Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7C-324-2015.pdf
PDF · 112.37 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RA-7C/324/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Revúca, sudcom JUDr. Ľubomírom Šablom, v právnej veci žalobcu: Quantum Credit a.s., so sídlom Ružová dolina 25, 821 09 Bratislava, IČO: 47 248 980, zast. PERSPECTA Legal, s.r.o. so sídlom Ružová dolina 25, 821 09 Bratislava, IČO: 36 668 745, proti žalovanému: T. C., G.. XX.XX.XXXX, E. K. Š. XX, XXX XX Š., o zaplatenie 474,48 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 55,58 € s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 15,64 € od 18.10.2011 do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy 19,97 € od 18.12.2011 do zaplatenia a vo výške 9 % ročne zo sumy 19,97 € od 18.01.2012 do zaplatenia, všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 474,48 €, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 15,64 € od 18.10.2011 do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy 19,97 € od 18.12.2011 do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy 19,97 € od 18.01.2012 do zaplatenia a vo výške 9 % ročne zo sumy 418,90 € od 18.02.2012 do zaplatenia. Nároky uplatňované v žalobe odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu Slovak Telekom, a.s. uzatvoril so žalovaným dňa 09.09.2011 zmluvu o pripojení, na základe ktorej poskytol žalovanému služby káblovej alebo satelitnej televízie program Magio Sat v lehote viazanosti 24 mesiacov. Na základe zmluvy poskytoval Slovak Telekom žalovanému plnenie riadne a včas. Žalovanému vyfaktúroval cenu služieb. Žalovaný porušil zmluvnú povinnosť plniť riadne a včas, v dôsledku čoho bol deaktivovaný, preto mu vznikla povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu spolu vo výške 418,90 €, ktorá bola žalovanému vyfaktúrovaná. Následne zmluvou z 20.11.2013 spoločnosť Slovak Telekom, a.s. postúpila pohľadávku s príslušenstvom voči žalovanému na žalobcu. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca označil, predložil a navrhol vykonať dôkazy - zmluvu o poskytovaní služby a nájme KZ zo dňa 09.09.2011, cenový výmer č. 35316/2011 zo dňa 09.09.2011, faktúry na č. l. 9 - 12 spisu a oznámenie o postúpení pohľadávok zo dňa 25.11.2013. 2. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril. 3. Keďže sa jedná o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota spotrebiteľského sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- €, súd v zmysle § 297 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) vo veci nenariadil súdne pojednávanie a oznámil vyvesením na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu miesto a termín verejného vyhlásenia rozsudku v zmysle § 219 ods. 3 CSP. 4. Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu, a to žalobou, zmluvou o poskytovaní služby a nájme KZ zo dňa 09.09.2011 a cenovým výmerom č. 35316/2011 zo dňa
09.09.2011 (ďalej len „CV“), faktúrami na č. l. 9 - 12 spisu a oznámením o postúpení pohľadávok zo dňa 25.11.2013. 5. Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav: 6. Žalovaný uzavrel dňa 09.09.2011 s právnym predchodcom žalobcu - spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. ako poskytovateľom v zmysle § 43 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v platnom znení (ďalej len „ZEK“) zmluvu o pripojení - poskytovaní služieb a nájme KZ, predmetom ktorej bolo poskytovanie služby Magio Sat právnym predchodcom žalobcu ako podnikom v zmysle § 4 ods. 8 ZEK žalovanému ako účastníkovi v zmysle § 5 ods. 7 ZEK s dobou viazanosti 24 mesiacov. Žalovaný sa zaviazal riadne odoberať službu a platiť za ňu riadne a včas cenu poskytnutých služieb, ktoré právny predchodca žalobcu žalovanému vyúčtoval faktúrami č. 4732010711 splatnou 17.10.2011 za obdobie od 01.09.2011 do 30.09.2011 vo výške 15,64 €, č. 9734009921 splatnou 17.12.2011 za obdobie od 01.11.2011 do 30.11.2011 vo výške 19,97 € a č. 7735008105 splatnou 17.01.2012 za obdobie od 01.12.2011 do 31.12.2011 vo výške 19,97 €. 7. Pre prípad vypovedania zmluvy o poskytovaní služby Magio Sat počas doby viazanosti zo strany žalovaného alebo pre prípad, že svojím konaním, resp. opomenutím žalovaný spôsobí dôvod, pre ktorý bol právny predchodca žalobcu oprávnený od zmluvy odstúpiť, bolo v zmluve, resp. v CV dohodnuté oprávnenie právneho predchodcu žalobcu vyúčtovať žalovanému zmluvnú pokutu vo výške 199,- €. Ďalej bola v zmluve dojednaná povinnosť žalovaného zaplatiť zmluvnú pokutu v prípade nevrátenia, straty alebo odcudzenia prenajatého Magio Sat Boxu vo výške 150,- € a zmluvnú pokutu v prípade nevrátenia, straty alebo odcudzenia diaľkového ovládača k prenajatému Magio Sat Boxu vo výške 20,- €. 8. Napokon bolo v zmluve dohodnuté, že sa riadi Obchodnými podmienkami ST, a.s. na predaj a nájom KZ (ďalej len „OP“) a Všeobecnými podmienkami spoločnosti Slovak Telekom, a.s. na poskytovanie verejnej telefónnej služby schválenými Telekomunikačným úradom SR (ďalej len „VP“), ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy a ktorých prevzatie žalovaný potvrdil podpisom zmluvy. Ani na výzvu žalobca však súdu nepredložil uvedené dokumenty. Z faktúry č. 5736008742 vyplýva, že žalovanému bola vyúčtovaná zmluvná pokuta aj za kartu vo výške 19,95 € a za ostatné príslušenstvo vo výške 29,95 €, nie však v akých zmluvných dokumentoch boli takéto zmluvné pokuty dojednané. 9. Uvedenou faktúrou splatnou 17.02.2012 boli žalovanému vyúčtované zmluvné pokuty spolu vo výške 418,90 €. 10. Cenu služieb ani zmluvné pokuty žalovaný do dnešného dňa nezaplatil. 11. Z oznámenia o postúpení pohľadávok zo dňa 25.11.2013 vyplýva, že zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2013 uzavretou medzi obchodnou spoločnosťou Slovak Telecom, a.s. so sídlom Karadžičova 10, 825 13 Bratislava, IČO: 35 763 469 a žalobcom, došlo k postúpeniu pohľadávky s príslušenstvom voči žalovanému na žalobcu. 12. Na základe vykonaného dokazovania a v súlade s nižšie citovanou právnou úpravou sa súd riadil nasledovnými úvahami pri hodnotení dôkazov a dospel k nasledovným právnym záverom: 13. Podľa § 51 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení (ďalej len „OZ“) účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona. 14. Podľa § 52 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 15. Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v platnom a účinnom znení, zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. 16. Podľa § 41 ods. 1 cit. zákona podnik poskytujúci verejné služby je povinný najneskôr 15 dní pred začatím poskytovania služieb vydať a zverejniť tarifu. 17. Podľa § 41 ods. 2 cit. zákona tarifa obsahuje najmä a) ceny za jednotlivé služby, b) bezplatné služby, c) podrobnosti o jednorazových, pravidelne sa opakujúcich a variabilných cenách vrátane počiatočného a konečného termínu zúčtovacieho obdobia a spôsobu úhrady týchto cien,
d) údaj, ako si užívateľ môže vyžiadať informácie o aktuálnych cenách podniku a prípadných zľavách z týchto cien.
