Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23C/185/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudkyňou Mgr. Janou Janics Bajánkovou v právnej veci žalobcu: V.. V. Y., trvalý pobyt: M. XX, XXX XX E., zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Pavol Kollár, s. r. o., proti žalovanému: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s., Želetavská1525/1, Praha, ČR, konajúca prostredníctvom organizačnej zložky UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., pobočka zahraničnej banky sídlo: Šancová 1/A, 813 33 Bratislava, IČO: 47 251 336 zastúpenému: Patakyová, Bartová, Kovácsová, s. r. o., so sídlom J. M. Hurbana 2, 940 01 Nové Zámky IČO: 36 855 197, o ochranu osobnosti takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný do troch dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi náhradu škody vo výške 80,25 €, a to na účet vedený v peňažnom ústave ČSOB, a. s., číslo účtu: M XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta

III. Žalovaný má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 98 %

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 31. 07. 2015 žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného nahradiť mu škodu vo výške 80,25 eur a nahradiť mu nemajetkovú ujmu v peniazoch vo výške 60 000 eur titulom ochrany osobnosti a náhradu trov konania.

2. Svoj nárok odôvodnil tým, že dňa 31. 10. 2014 požiadal spoločne so svojou manželkou v Slovenskej sporiteľni, a.s. o poskytnutie hypotekárneho úveru. Pri bežnom preverovaní spoľahlivosti žalobcu a jeho manželky v bankovom registri klientskych informácii vedeným spoločnosťou Slovak Banking Credit Bureau, s.r.o. (ďalej len „bankový register klientov“), bolo zistené, že pre osobu žalobcu je v predmetnom bankovom registri klientov vedený záznam, o ktorom nemal žiadnu vedomosť. Poukázal na to, že predmetný bankový register klientov slúži pre bankové inštitúcie ako hodnoverný zdroj o spoľahlivosti svojich klientov s poukazom či si riadne plnia svoje splatné záväzky voči bankovým inštitúciám. Na základe údajov z bankového registra klientov o potenciálnom klientovi, príslušná banková inštitúcia vyhodnotí spoľahlivosť a rizikovosť príslušného klienta a na základe celkového záznamu o klientovi sa príslušná banková inštitúcia rozhodne, či klientovi poskytne peňažné prostriedky alebo nie a to aj v závislosti od toho, či je klient v zmysle bankového registra klientov nespoľahlivý a neplní si riadne svoje splatné záväzky voči niektorej z bankových inštitúcii. Argumentoval, že príčinou zápisu klienta do bankového registra klientov je neplnenie si riadne svojich splatných záväzkov voči niektorej z bankových inštitúcii v Slovenskej republike. V prípade bankového registra klientov ide vlastne o zoznam rizikových klientov - neplatičov, ktorým boli poskytnuté finančné prostriedky od slovenských bankových inštitúcii. S poukazom na záznam o ňom v bankovom registri klientov, Slovenská sporiteľňa, a.s. mu odmietla poskytnúť hypotekárny úver, ktorý v danom čase potreboval. Následne dňa 31. 10. 2014 osobne

