Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_30Ek-2279-2019.pdf
PDF · 82.61 KB
Case nature
Subarea
30Ek/2279/2019
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s., Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava-Petržalka, IČO: 35 937 874, proti povinnému: L. H., nar: X.X.XXXX, XX. augusta XXX/XX, XXX XX A. o vymoženie 339,64 EUR, vedenej súdnou exekútorkou, JUDr. Stanislavou Kolesárovou, so sídlom exekútorského úradu Prof. Sáru 5, 97401 Banská Bystrica, pod sp. zn. 84EX 780/19, o námietke oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov exekútora, o sťažnosti súdnej exekútorky voči uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 30Ek/2279/2019 zo dňa 16.06.2022, takto
rozhodol:
Súd sťažnosť súdnej exekútorky z a m i e t a .
odôvodnenie:
1/ Vyšší súdny úradník vydal dňa 16.02.2022, po zrušení jeho predchádzajúceho uznesenia zo dňa 31.01.2022 sudcom, (v poradí druhé) uznesenie, ktorým vyhovel námietkam oprávneného proti výzve na úhradu trov súdneho exekútora a výzvu na úhradu trov súdneho exekútora vo výške 66,16 EUR vrátil súdnej exekútorke na prepracovanie. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že súdna exekútorka dňa 08.06.2021 vydala upovedomenie o zastavení exekúcie v zmysle § 61n ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku z dôvodu, že voči povinnému bol vyhlásený konkurz a vyzvala oprávneného na úhradu trov exekútora vo výške 66,16 EUR. Oprávnený podal námietky voči vyčíslenej náhrade výdavkov vo výške 66,16 EUR. Vyšší súdny úradník aplikujúc ustanovenia § 61n ods. 1 písm. g/, ods. 3, ods. 4, § 197 ods. 1, 2, § 198 ods. 2, § 199 a § 199c ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) a vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 68/2017 Z.z. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) (ďalej len „vyhláška“) opätovne preskúmal tvrdenia oprávneného, ktoré uviedol v námietkach proti upovedomeniu a výzve na úhradu trov exekútora a dospel k záveru, že námietky oprávneného sú dôvodné v časti spôsobu výpočtu výšky trov uplatňovaných exekútorkou vo výške 66,16 EUR. Súdna exekútorka vVo vyúčtovaní konkretizovala, koľko si ponechala v minulosti, ako pomernú časť z prijatého plnenia v súlade s § 60 ods. 2 Exekučného poriadku a zároveň žiadala len zvyšok paušálu vo výške 66,16 EUR (vrátane DPH) a nie 72,00 EUR (vrátane DPH). Na základe výzvy súdu súdna exekútorka dňa 13.06.2022 špecifikovala, že celkovo vymohla 109,39 EUR, z ktorej oprávnenému poukázala 83,15 EUR. Z vymoženej sumy 109,39 EUR boli uhradené trovy vo výške 26,24 EUR (109,39 - 83,15). Nedoplatok na trovách exekúcie je vo výške 66,16 EUR.
2/ Po preskúmaní výšky náhrady trov exekúcie uvedených vo výzve súdnej exekútorky, zistil vyšší súdny úradník, že súdna exekútorka nepostupovala podľa § 198 ods. 2 a § 199 Exekučného poriadku, keďže určila ako ďalšiu položku trov aj svoju odmenu v zmysle § 197 ods. 1 Exekučného poriadku. Uviedol, že v prípade zastavenia exekúcie podľa § 61n ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, má súdny exekútor v zmysle § 198 ods. 2 Exekučného poriadku len nárok na náhradu paušálnych výdavkov v zmysle § 21 ods.