18. Podľa § 42 ods. 1 písm. a) cit. zákona podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb. 19. Podľa § 42 ods. 4 písm. b) cit. zákona účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní. 20. Keďže zmluvný vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bol v čase jeho vzniku uzatvorený na základe atypickej zmluvy medzi poskytovateľom služby, t.j. podnikateľom pri jeho podnikateľskej činnosti a v súvislosti s ňou (dodávateľom) a žalovaným pri jeho nepodnikateľskej činnosti (spotrebiteľom), súd tento vzťah vyhodnotil ako občianskoprávny vzťah a spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 OZ. Žalobca ako právny nástupca po pôvodnom veriteľovi pohľadávky voči žalovanému vstupuje do právneho vzťahu na miesto dodávateľa, pričom charakter pohľadávky po jej postúpení zostáva zachovaný (právo vyplývajúce zo spotrebiteľskej zmluvy). Uzatvorenie atypickej zmluvy podľa § 43 ZEK a aplikáciu OZ na ňou založený záväzkový vzťah pripúšťa § 51 OZ. Na otázky zmluvou neupravené sa aplikujú ZEK a OZ, ak znenie zmluvy neodporuje kogentným ustanoveniam týchto predpisov, od ktorých sa zmluvou a jej súčasťami nemožno odchýliť. 21. Na základe vyššie uvedených listinných dôkazov mal súd preukázané, že žalovaný doteraz nezaplatil cenu za právnym predchodcom žalobcu riadne a včas poskytnuté služby na základe zmluvy, a to spolu sumu 55,58 €, nesplnil si tak svoj splatný zmluvný záväzok, a preto ho súd zaviazal na úhradu uvedenej sumy. 22. Podľa § 544 ods. 1 OZ, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. 23. Podľa § 544 ods. 2 OZ zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. 24. Podľa § 545 ods. 1 OZ, ak z dojednania o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné, je dlžník zaviazaný plniť povinnosť, ktorej splnenie bolo zabezpečené zmluvnou pokutou, aj po jej zaplatení. 25. Podľa § 545 ods. 3 OZ, ak z dohody nevyplýva niečo iné, nie je dlžník povinný zmluvnú pokutu zaplatiť, ak porušenie povinnosti nezavinil. 26. Podľa § 43 ods. 5 písm. b) ZEK podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti. 27. Podľa § 53 ods. 4 písm. k) OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. 28. Podľa § 53 ods. 4 písm. a) OZ za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy. 29. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. 30. Pokiaľ ide o priamo v zmluve, resp. CV dojednanú zmluvnú pokutu za to, že žalovaný svojím opomenutím (neplatením ceny služieb riadne a včas) spôsobil dôvod, pre ktorý bol právny predchodca žalobcu oprávnený odstúpiť od zmluvy, pričom takýmto dôvodom je v zmysle § 43 ods. 5 písm. b) ZEK aj porušenie povinnosti riadne a včas platiť cenu poskytovaných služieb s omeškaním viac ako 45 dní, súd má za to, že vo všeobecnosti má žalobca v prípade porušenia uvedenej povinnosti žalovaným právo na zaplatenie zmluvnej pokuty, nakoľko táto bola dojednaná priamo v zmluve, písomne, bola určená jej výška a v zmluve bola dostatočne špecifikovaná zabezpečovaná povinnosť, porušenie ktorej zakladá nárok na zmluvnú pokutu. Súd sa však v zmysle § 53 ods. 4 písm. k) OZ zaoberal aj otázkou, či táto formulárovo a paušálne dojednaná zmluvná pokuta je aj primeraná ku zabezpečenej povinnosti platiť cenu služieb. Žalovaný nezaplatil spolu cenu služieb vo výške 55,58 €, pričom výška zmluvnej pokuty dojednanej pre prípad porušenia tejto povinnosti bola určená paušálne vo výške 199,- €, čo prevyšuje viac ako trojnásobne výšku zabezpečenej povinnosti. Súd preto považuje takúto paušálne dojednanú zmluvnú pokutu za neprimerane vysokú sankciu spojenú s nesplnením záväzku žalovaného, a preto dojednanie o nej za neprijateľnú podmienku uvedenú v spotrebiteľskej zmluve v zmysle § 53 ods. 4 písm. k) OZ, a tým za neplatnú v zmysle § 53 ods. 5 OZ. Súd preto žalobu v časti uplatnenej zmluvnej pokuty vo výške 199,- € ako nedôvodnú zamietol. Súd však nevyslovil neplatnosť tejto podmienky vo výrokovej
časti tohto rozsudku v zmysle § 298 CSP, pretože to, či je zmluvná pokuta neprimerane vysoká vo vzťahu k ňou zabezpečenej povinnosti závisí vždy od konkrétnych okolností prípadu, najmä od konkrétnej výšky nezaplatenej ceny služieb a výšky zmluvnej pokuty. Súd nemá za to, že paušálna zmluvná pokuta vo výške 199,- € je vo všeobecnosti neprijateľná, neplatná, má tak za to vzhľadom na vyššie uvedené, iba v tomto konkrétnom prípade. Ak by však súd vyslovil neplatnosť zmluvnej pokuty vo výroku rozsudku, malo by to v zmysle § 53a OZ ten následok, že dodávateľ, resp. jeho právny nástupca je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi, na čo súd vzhľadom na vyššie uvedené nevidí dôvod. 31. Pokiaľ ide o ostatné zmluvné pokuty, k týmto súd uvádza nasledovné:
32. Podľa § 43 ods. 3 ZEK zmluva o pripojení zaniká a) uplynutím času, na ktorý bola uzavretá, b) dohodou účastníkov zmluvy, c) odstúpením od zmluvy, d) výpoveďou, e) ak tak ustanovuje osobitný predpis.