požiadal bankový register klientov o vydanie výpisu z bankového registra klientských informácií, kde bol uvedený záznam kontraktu pod DETAIL: Karty, úverový rámec: 180 000, v zozname kontraktov: typ kontraktu: kreditné karty splátkové, fáza: existujúce, rola: žiadateľ, dátum začiatku: 02. 04. 2007, dátum ukončenia: -, CCB kód: M kód operácie: XXXXXXXXXXXXXXXX FAC:0; meno finančnej inštitúcie: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, dátum poslednej aktualizácie: 30.09.2014, spôsob platby: inkaso, periodicita platby: mesačné splátky, druh splátky: variabilná, mesačná splátková operácia: 0, zostávajúca istina a príslušenstvo: 0, dátum poslednej platby: 08.02.2008, počet oneskorených dlžných splátok: 0, dátum posledného pohybu: 08.02.2008. účtovaná mesačná čiastka: 0, počet max. dlžných splátok/počet mesiacov: 0/0, max. dlžná čiastka: 0, maximálna čiastka prekročenia úverového rámca: 0, najhorší status: Problémy sú riešené interne bankami, dátum najhoršieho statusu: 30. 09. 2014. Pričom v kolónke mesiac sa uvádzajú mesiace od 02/2013 do 09/2014 so statusom za každý mesiac: „Problémy sú riešené interne bankami. Mal za to, že z vyššie uvedeného vyplýva, že bol v období od 02/2013 do takmer 12/2014 (vyše 21 kalendárnych mesiacov) bankovým registrom klientov vedený ako klient s najhorším možným statusom v zmysle bankového registra klientov, ku ktorému mali prístup nie len všetky bankové inštitúcie v Slovenskej republike. Na základe zistených údajov z bankového registra klientov osobne kontaktoval bratislavskú pobočku žalovaného, požadoval preveriť dané skutočnosti zo strany žalovaného a písomne podal žalovanému reklamáciu. V rámci reklamácie sa domáhal čistého bankového registra klientov a vrátenie nákladov, pričom ako dôkaz poskytol výpis z bankového registra klientov. Nakoľko žalovaný v predmetnej veci nekonal, opätovne podal v pobočke žalovaného dňa 05. 11. 2014 druhú reklamáciu pretože žiadal o rýchlu a úplnú nápravu vzniknutého protiprávneho stavu, nakoľko nemohol čerpať úver v Slovenskej sporiteľni, a.s. a konaním žalovaného mu bolo zabránené slobodne nadobúdať majetok s využitím bankového systému Slovenskej republiky. Na základe podaných reklamácií mu bol od žalovaného doručený list zo dňa 10. 11. 2014, v ktorom žalovaný okrem iného uviedol: „Z dôvodu zabezpečenia nápravy sme ihneď pristúpili k zaslaniu reportu do SCB s požiadavkou o uzavretie kartového kontraktu so spätným dátumom ku dňu 09.02.2008. „Nakoľko Banka neeviduje voči Vám z kartového kontaktu žiadnu pohľadávku, písomne potvrdzujeme nápravu zabezpečenú opravným reportom prostredníctvom Banky priamo v SCB. “Následne listom zo dňa 19. 11. 2014 písomne kontaktoval reklamačné pracovisko žalovaného, ktorým žiadal o vysvetlenie vzniknutej skutočnosti ako aj žiadal o odpovede na konkrétne otázky uvedené v reklamácii a v reklamácii 2. Z reklamačného oddelenia žalovaného obdržal písomnú odpoveď zo dňa 26. 11. 2014, ktorá nereagovala na jeho písomné požiadavky. Dôvodil, že z hľadiska posúdenia závažnosti protiprávneho konania žalovaného a negatívneho posudzovania žalobcu je dôležitá žalovaným uvádzaná skutočnosť, že predmetný kartový kontrakt bol zo strany žalovaného ukončený dňa 09. 02. 2008, pričom minimálne od tohto dátumu bol vedený nepravdivý protiprávny záznam v bankovom registri klientov o ňom až do novembra 2014, čo je vyše šesť a pol roka. Zdôraznil, že si dňa 28. 11. 2014 na vlastné náklady musel zabezpečiť výpis z bankového registra klientských informácií, kde už nebol nepravdivý a protiprávny záznam o ňom uvedený. Poukázal na to, že žalovaný listom zo dňa 23. 12. 2014 prejavil záujem urovnať predmetnú záležitosť zmierlivo a uhradiť všetky priame náklady ktoré mu v súvislosti s danou situáciou vznikli. Doplnil, že v januári 2015 mal osobné stretnutie so zástupcom žalovaného, na ktorom boli z jeho strany predložené všetky porušenia zákona zo strany žalovaného, vrátane neposkytnutia informácii, ktoré opakovane požadoval od žalovaného. Tiež uviedol aké problémy mu protiprávnym a neprofesionálnym konaním žalovaného vznikli. Predložil žalovanému svoju predstavu o finančnom odškodnení - náhrade nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 100.000,- EUR. Následne až v apríli 2015 obdržal list od žalovaného zo dňa 09. 04. 2015 v ktorom mu ponúkol návrh na finančné odškodnenie vo výške 3.300,-EUR, ako paušalizovanú náhradu výdavkov a ostatnej ujmy, ktorá mu mala byť spôsobená predmetnou udalosťou. Uvedený návrh odmietol ako neprijateľný a neprimeraný. Uviedol, že v minulosti, pred zverejnením nepravdivých údajov zo strany žalovaného, pôsobil ako policajný pridelenec MV Slovenskej republiky na zastupiteľskom úrade v Ruskej federácii a po návrate zo zahraničia ako referent a riaditeľ spravodajskej jednotky finančnej polície Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Konaním žalovaného mu bolo pravdepodobne znemožnené vykonávať akúkoľvek vyššiu riadiacu funkciu v rámci Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, prípadne v iných štátnych rezortoch a inštitúciách, ktoré podliehajú previerke Národného bezpečnostného úradu (ďalej ako „NBU“) a Slovenskej informačnej služby (ďalej ako „SIS“). Žalobca uviedol, že má informácie z oblasti IT, ktoré potvrdzujú, že aj keď je predmetná negatívna informácia o ňom už vo výpise z bankového registra klientov „vymazaná“, táto informácia sa naďalej nachádza v informačnom systéme a je preukázateľná v odpise z bankového registra klientskych informácií pri lustrácii zo strany Národného bezpečnostného úradu a Slovenskej informačnej služby. Táto informácia sa nedá nikdy „vymazať“ z informačného systému evidencie bankového registra klientskych informácií a žalobca už navždy zostane

