Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25C/374/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Katarínou Vorobelovou v právnej veci žalobcu: F. J., R.. K.. S.., A.: XX XXX XXX, Ľ. X, Ľ., v konaní právne zastúpený E.. R. F.Č., C. R. R. Y. H., J. X, proti žalovanej: Z. X., X.. XX.XX.XXXX, V. L. J., F. X, v konaní právne zastúpená E.. Y. L., C. R. R. Y. J., F.Á. X, v konaní o zaplatenie XXX Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. žalobu zamieta,

II. žalovaná má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca svojou žalobou podanou na tunajšom súde dňa XX.XX.XXXX žiadal súd, aby vydal platobný rozkaz, ktorým by zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy XXX Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške X,X % ročne zo sumy XXX Eur od XX.XX.XXXX do zaplatenia. Zároveň žiadal priznať aj náhradu trov konania.

2. Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že žalovaná bola v čase od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX v pracovnom pomere so žalobcom ako dispečer dopravy a logistiky a referent pohľadávok. V čase trvania pracovného pomeru spôsobila ako zamestnankyňa žalobcovi škodu, ktorá bola vyčíslená na XXX Eur. Žalovaná uvedenú škodu uznala čo do dôvodu a výšky za svoj dlh voči žalobcovi a zaviazala sa uvedenú sumu žalobcovi zaplatiť v splátkach na základe Dohody o náhrade škody spôsobenej zamestnancom pri plnení pracovných úloh zo dňa XX.XX.XXXX. Celkovo však z tejto sumy uhradila len sumu XX Eur. Keďže žalovaná neuhrádzala ďalšie splátky, v zmysle Dohody o náhrade škody spôsobenej zamestnancom pri plnení pracovných úloh zo dňa XX.XX.XXXX sa stal zročným celý dlh.

3. Žalovaná so žalobou nesúhlasila. Uviedla, že si nie je vedomá, že by porušila svoje pracovnoprávne povinnosti, alebo že by spôsobila žalobcovi škodu. Podľa žalovanej po prijatí do zamestnania nebola nikým poučená o tom, že v prípade potreby môže svojvoľne zablokovať partnera, ktorý sa mal automaticky zablokovať systémom pri tvorbe objednávok pri zistení, ak dlžník - objednávateľ neuhradil svoje predchádzajúce záväzky. Zároveň uvádzala, že v priamom kontakte s dlžníkom - objednávateľom tovaru bol obchodný zástupca žalobcu, ktorý priamo komunikoval s objednávateľom, dohodol objem objednaného tovaru, ako aj následnú úhradu. V prípade nesolventnosti objednávateľa mal obchodný zástupca za úlohu upovedomiť referenta vymáhania pohľadávok, teda žalovanú. Obchodný zástupca mal z množstva objednaného tovaru percentá z obratu. Podľa žalovanej je tak práve obchodná zástupkyňa zodpovedná za prípadný vznik škody, pričom táto si svoje pochybenie aj priznala a uhradila žalobcovi polovicu ním nárokovanej sumy. Žalovaná uviedla, že ten kto by mal žalovanú sumu uhradiť, je objednávateľ ako priamy dlžník žalobcu. Dlh, ktorý vznikol neuhradením pohľadávky dlžníka, nie je možné nárokovať si u zamestnanca formou podpísania Dohody o náhrade škody.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej, výsluchom svedkov, oboznámením s pracovnou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX, dohodou o zmene obsahu pracovnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, okamžitým skončením pracovného pomeru zo dňa XX.XX.XXXX, Dohodou o náhrade škody spôsobenej zamestnancom pri plnení pracovných úloh zo dňa XX.XX.XXXX, výstupmi z počítačového systému žalobcu, písomnými vyjadreniami účastníkov, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento stav:

5. Žalovaná bola v čase od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX v pracovnom pomere so žalobcom, najprv ako dispečer dopravy a logistiky a od XX.XX.XXXX okrem tejto funkcie aj vo funkcii referent pohľadávok. Dňa XX.XX.XXXX dostala žalovaná okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce s tým, že závažne porušila pracovnú disciplínu a spôsobila zamestnávateľovi škodu. Škodu, ktorú mala žalovaná spôsobiť žalobcovi, čo malo byť aj dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru, si žalobca v tomto konaní neuplatňoval.

