Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_28C-208-2016.pdf
PDF · 106.29 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-14C/546/2015
Rozhodnutie
Okresný súd Košice II, sudcom JUDr. Martinom Kolesárom, v právnej veci žalobkyne: F. F., S.. XX.X.XXXX, Ž. X, Č., proti žalovanému: Univerzitná nemocnica L. Pasteura Košice, Rastislavova 43, Košice, IČO: 00 606 707, v konaní o náhradu škody a iné, rozhodol
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a .
Žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou, podanou na súde dňa 13.5.2015, po zmene pripustenej uznesením zo dňa 8.9.2016, domáhala uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť jej sumu 365.263,- Eur Uplatnený nárok predstavoval podľa opisu rozhodujúcich skutočností čo do sumy 100.000,- Eur náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, čo do sumy 100.000,- Eur náhradu liečebných nákladov, čo do sumy 65.263,- Eur náhradu za stratu na zárobku a čo do sumy 100.000,- Eur náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch za porušenie práva na ochranu osobnosti. Žalobkyňa tvrdila, že pri pôrode cisárskym rezom v mesiaci február 1990 jej bola v zdravotníckom zariadení žalovaného (v niekdajšom pracovisku na Mojzesovej ul. v Košiciach) vykonaná transfúzia krvi, pri ktorej bola použitá krv nakazená vírusom hepatitídy typu C. Žalobkyňa svoje presvedčenie o tom, že vírusovou hepatitídou typu C bola nakazená práve pri tejto transfúzii spájala s tým, že tesne po transfúzii jej bolo zle, že pre zvýšené hepatálne testy bola premiestnená na inú izbu a že necelý týždeň po prepustení z nemocnice po pôrode bol jej zdravotný stav nepriaznivý natoľko, že musela byť znovu hospitalizovaná v zdravotníckom zariadení žalovaného (v pracovisku na Rastislavovej ul. v Košiciach). V rámci tejto hospitalizácie, ktorá trvala 2 mesiace, bolo žalobkyni, podľa jej tvrdenia, zdravotníckym personálom oznámené, že jej bola pri transfúzii podaná „zlá krv“, nepovedali jej v tejto súvislosti o akú chorobu sa jedná, upozornili ju však na to, že už nemôže darovať krv (tvrdila to v žalobe). Žalovaná od toho času, ako ďalej uviedla, mala neustále zdravotné problémy rôzneho charakteru, zvracala, mávala mdloby a bolesti na pravej strane tela, odpadávala. Až v roku 2013, v súvislosti s liečením následkov úrazu, bolo u žalobkyni diagnostikované ochorenie na chronickú hepatitídu typu C. Dovtedy, ako v žalobe (v jej doplnení) tvrdila, o tomto svojom ochorení ani netušila. Žalovaná tvrdila tiež, že pre ochorenie vírusovou hepatitídou typu C skončila pracovný pomer s posledným zamestnávateľom a že už nemôže ďalej pracovať. S týmto skutkovým zdôvodnením si žalobkyňa za obdobie od mesiaca jún 2015 do splnenia podmienok pre priznanie starobného dôchodku uplatnila náhradu za stratu na zárobku, mesačne vo výške minimálnej mzdy t.j. podľa prepočtu žalobkyne za necelých 16 rokov sumu 65.263,- Eur (187 mesiacov x 349,- Eur). Žalobkyňa mimo straty možnosti pracovného uplatnenia je obmedzená aj v ďalších oblastiach spoločenského uplatnenia. Aj pri najmenšom úraze totiž hrozí riziko nakazenia iných, preto musí dávať pozor, okrem iného i pri vykonávaní domácich prác. Za sťaženie svojho spoločenského uplatnenia si žalobkyňa uplatnila (bez podkladu v lekárskom posudku) odškodnenie v sume 100.000,- Eur. Žalobkyňa tvrdila tiež, že podľa jej zistenia sa ochorenie na vírusovú hepatitídu typu C dá liečiť v Českej republike, pričom na úhradu priamych i nepriamych liečebných výdavkov si voči žalovanému uplatnila sumu 100.000,- Eur. Popri náhrade za
