Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2Co-385-2015.pdf
PDF · 110.55 KB
Case nature
Area
Subarea
2Co/385/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Slovinskej a sudkýň JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grössslingova 4, zastúpeného FRIDRICH PAĽKO, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, v mene ktorej koná Doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., advokát, proti žalovanej: Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné námestie 13, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Michalovce č. k. 19C/141/2012-85 zo dňa 27.4.2015 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Stranám sporu n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1.Okresný súd Michalovce (ďalej len súd prvej inštancie alebo súd) rozsudkom č. k. 19C/141/2012-85 zo dňa 27.4.2015 zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal náhrady škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mu mala byť spôsobená nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Michalovce v exekučnom konaní proti povinnej K. M., vedenom u exekútora pod sp. zn. Ex 14456/2011, ktorý spočíva v tom, že súd nerozhodol o žiadosti o zmenu exekútora v zákonnej lehote 30 dní v zmysle ust. § 44 ods. 8 Exekučného poriadku (ďalej len Exek. por.). Súd tiež zamietol návrh žalobcu na prerušenie konania a žalovanej náhradu trov konania nepriznal.
2.Vykonaným dokazovaním vzal za preukázané, že v konaní na tomto súde pod sp.zn. 8Er/376/205 bola súdu dňa 4.8.2005 doručená žiadosť súdneho exekútora Karola Mihála o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci oprávneného Pohotovosť, s.r.o. proti povinnej K. M. pre vymoženie 2000,- Sk s príslušenstvom. Súd dňa 15.8.2005 poveril uvedeného exekútora vykonaním exekúcie v zmysle návrhu oprávneného. Následne dňa 18.11.2010 bola súdu doručená žiadosť oprávneného o zmenu súdneho exekútora bez bližšieho zdôvodnenia, v ktorej požiadal oprávnený, aby exekúciu vykonával súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý. Dňa 23.12.2010 súd vyzval pôvodného exekútora na vyčíslenie trov exekučného konania a zaslanie exekučného spisu, čo tento vykonal dňa 14.1.2011 a dňa 17.2.2011 súd poveril vykonaním exekúcie exekútora JUDr. Krutého. Exekučným titulom bola Notárska zápisnica N 1608/2005, NZ 16207/2005, NCRLs16001/2005, spísaná na notárskom úrade JUDr. Ondreja Ďuriača v Bratislave dňa 16.4.2005.
3.Právne súd posudzoval vec podľa ustanovení §§ 3, 5,6 a 9 zákona 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých záverov a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Konštatoval, že síce o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia nebolo rozhodnuté v lehote 30 dní v zmysle ust. § 44 ods. 8 Exek. por.. V zmysle judikatúry Ústavného súdu SR
však nie každé nevykonanie úkonu v zákonom stanovenej lehote znamená prieťah v konaní. Pre nárok žalobcu je podstatné, že musí byť preukázané, že práve nevykonanie úkonu v lehote bolo v príčinnej súvislosti so vznikom tvrdenej škody. Bol to práve exekútor, pôvodne poverený vykonaním exekúcie, ktorý konal pomaly a neefektívne v súvislosti so zmenou exekútora. Napokon, ani sám oprávnený vo svojej žiadosti o zmenu exekútora neuviedol dôvod svojej požiadavky a v súdnom spise sa nenachádzajú žiadne sťažnosti ani podania, súvisiace s neefektívnym postupom exekútora Mihála. Nie je preto zrejmé, prečo práve tri mesiace, počas ktorých sa vykonávali úkony súdom v súvislosti so zmenou exekútora, boli rozhodujúce pre vznik škody, ktorej náhradu žalobca žiada. Napokon aj škoda, ktorú si žalobca žiada je len všeobecná, bez konkrétneho vzťahu k exekučnej veci. Žalobca nepreukázal, že by mu vznikla škoda nad rámec jeho využívania informačného systému v obchodnej činnosti. Vznik škody teda súd preukázaný nemal a nemajetkovú ujmu žalobca odôvodnil len možnosťou zániku povinného, možnosťou straty kontaktu s povinným, či jeho možnou insolventnosťou a nepreukázal, z akých konkrétnych skutočností jeho obava pramení.
