Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Co/12/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a členiek senátu JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. a JUDr. Jany Burešovej v spore žalobcu Československá obchodná banka, a.s., IČO: 36 854 140, so sídlom v Bratislave, Michalská 18, právne zastúpeného HMG & PARTNERS, s.r.o., IČO: 35 885 459, so sídlom v Bratislave, Štefanovičova 12, proti žalovanej T. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., O. XXXXX/X, právne zastúpenej JUDr. Martinom Staroňom, advokátom, so sídlom v Prešove, Hlavná 89, v konaní o zaplatenie 39.655,24 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 28C/20/2015-105 zo dňa 11.11.2015 takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok.

Žalobcovi priznáva voči žalovanej náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 39.655,24 eura, riadny úrok vo výške 6,24 % zo sumy 24.443,57 eur od 07.01.2015 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8,05 % zo sumy 31.124,28 eur od 07.01.2015 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 4.858,74 eur, všetko v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Súd prvej inštancie v dôvodoch rozsudku uviedol, že žalobca sa návrhom, súdu doručeným dňa 21.01.2015, domáhal plnenia zo Zmluvy o úvere č. XXXXX-XXXXXXX/XXXX, na základe ktorej došlo k poskytnutiu úveru vo výške 47.250 eur, pričom účelom poskytnutia úveru bola kúpa nehnuteľnosti - bytu č. XX, podkrovie, vchod XX v bytovom dome súp. č. XXXX na parc. CKN č. XXXX/X a podielu 33/4575 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, evidované na LV č. XXXX, v katastrálnom území T., ako aj spoluvlastníckeho podielu 33/4575 na pozemku parc. CKN č. XXXX/X- zastavané plochy a nádvoria o výmere 909 m2, zapísaného na LV č. XXXX, v katastrálnom území T.. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za to, že nárok uplatnený žalobou bol dôvodným. Okolnosti skutkového stavu nepopierala ani jedna zo strán. Pre neplnenie zmluvných podmienok bol úver 15.08.2012 vyhlásený za splatný. Úver bol zabezpečený záložným právom na predmet financovania, nakoľko výťažkom dosiahnutým vydražením nebol uspokojený celý dlh, uplatnil žalobca svoj nárok na súde. Súd prvej inštancie uviedol, že žalovaná nepoprela skutkový stav, ani to, akým spôsobom sa predmet zálohu vydražil, ani započítanie vydraženej sumy na sumu úveru. Argumentovala premlčaním nároku žalobcu v dvojročnej premlčacej lehote majúc za to, že úver je úverom v zmysle spotrebiteľského práva.

2. Súd prvej inštancie uviedol, že zmluva, nároky z ktorej boli predmetom konania, nie je zmluvou spotrebiteľskou, riadi sa zákonnou úpravou Obchodného zákonníka. Pokiaľ žalobca pristúpil k zosplatneniu úveru, pretože žalovaná úver riadne nesplácala, nešlo o nárok z bezdôvodného obohatenia ako mienila žalovaná. Podľa súdu prvej inštancie nárok uplatnený žalobou premlčaný nebol.

Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 502, § 503 ods. 3, § 504, § 506 a § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka. Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p.

3. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná. V odvolaní uviedla, že súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, z vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaná uviedla, že už zo žaloby vyplýva to, že žalobca vyhlásil celú pohľadávku z poskytnutého úveru k 15.08.2012 za splatnú. Žalovaná v zmluvnom vzťahu so žalobcom bola spotrebiteľkou a na vec je potrebné aplikovať ustanovenie § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Podľa žalovanej, pokiaľ banka alebo jej právny nástupca odstúpi od zmluvy o úvere a vyhlási predčasnú splatnosť úveru, t.j. zosplatní celú pohľadávku, je potrebné nárok banky právne kvalifikovať ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorý sa premlčuje v subjektívnej dvojročnej premlčacej dobe odo dňa nasledujúceho po dni, ku ktorému bol úver zosplatnený. Nakoľko žalobca vyhlásil celú pohľadávku za splatnú dňom 15.08.2012, od 16.08.2012 bola žalovaná povinná vydať bezdôvodné obohatenie a bola v omeškaní s vydaním bezdôvodného obohatenia od 16.08.2012. Nakoľko žaloba bola na súd doručená až 21.01.2015, doručená bola po uplynutí dvojročnej premlčacej lehoty. Žalovaná uviedla, že je nesprávne právne posúdenie súdom prvej inštancie, že sa nejedná o spotrebiteľskú zmluvu, ale o zmluvu podľa Obchodného zákonníka, pre uvedené uplatnenú sumu neuznáva ani čo do dôvodu ani čo do výšky a žiadala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a uloží žalobcovi nahradiť jej trovy s konaním jej vzniknuté. Uviedla taktiež, že žiada oslobodenie od súdneho poplatku za odvolanie, nakoľko bola študentkou a nezamestnanou, nevlastní žiaden majetok, zamestnala sa až v júli 2015 za minimálny príjem, ktorý jej neumožňuje súdny poplatok zaplatiť; na výzvu súdu k doručeniu vyplneného tlačiva pre dokladovanie pomerov účastníka konania, ktorý navrhuje, aby mu bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov, nereagovala.

4. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedol, že sa plne stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie, aj s právnym záverom, ku ktorému súd prvej inštancie dospel. Poukázal na to, že nárok uplatnený žalobou nie je možné posúdiť podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko Zákon o spotrebiteľských úveroch sa nevzťahuje na zmluvy o poskytnutí úverov na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností, dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu. Ak súd vec posúdil podľa Obchodného zákonníka, posúdil vec správne. Nárok uplatnený žalobou bol uplatnený včas. Názor žalovanej, že pri predčasnom zosplatnení úveru dochádza k odstúpeniu od zmluvy a žalobca má v takomto prípade nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, nemá oporu v právnom poriadku Slovenskej republiky. Úver, ktorý bol poskytnutý žalovanej, bol absolútnym obchodom. Ak by sa na premlčanie mali aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka o trojročnej premlčacej lehote, je zrejmé, vzhľadom na to, že k zosplatneniu úveru došlo 15.08.2012 a návrh bol na súde podaný 21.01.2015, že nárok nebol premlčaný, a to ani v časti. Žalobca preto žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania.

5. Žalovaná k vyjadreniu žalobcu stanovisko nezaujala.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario), miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku zverejnil na úradnej tabuli a webovej stránke súdu dňa 31.08.2016 (§ 219 ods. 3 a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je neopodstatnené.

7. Podstatou odvolania žalovanej je jej tvrdenie o tom, že v prípade, ak veriteľ vyhlási za splatnú pohľadávku, ktorú má voči dlžníkovi so statusom spotrebiteľa, je potrebné jeho nárok kvalifikovať ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorý sa premlčuje v dvojročnej subjektívnej premlčacej lehote a keďže žalobca realizoval vo vzťahu k žalovanej, ktorá je spotrebiteľkou, práve úkon s týmito dôsledkami, uplatnil premlčaný nárok a mal byť preto zamietnutý.

8. Je potrebné prisvedčiť tvrdeniu žalovanej o nesprávnosti záveru súdu prvej inštancie, pokiaľ v rozsudku konštatoval, že zmluva, ktorú strany sporu uzavreli, nie je zmluvou spotrebiteľskou. Spotrebiteľom je v súlade s európskou aj vnútroštátnou súkromnoprávnou aj verejnoprávnou právnou úpravou osoba, ktorá v zmluvnom vzťahu, do ktorého vstupuje, nejedná v rámci svojej podnikateľskej činnosti alebo v rámci výkonu svojho povolania. Kritériom pre posúdenie zmluvnej strany ako spotrebiteľa je jednak označenie tejto strany v zmluve, ako aj samotný predmet záväzkového vzťahu. V konkrétnom prípade žalovaná dňa 08.04.2009 uzavretím zmluvy č. XXXXX-XXXXXXX/XXXX vstúpila so žalobcom do záväzkového vzťahu, v ktorom bola identifikovaná dátumom narodenia, rodným číslom, adresou a číslom občianskeho preukazu a predmetom tohto vzťahu bola kúpa nehnuteľnosti - bytu s prísl. Bezpochyby mala v tomto záväzkovom vzťahu postavenie spotrebiteľky a zmluva, ktorú uzavrela, je zmluvou spotrebiteľskou, úver na jej základe poskytnutý však nebol úverom podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom ku dňu vzniku zmluvy, nakoľko bol poskytnutý na kúpu nehnuteľnosti a podľa § 1 ods. 2 písm. a) tohto zákona pod úpravu tohto zákona nespadá.

9. Nesprávny záver súdu prvej inštancie o tom, že sa nejedná o spotrebiteľskú zmluvu, však neviedol k nesprávnosti záverov o tom, že nárok, ktorý bol žalobcom uplatnený, bol uplatnený včas a relevantne.

10. Ako zo spisu aj z rozsudku súdu prvej inštancie vyplynulo, strany sporu okolnosti skutkového stavu nepopreli. Ak súd prvej inštancie konštatoval, že zosplatnením úveru nedošlo k situácii, že by súd mal uplatnený nárok posudzovať ako nárok z bezdôvodného obohatenia a ak konštatoval, že uplatnený nárok nebol premlčaný, je jeho záver správny.