podľa previerok NBU a SIS ako nespoľahlivá a nedôveryhodná osoba nespĺňajúca náležitosti na plnenie ďalšej vyššej riadiacej funkcie v rámci verejnej správy SR. Tým, že nemal vedomosť o protiprávnej evidencii v bankovom registri s najhorším statusom s úverovým rámcom 180.000 (vedený v mene EUR), uviedol pri podávaní majetkového priznania a pri previerkach NBU nevedomky aj „nepravdivé“ informácie pri preverovaní spoľahlivosti jeho osoby, pretože jeho informácie neboli v súlade s bankovým registrom klientskych informácií. Táto skutočnosť spôsobená žalovaným pravdepodobne ovplyvnila celý jeho ďalší profesijný život, kariéru a postavenie v spoločnosti a to zdôrazňujeme veľmi negatívnym spôsobom, pretože okrem straty materiálnych výhod stratil aj spoločenské postavenie, stratil možnosť pôsobiť v zahraničí na zastupiteľských úradoch a stratil pravdepodobne aj množstvo priateľov a kontaktov so spoločensky významnými ľuďmi. Žalovaný spôsobil, že nemohol slobodne uskutočniť prejav svojej vôle a to získať úverové prostriedky z inej bankovej inštitúcie a taktiež došlo k zníženiu jeho spoľahlivosti a kredibility v bankovej inštitúcii, kde žiadal o poskytnutie úveru. Konaním žalovaného mu vznikla priama škoda spočívajúca v tom, že musel vykonať dve cesty z adresy svojho trvalého pobytu do príslušnej pobočky žalovaného na X. ulici kvôli podaniu reklamácie a späť na adresu svojho trvalého pobytu. Musel vykonať jednu cestu z adresy svojho trvalého pobytu do príslušnej pobočky žalovaného na O. ulici kvôli stretnutiu so zástupcom žalovaného a späť na adresu svojho trvalého pobytu, musel vykonať dve cesty z adresy svojho trvalého pobytu do príslušnej pobočky bankového registra klientov na ulici W. trh kvôli získaniu výpisu z bankového registra klientov týkajúci sa žalobcu a späť na adresu svojho trvalého pobytu. Spolu náhrada za použitie motorového vozidla predstavuje sumu 52,25 EUR.Náklady na zabezpečenie výpisu z bankového registra klientov sú vo výške 2 x l4,- EUR čo je spolu 28,- EUR. Priama vzniknutá škoda je vo výške 80,25 EUR.Vyslovil presvedčenie, že konaním žalovaného bolo veľmi vážne zasiahnuté do jeho občianskej cti, ľudskej dôstojnosti a dobrého mena. Neustále vníma aj zhoršenie vlastného spoločenského postavenia, nakoľko sa o ňom v negatívnom zmysle môže vyskytnúť nejedná zmienka v rámci previerok vykonávaných zo strany Národného bezpečnostného úradu a/alebo Slovenskej informačnej služby, čím už prakticky do konca svojho života ako plukovník policajného zboru SR nebude môcť zastávať žiadnu riadiacu funkciu v rámci verejnej správy Slovenskej republiky. Zverejnením nepravdivých a protiprávnych tvrdení v bankovom registri klientskych informácií, žalovaný výraznou mierou zasiahol jeho do osobnostnej sféry, poškodil jeho česť, vážnosť, dôstojnosť a meno pred slovenskými ako aj zahraničnými bankovými inštitúciami, svojimi bývalými kolegami, pracovníkmi Národného bezpečnostného úradu, pracovníkmi Slovenskej informačnej služby, osobami poverenými bezpečnostnými previerkami a osobami oprávnenými oboznamovať sa s výsledkami bezpečnostných previerok. Veľmi negatívne pociťuje dôsledky zverejnenia nepravdivých a protiprávnych tvrdení v bankovom registri klientskych informácií, nakoľko už do konca života nebude môcť zastávať žiadnu riadiacu a reprezentatívnu funkciu v mene Slovenskej republiky, čím došlo k nenávratnému poškodeniu kariéry a kariérneho rastu minimálne na území Slovenskej republiky. Nepravdivé a protiprávne informácie uvedené v bankovom registri klientskych informácií, ktorých nepravdivosť si písomne uznal aj žalovaný, sú klamlivé a nepodložené s cieľom pravdepodobne poškodiť osobu, česť, dôstojnosť a meno navrhovateľa. Následok, ktorý vznikol publikovaním nepravdivých a protiprávnych informácií v bankovom registri klientskych, už nie je možné reparovať žiadnym relevantným a účinným spôsobom. Vzhľadom na intenzitu a spôsob, akým bola informácia podaná v predmetnom bankovom registri klientskych informácií, sa domáha, aby konajúci súd uložil povinnosť žalovanému zaplatiť mu aj náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v žalovanej výške.

3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 03. 12. 2015. Žalobu žiadal ako nedôvodnú zamietnuť. Mal za to, že žalobca v konaní nepreukázal vznik majetkovej škody, ktorá by bola v priamej príčinnej súvislosti so zápisom údajov v registri. Rovnako v konaní nepreukázal ani akúkoľvek nemajetkovú ujmu

- ním uvádzaný zásah do jeho ľudskej dôstojnosti a zhoršenie spoločenského postavenia sa zakladá len na hypotetických úvahách žalobcu (str. 5 žaloby - „Konaním odporcu bolo pravdepodobne znemožnené navrhovateľovi vykonávať akúkoľvek vyššiu riadiacu funkciu v rámci Ministerstva vnútra SR, prípadne v iných štátnych rezortoch a inštitúciách, ktoré podliehajú previerke NBU a SIS“, tá istá strana žaloby „Táto skutočnosť spôsobená odporcom pravdepodobne ovplyvnila celý ďalší profesijný život, kariéru a postavenie navrhovateľa v spoločnosti a to zdôrazňujeme veľmi negatívnym spôsobom, pretože navrhovateľ okrem straty materiálnych výhod stratil aj spoločenské postavenie, stratil možnosť pôsobiť v zahraničí na zastupiteľských úradoch a stratil pravdepodobne aj množstvo priateľov a kontaktov so spoločensky významnými ľuďmi.“). Poukázal na to, že podľa ustálenej súdnej praxe je podmienkou priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch v zmysle § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka vždy, v závislosti na individuálnych okolnostiach daného prípadu, existencia závažnej ujmy. Za závažnú ujmu treba považovať ujmu, ktorú fyzická osoba vzhľadom na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva

došlo, intenzitu zásahu, jeho trvanie alebo dopad a dôsledky, považuje za ujmu značnú; pritom nie sú rozhodujúce jej subjektívne pocity, ale objektívne hľadisko, teda to, či by predmetnú ujmu takto v danom mieste a čase (v tej istej situácii, prípadne spoločenskom postavení a pod.) vnímala aj každá iná fyzická osoba. Predpokladom vzniku tohto práva je preukázanie, že zásah do osobnostných práv mal skutočne za následok zníženie dôstojnosti alebo vážnosti dotknutej osoby v spoločnosti v značnej miere. Preukázanie vzniku takéhoto následku zaťažuje postihnutú fyzickú osobu. Poukázal, na to, že podľa § 92a ods.3 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, v platnom znení (ďalej len „zákon o bankách“) informácie poskytnuté do spoločného bankového registra alebo zo spoločného bankového registra zostávajú predmetom bankového tajomstva. Informácie zo spoločného bankového registra a informácie o ďalších skutočnostiach súvisiacich s prevádzkovaním spoločného bankového registra možno poskytovať len bankám, pobočkám zahraničných bánk, Národnej banke Slovenska, agentúre na poskytovanie pomoci klientom v rozsahu potrebnom na preverovanie údajov týkajúcich sa splácania úverových záväzkov a finančnej a majetkovej situácie klientov žiadajúcich o zaradenie alebo zaradených do programu poskytovania pomoci klientom, ktorí stratili schopnosť splácať úver na bývanie v dôsledku hospodárskej krízy a so súhlasom klienta podľa § 91 ods. 1 aj inej osobe vymedzenej týmto súhlasom, ak táto osoba zabezpečí ochranu poskytnutých informácií najmenej na rovnakej úrovni ako prevádzkovateľ spoločného bankového registra podľa odseku 2, pričom poskytnuté informácie možno použiť len v súlade so súhlasom klienta podľa § 91 ods. 1 a na účel, na ktorý boli poskytnuté; informácie zo spoločného bankového registra o spotrebiteľoch sa za rovnakých podmienok ako bankám a pobočkám zahraničných bánk sprístupnia aj iným osobám vymedzeným osobitným zákonom. Voči všetkým ostatným osobám sú zamestnanci a členovia orgánov spoločného podniku pomocných bankových služieb podľa odseku 2 povinní zachovávať mlčanlivosť o týchto informáciách. Podľa odseku 5 citovaného ustanovenia zákona o bankách klient banky alebo pobočky zahraničnej banky má za podmienok ustanovených osobitným predpisom právo bezplatne sa oboznámiť s informáciami, ktoré sú o ňom alebo o jeho obchodoch vedené v spoločnom bankovom registri, má právo najmenej raz ročne bezodplatne vyžadovať od prevádzkovateľa spoločného bankového registra poskytnutie menovitého zoznamu osôb, ktorým boli zo spoločného bankového registra poskytnuté informácie o príslušnom klientovi alebo o jeho obchodoch a tiež má právo za podmienok ustanovených osobitným predpisom vyžadovať bezplatnú opravu alebo likvidáciu nesprávnych, neúplných alebo neaktuálnych informácií vedených v spoločnom bankovom registri o príslušnom klientovi alebo o jeho obchodoch. Mal za to, že z uvedenej úpravy vyplýva, že údaje v registri slúžia vzájomnej informovanosti bánk, v zmysle zákona o bankách tieto informácie nie sú inak verejne prístupné a klient banky môže bezplatne požadovať menovitý zoznam osôb, ktorým boli o ňom zo spoločného bankového registra poskytnuté informácie. Argumentoval, že tieto skutočnosti potvrdila žalobcovi v odpovedi na jeho žiadosť o vykonanie kontroly u žalovaného i Národná banka Slovenska, ktorá vo svojom podaní uvádza, že údaje registra sú neverejné, podliehajú mlčanlivosti a bankovému tajomstvu a v súvislosti s vedením informácií v registri by nemalo dôjsť k porušeniu dobrému mena žalobcu. V prípade nesprávnych informácií má takto dotknutá osoba právo za podmienok ustanovených osobitným predpisom vyžadovať bezplatnú opravu alebo likvidáciu nesprávnych, neúplných alebo neaktuálnych informácií vedených v spoločnom bankovom registri o príslušnom klientovi alebo o jeho obchodoch. Ustanovenie v tejto súvislosti nestanovuje žiadnu sankciu, ktorú by táto osoba mohla uplatniť voči banke. Údaje vedené o žalobcovi boli z registra odstránené bezplatne bez zbytočného odkladu. Žalobca v podanej žalobe ako hlavný argument spôsobenia nemajetkovej ujmy uvádza, že v dôsledku nesprávne uvedeného údaju v registri, s ktorého obsahom v rámci previerok podľa zákona XXX/XXXX Z.z. o ochrane utajovaných skutočností v platnom znení mal možnosť resp. záujem oboznámiť sa NBU (v rámci previerky podľa § 17 ods. 2 daného zákona) alebo SIS (v rámci previerky podľa § 18 daného zákona), mu bolo pravdepodobne znemožnené vykonávať akúkoľvek vyššiu riadiacu funkciu v rámci Ministerstva vnútra SR, príp. v štátnych rezortoch a inštitúciách, ktoré podliehajú previerke NBU, príp. SIS. Vychádzajúc zo žaloby a verejne dostupných informácií pôsobil žalobca od druhej polovice roku 2010 ako riaditeľ spravodajskej jednotky finančnej polície Ministerstva vnútra SR. Samotný žalobca má zato, že minimálne od dátumu 9.2.2008 bol v registri vedený „nepravdivý protiprávny záznam“ (viď str. 3 žaloby).Ak by bol zápis v podobe uvedenej vo výpise zo dňa 31. 10. 2014 vedený v registri aj v r. 2010, je zrejmé, že v prípade, ak bol tento poskytnutý NBU alebo SIS v rámci previerky, nemal obsah tohto záznamu za následok posúdenie žalobcu ako „osoby nespoľahlivej a nedôveryhodnej, nespĺňajúcej náležitosti na plnenie ďalšej vyššej riadiacej funkcie v rámci verejnej správy SR“ (str. 5 žaloby), keďže bol vymenovaný za riaditeľa spravodajskej jednotky finančnej polície Ministerstva vnútra SR.V tejto súvislosti žalovaný zdôraznil, že ak by bol výpis z registra v uvedenej podobe poskytnutý orgánu vykonávajúcemu bezpečnostnú previerku, bol by tento povinný s žalobcom vykonať bezpečnostný pohovor podľa § 25 ods.1 zákona č XXX/XXXX Z.z. v znení neskorších predpisov, v rámci ktorého by