škodu na zdraví si žalobkyňa uplatnila i náhradu za nemajetkovú ujmu v sume 100.000,- Eur. Tvrdila pritom, že následkom ochorenia bola často hospitalizovaná, veľa času preležala a často sa nevládala postarať o deti. Nevedela pritom, akým ochorení trpí, preto ju zvlášť negatívne po zistení skutočnej diagnózy zasiahlo pomyslenie na to, že nevedomky mohla nakaziť svoje deti. Blízka rodina bola zdesená po tom, čo sa žalobkyňa dozvedela o svojom zdravotnom postihnutí, zvlášť preto, že lekári žalobkyni dávali už len 10 rokov života. Peňažnou satisfakciou má byť podľa tvrdenia žalobkyne odškodnený i tento zásah do nemajetkovej sféry jej a jej rodiny spôsobený zistením o postihnutí nevyliečiteľnou chorobou. Na preukázanie svojich tvrdení žalobkyňa predložila lekársku správu o hospitalizácii na infekčnej klinike zdravotníckeho zariadenia žalovaného dňa 23.3.1990, lekársku správu, vystavenú v súvislosti s ukončením hospitalizácie v zdravotníckom zariadení žalovaného dňa 12.4.1990, žiadanku X.. Q. zo dňa 9.7.1990 o vyšetrenia rádiofarmakom, lekársku správu o hospitalizácii na infekčnej klinike zdravotníckeho zariadenia žalovaného dňa 30.6.1990, lekársku správu, vystavenú v súvislosti s ukončením hospitalizácie v zdravotníckom zariadení žalovaného dňa 10.7.1990, lekársku správu o vyšetrení žalovanej X.. G. dňa 3.3.1998, zo dňa 5.3.1998 a zo dňa 25.3.1998, röntgenový nález zo dňa 20.5.1998, lekárske správy o vyšetrení žalovanej v zdravotníckom zariadení žalovaného X.. W. dňa 9.4.2013, 9.7.2013, 19.8.2013, 28.5.2014, 27.1.2015, 9.8.2015 a 20.8.2015, lekársku správu o vyšetrení žalovanej v zdravotníckom zariadení žalovaného X.. Q. dňa 11.8.2013, X.. M. dňa 11.8.2013 a X.. Z. dňa 12.8.2013, list adresovaný Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Košice, ktorým žalobkyňa tento úrad požiadala o prešetrenie správnosti postupu lekárov zdravotníckeho zariadenia žalovaného pri pôrode v roku 1990 a odpoveď na tento list zo dňa 19.9.2013 Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Košice. Na preukázanie svojich tvrdení žalobkyňa tiež navrhla zabezpečiť jej zdravotnú dokumentáciu od žalovaného a vypočuť ako svedka svoju praktickú lekárku X.. Q..
2. Žalovaný žiaden z uplatnených nárokov žalobkyne neuznal. Na svoju obranu poprel skutkové tvrdenie žalobkyne o jej nakazení vírusom hepatitídy C pri transfúzii krvi v zdravotníckom zariadení žalovaného vykonanej pri pôrode žalobkyne v roku 1990 a tvrdil naproti tomu, že žalovanej pri pôrode v roku 1990 poskytol lekársku starostlivosť v súlade s dosiahnutými poznatkami lekárskej vedy. Žalovaný spochybnil tiež skutkové tvrdenia žalovanej o výške jej spôsobenej škody na zdraví, namietajúc, že žalovaná o sťažení spoločenského uplatnenia (tiež o bolestnom, ktoré si však žalobkyňa neuplatnila) nepredložila lekársky posudok. Žalovaný vzniesol tiež námietku premlčania, ktorú odôvodnil poukazom na obsah lekárskej správy zo dňa 12.4.1990, z ktorej podľa jeho tvrdenia vyplývalo, že už vtedy bolo žalovanej diagnostikované ochorenie na vírusovú hepatitídu, už vtedy podľa jeho argumentácie sa žalovaná dozvedela o škode, spôsobenej jej na zdraví aj o tom, kto za škodu zodpovedá, a tak k premlčaniu práva na náhradu škody na zdraví došlo uplynutím 2 ročnej subjektívnej premlčacej doby, počítanej od toho času, teda dňom 13.4.1992.