4.Súd zamietol návrh žalobcu na prerušenie konania do rozhodnutia Súdneho dvora EÚ o prejudiciálnych otázkach, ktoré navrhla položiť žalovaná v 1. rade - Slovenská republiky v konaní o náhradu škody pre porušenie práva EÚ, prebiehajúcom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 7C/6/2010.Podľa názoru súdu rozhodnutie o položených otázkach nemá význam pre toto konanie, lebo ide o otázky na posúdenie správnosti postupu exekučného súdu, ak odmieta vydať poverenie na vykonanie exekúcie, ak je exekučným titulom exekučný rozsudok., čo nie je tento prípad.
5.O trovách konania rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a keďže úspešná žalovaná vznik trov konania nevyčíslila a nepreukázala, súd jej náhradu trov konania nepriznal.
6.Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f/, g/ a h/ O.s.p., § 205 ods. 2 písm. c/, d/, e/ a f/ O.s.p. a navrhol zrušiť rozsudok a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vytýkal súdu, že prejednal vec v jeho neprítomnosti, hoci preto neboli splnené podmienky v zmysle ust. § 101 ods. 2 O.s.p. Uviedol, že požiadal o zrušenie pojednávania, uviedol dôležité dôvody a predložil listiny spájané s označenými dôvodmi. Pokiaľ súd prejednal za týchto okolností vec v jeho neprítomnosti, odňal mu tým právo konať pred súdom. Namietal ďalej, že vo veci rozhodla vylúčená sudkyňa. Meritórne rozhodnutie vo veci neprichádzalo do úvahy aj preto, že súd v rovnakom rozhodnutí rozhodol aj o zamietnutí návrhu žalobcu na prerušenie konania podľa, proti ktorému pripustil odvolanie. V čase rozhodnutia o zamietnutí žaloby nebolo právoplatne rozhodnuté o zamietnutí návrhu na prerušenie konania. Žalobca tvrdí, že nemal možnosť vyjadriť sa k tvrdeniam žalovanej, z ktorých súd pri svojom rozhodnutí vychádzal, nemal možnosť vyjadriť sa ani k dôkazom, ktoré súd vykonal a založil na nich svoje rozhodnutie a tým došlo k porušeniu zásady kontradiktórnosti konania a práva žalobcu na súdnu ochranu. Nemal možnosť vyjadriť sa k skutkovým a právnym otázkam veci. Sám nemal možnosť navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Namietal ďalej, že vo veci nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia pojednávania, lebo bolo potrebné vo veci vykonať dokazovanie listinami založenými v exekučnom spise a za stavu, kedy sa žalovaná vôbec nevyjadrila k podanej žalobe, mal súd umožniť žalobcovi uplatňovať svoje stanoviská k skutkovým, ale aj právnym otázkam, nastoleným samotným súdom v súvislosti s nesprávnym úradným postupom a výškou spôsobenej škody. Vytýkal súdu, že vykonal dokazovanie listinami, ktorých pôvod nie je z odôvodnenia rozhodnutia poznateľný a nie je zrejmé, či išlo o listiny založené v exekučnom spise. Aj k týmto dôkazom získaným z vlastnej iniciatívy súdom mal mať žalobca možnosť vyjadriť sa. Argumentoval ďalej, že ak žalovaná nereagovala na výzvu súdu, aby sa vyjadrila k žalobe, mal súd rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie podľa § 153b O.s.p. Namiesto toho súd bez nariadenia pojednávania doplnil skutkový základ dokazovaním, ktorého obsah a rozsah si určil sám a následne meritórne rozhodol. Argumentoval, že predložil ako dôkaz o vzniku škody spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. znalecký posudok č. 1/2014, ktorým jednoznačne bolo preukázané, že nesprávny úradný postup mal na žalobcu negatívny dopad a objektívne spôsobil zníženie jeho majetku v posudku určenej výške. Ak súd konštatoval v rozsudku, že nepreukázal vznik akejkoľvek škody postupom exekučného súdu a že nešpecifikoval jednotlivé náklady vynaložené na správu a vedenie pohľadávky počas obdobia omeškania exekučného súdu, potom súd nevykonal dostatočné dokazovanie oboznámením sa s predloženým znaleckým posudkom. Z tohto posudku jednoznačne vyplýva, ktoré konkrétne náklady boli žalobcom vynaložené v súvislosti so správou a vedením pohľadávky. V konaní tak boli preukázané všetky zákonné podmienky pre vznik nároku na náhradu škody. K návrhu na prerušenie konania uviedol, že súd bol povinný pred rozhodnutím vo veci samej samostatným rozhodnutím osobitne
rozhodnúť o návrhu na prerušenie konania z dôvodu, že prebieha konanie o prejudiciálnej otázke, ktorou je rozhodnutie o porušení práva žalobcu na zákonného sudcu.