boli zisťované a nepochybne aj zistené objektívne skutočnosti a žalobca by mal možnosť preukázať neexistenciu aktuálneho vzťahu so žalovaným po preverení skutočného stavu veci. Poukázal na skutočnosť, že v predloženom výpise z registra sa pri údajoch o zostávajúcej istine a príslušenstve, počte oneskorených splátok, počte maximálnych dlžných splátok/počte mesiacov, maximálnej dlžnej čiastke a maximálnej čiastke prekročenia úverového rámca uvádza číslica 0. ktorá preukazuje/potvrdzuje, že žalobca nie je dlžníkom, resp. osobou oneskorene platiacou dlžné splátky. V súvislosti s tvrdením žalobcu, že bol po dobu 21 mesiacov vedený bankovým registrom klientov ako „klient s najhorším možným statusom“ (str. 3 žaloby) poukázal na zoznam statusov pre účely vedenia registra, z ktorého je zrejmé, že vo výpise uvádzaný status nie je „najhorším možným statusom“ (viď statusy O,S,B...) v zmysle kreditibility a spoľahlivosti klienta. Adjektívum „najhorší“ sa nevzťahuje na osobu klienta, ale bankám indikuje stav kontraktu s identifikáciou problému, ktorá v prípade žalobcu bankám signalizuje interný problém na strane bánk. Zdôraznil, že žalobca nemôže zdôvodňovať žiadosť o náhradu nemajetkovej ujmy iba svojimi nepodloženými úvahami o tom, že „pravdepodobne“ mu bolo znemožnené ďalšie pôsobenie vo vyššej riadiacej funkcii a „pravdepodobne“ tým bol ovplyvnený celý ďalší profesijný život, kariéra a postavenie navrhovateľa, vrátane straty spoločenského postavenia, „pravdepodobne“ aj množstva priateľov a kontaktov so spoločensky významnými osobami, ale musí túto ujmu a aj kauzálnu súvislosť (či navrhovateľ vyplnil dotazník, ktorý sa týkal aj nesprávnej informácie v registri, či vôbec došlo k náhľadu do registra zo strany NBU a SIS - žalovaný má vedomosť o tom, že spoločnosť Slovak Banking Credit Bureau, s.r.o., ktorá vedie bankový register klientskych informácií uvedené informácie polícii, resp. obdobným subjektom neposkytuje - a pokiaľ áno, či práve tieto informácie boli rozhodujúce pre zabránenie kariérneho postupu žalobcu) preukázať a predložiť súdu relevantné dôkazy. Zo skutkového stavu je zrejmé (zápis v registri od 02/2008 - vymenovanie navrhovateľa do funkcie v roku 2010), že údaj v registri žiadnym spôsobom nezasiahol do verejného profesijného života, kariéry a postavenia žalobcu. Z predložených dôkazov mal za to, že nebolo preukázané, že by zápisom v registri došlo na strane žalobcu k zásahu do práv chránených ust. § 11 Občianskeho zákonníka a k ujme, ktorá by vykazovala niektorý zo stupňov závažnosti odôvodňujúcich materiálnu alebo nemateriálnu satisfakciu. Dôvodil, že súd musí pri rozhodovaní o uplatnenom nároku na náhradu nemajetkovej ujmy prihliadnuť na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. Zo Žaloby ani dôkazov predložených žalobcom nie je možné dovodiť žiadne skutočnosti, ktoré by preukazovali vzniknutú ujmu a následnú reakciu, ktorú vyvolala v rodinnom, pracovnom či inom prostredí žalobcu (poukázal na závery rozsudku NSSR sp. zn. 4Cdo 15/2003). 4. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, prednesom zástupcov žalobcu a žalovaného, oboznámil sa s listinnými dokladmi a to výpisom z bankového registra klientskych informácií, ako aj s ostatným obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav: 5. Z výpisu z bankového registra klientskych informácií žalobcu zo dňa 31. 10. 2014 súd zistil, že v uvedenom registri bol uvedený záznam kontraktu pod DETAIL: Karty, úverový rámec: 180 000, v zozname kontraktov: typ kontraktu: kreditné karty splátkové, fáza: existujúce, rola: žiadateľ, dátum začiatku: 02. 04. 2007, dátum ukončenia: -, CCB kód: M kód operácie: XXXXXXXXXXXXXXXX FAC:0; meno finančnej inštitúcie: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, dátum poslednej aktualizácie: 30. 09. 2014, spôsob platby: inkaso, periodicita platby: mesačné splátky, druh splátky: variabilná, mesačná splátková operácia: 0, zostávajúca istina a príslušenstvo: 0, dátum poslednej platby: 08. 02. 2008, počet oneskorených dlžných splátok: 0, dátum posledného pohybu: 08. 02. 2008. účtovaná mesačná čiastka: 0, počet max. dlžných splátok/počet mesiacov: 0/0, max. dlžná čiastka: 0, maximálna čiastka prekročenia úverového rámca: 0, najhorší status: Problémy sú riešené interne bankami. 6. Z potvrdenia vystaveného Slovenskom sporiteľňou dňa 11. 04. 2016 vyplýva, že žalobca dňa 31. 10. 2014 požiadal o poskytnutie úveru. Pri zadávaní požiadavky o úvere bola z úverového registra zistená existencia kreditnej karty s úverovým rámcom vo výške 180 000 eur v UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s.. Z uvedeného dôvodu nebolo možné žalobcovi poskytnúť vzhľadom na jeho príjem úver, o čom bol žalobca informovaný. Dňa 24. 11. 2014 boli údaje z bankového registra opätovne preverené, pričom vyššie uvedené údaje boli z úverového registra vymazané. Žalobcovi bol úver na základe jeho žiadosti zo dňa 31. 10. 2014 poskytnutý dňa 23. 12. 2014. 7. Z rozhodnutia Úradu na ochranu osobných údajov č. XXXXX/XXXX-Os-X zo dňa 12. 01. 2016 vyplýva, že predmetným rozhodnutím bola žalovanému z dôvodu, že došlo spracúvaniu nesprávnych osobných údajovo žalobcovi a k poskytnutiu týchto nesprávnych osobných údajov do Spoločného registra bankových informácií, uložená povinnosť odo dňa nasledujúceho po nadobudnutí právoplatnosti citovaného rozhodnutia spracúvať osobné údaje žalobcu a dotknutých osôb v súlade so zákonom a v lehote do 7 dní odo dňa uplynutia lehoty určenej vo výroku 1 citovaného uznesenia informovať úrad o splnení opatrení uložených vo výroku 1. citovaného rozhodnutia.