6. Žalobca si v konaní uplatňoval škodu vo výške XXX Eur z dôvodu, že žalovaná v pozícii referenta pohľadávok mala veriteľovi - žalobcovi spôsobiť škodu tým, že pri kontrole neuhradených pohľadávok neupozornila veriteľa, že u firiem H. J. a V. F., R.. K.. S.. eviduje pohľadávky po dobe splatnosti. Podľa žalobcu mala žalovaná pozastaviť dodávky tovaru pre tieto firmy. Keďže tak neurobila, spôsobila žalobcovi škodu vo výške XX XXX,XX Eur. Suma XXX Eur, ktorú si žalobca od žalovanej uplatňoval, predstavovala X % z celkovej škody, ktorá mu mala vzniknúť.

7. Podľa žalobcu mala škoda vzniknúť tak, že pôvodný objednávateľ H. J., ktorá si objednala tovar od žalobcu, za všetok tovar riadne nezaplatila, a teda voči žalobcovi mala záväzok. Následne táto osoba, ako živnostníčka, vytvorila spoločnosť V. F., R.. K.. S.., kde bola jedinou konateľkou a spoločníčkou. Táto spoločnosť si u žalobcu objednala tovar, za ktorý nezaplatila. Podľa žalobcu žalovaná mala vedomosť, resp. z titulu svojej funkcie mala mať vedomosť, že z tohto dôvodu, teda pre neuhradené záväzky konateľky a spoločníčky novej spoločnosti, nemôže zaevidovať ani túto novú spoločnosť. Podľa žalobcu vzhľadom k tomu, že žalovaná mala vedomosť, že subjekty majú neuhradené záväzky, mala ich zablokovať v systéme, teda nemalo im byť umožnené objednávať ďalší tovar a v prípade objednávky im nemal tento tovar byť zo skladu vydaný. Automatické blokovanie dlžníkov systémom bolo podľa žalobcu manuálne zmenené žalovanou, čím práve umožnila vznik škody.

8. Žalovaná ešte v čase trvania pracovného pomeru, konkrétne dňa XX.XX.XXXX, podpísala Dohodu o náhrade škody spôsobenej zamestnancom pri plnení pracovných úloh, na základe ktorej podľa žalobcu uvedenú škodu uznala čo do dôvodu a výšky za svoj dlh voči žalobcovi a zaviazala sa uvedenú sumu zaplatiť v splátkach po XX Eur. Celkovo z tejto sumy uhradila XX Eur. Keďže žalovaná neuhrádzala ďalšie splátky, podľa Dohody o náhrade škody spôsobenej zamestnancom pri plnení pracovných úloh zo dňa XX.XX.XXXX sa stal zročným celý dlh, ktorý si teraz žalobca uplatňuje. Žalovaná tvrdila, že predmetnú Dohodu podpísala pod hrozbou straty zamestnania, avšak tieto svoje tvrdenia nepreukázala.

9. Žalobca popieral, že by žalovaná nebola oboznámená s tým, akú má pracovnú náplň, resp. čo je jej povinnosťou, keďže tieto informácie dostala pri nástupe do zamestnania vo forme náplne práce, oboznámenia sa s internými smernicami a vo forme poučenia od vedúcich pracovníkov. Žalovaná poukázala na to, že interná smernica, na ktorú sa žalobca odvoláva, nadobudla účinnosť až po vzniku škody. Žalovaná uviedla, že smernica jej bola zaslaná e-mailom s tým, že následne bola vyzvaná, aby prišla podpísať, že sa so smernicou oboznámila. Toto však neurobila. Tvrdila, že pri nástupe do zamestnania poučená nebola a pri nástupe do funkcie referenta pohľadávok bola zaučená pracovníčkou, ktorá z tejto pozície odchádzala. Toto potvrdila aj samotná pracovníčka, ktorá žalobkyňu zaúčala a ktorá k veci podala svoje písomné vyjadrenie.