3. Medzi stranami nebola spornou skutočnosť, že žalovaná trpí ochorením na vírusovú hepatitídu typu C. Vzhľadom na nespornosť tejto skutočností súd ako nadbytočný nevykonal dôkaz výsluchom X.. Q., ktorú navrhla žalobkyňa v konaní vypočuť výlučne len na preukázanie tejto skutočnosti. Súd v konaní nevykonal ani žalovanou navrhnutý dôkaz oboznámením s listinami, tvoriacimi obsah jej zdravotnej dokumentácie, nakoľko podľa vyjadrenia žalovaného (v podaní zo dňa 27.6.2016) sa v jeho registratúrnom stredisku zdravotná dokumentácia žalobkyne, týkajúca sa lekárskej starostlivosti poskytnutej jej v súvislosti s pôrodom v roku 1990, nenachádza, nakoľko bola po uplynutí zákonom určenej doby uschovania (20 rokov od posledného poskytnutia zdravotnej starostlivosti), skartovaná. Medzi stranami však nebolo v tejto súvislosti sporným ani to, že žalovanej bola pri pôrode cisárskym rezom v mesiaci február 1990 poskytnutá zdravotná starostlivosť žalovaným (na jeho vtedajšom pracovisku na Mojzesovej ul. v Košiciach) ani to, že v rámci tejto zdravotnej starostlivosti bola žalobkyni podaná transfúzia krvi. Spornou v tomto zmysle zostala len skutočnosť, či k nakazeniu žalobkyne vírusom hepatitídy typu C došlo práve pri tejto transfúzii. Na preukázanie svojho tvrdenia o nakazení vírusom hepatitídy typu C pri transfúzii krvi v roku 1990 žalovaná predložila listiny a navrhla aby súd vykonal jej výsluch. Z lekárskej správy o hospitalizácii žalobkyne na klinike infekčných chorôb zdravotníckeho zariadenia žalovaného dňa 23.3.1990 (čl. 4) súd zistil, že žalobkyňa bola hospitalizovaná pre pocity slabosti, malátnosti, nechutenstvo, vracanie, bolesti žalúdka, zožltnutie a tmavší moč, že u žalobkyni bolo pre tieto potiaže diagnostikované ochorenie na akútnu infekčnú hepatitídu „NANB“ s konštatovaním, že žalobkyňa ako 12 ročná prekonala žltačku (v časti anamnézy) a s konštatovaním tiež i pozitívnej epidemiologickej anamnézy spočívajúcej v podaní krvnej transfúzie v mesiaci február roku 1990 (v časti epikrízy). Z lekárskej správy o hospitalizácii žalobkyne na klinike infekčných chorôb
zdravotníckeho zariadenia žalovaného dňa 30.6.1990 (čl. 8) súd zistil, že žalobkyňa bola hospitalizovaná pre slabosť, tŕpnutie končatín, kolapsové stavy a nervozitu a že u žalobkyni bol pre tieto potiaže diagnostikovaný zhoršený zdravotný stav po akútnej hepatitíde „NANB“, prekonanej v mesiaci marec roku 1990. Až z lekárskej správy X.. W.Á. zo dňa 9.4.2013 (čl. 17) podľa zistenia súdu vyplýva, že u žalobkyne bolo diagnostikované ochorenie na vírusovú hepatitídu typu C. Listom (bez uvedenia dátumu vyhotovenia - čl. 19) žalobkyňa požiadala Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Košice o prešetrenie správnosti postupu zdravotníckeho zariadenia žalovaného poskytovaní lekárskej starostlivosti pri pôrode v roku 1990. V tomto liste žalobkyňa podľa zistenia súdu uviedla tiež, že k diagnostikovaniu ochorenia vírusovou hepatitídou C u nej došlo v roku 2013 a že k nakazeniu touto chorobou došlo podaním krvnej transfúzie žalovaným pri pôrode v roku 1990. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Košice žalovanej listom zo dňa 19.9.2013 (čl. 20) oznámil (tiež), že nakoľko žalobkyňa požaduje prešetriť zdravotnú starostlivosť, poskytnutú jej pred tým, ako zákonom (zák. č. 576/2004 Z. z. ) došlo ku kreovaniu tohto úradu a k zvereniu mu právomoci vykonávať dohľad na poskytovaním zdravotnej starostlivosti, na prešetrenie žalobkyňou vytýkaného nesprávneho lekárskeho postupu žalovaného nemá kompetenciu. Žalobkyňa k spornému pôvodu jej ochorenia na vírusovú hepatitídu C v rámci svojho výsluchu (na pojednávaní dňa 8.9.2016) v podstatnom zopakovala svoje tvrdenie, že k jej nakazeniu týmto ochorením došlo krvnou transfúziou vykonanou pri pôrode v mesiaci február 1990. Spresnila, že jej boli podané až dve krvné jednotky, že po podaní transfúzie lekársky personál zaznamenal u žalobkyne zvýšené hepatálne testy a že z toho dôvodu ju zámerne premiestnil na inú izbu. Po jednom týždni po pôrode si zdravotný stav žalobkyne vyžiadal jej hospitalizáciu; vtedy podľa tvrdenia žalobkyne (naproti skoršiemu tvrdeniu že nemala o ochorení nemala ani tušenia) jej mala lekárka povedať, že má žltačku a že ju dostala z transfúzie, pretože „iný dôvod tu nebol“ ako aj, že je v ohrození života a že môže zomrieť (naproti skoršiemu tvrdeniu, že o závažnosti ochorenia sa dozvedela až v roku 2013). Žalobkyňa tvrdila, že od toho času u nej došlo k zhoršeniu zdravotného stavu (mávala mdloby, bolesti na pravej strane tela a nutkanie na zvracanie), že napriek tomu pracovala - prvé 3 roky po skončení rodičovskej dovolenky v kuchyni v zdravotníkom zariadení žalovaného, odkiaľ musela odísť, pretože práce nevládala vykonávať, neskôr v obchode a naposledy v kapustárni pre spoločnosť Doma s.r.o. V tejto súvislosti súd upriamuje pozornosť na to, že podľa vyjadrenia žalobkyne jej závodný lekár žalovaného (už vtedy) vytýkal, že pracuje v kuchyni po prekonaní žltačky.
4. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zák. č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok (C.s.p.), ktorým došlo k zrušeniu zák. č. 99/1963 Zb. v znení účinnom do 30.6.2016, Občiansky súdny poriadok (O.s.p.). V súlade s ust. § 470 ods. 1 C.s.p. súd po účinnosti tohto zákona vo veci postupoval podľa nového procesného predpisu pri zachovaní právnych účinkov úkonov, ktoré v konaní nastali dovtedy, v zmysle ust. § 470 ods. 2 veta prvá C.s.p. a pri vylúčení uplatňovania ustanovení o popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii, nakoľko by boli v tomto prípade v neprospech strany žalovanej (§ 470 ods. 2 veta druhá C.s.p.).
5. Podľa ust. § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Podľa ust. § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone. Podľa ust. § 420 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil. Podľa ust. § 444 Občianskeho zákonníka, pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia. Podľa ust. § 445 Občianskeho zákonníka, strata na zárobku, ku ktorej došlo pri škode na zdraví, uhradzuje sa peňažným dôchodkom; pritom sa vychádza z priemerného zárobku poškodeného, ktorý pred poškodením dosahoval. Podľa ust. § 446 Občianskeho zákonníka, náhrada za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti poškodeného sa posúdi a suma tejto náhrady sa určí rovnako ako úrazový príplatok podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení. Podľa ust. § 447 Občianskeho zákonníka, náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti poškodeného alebo pri invalidite sa posúdi a suma tejto náhrady sa určí rovnako ako suma úrazovej renty podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení.