8. Žalobca sa pridržal písomne podanej žaloby. Nad rámec dôvodov uvedených v žalobe poukázal na to, že boli poškodené jeho majetkové práva tým, že nemohol kúpiť nehnuteľnosť vtedy kedy uznal za vhodné. Mal za to, že ním tvrdené skutočnosti dostatočne preukázal ním predloženými listinnými dôkazmi, ktorými preukázal, že zo strany žalovaného došlo značným spôsobom k poškodeniu jeho osoby a k zásahu do jeho osobnostných práv , ktoré tieto nepravdivé informácie spôsobili a boli spôsobilé spôsobiť jeho poškodenie. Ním uplatňovanú nemajetkovú ujmu vo výške 60 000 eur považoval za primeranú vzhľadom na svoje postavenie a potencionálnu možnosť spôsobiť mu nemajetkovú ujmu zo strany žalovaného. 9. Žalovaný zotrval na svojej obrane uvedenej v písomnom vyjadrení sa k žalobe. Na pojednávaní konanom dňa 09. 06. 2016 výslovne uviedol, že nerozporuje sumu 80,25 eur uplatnenú titulom vecnej škody, ktorá mala žalobcovi vzniknúť titulom vecnej škody. Mal za to, že nie sú splnené podmienky na priznanie nároku na nemajetkovú ujmu, ktorú si žalobca uplatnil, keďže nepreukázal, že mu spôsobil zásah do osobnostných práv takej intenzity, že by mu vznikla nemajetková ujma, ktorá by musela byť kompenzovaná peňažnou satisfakciou. Dôvodil, že okamžite potom ako mu žalobca oznámil, že sú o ňom v bankovom registri nesprávne a neaktuálne údaje zjednal nápravu, zabezpečil odstránenie závadného stavu a žalobcovi sa ospravedlnil, čím mu poskytol morálnu satisfakciu. Žalobca podľa jeho názoru ničím nepreukázal svoje tvrdenia, že mu zápis v bankovou registri závažným spôsobom zasiahol do sféry pracovného a osobného života. Poukázal na to, že ho subjektívne urazil, v ďalšom živote ho však objektívne nijako negatívne neovplyvnil. 10. Podľa § 415 každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí. 11. § 420 ods. 1 Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. 12. Podľa § 420 ods. 2 Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou 1osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.

13. Podľa § 442 ods. 1 uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). 14. Podľa § 11 Fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy. 15 Podľa. § 13 ods. 1 Fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie. 16. § 13 ods. 2 Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. 17. Nakoľko si žalobca uplatnil žalobu na plnenie z viacerých právnych titulov súd skúmal žalobu z oboch týchto titulov. 18. Žalobca si uplatnil svoj nárok titulom náhrady škody v zmysle § 415 a 420 OZ. 19. Žalobca sa v konaní domáha náhrady majetkovej ujmy, ktorá mu mala vzniknúť v súvislosti s vynaložením nákladom, ktoré bolo nevyhnutné vynaložiť k odstráneniu závadného stavu( k výmazu zápisu o existencii kreditnej karty žalobcu s úverovým rámcom „180 000“ v bankovom registri klientskych informácií() 20. Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle citovaného ustanovenia zákona sú a) porušenie právnej povinnosti b) existencia škody c) príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou d) zavinenie.

21. Porušenie právnej povinnosti spočíva v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym právom t.j. ak v súvislosti s ním došlo k porušeniu právnej skutočnosti, ktorá vyplýva zo všeobecne záväzných právnych predpisov a iných noriem, zo zmlúv alebo iných právnych úkonov. Pod pojmom škoda treba rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je objektívne vyjadriteľná v peniazoch, ako všeobecným ekvivalentom. Medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou musí byť vzťah príčiny a následku. Existencia príčinnej súvislosti musí byť vždy bezpečne preukázaná, nemožno ju len predpokladať. Všetky tieto tri zákonné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu majú charakter objektívny na rozdiel od zavinenia, ktorý má charakter subjektívny, pretože

znamená psychický vzťah škodcu k protiprávnemu úkonu a ku škode. Môže byť úmyselné alebo nedbanlivostné.

22. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že škoda, ktorá vznikla žalobcovi spočíva vo vynaložení sumy 80,25 eur a pozostáva z nákladov na zabezpečenie výpisu z bankového registra klientov a z náhrady za použitie motorového vozidla, nastala zavinením žalovaného, jeho nedbanlivostným konaním v súvislosti evidovaním nesprávnych-neaktualizovaných údajov o žalobcovi vo vzťahu k evidencii zápisu o kreditnej karte žalobcu s úverovým rámcom 180 000. 23. Vykonaným dokazovaním bola preukázaná príčinná súvislosť medzi vznikom škody a konaním, respektíve nekonaním žalovaného -nevymazaním záznamu o kreditnej karte žalobcu z bankového registra klientov. 24. Nakoľko výška škody vyčíslená žalobcom na základe výslovného vyjadrenia žalovaného na pojednávaním konanom dňa 09.06.2016 sporná nebola, súd vo vzťahu k nej dokazovanie nevykonával, nakoľko platí zásada, že nie je potrebné dokazovať nesporné veci a priznal žalobcovi náhradu škody v celej ním žalovanej výške 80,25 eur. 25. Predmetný nárok súd skúmal aj v zmysle § 11 a nasledujúcich 26. Základným predpokladom priznania materiálnej satisfakcie je nemajetková ujma, ktorá je spôsobilá v značnej miere znížiť dôstojnosť občana a jeho vážnosť v spoločnosti. Zároveň predpokladom úspešnej realizácie práva na ochranu osobnosti podľa § 11 je existencia neoprávneného zásahu a skutočnosť, že takýto zásah bol objektívne spôsobilý privodiť ujmu na chránených osobnostných právach. Aby vznikol právny vzťah, obsahom ktorého je právo sa domáhať náhrady nemajetkovej ujmy, musia byť obe náležitosti splnené. „Pokiaľ ide o vyjadrenie miery, akou bola zásahom znížená dôstojnosť alebo vážnosť osoby v spoločnosti, treba vychádzať z následnej reakcie, ktorú zásah vyvolal v rodinnom, pracovnom či inom prostredí fyzickej osoby. Túto mieru treba zisťovať dokazovaním a posúdiť na základe poznania a vyhodnotenia tejto reakcie. Iba v prípade, ak sa dostatočne preukáže reakcia svedčiaca o znížení dôstojnosti alebo vážnosti v spoločnosti v značnej miere v zmysle §13 ods. 2 OZ, môže byť fyzickej osobe výnimočne subsidiárne priznaná náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch, (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4Cdo/15/03). _

