Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Co/45/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Škraba a členov JUDr. Petra Šama a JUDr. Mareka Kohúta, v právnej veci žalobcu: R. S., W.. X.XX.XXXX, F. T., F. XX, proti žalovanému: U. S., W.. XX.X.XXXX, F. T., N. XX, zastúpenému advokátom JUDr. Danielom Boľanovským, so sídlom Prešov, Slovenská 69, o neplatnosť závetu, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 1.12.2014 pod č. k. 25C/143/2013-91, takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie.

Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1) Okresný súd Prešov rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že listina o vydedení spísaná do notárskej zápisnice notárom R.. R. Y., č. W. XXX/XXXX, W. XXXXX/XXXX, W. XXXX/XXXX, zo dňa 11.7.2006 je neplatná. Zároveň žiadal určiť, že žalobca je z dôvodu neplatnosti listiny o vydedení dedičom zo zákona po poručiteľke Ľ. S.. Návrh zdôvodnil tým, že poručiteľka Ľ. S. zomrela so zanechaním závetu a listiny o vydedení. Po smrti poručiteľky bola ako súdny komisár poverená prejednaním dedičstva po poručiteľke notárka R.. U. Č.. Mal poskytnutú lehotu na podanie žaloby na súd, ktorou sa bude domáhať neplatnosti závetu a listiny o vydedení. Žalobu podal s tým, že listina o vydedení je tendenčná, vykonštruovaná, zmanipulovaná, s úmyslom ho ako oprávneného a neopomenuteľného dediča poškodiť na jeho dedičských právach zo strany jeho staršieho brata.

2) Dňa X.X.XXXX zomrela Ľ. S., matka účastníkov konania. Dedičmi po nej boli žalobca a žalovaný. Dňa 22.1.2003 spísala poručiteľka závet na Notárskom úrade R.. R. Y. pod č. W. XX/XXXX, W. XXXX/ XXXX, na základe ktorého sa rozhodla naložiť so svojím majetkom pre prípad jej smrti tak, že všetok svoj hnuteľný ako aj nehnuteľný majetok, ktorý v čase smrti bude vlastniť, zanecháva v celosti svojmu synovi U. S., nar. XX.X.XXXX. Ďalej dňa 11.7.2006 spísala Ľ. S. na Notárskom úrade R.. R. Y. listinu o vydedení vo forme notárskej zápisnice pod č. W. XXX/XXXX, W. XXXXX/XXXX, na základe ktorej sa rozhodla, že v prípade svojej smrti vydeďuje syna R. S., nar. X.XX.XXXX, pretože neprejavil o ňu opravdivý záujem, ako by potomok mal prejavovať, a to napriek tomu, že mu pomáhala a aj celej jeho rodine. Počas jej liečenia v nemocnici v rokoch 2002, 2003, 2005 a 2006, kedy bola operovaná na srdce, vykonávali jej operáciu oka - šedý zákal, operáciu žalúdka, jej syn R. ju nikdy neprišiel navštíviť do nemocnice, nikdy ju neodviezol k lekárovi, nekúpil jej lieky, keď potrebovala. Dokonca ani jeho rodina (synova manželka a jej vnučky) neprejavili o ňu záujem, a to aj napriek tomu, že im pomáhala s učením a venovala sa im. Týmto vydedila syna R. podľa § 469 písm. a/ ods. 1, písm. b/ Obč. zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb.). Žiada vydediť aj osoby uvedené v § 473 ods. 2 Obč. zákonníka, teda manželku a deti R. S..