1 vo výške 60 EUR + DPH, na úhradu ktorých je zaviazaný podľa § 199c ods. 1 Exekučného poriadku oprávnený. Ak súdny exekútor v rámci prebiehajúcej exekúcie vymohol od povinného svoje trovy vo výške 26,24 EUR vrátane DPH, tieto bolo potrebné odpočítať z náhrady výdavkov vo výške 72 EUR (s 20% DPH), nakoľko táto suma sa započítava do paušálnej náhrady výdavkov podľa § 61n ods. 3 a § 198 ods. 2 Exekučného poriadku. Náhrada výdavkov preto v tomto prípade mala byť uplatňovaná v sume rozdielu, t. j. vo výške 45,76 EUR s DPH. Pri čiastočnom uspokojení exekúcie totiž patria exekútorovi trovy, ktoré si uplatnil v súlade s § 60 Exekučného poriadku. V prípade, ak je čiastočne vymožená odmena vyššia ako paušálne výdavky, môže si súdny exekútor v súlade s § 198 ods. 2 Exekučného poriadku ponechať. Ak je čiastočne vymožená odmena súdnym exekútorom nižšia ako určená náhrada paušálnych výdavkov, má od oprávneného nárok iba na úhradu rozdielu medzi vymoženou odmenou a vyhláškou určenou výškou náhrady paušálnych výdavkov. Z uvedeného vyplýva, že plnenia prijaté v prospech trov súdneho exekútora sa uplatňujú prednostne na náhradu výdavkov a exekútor má nárok na ich náhradu len v rozsahu, v ktorom neboli skôr uspokojené. Vzhľadom na vyššie uvedené vyšší súdny úradník námietkam oprávneného proti výzve na úhradu trov s poukazom na § 61n ods. 4 Exekučného poriadku vyhovel a vrátil výzvu na úhradu trov exekútora sp. zn. 84EX 780/19 zo dňa 08.06.2021 súdnej exekútorke na prepracovanie, pretože správne mal vyzvať oprávneného na zaplatenie náhrady trov exekúcie vo výške 45,76 EUR vrátane DPH (72 EUR - 26,24 EUR = 45,76 EUR). Na záver dodal, že po vykonaní procesných úkonov je exekútorka povinná postupovať v zmysle § 61n ods. 4 veta posledná Exekučného poriadku.
3/ Voči rozhodnutiu podala súdna exekútorka sťažnosť, v ktorej uviedla, že ak má exekútor podľa § 197 Exekučného poriadku v spojení s § 21 Vyhlášky nárok na odmenu vo výške 20% vymoženého plnenia, je legálne, ak si ju z čiastočne vymoženej pohľadávky ponechal. Zároveň má exekútor podľa § 21 ods. 2 Vyhlášky nárok aj na náhradu hotových výdavkov, pretože ich reálne vynaložil. Terajšia právna úprava neumožňuje vyčísliť skutočnú výšku hotových výdavkov, avšak uznáva, že hotové výdavky exekútor skutočne vynaložil; v uvedenom ustanovení § 21 ods. 2 Vyhlášky konkretizuje na čo sa použijú a zároveň ich ohraničuje paušálnou sumou. V priebehu exekúcie v súlade s § 60 ods. 2 zákona si ponechala 24 % prijatého plnenia. Z vymoženej sumy 83,185 EUR poukázanej oprávnenému si ponechala odmenu 20%, t.j. vo výške 17,00 EUR, prebytok zo sumy ponechanej podľa § 60 Exekučného poriadku vo výške 5,84 EUR započítala na paušálne výdavky. Podľa výkladu súdu by súdny exekútor nemal nárok na odmenu, napriek tomu, že to zákon výslovne uvádza. Exekútor má vždy nárok na odmenu z vymoženej časti pohľadávky a v zmysle § 196 Exekučného poriadku aj na hotové výdavky. Vymožené prostriedky sa podľa jej názoru prednostne použijú na odmenu exekútora, pretože výlučne z tejto časti sa hradia mzdy zamestnancov exekútorského úradu a túto časť trov znáša povinný. Až následne zo zvyšku ponechanej sumy sa hradia hotové výdavky a v prípade ak bude exekúcia neúspešná, oprávnený nesie procesnú zodpovednosť a hradí len zvyšok hotových výdavkov. Tento výklad je v súlade s ust. § 198 ods. 1 Exekučného poriadku, pretože časť trov exekúcie reálne znášal povinný, konkrétne pomernú časť započítanú na odmenu a ak došlo k zastaveniu exekúcie a ide o dôvod, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí trovy podľa § 198 ods. 2 oprávnený ( § 199c ods. 1 druhá časť prvej vety). Mala za to, že vyšší súdny úradník sa nezaoberal dôvodmi podľa § 199c ods. 1 a nerozlíšil, ktorú časť trov exekúcie znáša povinný a ktorú časť oprávnený. Na okraj podotkla, že samotný oprávnený v sťažnosti voči pôvodnému uzneseniu súdu výslovne uviedol, že ak exekútor vymohol počas exekúcie pred jej zastavením určitú časť vymáhaného nároku, mal si stiahnuť z tejto časti plnenia 24% ako odmenu. A trovy, ktoré má znášať oprávnený sa majú týkať len náhrady výdavkov. Exekútorka rovnako tvrdí, že si ponechala z vymoženej sumy len odmenu a hotové výdavky má znášať oprávnený, ponížené o sumu „preplatku,“ ktorá bola započítaná na hotové výdavky podľa § 60 Exekučného poriadku. Vzhľadom k uvedenému mala za to, že rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka bolo v rozpore so zákonom a navrhla, aby konajúci sudca rozhodnutie zo dňa 16.06.2022 zrušil.