7.Žalovaná zostala v odvolacom konaní nečinná.
8.Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016, ďalej len CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 CSP a z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov (§ 205 ods. 2 písm. a/, c/, d/, e/ a f/ O.s.p. v spojení s ust. § 470 ods. 2 prvej vety CSP., v CSP odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/,c/,e/,f/,g/,h/) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.
9.Rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP. potvrdil.
10.Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 8. septembra 2016, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli riadne zverejnené na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods. 1, 3 CSP.
11.Žalobca v odvolaní uvádza všetky odvolacie dôvody, okrem odvolacieho dôvodu podľa ust. § 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p., t.j. v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 písm. f/, g/, h/, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V zmysle CSP. účinného v čase rozhodovania odvolacieho súdu ide o odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 pís. b/, c/, e/, f/, g/, h/, t.j. súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 pís. b/ CSP. ( § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p. v spojení s ust. § 221 ods. 1 pís. f/) je naplnený vtedy, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. c/ CSP. ( § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p. v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. g/) je naplnený vtedy, ak rozhodol vylúčený sudca.
12.Žalobca konkrétne namieta, že postupom súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, pretože súd pojednával v jeho neprítomnosti, hoci preto neboli splnené podmienky v zmysle ust. § 101 ods. 2 O.s.p., vo veci rozhodoval vylúčený sudca a súd nesprávne právne vec posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.
13.Odňatím možnosti konať pred súdom v zmysle § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. ( znemožnením výkonu procesných práv patriacich strane v zmysle § 365 ods. 1 pís. b / CSP.) je potrebné rozumieť taký procesný postup súdu, ktorým sa strane sporu odnímajú tie procesné práva, ktoré jej zákon priznáva. Vo všeobecnosti ide o taký postup súdu, ktorým sa strane sporu znemožní realizácia jej procesných práv, priznaných jej v občianskom sporovom konaní za účelom ochrany jej práv a právom chránených záujmov. K odňatiu možnosti pred súdom konať dochádza tiež vtedy, keď súd spor prejedná a rozhodne v neprítomnosti strany sporu, hoci preto neboli splnené podmienky vyplývajúce z ust. § 101 ods. 2 O.s.p. (v konaniach do 30.6.2016).Súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiada z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy (§ 101 ods. 2 O.s.p.).
14.Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia, ktorým sa riadil súd v čase rozhodovania vyplýva, že predpokladom uskutočnenia pojednávania a rozhodnutia v neprítomnosti účastníkov (strán sporu) bolo riadne predvolanie účastníka (strany sporu) na pojednávanie, ktorý sa nedostavil a ani nepožiadal z
dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania. Predvolanie na pojednávanie sa musí účastníkom doručiť tak, aby mali dostatok času na prípravu, spravidla najmenej päť dní pred dňom, keď sa má pojednávanie konať (§ 115 ods. 2 O.s.p.).
15.V prejednávanej veci z obsahu spisu je preukázané splnenie podmienok pre pojednávanie súdu dňa 27.4.2015 v neprítomnosti účastníkov (strán sporu), preto ak súd vec prejednal a rozhodol na tomto pojednávaní v ich neprítomnosti , neodňal tým žalobcovi (ani žalovanej) právo konať pred súdom, teda neznemožnili realizáciu im patriacich procesných práv. Z obsahu spisu je zrejmé, že predvolanie na pojednávanie na deň 27.4.2015 bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu (ale aj samotnému žalobcovi) dňa 23.3.2015. Bola tak zachovaná lehota na prípravu pojednávania v zmysle citovaného ustanovenia § 115 ods. 2 O.s.p..