3) Žalobca skutočnosti uvedené v listine o vydedení potvrdil, teda že minimálne v rokoch 2002-2010 absolútne o matku nejavil záujem, a to z dôvodu, že matka po smrti jeho otca mala iné predstavy ako naložiť s dedičstvom po otcovi ako žalobca. Chcela, aby dedičstvo po otcovi bolo prenechané na úhradu pohrebných nákladov, s čím ale on nesúhlasil. Prestal preto s matkou komunikovať. Po tom, ako sa dozvedel, že matka ich nekomunikáciou veľmi trpí, obnovil vzťah k matke, odpustil jej a často ju navštevoval. Zároveň ale bolo preukázané, že hoci žalobca tvrdil, že jeho vzťah s matkou posledný rok alebo dva roky pred smrťou sa upravil a konflikty medzi sebou už nemali, žalobca na pohrebe matky nebol. Na jej pohrebe nebola jedna z jeho dcér a jeho manželka. Na pohrebe bola účastná len jeho jedna dcéra. Skutočnosť, že žalobca nebol na pohrebe matky, potvrdil nielen žalobca, ale aj žalovaný ako aj dcéra žalobcu. Žalobca tvrdil, že skutočnosti, ktoré ozrejmujú zlepšenie jeho vzťahu s matkou, by mal potvrdiť svedok Š.. Menovaný svedok však uviedol, že bližšie vedomosti o vzťahu v rodine S. nemal, nikdy sa s poručiteľkou o ich rodinných záležitostiach bližšie nebavil.

4) Skutočnosť, že o poručiteľku sa zaujímal jej syn U. S. (v tomto konaní žalovaný) a mladší syn R. S. (v tomto konaní žalobca) sa o ňu nezaujímal, nepomáhal jej, potvrdila aj vo svojom písomnom vyjadrení E. S., švagriná poručiteľky. Tie isté skutočnosti potvrdila I. Q., bývalá manželka vnuka poručiteľky.

5) Žalovaný so žalobou nesúhlasil.

6) Na základe vykonaného dokazovania a aplikáciou ustanovení § 469 a násl. Obč. zákonníka, súd prvej inštancie mal za preukázané, že poručiteľka - matka účastníkov konania pred notárom spísala tak závet, ako aj listinu o vydedení vo forme notárskej zápisnice. Za svojho jediného dediča ustanovila žalovaného

- syna U. S.. Syna R. S. vydedila z dôvodu, že o ňu neprejavil opravdivý záujem tak, ako by potomok prejaviť mal. Žalobca sa snažil žalobou zmeniť tento stav, avšak súd vychádzal z toho, že na určení neplatnosti listiny o vydedení, ako aj určení, že žalobca je dedičom zo zákona, je potrebné preukázať naliehavý právny záujem. Na určení, že listina o vydedení je neplatná, žalobca nemá naliehavý právny záujem, ide o nadbytočný výrok. Pri skúmaní, či žalobca je zákonným dedičom, súd posudzuje všetky zákonné možnosti dedenia zo zákona, závetu, ako aj dedičskú spôsobilosť alebo možnosť vydedenia. Ak existuje listina o vydedení, posudzuje sa jej platnosť, resp. neplatnosť. Ak existuje závet, posudzuje jeho platnosť alebo neplatnosť a či je tu aj prípadná dedičská nespôsobilosť, ktorá by vylučovala žalobcu z toho, aby mohol byť zákonným dedičom. Všetky tieto otázky však súd rieši ako otázky predbežné.

7) Bolo nepochybne preukázané nielen výpoveďou žalovaného, ale aj samotným žalobcom, že skutočne po smrti svojho otca, dlhé roky sa brat R. S. absolútne o matku nezaujímal, a to nielen vo vzťahu k osobným stretnutiam, ale ani telefonicky a inak. Ich matka v tom čase bola v pokročilom veku, jej zdravotný stav sa zhoršoval. Absolvovala niekoľko operácií. Žalobca za toto obdobie absolútne o ňu nejavil záujem, nemal vedomosť o jej zdravotnom stave, nezaujímal sa o ňu, či niečo potrebuje, už vzhľadom na jej zlý zdravotný stav a na jej pokročilý vek. Taktiež sa o svokru nezaujímala ani jeho manželka, prípadne jedna z dcér.

