Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_17C-141-2014.pdf
PDF · 95.21 KB
No categories available
17C/141/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Lučenec sudkyňou JUDr. Andreou Gabrielovou v spore žalobcu BL Telecom collection s.r.o., so sídlom Bratislava, Šoltésovej 14, IČO: 47 150 513, zast. advokátskou kanceláriou SOUKENÍK
- ŠTRPKA s.r.o. , so sídlom Bratislava, Šoltésovej 14 proti žalovanému D. Z.,F.. XX.XX.XXX, T. P. U. XX, štátny občan SR v konaní o zaplatenie 587,39 eura s príslušenstvom takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 29,16 eura s 9,590 ročným úrokom z omeškania zo sumy 6,13 eura od 18.07.2011 do zaplatenia a 9,50% ročným úrokom z omeškania zo sumy 23,03 eura od 18.08.2013 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žaloba v časti zaplatenia sumy 558,23 eura spolu s 9,50% ročným úrokom z omeškania od 18.09.2011 do zaplatenia sa z a m i e t a .
Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca doručil tunajšiemu súdu dňa 30.06.2014 návrh na vydanie platobného rozkazu, ktorým sa domáhal od žalovaného zaplatenia 587,39 eura s príslušenstvom a náhradu trov konania. Ako dôvod uviedol, že jeho právny predchodca spoločnosť Slovak Telekom a.s. uzatvoril so žalovaným zmluvu o pripojení, predmetom ktorej bolo poskytovanie elektronickej komunikačnej služby žalovanému . Žalovaný sa zaviazal riadne odoberať služby elektronickej komunikácie a to najmä uskutočňovať a prijímať hlasové hovory prostredníctvom prideleného telefónneho čísla a platiť za ne riadne a včas poplatky dohodnuté v aktuálnom cenníku podľa zvoleného programu služieb. Právny predchodca žalobcu riadne poskytol žalovanému služby a ich cenu vyčíslil v zmysle zmluvy a aktuálneho cenníka faktúrami č. XXXXXXXXX splatnou dňa 17.07.2011 znejúcou na sumu vo výške 6,13 eura, č. XXXXXXXXXX splatnou dňa 17.09.2011 znejúcou na sumu vo výške 558,23 eura a č. XXXXXXXXXX splatnou dňa 17.08.2013 znejúcou na sumu vo výške 23,03 eura. Žalovaný nezaplatil žalobcovi za služby ani pomernú časť, čím porušil povinnosti vyplývajúce zo zmluvy v spojení so všeobecnými podmienkami. Tým sa dostal do omeškania a preto si uplatňujú aj úroky z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 a nasl. Občianskeho zákonníka.
2. Súd pojednával v neprítomnosti žalovaného, ktorý mal doručenie vykázané na adrese evidovanej v Registri obyvateľov Slovenskej republiky.
3. Vo veci bolo vykonané dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisového materiálu a bol zistený nasledovný skutkový a právny stav:
4. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že spoločnosť Slovak Telekom a.s. so sídlom Bratislava, Karadžičova 10 na základe odovzdávacieho protokolu MagioSat zriadila žalovanému službu MagioSat. Právny predchodca žalobcu vystavil žalovanému faktúru č. XXXXXXXXXX splatnú dňa 13.07.2011 znejúcu na sumu 6,13 eura, faktúru č. XXXXXXXXXX splatnú dňa 17.09.2011 znejúcu na sumu vo výške 558,23 eura a faktúru XXXXXXXXXX splatnú dňa 17.08.2011 znejúcu na sumu vo výške 23,03 eura.
5. Spoločnosť Slovak Telekom a.s. so sídlom Bratislava, Karadžičova 10, IČO: 35 763 469, ako postupca a žalobca BL Telekom collection s.r.o. so sídlom Bratislava, Šoltésovej 14, IČO: 47 150 513, ako postupník na druhej strene uzavreli zmluvu o postúpení pohľadávok dňa 24.06.2013, predmetom ktorej bol odplatný prevod pohľadávok na žalobcu, vrátane pohľadávky voči žalovanému vedeného pod referenčným číslom XXXXXXXXXX.
6. Podľa § 542 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
7. Podľa ods. 2 s postúpením pohľadávky predchádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
8. V posudzovanej právnej veci bola pohľadávka, ktorá je predmetom sporu postúpená tak, že žalobca je aktívne legitimovaný na podanie žaloby.
9. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
10. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, bezdôvodného obohatenia, alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
11. Podľa § 42 ods. 1, písm. a) Zák.č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytovanú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.
12. Podľa ods. 4, písm. b) účastník je povinný používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom, zo zmluvou o pripojení a všeobecnými podmienkami a platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.
13. Podľa § 43 ods. 1 Zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti, alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiacu službu. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
14. Podľa ods. 2 podstatnými súčasťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí , že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.
15. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
16. Podľa ods. 2 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právny vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania, alebo dohody, ktorých obsahom, alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné.
17. Podľa ods. 3 dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej, alebo inej činnosti.
18. Podľa ods. 4 spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, alebo inej podnikateľskej činnosti.
19. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
20. Podľa ods. 2 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými má spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
21. Podľa ods. 4, písm. k) neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
22. Podľa ods. 5 neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
23. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
24. Podľa ods. 2 v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
25. Podľa ods. 2 zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty, alebo určený spôsob jej určenia.
26. Podľa § 517 ods. 1, veta prvá Občianskeho zákonníka, je dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní.
27. Podľa ods. 2 ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
28. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia, ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
29. Právny predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanému cenu za poskytované služby za príslušné obdobie faktúrami č. XXXXXXXXXX sumu 6,13 eura , č. XXXXXXXXXX sumu 558,23 eura a č. XXXXXXXXXX sumu 23,03. Žalovaný faktúry v lehote ich splatnosti nezaplatil. Vzhľadom na skutočnosť, že súd v konaní nezistil zánik dlhu žalovaného s plnením, na základe uvedených skutočnosti dospel k záveru, že uplatnená pohľadávka žalobcu vo výške 29,16 eura je čo do základu a výšky dôvodná, preto návrhu žalobcu v tejto časti vyhovel.
30. Keďže sa žalovaný dostala s plnením záväzku do omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých faktúr súd priznal žalobcovi aj úroky z omeškania v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení.
31. Súd žalobu v časti týkajúcej sa zaplatenia zmluvnej pokuty s príslušenstvom zamietol, nakoľko uvedenú zmluvnú podmienku dohodnutú medzi účastníkmi konania považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku a preto neplatnú v zmysle § 53 OZ, nakoľko ide o spotrebiteľskú zmluvu.
32. Pokiaľ by súd vyhovel žalobe na zaplatenie zmluvnej pokuty nielen, že by porušil zákon, princípy súkromného práva (princíp proporcionality ), ale došlo by aj k porušeniu záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich z členstva v Európskej únii.
33. Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu, alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice rady 93/13 EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ďalej len „Smernica“).
34. Smernica zároveň v prílohe vypočítava pre členské štáty ako vzor niektoré zmluvné podmienky, ktoré odporúča transponovať do vnútroštátnych predpisov. Miesto v Smernici má aj neprimeraná kompenzácia za porušenie záväzku spotrebiteľa a s účinnosťou od 01.01.2008 bola neprimeraná sankcia explicitne zapracovaná medzi neprijateľné podmienky do Občianskeho zákonníka.