27. Základnými predpokladmi pre priznanie nároku uvedeným právnym titulom sú: 1/ neoprávnený zásah do chráneného osobnostného práva, ktorý je objektívne spôsobilý porušiť, či ohroziť osobnosť fyzickej osoby, 2/ ujma na osobnosti fyzickej osoby spočívajúca v znížení dôstojnosti alebo jej vážnosti v značnej miere, 3/príčinná súvislosť medzi bodmi 1 a 2. 28.Samotná skutočnosť, že žalovaný viedol v bankovom registri nepravdivý záznam o žalobcovi sporná nebola. Z uvedeného dôvodu súd túto skutočnosť ako nespornú bližšie nedokazoval. 29. Ďalšou otázkou, ktorú bol súd povinný riešiť bola otázka, či je možné za takéto správanie sa žalovaného priznať žalobcovi nemajetkovú ujmu v peniazoch, ak áno v akej výške resp. či neoprávnený zásah žalovaného bol takej intenzity, že došlo v značnej miere k zníženiu dôstojnosti žalobcu a jeho vážnosti v spoločnosti. Ak chce byť žalobca v konaní o priznanie nemajetkovej ujmy úspešný, musí preukázať, že v žalobe uvedeným záznam v bankovom registri došlo k zásahu do jeho osobnostných práv a že práve v súvislosti s týmto záznamom došlo k zníženiu ľudskej dôstojnosti alebo jeho vážnosti v značnej miere. 30. Súd v tomto smere vychádzal z vykonaného dokazovania, z listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise a z vyjadrenia žalobcu. Žalobca v priebehu konania výslovne uviedol, že upúšťa od výsluchu ním navrhovaných svedkov na preukázanie ním uvádzaných tvrdení, nakoľko mal za to, že bolo preukázaný a potvrdený neoprávnený zápis v BR a žalovaný ponúkol určité odškodnenie , ktoré žalobca považoval za nedostatočné a z uvedeného mal za to, že výsluch svedkov nie je nutné, že listinné dôkazy dostatočne preukazujú jeho nárok. 31. Podľa ustanovenia § 13 fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

32. Pokiaľ ide o vyjadrenie miery, akou bola zásahom znížená dôstojnosť alebo vážnosť osoby žalobcu v spoločnosti, treba vychádzať z následnej reakcie, ktorú zásah vyvolal v rodinnom, pracovnom či inom prostredí žalobcu. Túto mieru súd zisťoval dokazovaním a posúdil na základe poznania a vyhodnotenia tejto reakcie. 33. Závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy sa posudzuje najmä so zreteľom na jej intenzitu, rozsah a na jej ohlas, ako aj na dĺžku jej trvania. Povinnosť prihliadnuť aj na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo, je stanovená zámerne veľmi všeobecne, ako vo vzťahu k postihnutej fyzickej osobe, tak aj vo vzťahu k subjektu, ktorý neoprávnený zásah spôsobil. Deje sa tak s cieľom, aby pri určovaní konečnej výšky peňažného zadosťučinenia bolo možné v rámci sudcovskej úvahy a v súlade s princípom spravodlivosti prihliadnuť k rozmanitým momentom, za ktorých k neoprávnenému zásahu do osobnosti fyzickej osoby došlo, a tak bola v jednote naplnená požiadavka zabezpečujúca účinné primerané zadosťučinenie za vzniknutú nemajetkovú ujmu, ako aj požiadavka nezneužívania tohto právneho prostriedku na neprípustné obohacovanie.