8) Žalobca sa snažil preukázať skutočnosť, že s poručiteľkou sa ku koncu jej života zlepšil ich vzájomný vzťah. Súd však poukazuje na samotné vyjadrenie poručiteľky v jej tzv. „spovedi“ z r. 2010, kde konštatuje, že žalobca ju navštívil, avšak sama poručiteľka poukazuje na charakter návštevy, ktorý nesvedčil o obnove vzťahu po dlhoročnom odlúčení, ale len o akomsi prekontrolovaní jej majetku zo strany žalobcu. Zdravotný stav poručiteľky zhoršoval, začala trpieť Alzheimerovou chorobou. Zdravotný stav sa zhoršil až do tej miery, že potrebovala celodennú starostlivosť a bola aj hospitalizovaná. Ako je zrejmé z vyjadrení opatrovateliek z mestského úradu, ako aj ošetrujúcej lekárky, počas tohto obdobia starostlivosť o poručiteľku zabezpečoval výlučne žalovaný (U. S.). Mladší syn (žalobca) neprejavoval záujem o starostlivosť o svoju matku dopytom u lekárky. Túto vedomosť nemali ani opatrovateľky, ktoré každodenne starostlivosť o poručiteľku zabezpečovali. Tvrdenie žalobcu, že jeho vzťah s matkou sa zlepšil a bol vlastne na štandardnej úrovni, že každý týždeň ju navštevoval, vyvracia skutočnosť, že žalobca nebol na pohrebe vlastnej matky. Pokiaľ by súd vychádzal z toho, že ich vzťah bol narušený, ale po určitom čase sa obnovil, je nielen slušnosťou, ale priam povinnosťou a vyjadrením úcty a vďaky pre rodiča, pre matku zo strany syna zúčastniť sa na jej pohrebe a dať jej posledné zbohom. Namiesto toho žalobca, hoci sa mohol zúčastniť tohto pohrebu, nezúčastnil sa ho s tvrdením, že poručiteľka si nepriala, aby jeho manželka bola prítomná na pohrebe. Tieto skutočnosti však nijako preukázané neboli. Pokiaľ by aj bolo preukázané, že poručiteľka si nepriala, aby jeho manželka bola na pohrebe, nijako to nebránilo žalobcovi predsa len zúčastniť sa na pohrebe vlastnej matky. Toto gesto len poukazuje na pretrvávajúci

konflikt poručiteľky so žalobcom. Neúčasť žalobcu na pohrebe matky je vyjadrením jeho neúcty, nelásky a nevďačnosti, čo by syn vo vzťahu k matke robiť nemal. Konanie žalobcu bolo len potvrdením toho, čo bolo uvedené poručiteľkou v listine o vydedení. Listina o vydedení spĺňa všetky atribúty platnosti nielen po formálnej, ale aj po materiálnej stránke, pretože žalobca sám svojim konaním preukázal neúctu, neposkytol matke nielen pomoc v starobe a chorobe, ale nedal jej ani posledné zbohom a poslednú vďaku, akú má potomok svojmu predkovi dať. Vzhľadom na všetky tieto skutočnosti súd prvej inštancie žalobu ako nedôvodnú zamietol.

9) O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., keď úspešnému žalovanému priznal ich náhradu titulom trov právneho zastúpenia v celkovej výške 419,46 eur.

10) Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca odvolanie. Žiadal zrušiť rozsudok a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil aj trovy odvolacieho konania. V odvolaní uznal, že poručiteľka (jeho matka) počas svojho života dňa 22.1.2003 spísala závet vo forme Notárskej zápisnice pod č. W. XX/XXXX, W. XXXX/XXXX pred notárom R.. R.W. Y., ktorým odkázala celý svoj hnuteľný a nehnuteľný majetok synovi U. S.. Zároveň dňa 11.7.2006 vo forme notárskej zápisnice spísala pred notárom R.. R. Y. Listinu o vydedení pod č. W. XXX/XXXX, W. XXXXX/XXXX, ktorou vydedila svojho syna R. S. z dôvodov uvedených v § 469a ods. 1 písm. b/ Obč. zákonníka a v súlade s § 437 ods. 2 Obč. zákonníka vydedila aj manželku a deti žalobcu, pretože o poručiteľku neprejavovali opravdivý záujem, aký by mal potomok prejavovať, a to aj napriek tomu, že pomáhala jemu a aj jeho rodine. Ako hlavný dôvod vydedenia uviedla, že počas jej liečenia v nemocnici v rokoch 2002 - 2006, kedy mala podstúpiť operáciu srdca, šedého zákalu a žalúdka. Žalobca ju nikdy neprišiel navštíviť, nikdy ju neodviezol k lekárovi, nekúpil lieky, keď potrebovala, dokonca ani jeho rodina - synova manželka a jeho deti neprejavovali o ňu záujem, pričom im pomáhala s učením a venovala sa im.