4/ Oprávnený sa k sťažnosti nevyjadril.
5/ Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
6/ Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
7/ Podľa § 35 ods. 1 posledná veta Exekučného poriadku, ak súd rozhoduje o trovách exekútora, účastníkom konania je aj exekútor.
8/ Podľa § 198 ods. 2 Exekučného poriadku ak došlo k zastaveniu exekúcie, patrí exekútorovi náhrada výdavkov, ktorú znáša účastník konania povinný platiť trovy exekútora podľa tohto zákona. Ak exekútor pred zastavením exekúcie sčasti vymohol alebo prijal plnenie na uspokojenie vymáhaného nároku, patria mu aj trovy, ktoré si ponechal v súlade s § 60, a to v rozsahu, v akom prevyšujú náhradu výdavkov podľa prvej vety.
9/ Podľa § 60 ods. 1 Exekučného poriadku plnenia prijaté alebo vymožené z majetku povinného sa na úhradu vymáhanej povinnosti použijú v tomto poradí: a) trovy exekútora, a to vrátane prislúchajúcej dane z pridanej hodnoty, b) istina vymáhanej pohľadávky, c) príslušenstvo vymáhanej pohľadávky priznané exekučným titulom, d) trovy oprávneného.
10/ Podľa § 60 ods. 2 Exekučného poriadku z prijatého plnenia sa na nárok podľa odseku 1 písm. a) použije vždy najviac 24% plnenia, zvyšok prijatého plnenia sa použije na nárok podľa odseku 1 písm. b); na nárok podľa odseku 1 písm. c) a d) sa prijaté plnenia použijú až po zániku pohľadávky podľa odseku 1 písm. b). Ak niektorý z nárokov podľa odseku 1 už skôr zanikol, použije sa prijaté plnenie v pomere podľa predchádzajúcej vety na nároky, ktoré v čase prijatia plnenia nie sú uspokojené. Ak nie je možné uplatniť pomer podľa prvej vety z dôvodu, že ostatné nároky zanikli, použije sa celé prijaté plnenie na v poradí posledný neuspokojený nárok, a to až do okamihu jeho zániku.
11/ Podľa § 61n ods. 4 Exekučného poriadku ak ide o dôvod zastavenia exekúcie podľa odseku 1 písm. c) až e) a g), môže účastník konania do 15 dní od doručenia upovedomenia o zastavení exekúcie podať u exekútora námietky proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov exekútora. Námietky spolu s napadnutým upovedomením o zastavení exekúcie a výzvou na úhradu trov exekútora predloží exekútor bezodkladne súdu na rozhodnutie. Nedôvodné námietky súd uznesením zamietne. Ak súd námietkam vyhovie, uznesením upovedomenie o zastavení exekúcie zruší alebo výzvu na úhradu trov exekútora vráti exekútorovi na prepracovanie. Ak námietky neboli podané alebo nie sú prípustné, doručí exekútor upovedomenie o zastavení exekúcie súdu.
12/ S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanovenia súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 249 CSP a zistil, že sťažnosť súdnej exekútorky nie je dôvodná.
