Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5C-142-2015.pdf
PDF · 139.95 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
SI-5C/142/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Skalici sudcom JUDr. Borisom Buľubašom v spore žalobkyne: O. O., nar. XX.X.XXXX, bytom W.. M. XXXX/XX, XXX XX Z., právne zastúpená: JUDr. Ján Pekar, advokát, so sídlom Potočná 191/39, 909 01 Skalica, proti žalovanému: DISKONT - PLUS, s.r.o., so sídlom Partizánska 90, 985 01 Kalinovo, IČO: 36 618 837, právne zastúpený: JUDr. Ľubomír Vanek, advokát, so sídlom Škarniclovská 1, 909 01 Skalica, o určenie, že záložné právo nie je, takto
rozhodol:
I. Súd u r č u j e, že záložné právo k nehnuteľnostiam patriacim do výlučného vlastníctva žalobkyne, zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX, pre obec a katastrálne územie Z. a to:
- zastavené plochy a nádvoria na parcele KN-C č. XXXX vo výmere XXX m2
- zastavené plochy a nádvoria na parcele KN-C č. XXXX vo výmere XX m2
- záhrady na parcele KN-C č. XXXX vo výmere XXX m2
- rodinný dom súpisné číslo XXXX, postavený na parcele KN-C č. XXXX
- garáž súpisné číslo XXXX postavená na parcele KN-C č. XXXX, zapísané v prospech záložného veriteľa - spoločnosti DISKONT - PLUS, s.r.o., IČO: 36 618 837 so sídlom Partizánska 90, Kalinovo, n i e j e, t.j. neexistuje.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa podala dňa 30.3.2015 na Okresný súd Skalica žalobu, ktorou sa domáhala určenia, že záložné právo k nehnuteľnostiam patriacim do výlučného vlastníctva žalobkyne zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX, pre obec a katastrálne územie Z. a to zastavené plochy a nádvoria na parcele KN- C č. XXXX vo výmere XXX m2, zastavené plochy a nádvoria na parcele KN-C č. XXXX vo výmere XX m2, záhrady na parcele KN-C č. XXXX vo výmere XXX m2, rodinný dom súpisné číslo XXXX postavený na parcele KN-C č. XXXX, garáž súpisné číslo XXXX postavená na parcele KN-C č. XXXX (ďalej len „predmetná nehnuteľnosť“), zapísané v prospech záložného veriteľa spoločnosti DISKONT - PLUS, s.r.o., so sídlom Partizánska 90, Kalinovo, IČO: 36 618 837, nie je a ďalej sa domáhala náhrady trov konania. Žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že dňa 8.11.2012 bola medzi stranami uzatvorená zmluva o zriadení záložného práva, ktorej predmetom bolo zriadenie záložného práva v prospech žalovaného k nehnuteľnostiam zapísaným v LV č. XXXX bližšie charakterizovaným vo výroku tohto rozhodnutia. Záložné právo malo slúžiť na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva. V zmluve bolo v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka potrebné určiť určite pohľadávku, ktorá sa záložným právom zabezpečuje, t.j. vyjadriť výšku, splatnosť pohľadávky, ako aj výšku úrokov a výšku úrokov z omeškania. Vzhľadom k tomu, že sa v zmluve nenachádza výška pohľadávky, splatnosť pohľadávky, ani výška úrokov či úrokov z omeškania, považuje žalobkyňa zmluvu o zriadení záložného práva zo dňa 8.11.2012 za absolútne neplatnú nevyvolávajúcu žiadne právne účinky a preto stav na LV č. XXXX pre obec a k.ú. Z. podľa nej nezodpovedá skutočnosti. Naliehavý právny záujem na určení, že záložné právo na predmetnej nehnuteľnosti nie je zriadené odvodzovala od toho, že žalovaný začal s výkonom záložného práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby v zmysle zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách v znení neskorších predpisov. Zmluva o zriadení záložného práva zabezpečovala zmluvu o pôžičke uzavretú medzi stranami dňa 8.11.2012 a preto je potrebné na právny vzťah medzi stranami aplikovať ustanovenia upravujúce právne vzťahy medzi spotrebiteľom a dodávateľom.
2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril tak, že so žalobou v celom rozsahu nesúhlasí, pričom tvrdenia žalobkyne považuje za účelové a nemajúce oporu v zákone. Namietal existenciu naliehavého právneho záujmu na určení, že záložné právo nie je, keď žalobkyňa žalobu podala až tri roky od uzavretia zmluvy. Žalobkyni boli zo strany žalovaného poskytnuté finančné prostriedky za podmienky, že pohľadávka bude zabezpečená záložným právom k nehnuteľnosti žalobkyne. Podľa neho zmluva o zriadení záložného práva obsahuje všetky zákonné náležitosti v súlade s ust. § 151a a nasl. Občianskeho zákonníka, ktorý presne neurčuje, akým spôsobom má byť pohľadávka v zmluve o zriadení záložného práva špecifikovaná a preto požiadavka zákona o identifikácii budúcej pohľadávky je splnená, ak je identifikovaná osobou veriteľa, osobou dlžníka a určitým druhovým vymedzením napr. plnenie úverovej zmluvy. Čo sa týka výkladu obsahu zmluvy, odkazoval na interpretačné pravidlá PECL. Dodal, že ak by súd dospel k záveru, že zmluva neobsahuje presné označenie pohľadávky, ktorá sa zabezpečuje, zmluva jednoznačne obsahuje najvyššiu hodnotu istiny, do ktorej sa zabezpečená pohľadávka zabezpečuje a to 28 000 eur s poukazom na § 151c Občianskeho zákonníka, podľa ktorého v prípade ak je záložným právom zabezpečená pohľadávka, ktorej hodnotu nie je možné v čase uzatvorenia zmluvy vyčísliť, resp. pohľadávka, ktorej hodnota sa v priebehu platnosti zmluvy bude meniť, musí byť možné kedykoľvek počas trvania záložného práva určiť jej aktuálnu hodnotu. Pretože v čase uzatvorenia zmluvy o zriadení záložného práva nebola hodnota istiny presne určená a je jednoznačné, že okrem istiny úveru, jej príslušenstva sa záložné právo malo vzťahovať aj na zabezpečenie ďalších súčasných i budúcich pohľadávok vzniknutých v súvislosti so zmluvou o pôžičke a to vrátane nároku na zaplatenie nákladov na udržiavanie hodnoty zálohu, nároky z bezdôvodného obohatenia atď., práve z tohto dôvodu zmluva obsahuje najvyššiu hodnotu istiny zaistenej pohľadávky, aby sa zabránilo prípadným sporom o výške zabezpečenia. Medzi stranami neexistovala iná pohľadávka, ktorá by mohla byť záložným právom zabezpečovaná a preto je pohľadávka špecifikovaná tak, aby ju nebolo možné zameniť s inou pohľadávkou. Zmluva o zriadení záložného práva bola uzatvorená v súvislosti so zmluvou o pôžičke, čo muselo byť žalobkyni zrejmé, keďže boli zmluvy uzatvárané v ten istý deň. Žalovaný si svoje záväzky voči žalobkyni splnil, poskytol jej finančné prostriedky na dohodnutú dobu, za dohodnutý úrok, avšak žalobkyňa si povinnosti vyplývajúce zo zmluvy neplnila. Vzhľadom na uvedené, považuje právne úkony medzi stranami za určité, zrozumiteľné, uzatvorené slobodne a vážne, obsahujúce práva a povinnosti strán, ktoré by mali byť dodržiavané.
3. Súd vykonal dokazovanie zmluvou o zriadení záložného práva zo dňa 8.11.2012, zmluvou o pôžičke zo dňa 8.11.2012, výpisom z listu vlastníctva č. XXXX, spisom Okresného súdu Z. sp. zn. XC/XXX/ XXXX, výpisom z Obchodného registra žalovaného, vyjadrením žalobkyne zo dňa 17.9.2015, vyjadrením žalovaného zo dňa 23.8.2016, výsluchom žalobkyne, výsluchom žalovaného, notárskou zápisnicou, ostatným spisovým materiálom a zistil nasledujúci skutkový stav:
4. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, pre obec a katastrálne územie Z. a to zastavené plochy a nádvoria na parcele KN-C č. XXXX vo výmere XXX m2, zastavené plochy a nádvoria na parcele KN-C č. XXXX vo výmere XX m2, záhrady na parcele KN-C č. XXXX vo výmere XXX m2, rodinný dom súpisné číslo XXXX postavený na parcele KN-C č. XXXX, garáž súpisné číslo XXXX postavená na parcele KN-C č. XXXX mal súd preukázané, že ako vlastník je uvedená žalobkyňa, v poznámke je poznamenané začatie výkonu záložného práva záložným veriteľom - žalovaným a tiež oznámenie o opakovanej dražbe konanej dražobníkom PRÁVNIK, s.r.o. so sídlom Námestie SNP 17, Rajec IČO: 46633154.
5. Na základe zmluvy o zriadení záložného práva na nehnuteľné veci, uzavretej medzi stranami dňa 8.11.2012 sa žalobkyňa ako záložca zaviazala splniť zabezpečené záväzky voči záložnému veriteľovi
- žalovanému a dodržiavať ustanovenia zmluvy. Na zabezpečenie pohľadávky vzniknutej zo zmluvy o pôžičke zo dňa 8.11.2012 uzavretej medzi stranami v znení všetkých budúcich zmien a dodatkov, záložca zriadil v prospech záložného veriteľa záložné právo k zálohu na predmetnej nehnuteľnosti. Ako najvyššia hodnota istiny, do ktorej sa zabezpečená pohľadávka zabezpečuje sa určuje 28.000 eur. Podľa bodu 4.1 zmluvy záložca súhlasí a potvrdzuje, že záložné právo sa stane vykonateľným a že záložný veriteľ môže začať s jeho výkonom, ak dlžník nesplní ktorúkoľvek časť zabezpečenej pohľadávky riadne a včas. Podľa bodu 4.2 zmluvy po tom, ako sa záložné právo stane vykonateľným a po tom, ako záložný veriteľ doručí oznámenie o výkone záložného práva záložcovi, môže záložný veriteľ podľa svojho vlastného uváženia, avšak v súlade s ust. záložnej zmluvy a kogentnými ust. Občianskeho zákonníka predať akejkoľvek osobe celý záloh alebo ktorúkoľvek jeho časť. Podľa bodu 4.1 zmluvy záložca výslovne súhlasí a podriaďuje sa spôsobu výkonu záložného práva na základe tejto záložnej zmluvy ako dohodnutému primeranému spôsobu výkonu záložného práva, ktorý je v súlade so zásadami poctivého obchodného styku.
6. Zmluvou o pôžičke zo dňa 8.11.2012 sa žalovaný zaviazal ako veriteľ poskytnúť žalobkyni pôžičku vo výške 28 000 eur a žalobkyňa sa ako dlžník zaviazala poskytnutú pôžičku spolu s dohodnutými úrokmi žalovanému najneskôr do 7.5.2013 vrátiť v pravidelných po sebe nasledujúcich mesačných splátkach minimálne vo výške 400 eur tak, aby celková suma 31.000 eur bola veriteľovi vrátená najneskôr v lehote 6 kalendárnych mesiacov od uzavretia zmluvy. Účastníci zmluvy si v článku I. bod 2 dohodli úročenie poskytnutej pôžičky a to paušálnou sumou 3000 eur. V článku III. bod 8. zmluvy dlžník podpisom zmluvy vyhlásil, že financovanie vrátenia pôžičky má v celom rozsahu zabezpečené. Úrok z omeškania účastníci dohodli v článku II bod 1 vo výške 36 %. V zmluve o pôžičke nie je uvedený účel poskytnutia pôžičky.
7. Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Banská Bystrica oddiel: Sro, vložka číslo: 8428/S súd zistil, že predmetom činnosti žalovaného okrem iného je aj poskytovanie úverov alebo pôžičiek z peňažných zdrojov získaných výlučne bez verejnej výzvy a bez verejnej ponuky majetkových hodnôt.
8. Žalobkyňa sa v podaní zo dňa 17.9.2015 vyjadrila tak, že považuje vyjadrenie žalovaného o nedostatku naliehavého právneho záujmu za zavádzajúce, nakoľko v prípade úspechu v danom spore, nebude nehnuteľnosť v ktorej má trvalý pobyt ona a jej deti zaťažená záložným právom v prospech žalovaného, tým by následne nemalo zo strany žalovaného prísť k vyvolaniu dražby nehnuteľnosti a k získaniu značného majetkového prospechu. Pri uzatváraní zmluvy sa spoliehala na odbornosť, morálnosť a dobré mravy žalovaného, ona sama nemala vedomosť o tom, aké náležitosti má zmluva o pôžičke a zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti mať, preto ani pri podpise príslušných zmlúv nemohla namietať akékoľvek nedostatky v zmluvách. V prípade absolútnej neplatnosti právneho úkonu je možné namietať túto neplatnosť po uplynutí akéhokoľvek obdobia. Nesúhlasila s výkladom obsahu zmluvy podľa interpretačných pravidiel PECL, pretože spôsob, akým má byť právny úkon interpretovaný upravuje samotný Občiansky zákonník v ust. § 34 a nasl. Zmluva o zriadení záložného práva zo dňa 8.11.2012 neobsahuje obligatórne náležitosti v zmysle § 151b ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka tým, že neobsahuje nielen údaj o výške peňažnej pohľadávky, údaj o splatnosti pohľadávky, o výške úrokov a úrokov z omeškania, ale ani údaj o hodnote zabezpečenej pohľadávky alebo údaj o najvyššej hodnote istiny. Podľa nej nestačí, ak strany zmluvy majú vedomosť o tom, akej zmluvy o pôžičke sa zmluva o zriadení záložného práva týka, ale je nutné, aby táto skutočnosť bola objektívne poznateľná, t.j. aby aj tretie osoby zo zmluvy o zriadení záložného práva vedeli zistiť, akú pohľadávku záložné právo zabezpečuje a preto považuje argument o tom, že medzi stranami neexistovala iná pohľadávka, ktorá by mohla byť záložným právom zabezpečená, za právne irelevantný, keďže tretie osoby nemajú možnosť overiť pravdivosť tvrdenia žalovaného. Poukázala na to, že žalovaný sa v rámci svojho vyjadrenia opakovane vyhol uvedeniu konkrétnej sumy, ktorá mala byť žalobkyni poskytnutá, pričom má za to, že žalovaný si je vedomý toho, že údaj na zmluve o pôžičke nezodpovedá výške reálne vyplatenej sumy pôžičky žalobkyni. Predmetom zmluvy o pôžičke zo dňa 8.11.2012 bolo poskytnutie sumy 28 000 eur, ktorá bola vyplatená v kancelárii notára M., na Notárskom úrade v Z. konateľovi žalovaného, následne po odchode z kancelárie notára žalobkyňa na chodbe notárskeho úradu spätne zaplatila konateľovi žalovaného sumu 10 000 eur, ktorá mala predstavovať úroky za poskytnutú pôžičku. Skutočne tak bola žalobkyni vyplatená len suma 18 000 eur, z ktorej vyplatila ešte M. N. sumu 2 700 eur ako poplatok za sprostredkovanie pôžičky. Uvedenú sprostredkovateľku jej predstavila L. S., ktorá jej až po niekoľkých dňoch dala potvrdenku o úhrade sumy 2 500 eur ako províziu za sprostredkovateľské úkony od osoby označenej ako O. F.. Žalobkyňa tak reálne dostala k dispozícii len sumu 15 300 eur. S ohľadom na vyššie uvedené je zrejmé, že zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam sa nezabezpečuje pohľadávka vzniknutá zo zmluvy o pôžičke, kde predmetom je poskytnutie pôžičky 28 000 eur, ale zabezpečuje sa pohľadávka vzniknutá z ústnej zmluvy o pôžičke zo dňa 8.11.2012, ktorej predmetom bolo poskytnutie sumy 18 000 eur za odplatu vo výške 10 000 eur.
9. Žalovaný sa v podaní zo dňa 23.8.2016 vyjadril k vyjadreniu žalobkyne tak, že pripojil dôkaz Notársku zápisnicu č. N XXX/XXXX, NZ XXXXX/XXXX zo dňa X.XX.XXXX vyhotovenú notárom M.. M. G. na D. úrade v Z., ktorá preukazuje, že žalovaný odovzdal žalobkyni sumu 28 000 eur. Popieral tvrdenie žalobkyne o tom, že následne bez prítomnosti svedkov vrátila žalovanému sumu 10 000 eur, ktorá mala predstavovať úroky za poskytnutú pôžičku. Opätovne akcentoval na chýbajúci naliehavý právny záujem žalobkyne na tejto určovacej žalobe z dôvodu, že v prípade, ak by žalobkyňa bola úspešná, jej postavenie ako dlžníčky by sa nezmenilo, pretože pohľadávka žalovaného by bola uplatňovaná inou legálnou cestou.
10. Z notárskej zápisnice č. N XXX/XXXX, NZ XXXXX/XXXX vyplýva, že táto bola dňa 8.11.2012 vyhotovenú notárom JUDr. Jozefom Kremlom na Notárskom úrade v Z. za prítomnosti konateľa spoločnosti žalovaného a žalobkyne, pričom ňou bolo osvedčené, že dňa 8.11.2012 žalobkyňa od konateľa spoločnosti žalovaného fyzicky prevzala na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 8.11.2012 uzatvorenej medzi stranami sumu 28 000 eur.
11. Zo spisu Okresného súdu Skalica sp. zn. XC/XXX/XXXX súd zistil, že žalobkyňa podala dňa XX.X.XXXX ( t.j. po podaní žaloby v tomto spore ) na Okresný súd Z. žalobu, ktorou sa domáha určenia neplatnosti dražby predmetnej nehnuteľnosti uskutočnenej dňa 31.3.2015 v kancelárii notára M.. M. G. na D. úrade v Z.. Sporové konanie bolo uznesením č.k. XC/XXX/XXXX-XX zo dňa 5.8.2015 prerušené do právoplatného skončenia tohto sporového konania z dôvodu, že toto konanie môže mať význam pre rozhodnutie súdu.
12. Žalobkyňa pri výsluchu uviedla, že trvá na podanej žalobe a považuje ju za dôvodnú. Pôžičku si brala pre potreby vyplatenia svojich troch súrodencov v súvislosti s nadobudnutým dedičstvom po matke s tým, že každému z bratov vyplatí po 3.300,- eur, potrebovala si požičať približne sumu 11.000,- eur. Žalobkyňa bola v čase uzavretia zmluvy o pôžičke zamestnaná v spoločnosti TESCO Stores, a.s. a jej mesačný zárobok bol približne 450 eur mesačne. Pôžičku si brala od nebankovej spoločnosti z dôvodu, že jej manžel je vedený v registri dlžníkov ako dlžník a preto by nezískala pôžičku od banky. Kolegyňa Irena S. jej poradila získať nebankový úver prostredníctvom sprostredkovateľky M. N.. Najskôr jej sprostredkovateľka ponúkla pôžičku od veriteľa, ktorý by jej požičal finančné prostriedky, ale počas trvania pôžičky by na neho musela prepísať dom, ktorý má vo vlastníctve. Neskôr jej ponúkla pôžičku od veriteľa, ktorý by jej pôžičku poskytol pri zabezpečení zriadením záložného práva na dom. Uvedené malo prebehnúť takou formou, že sprostredkovateľka by zabezpečila pôžičku od veriteľa
- nebankového subjektu a následne by jej sprostredkovateľka vybavila bankový úver, z ktorého by žalobkyňa uvedenú pôžičku veriteľovi vrátila. Pôžička mala byť reálne vyplatená v sume 18.000,- eur a na zmluve mala byť uvedená suma 28.000,- eur s tým, že po podpise zmluvy sumu 10.000,- eur veriteľovi odovzdá tak, aby mal istotu, že mu bude vrátený úrok. Notár M.. M. G. na Notárskom úrade v Z. jej v súvislosti s podpisovaním listín vysvetlil, že ide o pôžičku 28.000,- eur s úrokom 3.000,- eur, pričom pred notárom pri podpisovaní notárskej zápisnice jej konateľ žalovaného vyplatil sumu 28.000,- eur. Nepamätala si, či podpisovala ešte inú listinu okrem notárskej zápisnice, listín bolo viacej, podpis na zmluve o zriadení záložného práva je jej. Na chodbe mimo kancelárie notára konateľovi spoločnosti žalovaného z vyplatenej sumy odovzdala sumu 10.000,- eur, potvrdenie o vyplatení tejto sumy nemá. Pri odovzdaní týchto peňazí bola prítomná pani, ktorá bola s uvedeným konateľom. Následne vyplatila M. N. sumu 2.700,- eur ako províziu za vybavenie pôžičky, po dlhšom čase jej bola daná potvrdenka o vyplatení provízie len na sumu 2.500,-eur. Z pôžičky uhradila žalovanému celkom sumu 1.000,- eur. Nevedela sa vyjadriť k tomu, do akej výšky bol zabezpečený jej záväzok vyplývajúci zo zmluvy o pôžičke. Bolo jej doručené rozhodnutie Správy katastra o zriadení záložného práva. Hodnota domu naposledy keď ho dala oceňovať bola okolo 1.200.000 Sk. Pôžičku nesplácala z dôvodu, že ju nemala z čoho splácať, vedela, že podľa zmluvy mala pôžičku splatiť do polroka, žalovaný taktiež vedel, že nemá ako pôžičku splatiť, povedal jej, že toto musí byť na zmluve. Žalobkyňa konateľovi žalovaného hovorila, že nemá možnosť úver splácať a aký má zárobok. Konateľ žalovaného jej povedal, že sa dá dohodnúť na predĺžení zmluvy. Zmluvu o pôžičke považuje za neplatnú, pretože je v nej uvedená suma pôžičky 28.000,- eur, avšak reálne bolo poskytnutých 18.000,- eur, ide o obchádzanie zákona a rozpor s dobrými mravmi, keď žalovaný mal vopred informácie o príjme žalobkyne a taktiež o tom, že sa stará o tri deti, z čoho vyplýva, že táto nebude môcť pôžičku uhradiť v zmysle podmienok dohodnutých v zmluve, o čom ho aj žalobkyňa informovala. Konateľ žalovaného jej nehovoril o podmienkach pôžičky, nevysvetľoval jej nič ohľadom obsahu zmluvy o pôžičke, ani o záložnom práve. Žalovaný nepostupoval s odbornou starostlivosťou, keď mal možnosť vyhodnotiť možnosti splácania pôžičky zo strany žalobkyne a pôžičku jej nemal poskytnúť. Čo sa týka naliehavého právneho záujmu, v predmetnej nehnuteľnosti má žalobkyňa trvalé bydlisko a v tomto sporovom konaní sa prejudiciálne rozhoduje o skutočnostiach, ktoré budú mať ďalší súvis s konaním sp. zn. XC/XXX/XXXX a preto vidí naliehavý právny záujem ako daný.
13. Žalovaný pri výsluchu uviedol, že prebieha ďalší súdny spor na Okresnom súde Z. pod sp. zn. XC/XXX/XXXX a to o neplatnosť dražby v ktorom má byť riešená platnosť zmluvy, pričom skutočnosť ohľadom prebiehajúceho ďalšieho konania je dôvodom na zamietnutie tejto žaloby z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu. Podľa neho je záložné právo a záložná zmluva uzatvorená medzi stranami platná, účinná, určitá, jasná, zrozumiteľná, pričom spĺňa všetky právne náležitosti. Žalobkyňa v sporovom konaní potvrdila prijatie pôžičky v sume 28.000,- eur. Vzhľadom k predmetu tohto sporového konania sa nevyjadroval k platnosti, resp. neplatnosti zmluvy o pôžičke, keďže predmetom tohto konania je neexistencia záložného práva.
14. Podľa 137 písm. c) C.s.p. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
15. Podľa § 657 zákona č. 40/1964 Z.z. ( Občiansky zákonník ) účinného v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“), zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
16. Podľa § 52 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
17. Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
18. Podľa § 53 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
19. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
20. Podľa § 151a Občianskeho zákonníka, záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len "záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.
21. Podľa § 151b ods. 1 Občianskeho zákonníka, záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom. Zmluva o zriadení záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme, ak záložné právo vzniká odovzdaním veci podľa tohto zákona.
22. Podľa § 151b ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmluve o zriadení záložného práva sa určí pohľadávka, ktorá sa záložným právom zabezpečuje, a záloh.
23. Podľa § 151b ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka, v zmluve o zriadení záložného práva sa určí najvyššia hodnota istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje hodnotu zabezpečenej pohľadávky. Záloh môže byť v zmluve o zriadení záložného práva určený jednotlivo, čo sa týka množstva a druhu alebo iným spôsobom tak, aby kedykoľvek počas trvania záložného práva bolo možné záloh určiť.
24. Podľa § 151c ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, záložným právom možno zabezpečiť peňažnú pohľadávku, ako aj nepeňažnú pohľadávku, ktorej hodnota je určitá alebo kedykoľvek počas trvania záložného práva určiteľná. Záložným právom možno zabezpečiť aj pohľadávku, ktorá vznikne v budúcnosti alebo ktorej vznik závisí od splnenia podmienky.
25. Podľa § 151d ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, záloh môže byť vec, právo, iná majetková hodnota, byt a nebytový priestor, ktoré sú prevoditeľné, ak zákon neustanovuje inak. Záloh môže byť aj súbor vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, podnik alebo časť podniku, alebo iná hromadná vec. Záložné právo sa vzťahuje na záloh, jeho súčasti, plody a úžitky a príslušenstvo, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje alebo zákon neustanovuje inak. Na plody a úžitky sa záložné právo vzťahuje až do ich oddelenia od zálohu, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje inak. Záložné právo možno zriadiť na vec, byt a na nebytový priestor vo vlastníctve záložcu, alebo na právo a na inú majetkovú hodnotu, ktoré patria záložcovi.
26. Podľa § 151e ods. 2, 4 Občianskeho zákonníka, záložné právo k nehnuteľnostiam, bytom a nebytovým priestorom vzniká zápisom v katastri nehnuteľností, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Záložné právo, ktoré sa zapisuje do katastra nehnuteľností podľa odseku 2 alebo ktoré vzniká registráciou v osobitnom registri podľa odseku 3 (ďalej len "registrácia v osobitnom registri"), nepodlieha registrácii v registri záložných práv podľa tohto zákona.
27. Podľa § 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona, alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak.
28. Podľa § 151 l ods. 1 a 2, a 4 Občianskeho zákonníka, začatie výkonu záložného práva je záložný veriteľ povinný písomne oznámiť záložcovi a dlžníkovi, ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu, a pri záložných právach registrovaných v registri záložných práv aj zaregistrovať začatie výkonu záložného práva v tomto registri, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. V písomnom oznámení o začatí výkonu záložného práva záložný veriteľ uvedie spôsob, akým sa uspokojí alebo sa bude domáhať uspokojenia zo zálohu. Po oznámení o začatí výkonu záložného práva nesmie záložca bez súhlasu záložného veriteľa záloh previesť. Porušenie zákazu nemá účinky voči osobám, ktoré nadobudli záloh od záložcu v bežnom obchodnom styku v rámci predmetu podnikania záložcu okrem prípadu, keď nadobúdateľ vedel alebo vzhľadom na všetky okolnosti mohol vedieť, že sa začal výkon záložného práva. Ak je záložné právo zapísané v katastri nehnuteľností, záložný veriteľ je povinný jedno vyhotovenie oznámenia o začatí výkonu záložného práva zaslať príslušnej správe katastra nehnuteľností, ktorá začatie výkonu záložného práva vyznačí v katastri nehnuteľností.
29. Podľa § 151m ods. 1, 4 Občianskeho zákonníka, predať záloh spôsobom určeným v zmluve o zriadení záložného práva alebo na dražbe môže záložný veriteľ najskôr po uplynutí 30 dní odo dňa oznámenia o začatí výkonu záložného práva záložcovi a dlžníkovi, ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Ak je záložné právo registrované v registri záložných práv a deň registrácie začatia výkonu záložného práva v registri záložných práv je neskorší, ako deň oznámenia o začatí výkonu záložného práva záložcovi a dlžníkovi a ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu, 30-dňová lehota začína plynúť odo dňa registrácie začatia výkonu záložného práva v registri záložných práv. Záložca je povinný strpieť výkon záložného práva a je povinný poskytnúť záložnému veriteľovi súčinnosť potrebnú na výkon záložného práva. Najmä je povinný vydať záložnému veriteľovi záloh a doklady potrebné na prevzatie, prevod a užívanie zálohu a poskytnúť akúkoľvek inú súčinnosť určenú v zmluve o zriadení záložného práva. Rovnakú povinnosť má aj tretia osoba, ktorá má záloh alebo doklady potrebné na prevzatie, prevod a užívanie zálohu u seba.
30. Podľa § 151mb ods. 1 Občianskeho zákonníka, záložné právo k pohľadávke sa vzťahuje aj na dlžné úroky a ostatné jej príslušenstvo.
31. Z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu súd vyvodil ten právny záver, že žaloba bola podaná dôvodne. V konaní nebolo sporné, že žalobkyňa je vlastníčkou nehnuteľností nachádzajúcich sa na liste vlastníctva č. XXXX, pre obec a katastrálne územie Skalica a to zastavené plochy a nádvoria na parcele KN-C č. XXXX vo výmere XXX m2, zastavené plochy a nádvoria na parcele KN-C č. XXXX vo výmere XX m2, záhrady na parcele KN-C č. XXXX vo výmere XXX m2, rodinný dom súpisné číslo XXXX postavený na parcele KN-C č. XXXX, garáž súpisné číslo XXXX postavená na parcele KN-C č. XXXX. Súd mal v sporovom konaní preukázané, že žalobkyňa ako spotrebiteľ uzavrela so žalovaným ako veriteľom dňa 8.11.2012 zmluvu o pôžičke a v rovnaký deň tiež zmluvu o zriadení záložného práva, ktorá zabezpečovala zmluvu o pôžičke. Záložná zmluva a záložné právo sú z povahy akcesority závislé na zabezpečovanej pohľadávke vyplývajúcej zo zmluvy o pôžičke. Vzťah medzi sporovými stranami je vzťahom spotrebiteľským, kedy žalovaný ako dodávateľ služieb konal pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a poskytol žalovanej ako spotrebiteľke spotrebiteľský úver, čo potvrdzuje nielen samotná zmluva o pôžičke ale aj predmet jeho činnosti uvedený vo výpise z Obchodného registra, na základe ktorého bolo preukázané, že predmetom činnosti žalovaného je aj poskytovanie úverov alebo pôžičiek z peňažných zdrojov získaných výlučne bez verejnej výzvy a bez verejnej ponuky majetkových hodnôt. To v akej výške bola žalobkyni poskytnutá suma bolo preukázané z notárskej zápisnice č. N XXX/XXXX, NZ XXXXX/ XXXX zo dňa X.XX.XXXX vyhotovenej notárom JUDr. M. G. na Notárskom úrade v Z.. Tým, aké následné finančné operácie prebehli medzi stranami a komu a akú sumu žalobkyňa po prevzatí pôžičky uhradila sa súd ďalej nezaoberal, keďže v tomto sporovom konaní by bolo dokazovanie v tomto smere nadbytočné. Súd preto neskúmal obchodné praktiky žalovaného týkajúce sa splácania dlhu po poskytnutí pôžičky žalobkyni.