35. O tom, že zmluvná pokuta, ktorá plní funkciu paušalizovanej náhrady škody a je sankciou, by nemali byť žiadne pochybnosti. Žalobca ponúka svoje služby spotrebiteľom prostredníctvom štandardných zmlúv, ktoré má vopred pripravené a v ktorých spotrebitelia zmluvné podmienky nemôžu ovplyvniť. To platí aj pre zmluvnú pokutu, ktorú žalobca žiadal spotrebiteľom zaplatiť vždy v nezmenenej výške bez ohľadu na to, aký čas zostáva do konca doby viazanosti. Súd nespochybňuje význam zmluvnej pokuty, no pokiaľ by mal súd na ňu prihliadať v rámci spotrebiteľského vzťahu podľa názoru súdu by už pri samotnom uzavieraní zmluvy nemal byť prísnejší, alebo výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník a to spotrebiteľ. Už táto skutočnosť vyznieva v neprospech jedného účastníka zmluvy a to spotrebiteľa. V súdnej veci zmluvnú pokutu tak, ako bola priznaná považuje súd za neprimeranú sankciu a to z nasledovných dôvodov. Z hľadiska času dodávateľ vôbec nerozlišuje situáciu, keď v dôsledku nezaplatenia ceny dôjde k ukončeniu zmluvy, napr. jeden mesiac pred uplynutím doby viazanosti a prípadom, keď spotrebiteľ nezaplatí cenu hneď prvý mesiac viazanosti, teda na jeho počiatku. Rovnako nie je zohľadnená ani tá skutočnosť, akú cenu služieb spotrebiteľ nezaplatil, teda či ide o cenu dojednaného mesačného poplatku, alebo nezaplatí cenu v dôsledku prekročenia tejto sumy aj niekoľkonásobne vyššiu. Súdna kontrola štandardných zmlúv je však postavená na absolútnej neplatnosti neprijateľných klauzúl a bolo by v rozpore s cieľom smernice, aby sa pred neprijateľnou podmienkou jeden spotrebiteľ chránil a druhý nie. Rozhodujúce je, že problémová zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa a nie je rozhodujúca vôľa zmluvných strán. Do pozornosti súd dáva doplňujúce formálne oznámenie Európskej komisie z 27.11.2008 č. 207/2495, v ktorom sa okrem iného uvádza: „ V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že čl. 4 ods. 1 Smernice sa nezameriava na vôľu účastníkov, ale skôr na všeobecný pojem nekalých okolností. To sa odchyľuje od tradičnej zásady zmluvného práva, ktorou je suverenita účastníkov pri prejave vôle. V zmysle ustálenej judikatúry súdneho dvora je ochrana zavedená Smernicou založená na myšlienke, že spotrebiteľ je vzhľadom na dodávateľa, alebo predávajúceho v slabšej pozícii, pokiaľ ide o schopnosť vyjednávať a úroveň jeho znalostí“.
36. Podľa ustanovenia § 544 Občianskeho zákonníka pre platnosť dohody o zmluvnej pokute sa okrem iného vyžaduje, aby v písomnej dohode bola určená výška zmluvnej pokuty, alebo určený spôsob určenia. Výšku zmluvnej pokuty možno určiť jednorazovo pevnou sumou, prípadne v percentách, či zlomkoch ceny, alebo aj ako sumu, ktorá sa môže určitým spôsobom opakovať. Jej výška, alebo spôsob určenia však musí byť vyjadrený jednoznačne, rovnako jednoznačne musí byť špecifikovaná zmluvná povinnosť na porušenie ktorej sa zmluvná pokuta vzťahuje (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. MOBDo/4/2003 zo dňa 19.11.2009). V prípade, že tieto podstatné náležitosti dohody o zmluvnej pokute chýbajú, alebo nie sú určite a zrozumiteľne vyjadrené, je dohoda o zmluvnej pokute pre neurčitosť absolútne neplatná podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
37. Súd ďalej uvádza, že z predložených listinných dôkazov je zrejmé, že spornú zmluvu možno charakterizovať, ako spotrebiteľskú zmluvu a na žalovanú je potrebné hľadieť, ako na spotrebiteľa, pretože pri uzatváraní nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej, alebo inej podnikateľskej činnosti,
teda na právny vzťah založený zmluvou o pripojení je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka). Žalobca svoje právo na zaplatenie zmluvnej pokuty odvíja od spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sú ako tzv. typové zmluvy uzavierané vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy a teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje. Nemožno teda ani v tomto prípade hovoriť o individuálnom dojednaní zmluvného ustanovenia týkajúceho sa zmluvnej pokuty. Na spotrebiteľské zmluvy je potrebné aplikovať aj ustanovenie súvisiace s ochranou spotrebiteľa. K základným princípom spotrebiteľských zmlúv patrí, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán je v prospech spotrebiteľa a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Takéto zmluvné dojednania, ktoré sa týkajú zmluvnej pokuty považuje súd za neprijateľné zmluvné dojednania spôsobujúce nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
38. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak strana mala vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
39. O trovách konania súd rozhodol v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia, nakoľko tá zo strán mala vo veci úspech len čiastočne.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd v Lučenci, Dr. Herza č. 14, písomne, v štyroch vyhotoveniach.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každá strana v spore dostala jeden rovnopis. Ak strana nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie ja jej trovy.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 389 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak: a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.