33. V zmluve bola dojednaná povinnosť žalovaného zaplatiť zmluvnú pokutu v prípade nevrátenia, straty alebo odcudzenia prenajatého Magio Sat Boxu vo výške 150,- € a zmluvnú pokutu v prípade nevrátenia, straty alebo odcudzenia diaľkového ovládača k prenajatému Magio Sat Boxu vo výške 20,- €. Takéhoto opomenutia sa však žalovaný mohol dopustiť iba v prípade, že by došlo k zániku zmluvy pred uplynutím 24 - mesačnej doby viazanosti. K zániku zmluvy môže dôjsť z dôvodov uvedených v § 43 ods. 3 ZEK. Žalobca v konaní nepreukázal, že zmluva zanikla niektorým z týchto dôvodov. Súd preto pre neunesenie dôkazného bremena ohľadne porušenia povinností, na základe ktorého si žalobca vyfaktúroval zmluvnú pokutu vo výške 150,- € a 20,- € žalobu aj v časti týchto uplatnených zmluvných pokút ako nedôvodnú zamietol. 34. Žalobca napokon ani na výzvu súdu nepredložil súdu ani OP, VP, resp. iný doklad, ktorými by preukázal oprávnenie uplatniť si ostatné zmluvné pokuty za kartu vo výške 19,95 € a za ostatné príslušenstvo vo výške 29,95 €. Súd preto taktiež pre neunesenie dôkazného bremena žalobu v časti týchto uplatnených zmluvných pokút ako nedôvodnú zamietol. 35. Aj v prípade ich predloženia a preukázania, že uvedené zmluvné pokuty v nich boli dojednané súd podporne uvádza nasledovné: a. Podľa § 40 ods. 1 OZ, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný. 36. Podľa § 40 ods. 3 OZ písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé. 37. Ako už bolo uvedené vyššie, základnou podmienkou priznania nároku na zmluvnú pokutu je existencia platnej dohody (dojednania) o zmluvnej pokute. Dohoda musí mať písomnú formu a musí v nej byť dostatočne špecifikovaná zabezpečovaná povinnosť, porušenie ktorej zakladá nárok na zmluvnú pokutu a určená výška pokuty alebo uvedený spôsob jej určenia. 38. V predmetnom prípade mali byť dohody o zmluvných pokutách obsiahnuté v OP, resp. VP. Podmienky uvedené v týchto dokumentoch je možné definovať ako podmienky, ktoré boli vopred pripravené jednou zo zmluvných strán alebo treťou osobou pre neurčité množstvo zmlúv určitého druhu a ktoré neboli individuálne dohodnuté medzi stranami. Nič nebráni, aby si účastníci zmluvného vzťahu niektoré svoje práva a povinnosti upravili odkazom na tieto dokumenty. Takúto možnosť predpokladajú aj ust. §§ 40 a 41 ZEK. 39. Na platnosť dojednaní obsiahnutých v týchto dokumentoch je pritom v prvom rade potrebné, aby tieto boli zmluvnými stranami začlenené (inkorporované) do zmluvy. Preto jedným zo spôsobov inkorporácie zmluvných podmienok do zmluvy sú tzv. inkorporačné klauzuly, ktoré podmienky robia súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní služby a nájme KZ výslovnú inkorporačnú klauzulu obsahuje, keď vo svojich osobitných a záverečných ustanoveniach hovorí, že OP a VP, sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. 40. Okrem inkorporácie všeobecných podmienok do zmluvy je však pre ich záväznosť pre zmluvné strany, ktorá sa odvíja od súhlasu zmluvných strán s nimi a aj pre platnosť dojednaní obsiahnutých v týchto dokumentoch potrebné, aby zmluvné strany mali možnosť zoznámiť sa s ich obsahom pred alebo v rámci kontraktačného procesu, t.j. pred podpisom zmluvy (nie je dôležité, či túto možnosť aj skutočne využili). Tento základný predpoklad vyplýva zo všeobecných podmienok platnosti právnych úkonov s ohľadom na náležitosti vôle subjektu uskutočňujúceho právny úkon (§37 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