11) Listina o vydedení obsahuje dôvody pre vydedenie (§ 469a ods. 1 písm. b/ Obč. zákonníka), že poručiteľ môže vydediť potomka, ak o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať. Zákonný dôvod vydedenia totiž vyžaduje, aby neprejavenie opravdivého záujmu bolo potomkom zavinené, nestačí len samotná existencia takéhoto stavu. Záujem, ktorý by potomok mal prejavovať o poručiteľa, je potrebné posudzovať s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu. Žalobca nemôže spravodlivo znášať zákonné dôsledky vydedenia, keď situáciu, že o poručiteľa neprejavil opravdivý záujem, spôsobila v značnej miere aj sama poručiteľa, a to tým, že prestala s ním komunikovať, a tým prispela k pretrhnutiu blízkych príbuzenských väzieb. V danom prípade s prihliadnutím na všetky okolnosti prejednávanej veci sa nejedná o taký trvalý nezáujem, ktorý by mal za následok úplné prerušenie väzieb a nezáujem o život a potreby poručiteľky. Aj keď došlo medzi žalobcom a poručiteľkou k nezhodám, čo nie je vonkoncom neobvyklý jav a v nie raz komplikovaných rodinných vzťahov, žalobca nikdy neprestal vnímať poručiteľku ako svoju matku. Jeho nezáujem nikdy neprerástol do takej miery intenzity, ktorý by hraničil s absolútnou apatiou voči jej osobe. Nemôže sa stotožniť s tvrdeniami, že jediným dôvodom pre prelomenie komunikačných bariér bol jeho zištný majetkový úmysel, ktoré tvrdenia nie sú pravdivé a v konečnom dôsledku ani ničím podložené. Bol to sám žalobca, ktorý nie raz počas života poručiteľky jej prispieval na chod domácnosti či už finančne alebo materiálne. Aj samému žalovanému pomohol finančne na začiatku jeho podnikateľských aktivít bez toho, aby požadoval nejaké protiplnenie. Z uvedených skutočností, ako aj z povahových čŕt žalobcu mu nemožno na jeho vrub pričítať, že by mal a chcel expresívne povedané majetkovo parazitovať na smrti svojej matky. Žalobca sa súdnou cestou iba domáha svojho zákonného podielu, ktorý mu ako neopomenuteľnému dedičovi právom patrí. Dôvody, ktoré uviedla nebohá poručiteľka v listine o vydedení, že „počas jej liečenia v nemocnici v rokoch 2002 - 2006, kedy mala podstúpiť operáciu srdca, šedého zákalu a žalúdka, ju žalobca nikdy neprišiel navštíviť do nemocnice, nikdy ju neodviezol k lekárovi, nekúpil lieky, keď potrebovala, dokonca ani jeho rodina - synova manželka a jeho deti neprejavovali o poručiteľku záujem, pretože im pomáhala s učením a venovala sa im“, nemožno subsumovať pod ust. § 469a ods. 1 písm. b/, ale pod písm. a/ predmetného ustanovenia, pretože poručiteľka v listine o vydedení poukazuje na neposkytnutie potrebnej pomoci súvisiacej s jej zdravotným stavom. Ak poručiteľka chcela vydediť žalobcu z týchto dôvodov, mala uviesť v listine o vydedení ako dôvod vydedenia aj ust. § 469a ods. 1 písm. a/ a nie ust. § 469a ods. 1 písm. b/ Obč. zákonníka. Nie sú dané materiálne dôvody na vydedenie žalobcu zo strany poručiteľky, pretože z jeho strany sa nejedná o taký trvalý nezáujem, ktorý by zakladal dôvod vydedenia.

12) Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu zo dňa 25.2.2015 žiadal potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny a priznať náhradu trov odvolacieho konania.

13) Krajský súd v Prešove ako súd druhej inštancie prejednal odvolanie žalobcu podľa § 385 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. Pokiaľ súd prvého stupňa návrh žalobcu v celom rozsahu zamietol, v tejto súvislosti správne zistil skutkový stav a správne ho aj právne posúdil (§ 387 ods. 2 .

14) Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom žalobcu odvolací súd dopĺňa:

15) Podľa § 469a ods. 1 písm. b/ Obč. zákonníka, poručiteľ môže vydediť potomka, ak o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať.

16) Podľa § 469a ods. 1 písm. a/ Obč. zákonníka, poručiteľ môže vydediť potomka, ak v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch.

17) Notárska zápisnica, napísaná na Notárskom úrade v T. u notára R.. R. Y. dňa 11.7.2006 (č. l. 21), obsahuje listinu o vydedení, ktorou poručiteľka Ľ. S., r. V., rozhodla sa pre prípad svojej smrti vydediť syna R. S., nar. X.XX.XXXX, bytom Y. Š., a to podľa § 469a ods. 1 písm. b/ a ods. 2 Obč. zákonníka, pretože menovaný neprejavuje o ňu opravdivý záujem, aký by ako potomok mal prejavovať, a to aj napriek tomu, že mu veľmi pomáhala aj celej jeho rodine. Počas jej liečenia v nemocnici v rokoch 2002, 2003, 2005 a 2006, kedy bola operovaná na srdce, vykonávali jej operáciu oka - šedý zákal, operáciu žalúdka, ju jej syn R. nikdy neprišiel navštíviť do nemocnice, nikdy ju neodviezol k lekárovi, nekúpil jej lieky, keď ich potrebovala, dokonca ani jeho rodina - synova manželka a vnučky neprejavovali o ňu záujem, hoci im pomáhala s učením a venovala sa im. Z tohto dôvodu vydeďuje podľa § 469 písm. a/ ods. 1, písm. b/ a ods. 2 Obč. zákonníka syna R. S. a žiada, aby z dedičstva boli vydedené aj ostatné osoby uvedené v § 473 ods. 2 Obč. zákonníka, pretože aj jeho manželka a deti o ňu neprejavujú žiaden záujem.

18) Vydedením sa rozumie jednostranný výslovný prejav poručiteľovej vôle, ktorý odníma potomkovi ako neopomenuteľnému dedičovi dedičské právo, ktoré by mu inak patrilo podľa zákona. Vydedením možno vylúčiť potomkov z dedenia i úplne, na rozdiel od závetu, v ktorom nesmie poručiteľ potomkov opomenúť.

19) Formálnou náležitosťou vydedenia je listina o vydedení, ktorá musí mať formu potrebnú pre závet a musí obsahovať dôvod vydedenia. Inak by bolo vydedenie neplatné. Nie je na ich závadu, že vydedenie a závet sú obsiahnuté v jednej listine. Ak sa má vydedenie vzťahovať aj na osoby uvedené v § 473 ods. 2, musí sa to v listine o vydedení písomne uviesť.

20) Aj podľa názoru odvolacieho súdu notárska zápisnica (listina o vydedení - č. l. 21) obsahuje všetky materiálne a formálne náležitosti, teda ide o platný právny úkon.

21) Pokiaľ žalobca ako odvolateľ v odvolaní tvrdí, že správne mal byť vydedený podľa § 469a ods. 1 písm. a/ Obč. zákonníka, s týmto jeho záverom nemožno súhlasiť. V spomínanej listine o vydedení zo dňa 11.7.2006 sa výslovne uvádza, že poručiteľka vydeďuje R. S. (v tomto konaní žalobcu) podľa § 469a ods. 1 písm. a/ a písm. b/ a taktiež aj podľa § 473 ods. 2 Obč. zákonníka. Z uvedených dôvodov nebolo možné uznať ani jednu odvolaciu námietku žalobcu v odvolacom konaní.

22) Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny (§ 387 ods. 1 .

23) O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 2 CSP.

24) Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, posledná veta, .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 .