Podľa ust. § 449 ods. 1 a ods. 3 Občianskeho zákonníka, pri škode na zdraví sa uhradzujú aj účelné náklady spojené s liečením. Náklady liečenia a náklady pohrebu sa uhradzujú tomu, kto ich vynaložil. Podľa ust. § 11 ods. 1 zák. č. 20/1966 ( v znení účinnom v rozhodnom čase, teda kedy k nesprávne poskytnutej zdravotnej starostlivosti malo podľa tvrdenia žalobkyne dôjsť - február 1990), štát poskytuje zdravotnícke služby svojimi zariadeniami v súlade so súčasnými poznatkami lekárskej vedy. Podľa ust. § 4 zák. č. 177/1994 Z. z. (účinný od 1.1.1995), každý má právo na poskytovanie zdravotnej starostlivosti vrátane liečiv, zdravotníckych pomôcok a zdravotníckych potrieb. Zdravotnú starostlivosť poskytujú zdravotnícke zariadenia štátu, obcí, fyzických osôb a právnických osôb v súlade so súčasnými dostupnými poznatkami lekárskej vedy a inými biomedicínskymi vedami. Podľa ust. § 4 ods. 3 a ods. 5 zák. č. 576/2004 Z. z. (účinný od 1.1.2005), poskytovateľ je povinný poskytovať zdravotnú starostlivosť správne. Zdravotná starostlivosť je poskytnutá správne, ak sa vykonajú všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy. Podľa ust. § 11 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom v rozhodnom čase, občan má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti, ako aj svojho mena a prejavov osobnej povahy. Podľa ust. § 13 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom v rozhodnom čase, občan má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti a aby sa následky týchto zásahov odstránili. Súd môže tiež rozhodnúť, aby sa dalo primerané zadosťučinenie. Podľa ust. § 2 ods. 2 zák. č. 437/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnkov, sťaženie spoločenského uplatnenia je stav v súvislosti s poškodením na zdraví, ktoré má preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh (ďalej len "následok"). Podľa ust. § 4 ods. 1 a ods. 2 veta prvá zák. č. 437/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnkov, náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti.(2) Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8). Podľa ust. § 4 ods. 1 vyhl. ministerstiev zdravotníctva a spravodlivosti, Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia a Ústrednej rady odborov č. 32/1965 Zb. v znení neskorších zmien a doplnkov (platná do 31.7.2004), sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje, ak poškodenie na zdraví má preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh (ďalej len "následky"). Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia musí byť primerané povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a spoločnosti. Podľa ust. § 6 ods. 1 vyhl. ministerstiev zdravotníctva a spravodlivosti, Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia a Ústrednej rady odborov č. 32/1965 Zb. v znení neskorších zmien a doplnkov, pri odškodňovaní sťaženia spoločenského uplatnenia sa vychádza zo základného počtu bodov, ktorým bolo toto sťaženie ohodnotené v lekárskom posudku.
6. Vo všeobecnosti predpokladom vzniku občianskoprávnej zodpovednosti za škodu je vychádzajúc z citovaného ust. § 420 Občianskeho zákonníka kumulatívne splnenie štyroch základných podmienok: musí dôjsť či už konaním alebo opomenutím k porušeniu právnej povinnosti (zákonnej alebo zmluvnej), musí dôjsť k vzniku škody, teda ujmy v majetkovej sfére poškodeného, prejavujúcej sa na veci, majetku alebo na zdraví, ktorá je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom (peniazmi), medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody musí existovať príčinná súvislosť a k porušeniu právnej povinnosti a k vzniku škody musí dôjsť zavineným konaním alebo opomenutím škodcu. Pre vznik občianskoprávnych sankcií za nemajetkovú ujmu spôsobenú neoprávneným zásahom do osobnosti fyzickej osoby podľa ust. § 13 Občianskeho zákonníka musia byť splnené tieto hmotnoprávne predpoklady: musí dôjsť či už konaním alebo opomenutím k zásahu, ktorý je objektívne spôsobilý vyvolať nemajetkovú