K nutnosti existencie možnosti zoznámenia sa s obsahom zmluvných podmienok dojednaných v súčastiach zmluvy zmluvnými stranami ako podmienky ich záväznosti pre právny vzťah sa vyjadrila aj právna teória. JUDr. Milan Hulmák v monografii Uzavíraní smluv v civilním právu, C.H.BECK 2008 na str. 64 uvádza: „Má li se jejich závaznost pro daný právní vztah odvíjet od souhlasu smluvních stran, pouhý odkaz nestačí. Musí k nemu přistoupit seznámení sa s jejich obsahem.“ Pre platné začlenenie všeobecných podmienok do zmluvy teda samotný podpis pod inkorporačnou doložkou nestačí, je potrebné, aby bol naplnený aj druhý predpoklad, možnosť oboznámenia sa zmluvných strán s nimi. Dôkazné bremeno o tom, že sa strany s obsahom podmienok uvedených v dokumentoch, ktoré sú súčasťou zmluvy mali možnosť oboznámiť spočíva na osobe, ktorá sa ich ustanovení dovoláva (porovnaj: Nález ÚS ČR I. ÚS 3512/11 z 11.11.2013). 41. V predmetnom prípade žalobca nepreukázal, že pred uzatvorením zmluvy, resp. pri jej uzavieraní sa žalovaný mal možnosť oboznámiť s podmienkami dojednanými v OP, resp. VP. V zmluve je len uvedené, že žalovaný svojím podpisom potvrdzuje, že ich prevzal, nie je však uvedené, že aj mal pred podpisom zmluvy možnosť sa s nimi oboznámiť. Táto skutočnosť nevyplýva ani zo samotnej zmluvy ani z iných žalobcom predložených dôkazov. Preto podmienky dojednané v týchto dokumentoch nie je možné považovať za riadne inkorporované do zmluvy a teda za súčasť zmluvy o poskytovaní služieb a nájme KZ. 42. Z ustanovenia § 544 OZ vyplýva, že dohoda o zmluvnej pokute musí mať písomnú formu. Keďže, ako vyplynulo z vyššie uvedeného, podmienky, v ktorých je táto dohoda obsiahnutá, nemožno považovať za súčasť písomnej zmluvy o poskytovaní služieb a nájme KZ a OP a VP nie sú zmluvnými stranami osobitne podpisované, je nutné konštatovať, že dohody o zmluvných pokutách neboli medzi žalobcom a žalovaným uzavreté ani v zákonom predpísanej forme, a preto sú v zmysle § 40 OZ absolútne neplatné. 43. Podľa § 53 ods. 4 písm. a) OZ za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy. 44. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. 45. Podporne súd uvádza, že spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, tzv. neprijateľné podmienky (§ 53 ods. 1 OZ). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Dôkazné bremeno o tom, že niektorá zmluvná podmienka bola dojednaná individuálne leží na dodávateľovi, pričom platí zákonná domnienka, že ak tento nepreukáže opak, zmluvné dojednanie medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažuje za individuálne dojednané. Žalobca (právny nástupca dodávateľa) v konaní nepreukázal, že by dojednania o zmluvných pokutách obsiahnuté v OP a VP boli medzi ním a žalovaným individuálne dojednané. Preto súd pristúpil k ich prieskumu z hľadiska, či nepredstavujú neprijateľnú zmluvnú podmienku. Ustanovenie § 53 ods. 4 OZ obsahuje demonštratívny výpočet neprijateľných zmluvných podmienok, medzi ktoré patrí aj taká podmienka, podľa ktorej má spotrebiteľ plniť a s ktorou nemal možnosť sa oboznámiť pred uzavretím zmluvy. Keďže v konaní nebolo preukázané, že žalovaný mal možnosť sa s dojednaniami o zmluvnej pokute oboznámiť, predstavujú neprijateľnú podmienku v zmluve v zmysle § 53 ods. 4 písm. a) OZ a sú aj z tohto dôvodu v zmysle § 53 ods. 5 OZ neplatné. Súd však ani v tomto prípade nevyslovil neplatnosť tejto podmienky vo výrokovej časti tohto rozsudku v zmysle § 298 CSP, pretože jednak OP a VP neboli súdu predložené a jednak hlavným dôvodom neplatnosti daných dojednaní je ich nedostatočná inkorporácia do zmluvy o poskytovaní služby Magio Sat a z toho dôvodu nedostatok vôle a predpísanej formy právneho úkonu. Táto argumentácia o neprijateľnosti zmluvnej podmienky je len podporná. 