10. Obchodná zástupkyňa, ktorá prijala zodpovednosť za vznik škody, podpísala so žalobcom dohodu o úhrade XX-tich % zo škody, ktorá mala žalobcovi vzniknúť. Žalobca si sumu, ktorú mu dlžníci za dodaný tovar nezaplatili, vymáhal súdne, a to tak od H. J., ako aj od spoločnosti V. F., R.. K.. S.. V obidvoch veciach boli vydané platobné rozkazy, pričom dlžnú sumu od H. J. vo výške X XXX Eur sa podarilo žalobcovi vymôcť a vo vzťahu k spoločnosti V. F., R.. K.. S.. prebieha exekučné konanie.

11. Podľa popisu pracovnej činnosti, ktorý súdu predložil žalobca, bolo náplňou práce referenta pohľadávok mimo iného aj:

- spracovanie agendy súvisiacej s prepravou, koordinácia a kontrola plnenia objednávok,

- evidovanie a kontrolovanie neuhradených pohľadávok v internom systéme správy pohľadávok,

- komunikovanie s dlžníkmi a ostatnými oddeleniami v rámci spoločnosti,

- spracovávanie a zasielanie písomných a e-mailových upomienok,

- registrácia odberateľov do systému.

12. Z výstupov z počítačového programu žalobcu súd zistil, že záznamy, resp. údaje do tohto systému mohli okrem žalovanej zadávať aj iné osoby. Svedčia o tom mená, ktoré sú uvedené v kolónke Vykonal, pri oboch subjektoch, ktoré mali spôsobiť žalobcovi škodu. Z výstupov z počítačového programu je zrejmé, že H. J. bola zaevidovaná dňa XX.XX.XXXX a spoločnosť V. F., R.. K.. S.. dňa XX.XX.XXXX.

13. Z kópie platobného rozkazu vydaného Okresným súdom Košice II. pod č. k. XXRo XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že spoločnosť V. F., R.. K.. S.. mala zaplatiť žalobcovi sumu X XXX,XX Eur spolu s príslušenstvom. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX. Pohľadávka žalobcovi dobrovoľne uhradená nebola a vo veci prebieha exekučné konanie. Exekútorka zistila, že majetok povinného v súčasnosti nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Exekútorka požiadala žalobcu o súhlas s podaním podnetu na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.

14. Podľa § 179 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie okrem prípadov uvedených v § 182 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/20160618?ucinnost=20.09.2013> a 185 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/20160618?ucinnost=20.09.2013>.

15. Podľa § 181 ods. 1 Zákonníka práce, od zamestnanca, ktorý vedome neupozornil vedúceho zamestnanca na hroziacu škodu alebo nezakročil proti hroziacej škode, hoci by sa tým zabránilo bezprostrednému vzniku škody, môže zamestnávateľ požadovať, aby prispel na úhradu škody v rozsahu primeranom okolnostiam prípadu, ak ju nemožno uhradiť inak. Pritom sa prihliadne najmä na to, čo bránilo splneniu povinnosti. Náhrada škody nesmie presiahnuť sumu rovnajúcu sa štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku.

16. Podľa § 181 ods. 2 Zákonníka práce, zamestnanec nezodpovedá za škodu, ktorú spôsobil pri odvracaní škody hroziacej zamestnávateľovi alebo nebezpečenstva priamo ohrozujúceho život alebo zdravie, ak tento stav sám úmyselne nevyvolal a ak si pritom počínal spôsobom primeraným okolnostiam.

17. Podľa § 181 ods. 3 Zákonníka práce, zamestnanec nezodpovedá za škodu, ktorá vyplýva z podnikateľského rizika.

18. Podľa § 186 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnanec, ktorý zodpovedá za škodu, je povinný nahradiť zamestnávateľovi skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak škodu neodstráni uvedením do predchádzajúceho stavu a ak túto škodu zamestnávateľ od zamestnanca požaduje.