ujmu a ktorý spočíva buď v porušení alebo ohrození osobnosti fyzickej osoby v jej fyzickej a morálnej integrite, tento zásah musí byť protiprávny a k vzniku nemajetkovej ujmy musí dôjsť v príčinnej súvislosti s ním. Dôkazné bremeno preukázania kumulatívneho splnenia všetkých podmienok pre vznik zodpovednosti za škodu v spore o náhradu škody a tiež pre vznik občianskoprávnych sankcií za nemajetkovú ujmu zaťažuje žalobcu, ktorý zodpovednosť žalovaného za spôsobenú škodu a za nemajetkovú ujmu tvrdí a odvodzuje z nej uplatnený nárok. V danom prípade súd v priebehu konania vykonal žalobkyňou predložené a označené dôkazy; tieto, však ani v jednotlivosti a ani vo vzájomnej súvislosti neumožnili
prijať jednoznačný záver, že žalovaná bola vírusovou hepatitídou typu C nakazená práve podaním krvnej transfúzie pri pôrode v mesiaci február 1990 v zdravotníckom zariadení žalovaného. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že toto ochorenie sa podľa všeobecne známych poznatkov (Čl. 11 ods. 4 C.s.p.) skutočne prenáša krvou a nesporným je i fakt, že v rozhodnom čase predstavovala transfúzia krvi štatisticky najčastejší spôsob jeho prenosu. V prípade žalobkyne tak bezosporu možno pripustiť istý predpoklad, že k jej nakazeniu vírusovou hepatitídou typu C mohlo dôjsť pri transfúzii krvi vykonanej žalovaným, vyjadrením čoho je nakoniec i poznamenanie tejto skutočnosti ošetrujúcimi lekármi v anamnézach lekárskych správ zo dňa 23.3.1990 a zo dňa 30.6.1990. Nech je však už tento predpoklad väčší alebo menší, v žiadnom prípade nemožno pripustiť praktické vylúčenie iného spôsobu (poranením, pohlavným stykom a pod.) a ani času nakazenia (len 20% prípadov vírusovej hepatitídy typu C má akútny priebeh) žalobkyne. Súd v tejto súvislosti poznamenáva, že si uvedomuje zložitosť a neraz i faktickú nemožnosť preukazovania skutočností, ktoré sa udiali pred desiatkami rokov a má na zreteli i to, že vývoj poznatkov lekárskej vedy o ochorení žalobkyne, možnosť včasného zistenia ochorenia a tým i uplatnenia práv, žalobkyni ešte sťažilo. Ani tieto okolnosti však podľa úvahy súdu nemôžu sami o sebe bez ďalšieho viesť k skutkovým záverom, nemajúcim dostatočný podklad vo vykonanom dokazovaní, zvlášť pokiaľ sa jedná o kľúčovú skutkovú okolnosť (§ Čl. 11 ods. 4 C.s.p.). Žalobkyňa vo vzťahu k tejto, vzhľadom na vymedzenie nároku, bezpochyby rozhodujúcej skutočnosti, v konaní neuniesla dôkazné bremeno, zodpovednosť za ktorý stav sa v občianskom súdnom konaní, postavenom na zásade kontradiktórnosti, prejaví v procesnom neúspechu. Už len z tohto dôvodu neostávalo iné, ako žalobu zamietnuť. Sledujúc presvedčivosť odôvodnenia rozsudku súd považuje za potrebné vysporiadať sa v ňom tiež s ostatnými dôvodmi, pre ktoré žalobe žalobkyne nemohol vyhovieť. Ani v prípade, ak by žalobkyňa preukázala, že k nakazeniu vírusovou hepatitídou typu C došlo podaním týmto vírusom kontaminovanej krvnej transfúzie v mesiac február 1990, nebolo by možné postup žalovaného považovať za protiprávny. V prípade nárokov na náhradu škody na zdraví (obdobne i nároku na náhradu nemajetkovej ujmy), spôsobenej pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, je rámec právnej povinnosti poskytovateľa zdravotnej starostlivosti v súčasnosti stanovený v ust. § 4 ods. 3 veta druhá zák. č. 576/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnkov, v zmysle ktorého je poskytovateľ pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti povinný vykonať všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia alebo zlepšenia stavu pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy. Len lekársky postup pracovníkov zdravotníckeho zariadenia spĺňajúci tieto požiadavky možno z hľadiska ust. § 4 ods. 3 veta prvá zák. č. 576/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnkov, považovať za zdravotnú starostlivosť poskytnutú správne (lege artis); inak ako správne poskytnutou zdravotnou starostlivosťou poskytovateľ právnu povinnosť vyplývajúcu z uvedeného