zámienku aj zdravotný stav maloletej alebo svoj, resp. iné objektívne okolnosti znemožňujúce stretnutie. Náhradné stretnutia neposkytuje vôbec.

13) Súd vo veci rozhodol podľa nasledovných ustanovení:

14) Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností, alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

15) Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine (ďalej len „ZR), rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy mal. dieťaťa.

16) Podľa § 24 ods. 4 ZR, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

17) Podľa § 25 ods. 4 ZR, ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže na návrh niektorého z rodičov zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.

18) Podľa správ predložených psychológom CPPPaP bolo súdu zrejmé, že vzťah medzi maloletou a otcom vytvorený nebol; jednak tomu bránili objektívne okolnosti spočívajú v zdravotnom stave dieťaťa a matky, jednak to bolo následkom úmyselnej nulovej podpory či motivácie dieťaťa zo strany matky. Matka nijakým spôsobom nepodporovala maloletú k tomu, aby si vzťah s otcom vytvorila, naopak, negatívne maloletú voči nemu psychicky a emočne nastavovala. Súd poukazuje v tejto súvislosti aj na tvrdenia matky v priebehu pojednávaní, že maloletá „musí“ ísť na stretnutie, je „nútená“ k niečomu, s čím sa nevie stotožniť. Vzhľadom k tomu, že otec dlhodobo v domácnosti nebol prítomný, bol to jednoznačne prevzatý vzťah, nemohlo to byť v dôsledku osobnej skúsenosti maloletej; nastavenie maloletej vo vzťahu k otcovi bolo negatívne, pričom toto bolo jednoznačne prevzaté od matky. Avšak ak by matka zmenila správanie a maloletú v stretnutiach podporila a motivovala, stretávanie otca mohlo prebiehať bez problémov.

19) Vzhľadom k uvedenému súd vo veci nariadil ďalšie predbežné (neodkladné) opatrenie, ktorým bolo nariadené stretávanie otca s maloletou v rozsahu v utorok a štvrtok v čase 16.30 do 18.00 hod. a v sobotu v čase od 10.00 do 13.00 hod. za prítomnosti matky, aby došlo k obnoveniu vzťahu otca s maloletou. Pokiaľ by sa predbežné opatrenie minulo účinkom, súd by ďalej konal vo veci zmeny osobnej starostlivosti o maloletú podľa cit. ust. § 25 ods. 4 ZR.

20) Po nariadení uvedeného predbežného opatrenia sa však začal vzťah medzi otcom a maloletou vytvárať. Maloletá sa v súčasnosti s otcom hráva, aj keď ešte naďalej potrebuje k tomu súhlas matky. Je teda zrejmé, že maloletá naďalej je pod jej silným vplyvom, ak však bola schopná pri hre otca napríklad obliať vodou alebo ho priateľsky buchnúť po zadku, je zrejmé, že otca už neberie ako cudziu osobu. Má k nemu určitú dôveru, chová sa k nemu kamarátsky, a to už po uplynulom období štyroch mesiacov s tým, že uvedené neodkladné opatrenie naďalej zotrváva v platnosti až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Je to jednoznačný predpoklad, že maloletá je už schopná zotrvať v starostlivosti otca aj bez prítomnosti matky. Nie je to už pre ňu cudzí človek, nemá z neho strach či obavy.

21) Okrem toho maloletá už navštevuje druhý rok školskú dochádzku, výborne sa aklimatizovala na prítomnosť iných ľudí (rovesníkov, učiteľov), ktorých predtým nepoznala, teda je schopná nadviazania vzťahov v societe aj bez dohľadu matky.

22) Na základe aktuálneho vzťahu medzi otcom a dieťaťom súd upravil stretávanie otca s maloletou vo veci samej bez prítomnosti matky. Bude tu tak možnosť, aby si naďalej maloletá s otcom prehĺbila vzťah bez toho, že by do tohto mohla matka zasahovať, pričom súd nemá pochybnosti o tom, že takúto krátkodobú starostlivosť je otec schopný zabezpečiť. Vzhľadom k uvedenému súd nevykonal ani navrhnutý dôkaz výsluchom maloletej, keďže by bol nadbytočný, prípadne ovplyvnený matkou.

23) Čo sa týka rozsahu stretávania, súd vyhovel spoločnému návrhu oboch rodičov tak, ako to vyhovuje im pracovným povinnostiam, školským povinnostiam maloletej, pričom osobitne bola určená úprava počas vianočných sviatkov (24. - 26. 12.) a počas letných prázdnin, keď otec môže maloletej vytvoriť aj celodenný program. Aby bola zabezpečená kontinuita rozvoja vzťahu otca k maloletej, súd stanovil aj náhradné termíny tak, ako je uvedené v odseku IV. a V. výroku tohto rozsudku.

24) Pre úplnosť súd dodáva, že v konaniach vo veci starostlivosti o maloletých nie je viazaný návrhmi účastníkov, ktorí navyše jednotlivé rozsahy svojich návrhov v priebehu konania často menia (výška výživného, čas stretávania, a pod.), a preto aj keď otec navrhol zverenie maloletej do svojej výlučnej osobnej starostlivosti, súd to poníma ako jednu z alternatív rozhodnutia o starostlivosti o maloletú a osobitným výrokom tento návrh nezamietal.

25) Nakoľko týmto rozsudkom bolo zmenené ostatné rozhodnutie o úprave styku, súd uvedené skonštatoval v odseku VI. výroku tohto rozsudku. Zmena priezviska

26) Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchmi rodičov maloletej a správou Základnej školy s materskou školou v Žiline, ul. Y. XX , a zistil, že maloletá sa síce predstavuje priezviskom C., ide však jednoznačne o výchovu matky, ktorá ju naučila, že takéto je jej priezvisko. V škole zatiaľ priezvisko maloletá nepoužíva a všade sa podpisuje menom.

27) Súd vo veci rozhodol podľa nasledovných ustanovení:

28) Podľa § 40 ods. 1 Zákona o rodine, deti majú spoločné priezvisko rodičov, alebo priezvisko jedného z nich určené vyhlásením pri uzavieraní manželstva podľa § 6 ods. 3, 4.

29) Podľa § 40 ods. 2 Zákona o rodine, ak priezvisko maloletého dieťaťa nebolo určené podľa odseku 1 a rodičia majú rôzne priezviská, dohodnú sa o priezvisku dieťaťa a oznámia to matričnému úradu najneskôr do troch dní od narodenia maloletého dieťaťa.

30) Podľa § 35 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.

31) Podľa § 111 písm. h) v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozhoduje o veciach maloletého, o ktorých sa rodičia nevedia dohodnúť.

32) Okrem zmeny priezviska dieťaťa podľa Zákona o rodine je možné zmeniť priezvisko dieťaťa na základe dohody alebo na základe povolenia príslušného správneho orgánu podľa § 6 - 11 Zákona č. 300/1993 Z. z. o mene a priezvisku. K žiadosti o povolenie zmeny priezviska maloletého musí byť pripojený súhlas druhého rodiča. Výnimočne môže nesúhlas druhého rodiča nahradiť súd v konaní o nahradenie súhlasu so zmenou priezviska maloletého. Musí mať však za preukázané, že pre takéto nahradenie súhlasu existujú dôležité dôvody.

33) V danej veci súd návrhu matky nevyhovel, pretože tieto dôležité dôvody neexistujú: otec, ktorého priezvisko dieťa nosí, si plní svoje povinnosti k dieťaťu, prispieva riadne na jeho výživu, dlhodobo javí (napriek neochote a nespolupráci matky) o neho záujem, o jeho zdravotný stav, záujmy apod. Je teda zrejmé, že k otec k dieťaťu má hlboký citový vzťah, pričom tento vzťah vykazuje známky stability.

34) Súd v prvom rade konštatuje, že priezvisko vyjadruje najmä spolupatričnosť dieťaťa k rodine a blízkym osobám.

35) Súd mal v konaní preukázané, že maloleté dieťa má hlboký citový vzťah so svojou matkou, ktorej je zverené do starostlivosti od útleho detstva. 36) Maloletá je teda pod silným výchovným vplyvom matky, a to až do takej miery, že to negatívne ovplyvnilo jej samostatnosť. Je samozrejmé, že sa s matkou stotožňuje, preberá jej názory a pokiaľ sa predstavuje priezviskom C.á, a nie priezviskom F., je to len z dôvodu, že ju tak naučila matka.

37) Vzhľadom k uvedenému súd nevykonal ani navrhnutý dôkaz výsluchom maloletej, keďže jeho výsledok je vopred zrejmý a ovplyvnený matkou. Súd má za to, že vzhľadom na doterajšie správanie matky, keď stretávanie otca s dieťaťom a ich vzájomný vzťah nepodporovala, ktoré správanie zmenila až pod tlakom možnej zmeny osobnej starostlivosti o dieťa, je potrebné maloletej predostrieť aj inú alternatívu, dôvody, pre ktoré nosí priezvisko otca, pričom aj odlišné priezvisko v nej môže vyvolať záujem o osobu otca, o vzťah s ním. Súd má za to, že aktuálne je potrebné v záujme maloletej prehlbovať pocit spolupatričnosti práve k tomuto rodičovi.

38) Súd tiež poukazuje, že vzhľadom na krízu tradičnej rodiny, keď mimo manželstva sa rodí tretina detí, sú odlišné priezviská detí a rodičov veľmi časté, preto by to nemalo negatívne vplývať na maloletú; rovnako aj v iných európskych krajinách napr. ženy nosia meno svojho otca aj po uzatvorení manželstva. Takisto súd neprijal argument matky, že by to spôsobovalo problémy pri cestovaní či administratívnych záležitostiach. Vzhľadom k uvedenému súd návrh matky na nahradenie súhlasu otca so zmenou priezviska zamietol.

Výchovné opatrenie

39) Súd uznesením zo dňa 14.1.2014 začal konanie o uloženie výchovného opatrenia za účelom obnovenia vzťahu otca s maloletou za účasti odborníka - psychológa; za rovnakým účelom nariadil dňa 13.1.2014 predbežné (teraz neodkladné) opatrenie.

40) Nakoľko ani neodkladné opatrenie o stretávaní sa otca s maloletou na pôde CPPPaP v Žiline sa neuskutočňovalo v predkladanom rozsahu najmä pre pracovnú vyťaženosť matky, chorobnosť dieťaťa ako aj vyťaženosť povereného psychológa, súd dospel k záveru, že nie je dôvod, aby sa v tomto naďalej pokračovalo, pričom účastníci konania s uvedeným postupom súhlasili. Preto súd nariadené predbežné opatrenie zrušil a konanie o uložení výchovného opatrenia zastavil; navyše vzhľadom na zlepšenie vzťahov otca s maloletou uloženie výchovného opatrenia už nie je nevyhnutné či účelné.

41) Po vyhlásení rozsudku sa okresný prokurátor a kolízny opatrovník vzdali práva podať voči nemu odvolanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je odvolanie prípustné. Odvolanie je potrebné podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Okresnom súde Žilina.

V odvolaní je potrebné uviesť:

- všeobecné náležitosti podania (§ 127 ods. 1 a 2 , t. j.: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku tohto konania

- proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

- v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda; rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania,

- z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 a

- čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

- neboli splnené procesné podmienky,

- súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

- rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené,

- rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, alebo

- súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov). Ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.