16.Dňa 23.4.2015 bola doručená súdu žiadosť žalobcu o zrušenie nariadeného pojednávania jednak z dôvodu, že zaslal súdu návrh na prerušenie konania do rozhodnutia Súdneho dvora EÚ o prejudiciálnych otázkach, ktoré navrhla položiť žalovaná v konaní pred Okresným súdom Prešov pod sp.zn. 7C 6/2010.
17.Žalobca ani jeho právny zástupca sa pojednávania nezúčastnili, svoju neúčasť neospravedlnili a keďže o nevylúčení zákonnej sudkyne už bolo rozhodnuté nadriadeným súdom, pričom toto rozhodnutie je právoplatné, nepovažoval súd žalobcom tvrdený dôvod za dôležitý v zmysle ust. § 119 O.s.p., a preto vec prejednal v neprítomnosti účastníkov (strán sporu). Žalovaná sa z neúčasti ospravedlnila a súhlasila s prejednaním a rozhodnutím sporu v jej neprítomnosti. Na tomto pojednávaní súd oboznámil výsledky prípravy pojednávania a vykonal dokazovanie obsahom listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou tohto spisu, ako aj oboznámením spisu sp. zn. 8Er/386/2005 Okresného súdu Michalovce. Následne vyhlásil dokazovanie za skončené a vyhlásil rozsudok.
18.Z vyššie uvedeného je zrejmé, že nebol naplnený odvolací dôvod v zmysle ust. § 365 ods. 1 pís. b/ CSP ( ust. § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.), teda postupom súdu, keď spor prejednal v neprítomnosti žalobcu, nebola mu odňatá možnosť konať pred súdom, pretože pre tento postup boli splnené podmienky v zmysle ust. § 101 ods. 2 O.s.p.. Zároveň bolo vyvrátené tvrdenie žalobcu v odvolaní, že ho súd nepoučil podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p. a tým mu znemožnil realizáciu jeho procesného práva navrhovať dôkazy, keďže poučenie podľa § 120 ods. 4 O.s.p. v písomnej forme (č.l. 48 spisu zo dňa 18.3.2015) bolo právnemu zástupcovi doručené dňa 23.3.2015.
19.Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. c/ CSP. (ust. § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. g/ O.s.p.) je daný vtedy, ak vo veci rozhodoval vylúčený sudca. V prejednávanom spore tento odvolací dôvod nie je naplnený, pretože zákonná sudkyňa nebola vylúčená z prejednávania a rozhodovania tohto sporu, o čom bolo rozhodnuté uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 17.12.2013 č.k. 3NcC/51/2012-32. Za situácie, že bolo právoplatným rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 16 O.s.p. rozhodnuté o tom, že zákonná sudkyňa nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania tohto sporu , nie je náležitá námietka žalobcu, že vo veci rozhodoval vylúčený sudca.
20.Aj pokiaľ ide o ostatné žalobcom namietané odvolacie dôvody v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. e/, f/, g/, h/ CSP ( ust. § 205 ods. 2 písm. c/, d/, e/ a f/ O.s.p.), odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.
21.Rozhodnutiu súdu nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán nevyplynuli a ani nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133 až § 135 O.s.p. účinných v čase jeho rozhodovania, alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Rozsudok nie je ani nepreskúmateľný a nebola zistená ani iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p. účinného v čase jeho rozhodovania, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného
skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, preto odvolací súd jeho rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
22.Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými zisteniami a právnym záverom súdu prvej inštancie, v zmysle ktorého neboli splnené podmienky zodpovednosti žalovanej za škodu v zmysle zákona 514/2003 Z. z., ktorá mala byť spôsobená žalobcovi tvrdeným nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Michalovce v konaní vedenom na tomto súde pod sp.zn. 8Er/376/2005, z ktorého dôvodu základ nároku nie je daný.