ustanovenia zákona porušil. Pokiaľ by zavinené porušenie právnej povinnosti poskytovať zdravotnú starostlivosť správne zároveň malo za následok i vznik škody na zdraví, za takto spôsobenú škodu by poskytovateľ zodpovedal. Rovnako v čase keď podľa tvrdenia žalobkyne malo dôjsť k poškodeniu jej zdravia pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti žalovaným zákon (zák. č. 20/1966 Zb.) ukladal povinnosť poskytovať zdravotnícke služby v súlade so súčasnými poznatkami lekárskej vedy. Rozhodujúcim pre posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku žalobkyne tak bolo i zistenie, či jej pracovníci zdravotníckeho zariadenia žalobcu poskytli zdravotnú starostlivosť nesprávne. Pokiaľ má protiprávne konanie podľa žalobkyne spočívať v podaní krvnej transfúzie infikovanej vírusom hepatitídy typu C žalovaným, možno otázku správnosti lekárskeho postupu zúžiť na posúdenie skutočnosti, či lekárska veda v rozhodnom čase (v mesiaci február 1990) poznala postupy, ktoré by takýto vírus v krvi odhalili. Je všeobecne známou skutočnosťou (prístupná dá sa povedať v každej encyklopédii), že pôvodca hepatitídy typu C bol objavený až v roku 1989, pričom dovtedy boli známe len dva typy vírusových hepatitíd - typ A a typ B. Nakoľko dovtedy niektoré prípady vírusových zápalov pečene bolo možné identifikovať (vedci sa domnievali, že ju malo na svedomí hneď niekoľko vírusov), vyslúžila si názov „non-A non-B hepatitída“ čo je uvedené aj v lekárskych nálezoch žalobkyne z roku 1990 („NANB“). Napriek odhaleniu pôvodcu tohto ochorenia v roku 1989 až do roku 1992 neexistovali dostupné testy na detekciu vírusu hepatitídy typu C a z toho dôvodu sa do tohto roku neuskutočňoval ani test darcov krvi na tento vírus (pozn. : zdroj https://sk.wikipedia.org/ wiki/Hepatit%C3%ADda_typu_C). Vychádzajúc z toho, nakoľko poznatky lekárskej vedy v čase podania transfúzie žalobkyni nad akékoľvek pochybnosti neumožňovali zistiť prítomnosť vírusu hepatitídy typu C, prípadným podaním krvnej jednotky nakazenej týmto vírusom, zdravotnícke zariadenie žalovaného z pohľadu lekárskej vedy nepostupovalo nesprávne a z právneho hľadiska tak je vylúčená protiprávnosť takéhoto postupu žalovaného, i ak by k nemu, ako je konštatované už vyššie, došlo. Riadiac sa týmito úvahami súd žalobu žalobkyne zamietol.
7. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 C.s.p. I keď plne úspešnému žalovanému vzniklo právo na náhradu trov konania v zmysle ust. § 255 ods. 1 C.s.p., súd v okolnostiach prípadu zhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré postupom podľa ust. § 257 C.s.p. žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Za zreteľa hodné súd považoval predovšetkým tú skutočnosť, že vývoj lekárskej vedy i zdravotného stavu žalobkyne (od roku 1990 v chronickom stave) vo faktickej rovine viedli k tomu, že k odhaleniu pôvodcu ochorenia žalobkyne došlo až s odstupom času, kedy už dôkazné prostriedky sú prirodzene obmedzené a schopnosť preukázania rozhodujúcich skutočnosti v sporovom konaní tým značne oslabená. Ani za tohto stavu nemožno negatívne nazerať na snahu žalobkyne o odškodnenie za jej nesporne nepriaznivý zdravotný stav, zvlášť pokiaľ, ako sa súdu javí, nedostala (ani od žalovaného, ani od Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ani od Úradu Košického samosprávneho kraja a zrejme ani od ošetrujúcich lekárov) adekvátne vysvetlenie o správnosti/nesprávnosti postupu žalovaného v kontexte vývoja poznatkov lekárskej vedy k jej ochoreniu.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 C.s.p.), ktoré môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.) v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 C.s.p.)
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 C.s.p.) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C.s.p.) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 2, 3 C.s.p.). Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 2 Exekučného poriadku).
V Košiciach 8. septembra 2016