34. Zníženie dôstojnosti fyzickej osoby alebo jej vážnosti v spoločnosti v značnej miere nie je jediným prípadom, keď postihnutej fyzickej osobe vznikne právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa §13 ods. 2 OZ, podmienky pre vznik tohto práva sú splnené vo všetkých prípadoch neoprávnených zásahov do osobnostných práv, kedy sa nejaví postačujúcim zadosťučinenie podľa § 13 ods. 1 OZ. , v zmysle ktorého má fyzická osoba právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie. 35. Podľa názoru súdu žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že zverejnením predmetných nepravdivých a protiprávnych tvrdení v bankovom registri klientskych informácií, bolo výraznou mierou zasiahnuté jeho do osobnostnej sféry, bola poškodená jeho česť, vážnosť, dôstojnosť a meno pred slovenskými ako aj zahraničnými bankovými inštitúciami, jeho bývalými kolegami, pracovníkmi Národného bezpečnostného úradu, pracovníkmi Slovenskej informačnej služby, osobami poverenými bezpečnostnými previerkami a osobami oprávnenými oboznamovať sa s výsledkami bezpečnostných previerok, že by mu bolo znemožnené v ich dôsledku zastávať akúkoľvek riadiacu a reprezentatívnu funkciu v mene Slovenskej republiky, čím by došlo k nenávratnému poškodeniu kariéry a kariérneho rastu minimálne na území Slovenskej republiky. 36. Žalobca nepreukázal že žalovaného neoprávneným vedeným záznamu o žalobcovi v bankovom registri bola žalobcovi spôsobená ujma na osobnosti fyzickej osoby spočívajúca v znížení dôstojnosti alebo vážnosti fyzickej osoby v značnej miere. 37. Podľa názoru súdu žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že by k ním v žalobe uvádzaným následkom v pracovnom živote žalobcu došlo a že by k ním došlo práve v príčinnej súvislosti s ním uvádzaným záznamom v bankovom registri, keďže žalobca výslovne uviedol, že zo zamestnania odišiel na vlastnú žiadosť niekedy v roku 2012-2013 a to v čase keď o uvedenom zázname v bankovom registri ešte ani nemal vedomosť. Navyše v rokoch 2001-2009 pôsobil podľa vlastného vyjadrenia na vysokých postoch z zahraničí a po návrate v roku 2010 bol vymenovaný za riaditeľa finančnej polície. Z uvedeného je nepochybné, že nemal obsah tohto záznamu za následok posúdenie žalobcu ako „osoby nespoľahlivej a nedôveryhodnej, nespĺňajúcej náležitosti na plnenie ďalšej vyššej riadiacej funkcie v rámci verejnej správy SR, keďže žalobca kariérne postúpil a bol vymenovaný za riaditeľa spravodajskej jednotky finančnej polície Ministerstva vnútra SR. Napokon sám žalobca uviedol, že počas pôsobenia na finančnej polícii počas služobného pomeru bol disciplinárne postihnutý jedine v rokoch 1995-1996 za stratu služobného preukazu a potom boli u neho už len povýšenia a pochvaly. 38. Žalobca tiež nepreukázal, že k následku zásahu došlo v oblasti rodinnej a spoločenskej. Žalobca sám na pojednávaní konanom dňa uviedol, že žiada upustiť od výsluchu ním navrhovaných svedkov, nakoľko má za to, že listinnými dôkazmi jednoznačne preukázal neoprávnený zásah do chráneného osobnostného práva a tým aj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v ním žalovanej výške. Navyše žalobca ani nijak nešpecifikoval čo, akú reakciu alebo ujmu mal neoprávnený zásah do jeho osobnostných práv vyvolať a ani akú reakciu vyvolal. 39. Napokon žalobca nijakým spôsobom nepreukázal jeho argumentáciu uvedenú v žalobe, že nepravdivé a protiprávne informácie uvedené v bankovom registri klientskych informácií sú klamlivé a nepodložené s cieľom poškodiť jeho osobu, česť, dôstojnosť a jeho meno. 40. V danom prípade z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobcovi, sa po reklamáciach žalovaný ospravedlnil a zjednal nápravu, tak, že žalobcom namietaný nepravdivý údaj bol z bankového registra

vymazaný a ponúkol žalobcovi sumu 3300 eur, ako paušalizovanú náhradu výdavkov a ostatnej ujmy. Žalobcovi bol následne dňa 23. 12. 2014 poskytnutý ním žiadaný úver. 41. Z vykonaného dokazovania má súd prvej inštancie za preukázané, že v danom prípade bolo postačujúce aby sa odstránili následky týchto zásahov- vymazanie nepravdivého záznamu v bankovom registri žalobcu ako aj ospravedlnenie žalovaného, ktoré žalovaný vo vzťahu k žalobcovi uskutočnil ešte pred podaním žaloby a aby žalovaný žalobcovi uhradil priamu škodu, ktorá mu v dôsledku vedenia tohto nepravdivého záznamu vznikla, k náhrade ktorej bol žalovaný zaviazaný vo výroku I tohto rozsudku, nakoľko žalobca nijakým spôsobom nepreukázal, že neoprávnený zásah žalovaného bol takej intenzity, že došlo v značnej miere k zníženiu jeho dôstojnosti a jeho vážnosti v spoločnosti, v rodinnom a pracovnom živote. Rovnako má súd za to, že uvedené je postačujúce aj vo vzťahu k poškodeniu jeho majetkových práv tým, že nemohol kúpiť nehnuteľnosť vtedy kedy uznal za vhodné. 42. Absentuje tiež preukázanie príčinnej súvislosti medzi žalobcom tvrdenými a nepreukázanými následkami zásahu a samotným zásahom do osobnostných práv žalobcu. 43. Súd záverom zdôrazňuje, že v sporovom konaní nepostačuje iba tvrdiť ale tvrdenia dokázať. Žalobca bol na pojednávaniach konaných na súde prvej inštancie riadne poučený a to na pojednávaní konanom dňa 09.06.2016 v zmysle § 118 a O.s.p. a na pojednávaní konanom dňa 08.09.2016 v zmysle § 154 Civilného sporového poriadku, pričom výslovne uviedol, že návrhy na doplnenie dokazovania nemá. 44. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

45. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

46. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 47. Zo spisu vyplýva, že žalobca sa svojou žalobou proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 60 080,25 eur. Súd žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 80,25 eur vo zvyšku návrh súd zamietol. 48. Z toho vyplýva, že žalobca mal v konaní úspech v rozsahu 80,25eur a neúspech mal v rozsahu 60 0001 eur. Naopak žalovaný mal v konaní úspech v rozsahu 60 000 eur a neúspech v rozsahu 80,25 eur.

49. V konaní bol žalovaný úspešný v percentuálnom vyjadrení 99 % a neúspešný v rozsahu 1%. Súd teda posúdil pomer úspechu a neúspechu v konaní a dospel k záveru, že žalovaný má nárok na náhradu trov konania vo výške 98% celkových trov konania.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.). V Bratislave, dňa 08. 09. 2016