11. Ako už bolo uvedené, podstatným odvolacím argumentom žalovanej je tvrdenie, že následkom vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru veriteľom je to, že zosplatnený nárok je potrebné právne kvalifikovať ako bezdôvodné obohatenie. Tento argument je podľa odvolacieho súdu nesprávny, je nielen v rozpore s obsahom zmluvy, nároky z ktorej boli predmetom konania, ale aj s právnou úpravou aplikovateľnou na daný právny vzťah. Oprávnenie vyhlásiť úver za splatný vyplýva z čl. IV. bod 8 písm. f) zmluvy, lehota, v ktorej má dlžník úver splatiť, z § 504 Obchodného zákonníka citovaného súdom prvej inštancie. Vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru je oprávnením veriteľa, k využitiu ktorého nemôže dôjsť pokiaľ dlžník svoje povinnosti zo zmluvy plní riadne a včas. Žalovaná ani netvrdila, že zmluvné povinnosti plnila, oprávnenosť požiadavky na predčasné splatenie úveru nerozporovala. Domnievať sa v tejto situácii, že dôsledkom požiadavky na predčasné splatenie úveru je len nárok na bezdôvodné obohatenie je nielen v nesúlade so zmluvnou a právnou úpravou, ale aj s pravidlami hodnotovej argumentácie pri interpretácii práva. Pripustiť správnosť úvahy o tom, že dôsledkom požiadavky na predčasné splatenie úveru je len nárok veriteľa na bezdôvodné obohatenie, by znamenalo priznať významne silnejšiu pozíciu tomu subjektu záväzkového vzťahu, ktorý svoje povinnosti nedodržiava, proti tomu, kto ich splnil. Na tom nič nemení ani postavenie žalovanej ako spotrebiteľky. Zmyslom ochrany spotrebiteľa je ochrana pred neprijateľnými podmienkami zmluvných vzťahov, ochrana slabšej strany, nakoľko ani kontraktačná sloboda nemôže byť bezbrehá. Nie je ňou však taký výklad zákonov, ktorý by poprel základné poslanie práva, ktorým je presadzovanie spravodlivosti v spoločenských vzťahoch.

12. Trojročná premlčacia lehota pre uplatnenie práva, ktorá vyplýva z Občianskeho zákonníka na daný záväzkový vzťah - § 101 Občianskeho zákonníka, začala plynúť dňom nasledujúcim po zosplatnení úveru, úver bol vyhlásený za splatný dňa 15.08.2012 (č.l. 21 spisu), od 16.08.2012 začala plynúť lehota pre uplatnenie práva bez hrozby vznesenia námietky premlčania; žalobca podal na súd žalobu dňa 21.01.2015, t.j. včas.

13. Správne je rozhodnutie súdu prvej inštancie aj vo výroku o trovách konania. Žalovaná bola v konaní neúspešná, je preto jej povinnosťou zaplatiť žalobcovi náhradu trov s konaním mu vzniknutých. Z listín zo spisu nevyplynulo, ani inak v priebehu konania, do rozhodnutia veci súdom prvej inštancie nebolo tvrdené, že pri rozhodovaní o trovách konania by bola namieste aplikácia v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie platného ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p., nebolo preto potrebné z tohto ustanovenia vychádzať. Ustanovenie § 150 ods. 1 O.s.p. bolo výnimočné, nebolo ho možné, ako uviedol Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení 5Cdo/67/2010 z 09.06.2010, považovať za predpis, ktorý by zakladal voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), nebolo ho možné vykladať tak, že sa dá naň prihliadnuť kedykoľvek, bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu vo veci, len výnimočne nemusí súd úspešnému účastníkovi priznať náhradu trov konania. Ak preto súd prvej inštancie o trovách konania rozhodol na základe úspechu vo veci, rozhodol správne.

14. Z dôvodov, ktoré uviedol, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP, vo výrokoch vecne správny, potvrdil.

15. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní plne úspešný, odvolací súd mu preto priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške, kvantifikáciu ktorej rozhodnutím zrealizuje súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP. Pre aplikáciu ustanovenia § 257 vo vzťahu k náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd nezistil žiadne predpoklady. Pre úplnosť sa v tejto súvislosti žiada uviesť len to, že žalovaná síce v odvolaní žiadala oslobodenie od súdnych poplatkov za odvolanie, argumentujúc existenciou dôvodov pre oslobodenie, uvedené však nepreukázala a na požiadavku súdu k preukázaniu svojich pomerov vyplnením tlačiva pre dokladovanie pomerov ani nereagovala. Taktiež jej status spotrebiteľky, sám osebe, ako uviedol aj Ústavný súd Českej republiky v náleze III.ÚS 3725/13 z 10.04.2014, dôvody hodné osobitného zreteľa nezakladá.

16. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 Zákona č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.