23. Podľa dôvodovej správy k Exekučnému poriadku zakotvením možnosť zmeny exekútora na základe žiadosti bola snaha o dôsledné uplatňovanie zásady hospodárnosti v exekučnom konaní, ako aj o zabezpečenie ochrany oprávneného pri nečinnosti súdneho exekútora. Predpokladmi na zmenu súdneho exekútora sú:
- žiadosť oprávneného, ktorá sa podáva na príslušnom exekučnom súde, prípadne aj u súdneho exekútora. Exekučný súd predloží žiadosť so žiadosťou o vyjadrenie exekútorovi. Žiadosť je procesným úkonom, ktorý nemusí byť odôvodnený;
- návrh oprávneného na súdneho exekútora, ktorý má nahradiť pôvodného exekútora, ktorý môže byť, a spravidla aj bude súčasťou žiadosti o zmenu exekútora;
- vyhovenie žiadosti o zmenu exekútora a poverenie navrhnutého exekútora, ktoré vychádza z pôvodného poverenia na vykonanie exekúcie. Súčasne exekučný súd v tomto uznesení rozhodne o trovách doterajšieho exekučného konania tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie u pôvodného exekútora. Súd žiadosti oprávneného o zmenu súdneho exekútora nemusí vyhovieť, dôvody na také rozhodnutia môžu byť rôzne (napríklad exekučný súd zmenu súdneho exekútora nepovolí v prípade, ak by u nového exekútora existovali dôvody na jeho vylúčenie z konkrétnej exekúcie). Všetky tieto okolnosti musí exekučný súd zvážiť. Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplynul záver, že Okresný súd Michalovce rozhodol o zmene exekútora po zákonom stanovenej lehote. Samotné toto prekročenie lehoty nemá za následok nesprávny úradný postup súdu vzhľadom na okolnosti danej veci, keď súd poverenému exekútorovi zaslal žiadosť oprávneného na vyjadrenie a zároveň ho požiadal o vyčíslenie doterajších trov exekúcie. Nemôže sa teda uzavrieť, že ide o nesprávny postup súdu, ak lehotu objektívne nemohol dodržať, lebo bez vyjadrenia povereného exekútora nemohol žiadosť oprávneného posúdiť a rozhodnúť o nej.
24.Z dôvodu nepreukázania nesprávneho úradného postupu ako jednej z podmienok vzniku zodpovednosti žalovanej za škodu základ nároku žalobcu nie je daný, ako o tom vecne správne rozhodol súd prvej inštancie. Za tejto situácie nebolo jeho povinnosťou skúmať výšku škody a nemajetkovej ujmy a vykonávať v tomto smere dokazovanie aj znaleckým posudkom. Nenáležitá je preto odvolacia námietka žalobcu o nevykonaní dostatočného dokazovania súdom prvej inštancie oboznámením sa s predloženým znaleckým posudkom, ako aj všetky ostatné odvolacie námietky týkajúce sa rozsahu a výšky škody.
25.Z vyššie uvedených dôvodov záver súdu o nesplnení podmienok pre zodpovednosť žalovanej za vznik škody žalobcovi v zmysle zák. č. 514/2003 Z.z. je vecne správny.
26.Pokiaľ žalobca namietal, že nemal možnosť vyjadriť sa k tvrdeniam žalovanej, z ktorých súd vychádzal pri rozhodovaní, že vyjadrenie žalovanej mu nebolo doručené a nebolo doručené ani súdu, a teda súd mal rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie, odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že vyjadrenie žalovanej k žalobe bolo doručené Okresnému súdu Michalovce dňa 24.4.2015, pojednávanie vo veci, na ktoré bol žalobca riadne predvolaný sa konalo 27.4.2015 a nič nebránilo na tomto pojednávaní k vyjadreniu žalovanej zaujať stanovisko. Nakoniec, ide o žaloby hromadné a vyjadrenia žalovanej v týchto sporoch sú takmer totožné. Žalobca sám sa vzdal procesného práva, ktorého realizácia mu však nebola znemožnená postupom súdu. Odvolací súd podotýka, že vzhľadom na dovolanie žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach, ktorým bolo rozhodnuté o jeho námietke zaujatosti konajúcej sudkyne, žaloba bola doručená žalovanej na vyjadrenie až 23.3.2015 bez výzvy na vyjadrenie v lehote 15 dní, neboli teda splnené ani podmienky pre rozhodnutie v zmysle ust. § 153b/ ods. 2 O.s.p. rozsudkom pre zmeškanie.