46. Keďže medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným nedošlo z vyššie uvedených dôvodov k platnému uzatvoreniu dohôd o zmluvných pokutách (mimo tých uvedenej priamo v zmluve, resp. CV), nemožno ich žalobcovi v konaní priznať. 47. Podľa § 517 ods. 1 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. 48. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 49. Podľa § 10c nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov
z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013. 50. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.01.2013 (ďalej len „nariadenie vlády“) výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 51. Keďže atypická zmluva bola uzatvorená dňa 09.09.2011, súd použil ustanovenia Občianskeho zákonníka a vykonávacieho nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. účinného v čase uzatvorenia tejto atypickej zmluvy, t.j. účinného do 31.01.2013 (v zmysle prechodného ustanovenia § 10c cit. nariadenia vlády). Súd mal preukázané, že žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením ceny za poskytnuté služby, pretože nesplnil svoj záväzok riadne a včas, a to odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty splatnosti príslušnej priznanej čiastky istiny. Percentuálna výška žalobcom uplatňovaného úroku z omeškania je v súlade s citovanou právnou úpravou, nakoľko základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky činili k prvému dňu omeškania s jednotlivými čiastkami istiny 1 %, resp. 1,5 %. Preto súd nároku žalobcu ohľadne uplatnených úrokov z omeškania z priznanej istiny 55,58 € vyhovel a v prevyšujúcej časti uplatneného úroku z omeškania vo výške 9 % ročne z nepriznaných zmluvných pokút spolu vo výške 418,90 € od 18.02.2012 do zaplatenia žalobu ako nedôvodnú zamietol. Ak totiž žalovaný nemal, resp. nebola preukázaná jeho povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu, nemohol sa ani dostať do omeškania s jej plnením. 52. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 53. Podľa § 255 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 54. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 CSP nasledovne: 55. Celková priznaná suma istiny pohľadávky činí 55,58 € z celkovej žalobcom uplatňovanej sumy 474,48 €, čo predstavuje pomer 11,71 % úspechu žalobcu ku 88,29 % úspechu žalovaného. Žalobca mal teda úspech vo veci síce čiastočný, ale menší ako žalovaný, a preto nemá právo na náhradu trov konania. Keďže žalovanému žiadne trovy v tomto konaní nevznikli, súd vyslovil, že mu náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznáva. 56. Vzhľadom na uvedené a v súlade s citovanou právnou úpravou súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Revúca na Krajský súd v Banskej Bystrici, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní je nevyhnutné popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP - ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a uvedenie spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný (žalovaný) dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený (žalobca) môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení).