Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/11/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a členov senátu JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Márie Malíkovej, v právnej veci žalobcu: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Piešťany, Teplická 7434/147, IČO: 36 234 176, zastúpený: ERASMUS LEGAL, s.r.o., so sídlom Bratislava, Justičná 9, IČO: 36 789 615, v mene ktorého koná Mgr. Tomáš Rašovský, konateľ, proti žalovanej: E. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. XXX, o zaplatenie 313,01 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 14. októbra 2015 č. k. 6C/27/2014-79 takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 342,55 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,024 % denne zo sumy 313,01 eura od 12. 12. 2013 do zaplatenia.

Žalobca má nárok na náhradu trov celého konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 313,01 eura titulom neuhradeného úveru z úverovej zmluvy č. 3707167756, uzatvorenej dňa 23. 07. 2007. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil ust. § 497 Obchodného zákonníka, § 2 písm. /a, b/, § 3 ods. 1, § 4 ods. 1, 2, 3, 5 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 52 ods. 1, § 53 ods. 1, 4, § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že účastníci uzatvorili dňa 23. 07. 2007 úverovú zmluvu formou telefónnej pôžičky, ktorou žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 995,82 eura (30.000,- Sk). Úver sa žalovaná zaviazala splácať v 72 splátkach po 26,52 eura mesačne a celkovo sa zaviazal uhradiť sumu 1.909,58 eura (57.528,- Sk). Konštatoval, že zmluva je spotrebiteľská, pretože jej obsah žalovaná nemohla podstatným spôsobom ovplyvniť, keďže išlo o formulár vopred pripravený a predtlačený. Právny vzťah posúdil podľa zák. č. 258/2001 Z. z., ktorý je špeciálnym zákonom a s poukazom na ust. § 52 má táto úprava prednosť pred všeobecnou, Obchodným zákonníkom. Charakteristickou črtou spotrebiteľskej zmluvy je, že nesmie obsahovať neprimerané podmienky, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Predmetná zmluva neobsahuje údaj o ročnej úrokovej sadzbe, ktorý je podstatnou náležitosťou úverovej zmluvy a nepostačuje iba odkaz na úverové zmluvné podmienky a s poukazom na ust. § 4 ods. 5 zák. č. 258/2001 Z. z., podľa ktorého od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úroky alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere, preto uzavrel, že ich nie je možné priznať. Keďže zmluva neobsahuje výšku úroku z úverov, je úver bezúročný a bez poplatkov. Ani z úverových podmienok, ktoré tvorili neoddeliteľnú súčasť zmluvy jednoznačne nevyplýva pre žalovanú výška dojednaných úrokov, pričom obchodné podmienky majú slúžiť predovšetkým k tomu, aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať dojednanie technické a vysvetľujúceho charakteru, najmä nesmú slúžiť tomu, aby do nich často v ich

neprehľadnej zložitej formulácii a malým písomom písanej forme bolo skryté dojednanie, ktoré je pre spotrebiteľa nezrozumiteľné a tým nevýhodné. Výška úroku musí byť uvedená riadne a zrozumiteľne, inak je dojednanie neurčité aj s poukazom na ust. § 37 OZ. V závere súd vyslovil, že výška úveru bola dojednaná sumou 995,82 eura, pričom žalovaná mala vrátiť sumu navýšenú takmer o 100 % v sume 1.909,58 eura, v ktorom prípade možno hovoriť o neprimeranom navýšení nákladov žalovanej ako spotrebiteľky vzhľadom na konečnú výšku úveru, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi a je neplatná v zmysle § 39 OZ.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, eventuálne rozsudok zmeniť a žalobe vyhovieť. Namietal nesprávne právne posúdenie veci. Uviedol, že úverová zmluva spĺňa všetky zákonom stanovené náležitosti a úver je s úrokmi a poplatkami, nakoľko z ust. § 4 ods. 1 až 5 zák. č. 258/2001 Z. z. je zrejmé, že sankcionuje úverovú zmluvu o spotrebiteľskom úvere bezúročnosťou a bez poplatkov len v prípade absencie RPMN, čo nie je tento prípad. Zákon výslovne neuvádza, že v prípade neuvedenia výšky úroku za poskytnutie úveru sa tento považuje za bezúročný, pričom povinnosť platiť úroky a poplatky sa v zmluve, resp. v úverových podmienkach výslovne uvádza na viacerých miestach. Napriek skutočnosti, že nebol v zmysle platnej úpravy povinný uvádzať zmluvne výšku úroku z úveru, táto zo zmluvy vyplýva a zistí sa ako rozdiel súčinu výšky mesačnej splátky a počtu splátok a výšky poskytnutého úveru. Podľa toho celkovo výška úroku z úveru dohodnutého v úverovej zmluve predstavuje 913,76 eura, t. j. výška mesačnej splátky 26,50, 2 x 72 splátok, mínus výška poskytnutého úveru. Vychádzajúc z uvedeného preto žalovaná poznala výšku úroku, keď poskytnutý úver bol 30.000 a celkovo mala zaplatiť 57.528,- Sk. Poukázal aj na bod 38 úverovej zmluvy s názvom konečná výška úveru, kde je na prednej strane uvedená výška úroku z úveru, ktorá výstižne vystihuje požiadavku vyplývajúcu z § 4 ods. 5 ZSÚ. Ďalej poukázal na to, že súd prvej inštancie sa odchýlil bez bližšieho odôvodnenia od rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorý v tejto veci, v rozhodnutí z 11. 06. 2015 konštatoval, že keď zmluva obsahovala RPMN, nemohlo dôjsť k následku, že sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, pričom zároveň odvolací súd uviedol, že v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy neustanovoval zákon povinnosť veriteľovi uvádzať v zmluve o spotrebiteľskom úvere ročnú úrokovú sadzbu. K súdom prvej inštancie namietanej výške úroku z úveru uviedol, že úroková miera je vyššia ako úroková miera pri obdobných úveroch poskytovaných bankami v čase uzatvorenia zmluvy vzhľadom na spôsob a mieru zabezpečenia záväzku na objem poskytnutých prostriedkov a na to, že banky poskytovali úvery zdĺhavejšie na vyššie riziko, ktoré on na seba preberal takýmto poskytovaním úverov v porovnaní s bankami, keďže ide spravidla o klientov, ktorí od banky úver nedostali. Preto možno výšku úroku považovať za primeranú.

3. Žalovaná k odvolaniu písomné vyjadrenie nepodala. 4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 po zistení, že odvolanie bolo podané stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnuté, v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 CSP, § 362 ods.1 a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 , viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 , prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.1 , pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval si to dôležitý verejný záujem, s verejným vyhlásením rozhodnutia (§ 219 ods. 3 a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné. Súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav veci ale vyvodil z neho nesprávny právny záver, nerešpektujúc právny názor odvolacieho súdu vyslovený v jeho predchádzajúcom zrušujúcom uznesení, ku ktorému sa mali účastníci možnosť vyjadriť v konaní pred súdom prvej inštancie a nebola porušená zásada predvídateľnosti súdneho rozhodnutia, preto rozsudok podľa 388 zmenil, keďže neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani jeho zrušenie. 5. Predmetom konania je žaloba, ktorou sa žalobca voči žalovanej domáha zaplatenia sumy 313,01 eura s kapitalizovaným denným úrokom z omeškania od zospoplatnenia do spísania návrhu 29,54 eura, s úrokom z omeškania vo výške 0,24 % denne zo sumy 313,01 eura od 12. 12. 2013 do zaplatenia a náhrady trov konania na tom skutkovom základe, že so žalovanou uzatvoril úverovú zmluvu

- telefónnu pôžičku č. 3707167756. Žalovanej poskytol peňažné prostriedky v sume 995,82 eura, ktoré mala splácať v 72 splátkach po 26,52 eura. Konečná výška úveru bola 57.528,- Sk (1.909,58 eura). Súd prvej inštancie vo veci prvýkrát rozhodol rozsudkom č. k. 6C/27/2014-45 dňa 19. 03. 2014 tak, že žalobu zamietol z dôvodu, že úverová zmluva neobsahuje výšku úrokov, ročnú úrokovú mieru nákladov a termíny splátok, preto je úver v zmysle § 4 ods. 5 zák. č. 258/2001 Z. z. bezúročný a bez poplatkov. Žalovaná splatila výšku úveru, a preto žalobu zamietol. Odvolací súd rozhodujúc

o odvolaní žalobcu rozsudok súdu prvej inštancie uznesením č. k. 8Co/474/2014-67 z 11. 06. 2015 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd vytkol súdu prvej inštancie, že sa nedostatočne vysporiadal s obsahom zmluvy o spotrebiteľskom úvere a Úverovými zmluvnými podmienkami tvoriacimi neoddeliteľnú súčasť zmluvy z pohľadu odvolacích dôvodov žalobcu najmä ohľadne dojednania sumy, počtu a termínov splátok istiny úrokov s prihliadnutím najmä na ust. § 4 ods. 2 písm. a/, g/, § 5 zákona, v znení účinnom do 31. 12. 2007, keď z ust. § 42 ods. 2 písm. a/ nevyplýva v tom čase pre veriteľa povinnosť rozčleniť samotnú sumu splátky na jednotlivé položky. Naviac, v zmysle § 2 ods. 2 písm. g/ cit. zákona, zmluva obsahovala aj údaj o RPMN, teda nemohlo dôjsť k tomu následku, že spotrebiteľský úver je bezúročný a bez poplatkov. Ďalej poukázal na zákon č. 258/2001 Z. z. v znení platnom do 31. 12. 2007, ktorý neustanovoval povinnosť veriteľovi uvádzať v zmluve o spotrebiteľskom úvere ročnú úrokovú sadzbu a pojem uvádzaný v preskúmavanom rozsudku - ročná úroková miera nákladov - zákon v tom čase neuvádzal. Prijaté závery súdu prvej inštancie bez uvedenia ďalších dôvodov s prihliadnutím na právnu úpravu, v ktorej má právny vzťah svoj základ preto považoval za nedostatočné a predčasné, preto rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Preskúmavaným rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol konštatujúc, že úverová zmluva neobsahuje údaj o ročnej úrokovej sadzbe ako jednu z podstatných náležitostí, a preto žalobou uplatnené plnenie žalobcovi nepriznal.

6. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo veci vykonal dostatočné dokazovanie a na danú vec aplikoval správne právne predpisy, ale dospel k nesprávnym právnym záverom. Súd prvej inštancie nerešpektoval právny názor odvolacieho súdu vyslovený v predchádzajúcom zrušujúcom uznesení, na čo dôvodne poukazuje aj žalobca v podanom odvolaní. Odvolací súd zotrváva na právnom názore, že podľa zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona SNR č. 71/1986 Zb. a ďalších platnom v čase uzatvorenia úverovej zmluvy (do 31. 12. 2007) zákon v § 4 považoval zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov len v prípade, ak neobsahovala údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov (§ 4 ods. 2 písm. g/). Keďže v danej veci zmluve RPMN výslovne uvádza, a to výškou 27,50%, nie je možné z tohto dôvodu zmluvu považovať za bezúročnú a bez poplatkov. Podľa § 4 ods. 2 písm. a/ cit. zákona okrem všeobecných náležitostí úverová zmluva mala obsahovať najmä sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ak to nie je možné, bolo potrebné uviesť súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chcel túto možnosť využiť. Cit. ustanovenie absenciu uvedených údajov nesankcionuje bezúročnosťou zmluvy a ani iným spôsobom. Z obsahu úverovej zmluvy uzatvorenej účastníkmi konania vyplýva, že žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 30.000,- Sk (995,82 eura) a konečná suma úveru bola 57.528,- Sk (1.909,58 eura). Podľa § 1 hlavy 5 úverových podmienok, ktoré tvorili neoddeliteľnú súčasť zmluvy, bolo možné výšku úroku zistiť ako rozdiel súčinu výšky mesačnej splátky a počtu splátok a výšky poskytnutého úveru. Z uvedeného vyplýva, že výška úroku z úveru dohodnutá v úverovej zmluve je 27.527,93,- Sk (913,76 eura), a je tvorená rozdielom medzi nákladmi spotrebiteľa a výškou poskytnutého úveru, preto neobstojí záver súdu, že údaj o úroku z úveru nebol uvedený riadne a zrozumiteľne a dojednanie o výške úroku je neurčité. Naopak, takýmto vyčíslením žalovaná už v čase uzatvárania zmluvy poznala presnú výšku sumy, ktorú zaplatí na úrokoch za celé obdobie, na ktoré bola zmluva dohodnutá, a preto vedela aj posúdiť, či je pre ňu uzatvorenie zmluvy prijateľné.

7. Závery súdu prvej inštancie o výške úveru v rozpore s dobrými mravmi považuje odvolací súd jednak za nepreskúmateľné, pretože súd prvej inštancie iba všeobecne konštatoval, že rozdiel medzi poskytnutým úverom a celkovou výškou úveru, ktorú mala žalovaná zaplatiť je takmer 100 % navýšenie oproti výške poskytnutého úveru a navyše nesprávne. Ročnú úrokovú mieru ovplyvňuje nielen celková výška úveru, ale dĺžka doby splatnosti, na ktorú je úver poskytnutý. V danej veci bol úver poskytnutý žalovanej na 6 rokov, mala ho splácať v mesačných splátkach po 26,52 eura, z čoho potom výška ročnej úrokovej miery poskytnutého úveru predstavuje 11,46 % p.a (ročne). V čase poskytnutia úveru bola výška úrokových sadzieb Centrálnej banky v minimálne akceptovanej sadzbe 4,25 %, pričom priemerné úrokové miery z úverovej obchodných bánk pri spotrebiteľských úveroch nad 5 rokov podľa údajov dostupných na internetových stránkach http:/www.nbs.sk/sk/statistické-udaje boli 8,38 %. Z uvedeného aspektu úver poskytnutý žalovanej s úrokom 11,46 % nie je možné považovať za neprimeraný a v rozpore s dobrými mravmi, ako konštatoval súd prvej inštancie.

8. Vychádzajúc z vyššie vysloveného právneho názoru odvolací súd uzavrel, že úverová zmluva uzatvorená medzi žalobcom a žalovanou je platná a v súlade so zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzatvorenia zmluvy, a preto žalobcovi vznikol nárok na vrátenie

neuhradenej časti poskytnutého úveru. Žalovaná výšku žalovanej sumy nenamietala, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 zmenil tak ako je uvedené v enunciáte tohto rozhodnutia, pričom žalovanú zaviazal na zaplatenie sumy 342,55 eura pozostávajúcej z neuhradeného zostatku úveru 313,01 eura a kapitalizovaného úroku z omeškania od zospoplatnenia do spísania žaloby 29,54 eura, s úrokom z omeškania vo výške 0,024 % denne zo sumy 313,01 eura od 12. 12. 2013 do zaplatenia podľa nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., platného v čase vzniku záväzkového vzťahu.

9. V súvislosti so zmenou rozsudku rozhodoval odvolací súd aj o náhrade trov celého konania v zmysle § 396 ods. 2 CSP. V konaní bol úspešný žalobca, a preto mu vzniklo právo na plnú náhradu trov konania.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .