Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_2Cob-27-2016.pdf
PDF · 92.56 KB
Case nature
Area
Subarea
2Cob/27/2016
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Majerníka a členov senátu JUDr. Romana Tótha a JUDr. Jozefa Škraba v právnej veci žalobcu DOMPLUS, s.r.o., so sídlom Zlatobanská 11617/12, Prešov - Solivar, IČO: 36 841 498, zastúpeného JUDr. Dušanom Remetom, advokátom so sídlom Masarykova 2, Prešov, proti žalovanému: VALA Prešov, s.r.o., Kutuzovova 15, Prešov, IČO: 36 765 945, o zaplatenie 48.972,69 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 19Cb/53/2014-136 zo dňa 12.1.2016, zhodou hlasov členov senátu takto
rozhodol:
Zrušuje rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vracia na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 48.972,69 eur s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 59.939,54 eur od 28.11.2012 do 27.12.2012, zo sumy 44.939,54 eur od 28.12.2012 do 24.1.2013, zo sumy 34.939,54 eur od 25.1.2013 do zaplatenia, zo sumy 4.579,15 eur od 2.11.2013 do zaplatenia a zo sumy 10.000,- eur od 14.4.2013 do zaplatenia do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Súčasne rozhodol aj o povinnosti žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 2.938,- eur a právneho zastúpenia vo výške 2.914,48 eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
2. Súd prvej inštancie v dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca v konaní uplatňoval nárok na zaplatenie ceny plnenia realizovaného ním ako zhotoviteľom diela pre žalovaného ako objednávateľa diela podľa Zmluvy o dielo z 2.7.2012 do doby, kým žalovaný listom z 23.11.2012 od zmluvy neodstúpil. Cenu realizovaného plnenia žalobca vyúčtoval faktúrami č. 2012057, č. 2013043 a č. 2013009, na ktoré žalovaný plnil len čiastočne, preto zostatok vyúčtovanej ceny diela uplatňuje žalobca v súdnom konaní.
3. Po námietkach žalovaného proti podanej žalobe a po pokuse súdu prvej inštancie o zmierne vyriešenie veci na prvom nariadenom pojednávaní sa účastníci dohodli, že poveria spoločne zvoleného znalca, aby v posudku stanovil cenu žalobcom skutočne realizovaných plnení. Znalecký posudok vypracovaný znalcom P.. O. žalobca doručil súdu 17.6.2015, ale žalovaný sa k jeho obsahu nevyjadril. Pojednávanie nariadené na deň 21.9.2015 na žiadosť jediného spoločníka a konateľa žalovanej spoločnosti P.. N. súd prvej inštancie odročil na 29.10.2015. Aj toto pojednávanie na žiadosť žalovaného odôvodnenú dlhodobou práceneschopnosťou konateľa žalovanej spoločnosti súd prvej inštancie odročil na 12.1.2016. Akceptoval pritom aj obsah telefonického rozhovoru s konateľom žalovanej spoločnosti, ktorý s poukazom na svoj zdravotný stav sám uviedol, že predpoklad zlepšenia jeho zdravotného stavu a možnosti jeho účasti na pojednávaní je až v januári 2016. Zásielku obsahujúcu predvolanie na pojednávanie nariadené na deň 12.1.2016 súd prvej inštancie doručoval na adresu sídla žalovanej spoločnosti vedenú v Obchodnom registri. Táto zásielka sa súdu vrátila ako neprevzatá adresátom. Po tomto zistení ešte elektronicky na e-mailovú adresu súd dňa 11.1.2016 P.. Z. N. oznámil termín pojednávania a pokúšal sa s ním skontaktovať i na mobilnom čísle. Účastník však bol nedostupný.
Za takéhoto stavu súd prvej inštancie dospel k záveru, že môže prejednať vec aj v neprítomnosti žalovaného.
4. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že výška ceny skutočne vykonaných prác žalobcom do doby odstúpenia od zmluvy bola ustálená v znaleckom posudku na sumu 163.756,216 eur. Žalobca vystavenými faktúrami žalovanému vyúčtoval z tohto titulu sumu 103.520,69 eur. Vyčíslil tak sumu nižšiu, než ju ustálil znalec. Žalovaný voči posudku nevzniesol námietky a v priebehu ďalšieho konania zostal nečinný. Súd však nemal žiadne pochybnosti o výške ceny skutočne vykonaných prác na predmetnej stavbe, a preto žalobnému návrhu, pokiaľ sa týka istiny, vyhovel. Žalobcovi priznal i nárok na úroky z omeškania. Nároky prisúdené žalobcovi v konaní, pokiaľ sa týka právnej kvalifikácie, posúdil v dôvodoch rozhodnutia len v časti ním prisúdených úrokoch z omeškania odkazom na ust. § 369 Obch. zák. i nar. vl. č. 87/1995 Zb.. Výrok o trovách konania odôvodnil aplikáciou ust. § 142 ods. 1 O.s.p..
5. Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalovaný. Namieta, že súd vyhovel žalobe s poukazom na jeho nečinnosť. Vec bola prejednaná na pojednávaní dňa 12.1.2016 bez prítomnosti žalovaného. Súd prvej inštancie nesprávne posudzoval skutočnosti týkajúce sa jeho neúčasti na pojednávaní. Súdu bolo známe, že z dôvodov jeho práceneschopnosti, súvisiacej s jeho zdravotným stavom, nemohol sa zúčastňovať predchádzajúcich pojednávaní vo veci. Predkladá súdu lekárske správy, podľa ktorých od 16.12.2015 do 11.1.2016 bol hospitalizovaný v nemocnici z dôvodov vážneho zdravotného stavu. Utrpel úraz hlavy, následkom čoho mu vznikol chronický subdurálny hematóm, mal problémy s vedomím, sústredením, motorikou. Pre tieto skutočnosti nemal ani možnosť ospravedlniť sa z neúčasti na pojednávaní dňa 12.1.2016, i požiadať o odročenie tohto pojednávania. Podľa jeho názoru postupom súdu prvého stupňa mu bola odňatá možnosť konať pred súdom a ak súd rozhodol dňa 12.1.2016 v jeho neprítomnosti, odôvodňuje to zrušenie napadnutého rozsudku a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Pripája lekárske správy, na ktoré poukazuje v obsahu podaného odvolania.
6. K odvolaniu sa vyjadril žaloba a poukázal na to, že z hľadiska procesného je odvolanie nedôvodné. Písomnosti boli doručené na adresu sídla právnickej osoby a boli naplnené podmienky záveru o doručení týchto písomností v zmysle § 48 ods. 2 O.s.p.. Boli naplnené aj procesné podmienky pre realizáciu pojednávania v neprítomnosti žalovaného tak, ako vyplývajú z ust. § 101 ods. 2 O.s.p.. Súdu nebolo doručené podanie, ktorým by žalovaný žiadal o odročenie pojednávania tak, ako to vyžaduje aplikácia ust. § 119 ods. 3 O.s.p.. Celkový postup žalovaného v konaní bol od začiatku účelový, tendenčný, s cieľom oddialiť nepochybné rozhodnutie súdu prvej inštancie. Posledné pojednávanie vo veci bolo nariadené až po tom, čo telefonicky súd kontaktoval žalovaného priamo z pojednávacej miestnosti dňa 29.10.2015 a zistil, kedy sa žalovaný bude môcť dostaviť na pojednávanie. Aj elektronicky e-mailom dňa 11.1.2016 bol žalovaný upovedomený o pojednávaní, a v tento deň bol realizovaný aj neúspešný pokus sudkyne o telefonický hovor s konateľom žalovanej spoločnosti. Predložené lekárske správy neumožňovali urobiť záver o zdravotných komplikáciách konateľa žalovaného brániacich mu v účasti na pojednávaniach nariadených na deň 2.9.2015 a 12.10.2015. Žalobca dáva do pozornosti aj to, že v konaní bol pôvodne žalovaný zastúpený advokátom A.. C., po pozastavení výkonu advokácie týmto zástupcom sa jeho nástupcom stal Z.. K., avšak žalovaný s takýmto zastúpením už nesúhlasil. Podľa jeho vyjadrení mienil sa dať zastupovať iným advokátom, ktorého si však napokon ani nezvolil. Podľa žalobcu tým naďalej vyvolával prieťahy v konaní. Procesná aktivita účastníka je výlučne jeho vecou, súd ju nemôže nahrádzať tvrdenie žalovaného o probléme so zrakom, či ďalšie týkajúce sa zdravotného stavu nemožno považovať za preukázané a nemôžu privodiť záver o porušení takých procesných práv žalovaného, ktoré by mali odôvodňovať zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie. Do pozornosti dáva aj to, že samotný žalovaný v odvolaní nenamieta základ, ani výšku uplatneného nároku a ani inú okolnosť týkajúcu sa skutkového stavu veci, alebo správnosti právneho posúdenia. Navrhuje preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.
7. Žalovaný v stanovisku k obsahu vyjadrenia žalobcu uviedol to, že dôvodom jeho odvolania neboli skutočnosti týkajúce sa realizácie pojednávaní 21.9.2015, či 29.10.2015. Jemu bola odňatá možnosť konať pred súdom v súvislosti s pojednávaním nariadeným na deň 12.1.2016, na ktoré sa preukázateľne nemohol dostaviť pre vážne zdravotné problémy súvisiace s utrpeným úrazom. Pripája súdu ďalšie lekárske správy. Poukazuje na to, že súd nemal rozhodnúť, ak si vzhľadom na jeho predchádzajúcu práceneschopnosť nepreveril jeho zdravotný stav. Účelové sú tvrdenia o tom, že nesúhlasil so zastupovaním Z.. K., ktorý o zastupovanie mal záujem. Pred pojednávaním realizovaným dňa 12.1.2016,
vzhľadom na svoju hospitalizáciu nemohol dať súdu na vedomie, že sa pojednávania nezúčastní. Navrhuje, aby súd jeho odvolaniu vyhovel.
8. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal podané odvolanie, majúc na zreteli aj skutočnosti vyplývajúce s nadobudnutím účinnosti zák. č. 160/2015 Z.z. (Civilný sporový poriadok - ďalej len CSP). Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Majúc na zreteli uvedené skutočnosti, odvolací súd s prihliadnutím na obsah podaného odvolania (so zdôraznením viazanosti odvolacími dôvodmi - § 380 ods. 1 CSP), posudzoval tie skutočnosti, ktoré viedli súd prvého stupňa k prejednaniu veci v neprítomnosti žalovanej spoločnosti na pojednávaní dňa 12.1.2016. Postup súdu prvého stupňa vedúci k takémuto prejednaniu veci bolo možné posudzovať len podľa vtedy platných ustanovení procesných noriem. Preto v ďalšom sa odvolací súd venuje skutočnostiam relevantným z pohľadu aplikácie jednotlivých ustanovení O.s.p.. Princíp právnej istoty i princíp legitímneho očakávania účinkov spojených s realizovaným opravným prostriedkom môžu byť tak posudzované aj v nadväznosti na príslušné ustanovenia O.s.p., ktoré dávali priestor odvolaciemu súdu posudzovať aj skutočnosti, ktoré zakladali dôvod pre zrušenie rozhodnutia súdu prvého stupňa (teraz súdu prvej inštancie) z dôvodov, ako boli uvedené v ustanovení § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., t.j. z dôvodu založenom na tom, že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.
9. Odňatím možnosti konať pred súdom v zmysle označeného ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. je potrebné rozumieť taký postup súdu, ktorým účastníkovi konania odníma tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. Konaním súdu sa rozumie predovšetkým jeho procesný postup. O vadu, ktorá je z hľadiska § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. Súdna ochrana sa poskytuje v materiálnom ponímaní, čo tiež znamená, že nie každé procesné pochybenie súdu, alebo jeho nesprávny procesný postup, ktorým dochádza k odopretiu procesného práva účastníkovi konania, je považovaný za súčasť základného práva na súdnu ochranu. Súdna ochrana nie je poskytovaná formálne. Dôležitými hľadiskami sú tie, ktoré vo svetle prípadu dávajú jednoznačnú odpoveď na otázku, či procesný úkon, z uplatnenia ktorého bol účastník vylúčený, mal podstatný vplyv na ďalšie konanie. V súvislosti s odvolacím dôvodom poukazujúcim na odňatie možnosti konať pred súdom platí, že tento dôvod (ako je uvedený v ustanovení § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p.) je úzko prepojený s porušením práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a s porušením práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Vada konania uvedená v § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. znamená vždy porušenie čl. 46 ods. 1 Ústavy SR aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru.
10. Z obsahu odvolania vyplýva, že základom argumentácie odvolateľa o porušení ním označených práv je tvrdenie, že súd prvej inštancie porušil princíp rovnosti zbraní tým, že mu neumožnil vyjadriť sa k veci na nariadenom pojednávaní dňa 12.1.2016, resp. že toto pojednávanie realizoval v jeho neprítomnosti, aj keď z objektívnych dôvodov nemal možnosť, ani priestor sa tohto pojednávania zúčastniť, a čo je dôležité zdôrazniť, nemal ani možnosť a ani priestor pre to, aby podal žiadosť o odročenie tohto pojednávania tak, ako to vyžaduje aplikácia ust. § 119 ods. 3 O.s.p..
11. Z ust. § 119 ods. 1 O.s.p. vyplynulo, že pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Odsek 2 tohto ustanovenia zdôrazňuje, že účastník, ktorý navrhuje odročenie pojednávania, musí súdu oznámiť dôvod na odročenie pojednávania bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o ňom dozvedel, alebo od kedy sa o ňom mohol dozvedieť, alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti to mohol predpokladať. Návrh na odročenie pojednávania musí obsahovať náležitosti tak, ako sú uvádzané pod písm. a), b), c) uvedeného ustanovenia. Z odseku 3 tohto ustanovenia vyplýva aj to, že ak je dôvodom na odročenie pojednávania zdravotný stav účastníka, alebo jeho zástupcu, návrh na odročenie pojednávania musí obsahovať aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu neumožňuje účasť na pojednávaní. Za takéto vyjadrenie sa považuje vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že účastník alebo jeho zástupca nie je schopný bez ohrozenia života, alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania.
12. Už vyššie je zdôraznené to, aký vplyv má záver o odňatí možnosti konať pred súdom aj z pohľadu aplikácie ústavou zaručených práv. V tejto súvislosti, najmä z pohľadu aplikácie označených ustanovení
§ 119 ods. 1, 2, 3 O.s.p. je potrebné poukázať aj na závery vyplývajúce z nálezu Ústavného súdu SR sp.zn. III.ÚS 341/07, podľa ktorého „súd nie je doslovným znením zákonného ustanovenia viazaný absolútne, pričom súd môže, ba dokonca sa musí od doslovného znenia právneho textu odchýliť v prípade, keď to zo závažných dôvodov vyžaduje účel zákona, systematická súvislosť, alebo požiadavka ústavne súladného výkladu zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov (čl. 152 ods. 4 Ústavy SR)“.
13. Odvolací súd je toho názoru, že prejednávaný prípad aplikácie ust. § 119 ods. 3 O.s.p. nemožno posudzovať prísne formalisticky s ohľadom na dôsledné znenie tohto ustanovenia, ale treba brať zreteľ na účel a zmysel zákona, základné zásady súdneho konania i ústavné práva oboch strán v konaní tak, aby bol zachovaný princíp rovnosti zbraní, ako jednej z čŕt širšieho ponímania spravodlivého procesu. Princíp rovnosti zbraní vyžaduje, aby každá strana mala primeranú možnosť predniesť svoju záležitosť za podmienok, ktoré ju nestavajú do zjavnej nevýhody voči oponentovi. Uvedená zásada znamená, že procesná strana musí mať rovnakú možnosť hájiť svoje záujmy a žiadna z nich nesmie mať podstatnú výhodu voči protistrane (viď napr. ESĽP vo veci Belcourt proti Belgicku z roku 1970). Koncepcia spravodlivého súdneho konania zahŕňa aj právo na kontradiktórne konanie, v ktorom strany musia mať možnosť nielen predložiť dôkazy nevyhnutné na podporu úspešnosti svojho procesného návrhu, ale zároveň zoznámiť sa a vyjadriť sa so všetkými predloženými dôkazmi alebo stanoviskami s cieľom ovplyvniť súdne konanie. Porušenie princípu rovnosti zbraní znamená, že „vadným“ postupom súdu sa jeden účastník konania dostáva do nevýhodnejšieho postavenia v porovnaní s účastníkom konania vystupujúcim v opačnom procesnom postavení. Dotknutý účastník konania v dôsledku tohto postupu nemá v porovnaní s protistranou možnosť byť pred rozhodnutím súdu oboznámený so všetkými skutočnosťami, ktoré boli podkladom pre samotné rozhodnutie a nemá možnosť ovplyvniť rozhodnutie súdu vyvrátením argumentov, ktoré súdu uviedla protistrana. Týmto postupom sa účastníkovi konania znemožňuje realizácia procesných práv, ktoré mu zákon priznáva, čo má za následok nielen porušenie práva na súdnu ochranu, ale aj porušenie práva na spravodlivé súdne konanie a v neposlednom rade aj naplnenie odvolacieho dôvodu v zmysle ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p..
14. V danej veci odvolateľ založil odvolací dôvod predovšetkým na prejednaní veci v jeho neprítomnosti na pojednávaní dňa 12.1.2016. Odvolací súd je toho názoru, že žalovaný predloženými lekárskymi správami preukázal skutočnosti, ktoré mu objektívne bránili v účasti na uvedenom pojednávaní, a čo je osobitne treba zdôrazniť aj v tom, aby včas upovedomil súd o prekážke, ktorá mu v účasti bráni a v podaní žiadosti tak, ako ju vyžaduje aplikácia ust. § 119 ods. 1, 2, 3 O.s.p.. Žalovaná spoločnosť, ktorá je s jediným spoločníkom a s jediným konateľom, zdokladovala to, že konateľ žalovanej spoločnosti bol pre úraz hospitalizovaný v nemocnici už od 15.12.2015. Jeho hospitalizácia s vážnymi zdravotnými poškodeniami bola zdokladovaná lekárskymi správami a možno ju za takého stavu považovať za dôvod, ktorý z objektívneho hľadiska zmaril možnosti konateľovi realizovať úkony vo vzťahu k súdu aj súvisiace s prítomnosťou na nariadenom pojednávaní pred súdom prvej inštancie. S ohľadom na vyššie uvedenú potrebu výkladu ustanovenia § 119 O.s.p. je opätovne treba dať do pozornosti závery, ktoré vyplynuli z nálezu Ústavného súdu SR III.ÚS 341/07, týkajúce sa aj výkladu procesných noriem smerujúcich k realizácii úkonov súdom potrebných pre rozhodnutie predmetnej veci. Rešpektujúc aj uvedenú judikatúru, i v neposlednom rade viaceré rozhodnutia ESĽP týkajúce sa spravodlivého súdneho procesu, odvolací súd dospel k záveru, že prejednanie veci v neprítomnosti žalovanej spoločnosti na pojednávaní dňa 12.1.2016 napĺňalo odvolací dôvod založený na odňatí možnosti žalovanej spoločnosti konať pred súdom. Zakladalo to teda aj dôvod na zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie.
15. Pozornosti odvolacieho súdu neuniklo ani to, že dôvody napadnutého rozhodnutia neobsahujú ani právnu kvalifikáciu prisúdeného nároku pokiaľ sa týka samotnej istiny. Absentujú v rozhodnutí súdu prvej inštancie skutočnosti, ktoré by mali viesť k právnemu posúdeniu tohto nároku ako podstatnej náležitosti súdneho rozhodnutia žiadaného aplikáciou ust. § 157 ods. 2 O.s.p. (.... ako vec právne posúdil). Aj keď to odvolateľ výslovne v podanom odvolaní nenamieta, ide tiež o vadu konania založenú na nepreskúmateľnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie.
16. Z uvedených dôvodov odvolací súd pri aplikácii ust. § 470 ods. 2 CSP i ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie.
17. Úlohou súdu prvej inštancie bude poskytnúť účastníkom konania rovnaké práva a povinnosti na realizáciu procesno-právnych oprávnení v civilnom sporovom konaní, predísť teda takým skutočnostiam,
ktoré by bolo možné kvalifikovať ako odňatie možnosti konať pred súdom a podanú žalobu aj opätovne prejednať. Bude vecou súdu prvej inštancie, aby posúdil prípadne aj skutočnosti, ktoré by svedčili pasivite právnickej osoby v konaní pred súdom. Právnická osoba ako taká, aj keď vystupuje len ako jednoosobová spoločnosť s jediným konateľom má v tomto smere tiež povinnosti, aby si ochranu svojich práv a povinností zabezpečila aj takými úkonmi, ktoré aj pri prípadnej prekážke konateľa zúčastňovať sa jednotlivých úkonov boli realizované či už poverením inou osobou, alebo na základe zastúpenia. O tom však účastník musí byť procesne poučený v prípadoch, keď nemá na konanie zvoleného zástupcu z radov advokátov (viď ust. § 160 ods. 1 CSP).
18. Postup pre zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie je založený na aktuálnej aplikácii ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP, pretože závadný procesný postup pred súdom prvej inštancie viedol k znemožneniu žalovanej strane, aby uskutočňovala procesné práva. Zakladá to potom aj dôvod na postup podľa § 391 ods. 1 CSP na vrátenie veci súdu prvej inštancie.
19. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené, ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Úlohou súdu prvého stupňa bude tak, ako je už uvedené vyššie, opätovne prejednať vec bez toho, aby pri procesnom postupe boli porušené práva ktorejkoľvek zo sporových strán, ktoré sú zárukou princípu rovnosti zbraní v konaní i zárukou pre spravodlivé súdne konanie. Žiada sa neopomenúť ani náležitosti písomného vyhotovenia rozhodnutia, vrátane právneho posúdenia veci (§ 220 ods. 2 CSP)
20. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.
21. Uvedené rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).