19. Podľa § 191 ods. 3 Zákonníka práce, ak zamestnanec uzná záväzok nahradiť škodu v určenej sume a ak s ním zamestnávateľ dohodne spôsob náhrady, je zamestnávateľ povinný uzatvoriť dohodu písomne, inak je dohoda neplatná. Osobitná písomná dohoda nie je potrebná, ak škoda bola už uhradená.

20. Podľa § 191 ods. 4 Zákonníka práce, požadovanú náhradu škody a obsah dohody o spôsobe jej úhrady s výnimkou náhrady škody nepresahujúcej 50 eur je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov.

21. Podľa § 220 ods. 1 Zákonníka práce, plnenie pracovných úloh je výkon pracovných povinností vyplývajúcich z pracovnoprávneho vzťahu, iná činnosť vykonávaná na príkaz zamestnávateľa a činnosť, ktorá je predmetom pracovnej cesty.

22. Podľa § 220 ods. 2 Zákonníka práce, v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh sú úkony potrebné na výkon práce a úkony počas práce zvyčajné alebo potrebné pred začiatkom práce alebo po jej skončení. Takými úkonmi nie je cesta do zamestnania a späť, stravovanie, ošetrenie alebo vyšetrenie

v zdravotníckom zariadení, ani cesta na ne a späť. Vyšetrenie v zdravotníckom zariadení vykonávané na príkaz zamestnávateľa alebo ošetrenie pri prvej pomoci a cesta na ne a späť sú úkony v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh.

23. V predmetom konaní súd skúmal, či u žalovanej, bývalej zamestnankyne žalobcu, sú naplnené všetky predpoklady pre vznik zodpovednosti za škodu. Žalobca tvrdil, že žalovaná porušila svoje pracovnoprávne povinnosti tým, že nezablokovala klienta, ktorý neuhradil svoje pohľadávky a umožnila zaregistrovať do systému ďalšieho klienta, ktorý bol prakticky totožný s pôvodným neplatiacim klientom, avšak zmenil svoju právnu formu. Žalobca svoj nárok odvodzoval aj od Dohody o náhrade škody spôsobenej zamestnancom pri plnení pracovných úloh, ktorú uzatvoril so žalovanou.

24. Súd však vychádzal z toho, že uznanie záväzku na náhradu škody podľa § 185 ods. 4 Z <http://www.epi.sk/form/goto.ashx?t=31&p=1400477-1400477&f=2>ákonníka práce nie je samostatným zaväzovacím dôvodom a ani sa ním nezakladá domnienka o existencii dlhu v čase uznania. Uznanie záväzku na náhradu škody v požadovanej výške podľa § 185 ods. 4 Zákonníka <http://www.epi.sk/form/goto.ashx?t=31&p=1400477-1400477&f=2> práce nič nemení na skutočnosti, že právnym dôvodom vzniku tohto záväzku môže byť len zavinené protiprávne konanie pracovníka, s ktorým <http://www.epi.sk/form/goto.ashx?t=30&p=1009905&f=2> spája jeho zodpovednosť za vzniknutú škodu. Ak sa tak stalo písomnou formou, má to ten právny dôsledok, že na uplatnenie uznaného peňažného nároku platí desaťročná prekluzívna lehota podľa § 263 ods. 2 Zákonníka práce <http://www.epi.sk/form/goto.ashx?t=31&p=1401358-1401358&f=2> (porovnaj R 97/1968). Súdu teda nič nebránilo zistiť, či u žalovanej vznikla zodpovednosť za škodu, ktorú mala spôsobiť svojim protiprávnym konaním.

25. Predpokladmi založenia (vzniku) všeobecnej pracovnoprávnej zodpovednosti zamestnanca, ktoré musia byť splnené kumulatívne spolu, sú: a) existencia pracovnoprávneho vzťahu (konkrétne pracovného pomeru), b) protiprávny úkon, c) vznik škody, d) príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody, e) porušenie povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním, tak ako to vymedzuje , <http://www.epi.sk/form/goto.ashx?t=30&p=1019535&f=2> f) zavinenie zamestnanca, ktoré je zamestnávateľ povinný preukázať

26. Pracovnoprávny vzťah žalovanej bol založený pracovnou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX. Táto skutočnosť medzi účastníkmi nebola sporná.

27. Protiprávnym úkonom je úkon, ktorý je v rozpore s objektívnym právom. Pod protiprávnosťou sa rozumie objektívna kategória spočívajúca v rozpore ľudského správania s objektívnym právom. Tento rozpor sa prejavuje ako stav poruchy alebo ohrozenia právom chránených spoločenských hodnôt. V oblasti pracovného práva je protiprávnym konaním také konanie škodcu, ktoré je v rozpore s právnou povinnosťou vyplývajúcou preňho z pracovného pomeru. Tieto povinnosti vymedzujú najmä všeobecne záväzné právne predpisy vzťahujúce sa na prácu vykonávanú zamestnancom. Prameňom týchto povinností ďalej môžu byť vnútropodnikové predpisy (napr. štatút, organizačný poriadok, pracovný poriadok) alebo pracovná zmluva. Zamestnanec môže zamestnávateľovi spôsobiť škodu napr. aj nesplnením pokynu svojho bezprostredne nadriadeného vedúceho zamestnanca, ktorým sa bližšie konkretizuje druh práce realizovaný v rámci pracovnej zmluvy. To, že zamestnanec porušil svoje povinnosti vyplývajúce z pracovnoprávneho pomeru, musí preukázať zamestnávateľ. Nepochybne teda musí byť preukázané aké povinnosti zamestnanec má.

28. Príčinná súvislosť (tzv. kauzálny nexus) je ďalším zo zodpovednostných predpokladov. Medzi vzniknutou škodou a protiprávnym úkonom musí existovať príčinná súvislosť. Pod týmto pojmom je potrebné rozumieť súvislosť medzi dvoma javmi, ktorá spočíva v tom, že jeden jav (protiprávny úkon) je takej povahy, že by bez neho druhý jav (napr. škoda) nebol vznikol, resp. nastal. V kauzálnom priebehu predstavuje prvý jav príčinu, druhý následok. Príčinná súvislosť je taká vnútorná súvislosť javov, pri ktorej

ak existuje jeden jav, vždy za ním nevyhnutne musí nastať druhý jav. Ide o objektívnu, od nášho vedomia a vôle nezávislú príčinnú súvislosť javov a jej zodpovedajúci adekvátny odraz v ľudskom vedomí.

29. Zamestnanec zodpovedá za škodu, len ak ju spôsobil zavineným porušením pracovných povinností. Na rozdiel od protiprávnosti predstavuje zavinenie subjektívnu kategóriu. Ide o psychický vzťah škodcu k vlastnému konaniu, ktoré sa prieči objektívnemu právu, a ku škode ako k výsledku tohto protiprávneho konania. Z uvedeného vymedzenia je zrejmá úzka súvislosť medzi zavinením a protiprávnosťou.

30. Pri skúmaní zodpovednosti za škodu pri prvom subjekte, teda pri H. J. ako živnostníčke, žalobca síce tvrdil, že konaním žalobkyne mu vznikla škoda, avšak v priebehu konania bolo preukázané, že vo vzťahu k nedoplatku, ktorý vznikol u tejto živnostníčky, bol vydaný platobný rozkaz a žalobca si na základe exekúcie celú sumu vymohol. Žiadať teda od žalobkyne náhradu škody vypočítanú zo sumy, ktorú v minulosti dlhovala živnostníčka žalobcovi a ktorá už bola uhradená, je podľa súdu absolútne nedôvodné. Súd nemal preukázané, prečo pri tomto subjekte žalobca zosobňuje škodu žalovanej, pokiaľ bolo zistené, že žalobca mal množstvo klientov, ktorí neuhrádzajú svoje záväzky načas, a to či už sčasti alebo úplne. Žalobca taktiež nepreukázal, kedy podľa neho vznikla škoda, ktorú pripisuje na vrub žalovanej. Žalobca nepreukázal žiadny zoznam objednávok H. J. a prehľad úhrad týchto objednávok. Pokiaľ by totiž vyššie uvedená živnostníčka u žalobcu mala len jednu objednávku, ktorú neuhradila, potom by už v žiadnom prípade nemohla vzniknúť akákoľvek pochybnosť o tom, že žalovaná neporušila žiadnu svoju pracovnoprávnu povinnosť.