13/ V zmysle ustanovenia § 198 ods. 2 Exekučného poriadku má exekútor pri zastavení exekúcie v prípadoch, že pred jej zastavením došlo k čiastočnému vymoženiu nároku (prijatiu plnenia), nárok aj na trovy, ktoré si ponechal v súlade s ustanovením § 60, a to v rozsahu, v akom prevyšujú náhradu výdavkov podľa prvej vety. Samotné ustanovenie § 60 Exekučného poriadku upravuje poradie uspokojenia vymáhaných nárokov, podľa ktorého sa ako prvé z prijatého plnenia uspokojujú trovy súdneho exekútora (§ 60 ods. 1), pričom v § 60 ods. 2 je ďalej upravený maximálny rozsah, ktorý možno na trovy exekútora použiť (maximálne 24% plnenia). Zo znenia uvedeného ustanovenia nemožno vyvodiť podľa názoru sudcu iný záver ako ten, že súdny exekútor má nárok na (maximálne) 24% percent prijatého (vymoženého) plnenia povinným (teda exekútor môže na svoje trovy započítať aj menej). Súdny exekútor má v zásade vždy nárok na náhradu paušálnych výdavkov pri zastavení exekúcie, tieto ale majú byť, tak ako uviedol už vyšší súdny úradník v napadnutom uznesení, pokryté najprv z prípadne čiastočne vymoženej odmeny. V prípade ak je čiastočne vymožená odmena súdnym exekútorom nižšia ako určená náhrada paušálnych výdavkov, má od oprávneného nárok iba na úhradu rozdielu medzi vymoženou odmenou a Vyhláškou určenou výškou náhrady paušálnych výdavkov. Obdobný právny názor už bol vyjadrený i vo viacerých rozhodnutiach tunajšieho súdu (napr. 73Ek/930/2021 z 14.07.2022, 79Ek/1567/2019 z 19.03.2020, 76Ek/44/2017 z 06.04.2020). Bezvýznamné pre rozhodnutie súdu bolo tvrdenie súdnej exekútorky, že z odmeny hradí mzdy zamestnancov, pretože tieto (pracovnoprávne) skutočnosti nemôžu mať vplyv na posúdenie správnosti výzvy na úhradu trov vyčíslených v upovedomení o zastavení exekúcie.
14/ Ani poukaz súdnej exekútorky, že vyšší súdny úradník nerozlíšil, ktorú časť trov exekúcie znáša povinný a ktorú časť oprávnený, nemohol v uvedenej veci obstáť. Zo žiadneho ustanovenia nemožno vyvodiť, že by súdny exekútor mal nárok ponechať si pri zastavení exekúcie čiastočne vymoženú
odmenu (od povinného) a popri nej aj nárok na Vyhláškou určenou náhradu paušálnych výdavkov (od oprávneného). Podľa ustanovenia § 198 ods. 2 Exekučného poriadku je nepochybné, že v prípade čiastočného vymoženia odmeny súdnym exekútorom počas vedenia exekúcie má byť táto pri následnom zastavení exekúcie použitá na úhradu „náhrady výdavkov, ktoré znáša účastník konania“, a teda na úhradu „náhrady paušálnych výdavkov“ podľa § 22 Vyhlášky. Platí teda, že v prípade, ak súdny exekútor zastaví exekúciu, pričom v rámci exekúcie došlo k vymoženiu časti nároku, má súdny exekútor nárok na trovy exekúcie len v rozsahu 60 EUR + DPH (§ 198 ods. 2 Exekučného poriadku), do ktorých sa započítava aj vymožená odmena. V danom prípade si súdna exekútorka pred zastavením exekúcie v súlade s § 60 Exekučného poriadku ponechala z vymoženého plnenia vo výške 109,39 EUR na svoje trovy sumu 26,24 EUR (t.j. 24%). Pri zastavení exekúcie je podľa § 198 ods. 2 Exekučného poriadku potrebné z celkového nároku na trovy exekúcie (t.j. 72 EUR) odpočítať sumu, ktorú si už súdna exekútorka pred zastavením exekúcie ponechala podľa § 60 Exekučného poriadku (t.j. 26,24 EUR). Keďže v danom prípade ponechaná suma neprevyšuje celkový nárok exekútora na sumu paušálnych hotových výdavkov, zostáva oprávnenému povinnosť v zmysle ustanovenia § 61n ods. 3 v spojení s § 198 ods. 2 Exekučného poriadku zaplatiť zvyšnú časť trov súdnej exekútorky, na ktoré má nárok, t.j. 45,76 EUR (72 EUR - 26,24 EUR).
15/ Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a právne dôvody bolo rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka, ktorým vyhovel námietkam oprávneného proti výzve na úhradu trov a vrátil ju súdnej exekútorke na prepracovanie správne. Sťažnosť súdnej exekútorky tak bola nedôvodná, preto ju sudca podľa § 250 ods. 1 CSP zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).