27.Pokiaľ žalobca namieta, že nemal možnosť vyjadriť sa k dôkazom, ktoré súd vykonal a založil na nich svoje rozhodnutie, k tomu odvolací súd uvádza, že tohto práva sa vzdal sám tým, že sa nedostavil na
pojednávanie, na ktoré bol riadne predvolaný a ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o jeho odročenie. Na tomto pojednávaní bolo pritom vykonané dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, ktoré sú obsiahnuté v spise, ako aj oboznámením celého obsahu spisu Okresného súdu Michalovce sp.zn. 8Er/376/2005 a pokiaľ by sa žalobca bol tohto pojednávania zúčastnil, mal možnosť sa k vykonaným dôkazom vyjadriť a realizovať aj svoje ďalšie procesné práva spojené s účasťou na pojednávaní, vrátane možnosti vyjadriť sa k skutkovým a právnym otázkam veci a navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Je teda zrejmé, že zásada kontradiktórnosti konania a ani právo žalobcu na súdnu ochranu porušené neboli.
28.Nenáležitá je námietka žalobcu, že v danej veci nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia pojednávania, keďže súd rozhodol vo veci na pojednávaní, za splnenia podmienok v zmysle ust. § 101 ods. 2 O.s.p., ako aj ostatných zákonných podmienok tak, ako už bolo uvedené vyššie. Rovnako nenáležitá je aj námietka o vykonaní dokazovania listinami, ktorých pôvod nie je z odôvodnenia rozhodnutia poznateľný. Z odôvodnenia rozsudku nepochybne vyplýva, že súd vykonal dokazovanie listinami obsiahnutými v spise Okresného súdu Michalovce sp.zn. 8Er/376/2005 a tento záver nepochybne vyplýva aj zo zápisnice o pojednávaní.
29.Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že v prejednávanej veci neboli splnené podmienky pre zrušenie pojednávania, pretože vyriešenie prejudiciálnych otázok v konaní pred Súdnym dvorom Európskej únie nemá žiaden význam pre rozhodnutie v danej veci. Predmetom prejudiciálnych otázok je zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú porušením komunitárneho práva (ne)činnosťou orgánov štátu pri výkone verejnej moci pri súčasnej nečinnosti a nezáujme poškodeného na hájení svojich práv, vzájomný vzťah medzi zodpovednosťou za škodu a zodpovednosťou za bezdôvodné obohatenie a posúdenie otázky, či má byť prednostne uplatňovaný nárok na náhradu škody voči štátu alebo nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia voči tretiemu subjektu, ktorý sa v dôsledku porušenia komunitárneho práva orgánom štátu pri výkone verejnej moci bezdôvodne obohatil.
30. Správny je aj výrok rozsudku súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu žalobcu na prerušenie konania. Pre rozhodnutie v tomto spore bolo potrebné vyriešenie otázky, či sa súd dopustil nesprávneho úradného postupu tým, že rozhodol o žiadosti oprávneného na zmenu súdneho exekútora po uplynutí 30-dňovej lehoty a riešenie tejto otázky patrí do právomoci vnútroštátneho súdu a táto otázka nie je a ani nemôže byť riešená v konaní pred Súdnym dvorom Európskej únie. Zodpovedanie prejudiciálnych otázok, ktoré navrhla položiť žalovaná Súdnemu dvoru Európskej únie v konaní pred Okresným súdom Prešov sp. zn. 7C/6/2010 o náhradu škodu pre porušenie práva Európskej únie, nie je teda pre rozhodnutie v tomto spore významné. Položené prejudiciálne otázky sa týkajú zodpovednosti štátu za porušenie komunitárneho práva, pričom v tomto spore bolo tvrdené porušenie vnútroštátnych predpisov, a to Exekučného poriadku, konkrétne § 44 ods. 2. Preto odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil v celom rozsahu spolu s výrokom o trovách konania.
31.O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1, 2 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP Žalovaná bola v odvolacom konaní úspešná, preto má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalobcovi, trovy odvolacieho konania jej však nevznikli a žalobca nemá nárok na ich náhradu, preto súd stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
32.Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (ust. §419 a nasl. CSP.)