31. Pri tomto subjekte vychádzal súd aj z toho, že podnikateľské riziko, s ktorým žalobca vstupuje na trh, nie je v prípade jeho vzniku možné prenášať na zamestnanca, ktorý nijako nie je zodpovedný za platobnú disciplínu obchodujúcich subjektov. Pri tomto subjekte teda súd vychádzal z toho, že žalobca nepreukázal základný predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu, a to samotný vznik škody.

32. Povinnosťou žalobcu bolo predovšetkým preukázať porušenie pracovnoprávnych povinností, ktoré mala uložené žalovaná a taktiež preukázať to, že porušením jej pracovnoprávnych povinností došlo k vzniku škody. Žalobca sa odvolal na znenie smernice účinnej od XX.XX.XXXX s tým že takéto povinnosti mala žalovaná v súlade s praxou u zamestnávateľa aj v minulosti a tieto vyplývali z jej funkcie. Žalobca tvrdil, že prijatá smernica len vyprecizovala fungujúcu prax u žalobcu. Podľa súdu však nebolo preukázané, že by žalovanej z jej pracovnej náplne alebo z všeobecných pracovnoprávnych predpisov, s ktorými bola pri nástupe do zamestnania oboznámená, vyplývali obdobné pracovnoprávne povinnosti ako obsahuje smernica zo dňa XX.XX.XXXX. Nebolo preukázané, že by bola povinná lustrovať nový subjekt, ktorý spĺňa všetky podmienky pre registráciu, ktorý nevykazuje u žalobcu žiadne nedoplatky, a to v tom zmysle, či nemá akúkoľvek spojitosť s neplatiacim klientom. Výňatok z pracovnej náplne žalovanej, ktorý sa nachádza v bode 11 odôvodnenia, žiadnu takúto povinnosť neobsahuje.

33. Samotná smernica v bode 4.4 písm. c) ods. 3 uvádza: „nemali by sme mať viac ako troch problémových zákazníkov na jedného obchodníka a nemalo by dôjsť k prekročeniu pohľadávok po lehote splatnosti nad XX XXX Eur na takéhoto odberateľa. Problémoví odberatelia by sa mali pretransformovať na štandardných zákazníkov do jedného roka po identifikovaní prvých ťažkosti, v inom prípade je vhodnejšie akceptovať stratu takéhoto odberateľa“. Pokiaľ by sme aj vychádzali z tejto smernice, spoločnosť V. F., R.. K.. S.. bola zaregistrovaná v E. XXXX, pričom od E. XXXX žalovaná v programe žalobcu nevykonala žiadny úkon. V R. XXXX s ňou bol ukončený pracovný pomer. Toto časové obdobie však v žiadnom prípade nezodpovedá jednému roku, tak ako uvádza smernica, ktorá poskytovala problémovému odberateľovi, za ktorého žalobca považoval aj túto spoločnosť, možnosť pretransformovať sa na štandardného zákazníka. Namiesto toho si žalobca hneď vyčíslil škodu a jej časť zosobnil žalovanej.

34. Žalovaná z titulu svojej funkcie zaregistrovala do systému spoločnosť V. F., R.. K.. S.. ako novú spoločnosť, čím nijako neporušila vtedy uložené pracovnoprávne povinnosti. Žalobca však nijako nepreukázal, že by bolo povinnosťou žalovanej postupovať podľa smernice do XX.XX.XXXX. Žalovaná si splnila svoje pracovnoprávne povinnosti registráciou nového klienta a umožnením mu po úspešnej registrácií vykonať objednávky tovaru. Ako bolo preukázané, žalovaná neprichádzala do kontaktu s klientmi, nemala teda vedomosť o tom, či spoločnosť s ručením obmedzeným je totožná s neplatičom

- živnostníčkou.

35. Súd taktiež poukazuje na to, že žalovaná nemala k dispozícii výpis z obchodného registra nového klienta ako spoločnosti s ručením obmedzeným a nemala vedomosť ani o výške vkladu jednotlivých spoločníkov, prípade ani o tom, aký majetok daná spoločnosť vlastní. Podľa súdu registráciou tohto subjektu žalovaná v rámci svojich pracovnoprávnych povinností nijako nepochybila. Následne, pokiaľ tento subjekt neuhrádzal svoje objednávky, nebolo preukázané, či k neuhradeniu objednávky došlo na začiatku alebo až následne, teda nie je zrejmé, či žalovaná z titulu svojej funkcie mohla urobiť nejaké opatrenia. Žalobca tu neuniesol dôkazné bremeno. V konaní bolo taktiež preukázané, že do systému, v ktorom pracovala žalovaná, mali oprávnenie vstupovať aj iné osoby a robiť tam podobné úkony ako robila žalovaná. Pri spoločnosti V. F., R.. K.. S.. je zrejmé, že žalovaná manuálne zablokovala spoločnosť V. F., R.. K.. S.. v H. XXXX a následne ju jeden z konateľov žalobcu v E. XXXX odblokoval. Súd poukazuje na to, že ak žalobca tvrdí, že spoločnosť V. F., R.. K.. S.. mu spôsobila škodu a táto škoda existovala aj v E. XXXX, z akého dôvodu bola táto spoločnosť odblokovaná? Bolo teda preukázané, že u žalobcu bolo praxou, že neponechávali systém objednávok, aby on sám automaticky blokoval prípadných neplatičov podľa vopred stanovených podmienok, ale ku klientom pristupovali individuálne a umožňovali objednávky aj subjektom, ktoré u žalobcu nemali uhradené všetky pohľadávky. Zo smernice, ktorá mala potvrdzovať prax u žalobcu, vyplýva práve táto skutočnosť, teda že samotný žalobca predpokladal existenciu klientov, ktorí neplatia načas, pričom ich pohľadávky by nemali presiahnuť 20 000 Eur. Žalobca nijako nevysvetlil prečo práve pri týchto subjektoch (V. F., R.. K.. S.. a H. J.) by u neho bežná prax mala byť porušením pracovnoprávnych povinností žalovanej, a to za situácie, kedy údajná výška škody mala presiahnuť len niečo cez X XXX Eur a neuplynula ani doba, ktorú si sám žalobca stanovil na vyrovnanie dlhov neplatiacich klientov, teda 1 rok.

36. Taktiež bolo preukázané, že vo vzťahu k tejto spoločnosti si žalobca uplatnil návrh na vydanie platobného rozkazu, ktorému bolo vyhovené. Po tom, čo tento platobný rozkaz dobrovoľne uhradený nebol, začalo exekučné konanie.

37. S poukazom na tieto skutočnosti teda mal súd za to, že žalobca náležite nepreukázal splnenie jednotlivých podmienok pre vznik zodpovednosti za škodu. Predovšetkým nepreukázal porušenie pracovnoprávnych povinností na strane žalobkyne a ani vznik škody. Z tohto dôvodu súd žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.

38. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

39. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

40. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

41. Žalobca bol v konaní neúspešný. V konaní bola úspešná žalovaná, a preto jej súd priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu (Okresný súd Prešov) na Krajský súd v Prešove, písomne v troch jeho vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods.1

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou. (§ 371 a § 372

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a to Exekučného poriadku a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.