32. Základným procesným predpokladom úspešnosti určovacej žaloby (akou je aj žaloba v tejto sporovej veci) je v zmysle § 137 písm. c) C.s.p. existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Súd sa preto zaoberal tým, či žalobkyňa osvedčila naliehavý právny záujem na určení, že záložné právo na predmetnej nehnuteľnosti nie je. Rešpektujúc zásadu hospodárnosti konania sa súd musí zaoberať otázkou existencie naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe už po začatí konania, pričom naliehavý právny záujem na požadovanom určení musí byť daný aj v čase rozhodovania.
33. Žaloba o určenie v zmysle 137 písm. c) C.s.p. nie je spravidla opodstatnená vtedy, ak má požadované určenie len povahu predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je alebo nie je právny vzťah alebo právo, a to najmä vtedy, ak takáto predbežná otázka nerieši alebo nemôže riešiť celý obsah alebo dosah sporného právneho vzťahu alebo práva. Pokiaľ na základe záložnej zmluvy bolo záložné právo vložené do katastra nehnuteľností, právna otázka, či záložná zmluva je alebo nie je platným právnym úkonom, za tejto situácie predstavuje iba vyriešenie predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či na nehnuteľnostiach žalobcu (ako záložcu) viazne v prospech záložného veriteľa záložné právo. Aj keby záložná zmluva bola neplatným právnym úkonom, nemôže prípadné určenie jej neplatnosti viesť k odstráneniu právnej neistoty žalobcu, alebo k zamedzeniu ohrozenia jeho práva ( v danom prípade vlastníckeho - výkonom dražby ). Určením neplatnosti záložnej zmluvy nemusí byť bez ďalšieho postavené na isto, že vôbec nevzniklo záložné právo, a na druhej strane na základe platnej záložnej zmluvy nemusí vždy vzniknúť záložné právo k nehnuteľnostiam, aj keď bolo vložené do katastra nehnuteľností. Záložná zmluva nemusí byť neplatná len preto, že nevznikla pohľadávka, ktorú má zabezpečovať záložné právo založené na tejto zmluve. Vzhľadom na to, že určením (ne) platnosti záložnej zmluvy sa nemôže vyriešiť celý obsah a dosah sporného právneho vzťahu medzi účastníkmi konania, nemôže byť na takomto určení naliehavý právny záujem v zmysle § 137 písm. c) C.s.p. Stav ohrozenia vlastníckeho práva žalobkyne ( dražbou ), alebo neistotu v právnom postavení ( prípadne inými formami výkonu záložného práva ) možno preto odstrániť len určením, či tu je alebo nie je záložné právo, prípadne, ak už došlo k realizácii záložného práva, určením, či tu je alebo nie iné právo napr. vlastnícke. (4 Cdo 89/2007)
34. Určovacia žaloba predpokladaná citovaným ustanovením je preventívneho charakteru a má miesto jednak tam, kde možno pomocou nej eliminovať stav ohrozenia práva alebo neistoty v právnom vzťahu a k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť inak, jednak v prípadoch, v ktorých určovacia žaloba účinnejšie než iné právne prostriedky vystihuje obsah a povahu príslušného právneho vzťahu a jej prostredníctvom možno dosiahnuť úpravu, tvoriacu určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov účastníkov. Tieto funkcie určovacej žaloby korešpondujú práve s podmienkou naliehavého právneho záujmu. V súvislosti s otázkou existencie naliehavého právneho záujmu žaloba o určenie nie je spravidla opodstatnená vtedy, ak má požadované určenie len povahu predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je alebo nie právny vzťah alebo právo, a to najmä vtedy, ak takáto predbežná otázka nerieši alebo nemôže riešiť celý obsah alebo dosah sporného právneho vzťahu alebo práva. Súd má za to, že v tomto sporovom konaní je naliehavý právny záujem daný a teda, že žalobkyňa dostatočne osvedčila naliehavý právny záujem na určení, že záložné právo na predmetnej nehnuteľnosti nie je, a to tým že žalovaný začal s výkonom záložného práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby v zmysle zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách v znení neskorších predpisov a teda došlo k hrozbe straty vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti. K argumentácii žalovaného o tom, že nevidí naliehavý právny záujem na tejto žalobe, nakoľko sa vedie na Okresnom súde Skalica sporové konanie sp. zn. XC/XXX/XXXX o určenie neplatnosti dražby, súd uvádza, že sporové konanie sp. zn. XC/XXX/XXXX bolo prerušené do právoplatného skončenia tohto konania, pretože toto konanie môže mať výzvam pre rozhodnutie súdu, pričom žaloba o neplatnosť dražby bola podaná neskôr ako táto sporová vec. Tým, že by súd nerozhodol o tejto žalobe, čiže o neexistencii záložného práva, tak by nevyriešil prejudiciálne aj pre sporové konanie sp. zn. XC/XXX/XXXX potrebné skutočnosti a naďalej by bolo ohrozené právo žalobkyne. Aj v prípade, ak by bola dražba v sporovom konaní sp. zn. XC/XXX/XXXX vyhlásená za neplatnú, stále by existovala hrozba uplatnenia záložného práva žalovaným v neskoršom období. Súd poznamenáva, že žalovaný správne uviedol, že v prípade, ak by bola žalobkyňa v uvedenom sporovom konaní úspešná, tak by sa mohol žalovaný naďalej domáhať uplatnenia pohľadávky inou legálnou cestou, avšak treba vyzdvihnúť slovné spojenie „legálnou cestou“, kedy by prišlo k preskúmaniu dražby napr. v exekúcii súdom ohľadom udelenia príklepu, kým dobrovoľné dražby nepodliehajú súdnemu prieskumu ex offo. Právne postavenie žalobkyne, ako aj žalovaného je neisté a vzhľadom na skutočnosť, že záložné právo v prospech žalovaného k predmetnej nehnuteľnosti je naďalej zapísané v katastri nehnuteľností, nie je možné právnu neistotu odstrániť inak, než navrhovaným rozhodnutím súdu. Preto sa súd ďalej zaoberal vecnou opodstatnenosťou podanej žaloby.
35. V ďalšom súd posudzoval platnosť zmluvy o pôžičke a v jej nadväznosti aj zmluvy o zriadení záložného práva. Naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy o pôžičke resp. jej časti týkajúcej sa záložného práva je daný tým, že ide o prvotný právny úkon a zmluvný vzťah, od ktorého sa odvíjajú a sú závislé ďalšie, nadväzujúce právne úkony a právne skutočnosti ohľadne predmetnej nehnuteľnosti a to predovšetkým záložné právo viaznuce na nehnuteľnosti. Zmluva je dvojstranný (prípadne viacstranný) právny úkon, ktorý vzniká konsenzom, t.j. úplným a bezpodmienečným prijatím (akceptáciou) návrhu na uzavretie zmluvy. Návrh zmluvy (oferta) i jeho prijatie (akceptácia) sú jednostranné adresované právne úkony. I pre tieto jednotlivé jednostranné právne úkony platí, že musia spĺňať náležitosti požadované Občianskym zákonníkom všeobecne, a to náležitosti osoby, náležitosť vôle, prejavu, pomeru vôle a prejavu a náležitosť predmetu právneho úkonu. Týmito posledne uvedenými náležitosťami sú možnosť predmetu právneho úkonu (§ 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka) a jeho dovolenosť (§ 39 Občianskeho zákonníka). Nedovolenosť právneho úkonu je daná vtedy, ak je úkon v rozpore so zákonom alebo zákon obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. V rozpore so zákonom sú tie právne úkony, ktorých vznik, alebo ich plnenie, je výslovne zakázané, resp. ktoré sa svojím obsahom alebo účelom priečia zákonnému zákazu. Právnymi úkonmi, ktoré zákon obchádzajú, sú také právne úkony, ktoré síce neodporujú výslovnému zákazu zákona, avšak svojimi dôsledkami smerujú k výsledku, ktorý zákonu odporuje. V konaní o určenie neplatnosti zmluvy súd preskúmava zmluvu zo všetkých hľadísk, na ktoré Občiansky zákonník viaže všeobecnú platnosť právnych úkonov (§ 34 a nasl. Občianskeho zákonníka). Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva bez ďalšieho zo zákona a hľadí sa naň, ako keby nebol urobený, táto neplatnosť nemôže byť zhojená dodatočným schválením a nemôže sa konvalidovať ani dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti. Absolútne neplatný právny úkon nespôsobí právne následky ani v prípade, že na jeho základe už bolo kladne rozhodnuté o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Pri posudzovaní dôvodov neplatnosti zmluvy je potrebné rozlišovať medzi dôvodmi neplatnosti, ktoré musia byť účastníkom tvrdené (napr. nedostatok slobody, vážnosti, rozpor s dobrými mravmi, prípadne omyl) a ostatnými, ku ktorým súd prihliada z úradnej povinnosti (nedostatok formy, neurčitosť, nespôsobilosť subjektu zmluvu uzavrieť, rozpor so zákonom a pod.).
36. Podstatným pre posúdenie platnosti záložnej zmluvy v danom prípade bolo aj jej skúmanie z hľadiska, či spĺňa podstatné náležitosti pre záložnú zmluvu. Jednou z podstatných náležitostí zmluvy o zriadení záložného práva podľa § 151b ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia je i určenie pohľadávky, ktorú záložné právo zabezpečuje. Čo sa týka určitosti zmluvy o záložnom práve, ktorej určitosť žalobkyňa spochybňovala sa súd stotožnil s tvrdeným žalovaného a je teda toho názoru, že zmluva spĺňa všetky podstatné náležitosti v súlade s ust. § 151a a nasl. Občianskeho zákonníka a tým po formálnej stránke platná je. Občiansky zákonník vo svojich ustanoveniach nikde presne neurčuje, akým spôsobom má byť pohľadávka v zmluve o záložnom práve špecifikovaná a keďže priamym odkazom na zmluvu o pôžičke zo dňa 8.11.2012, ktorú zabezpečuje, obsahuje také označenie pohľadávky, ktoré by dovoľovalo jej spoľahlivú identifikáciu tak, aby bolo nesporné k zabezpečeniu ktorej pohľadávky a ktorej konkrétnej úverovej zmluvy smeruje, považoval súd z hľadiska formálnych náležitostí zmluvu o záložnom práve za dostatočne určitú. Niet preto pochybnosti, že tu existuje pohľadávka, ktorú je možné určiť a identifikovať a jej základ je v poskytnutej pôžičke.
37. V súvislosti s rozhodovaním o platnosti zmluvy o záložnom práve bolo potrebné predbežne sa vysporiadať aj s platnosťou jednotlivých ustanovení zmluvy o pôžičke. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že zmluva o pôžičke je v časti týkajúcej sa zabezpečenia zabezpečovacími podmienkami neplatná a preto je neplatná aj zmluva o záložnom práve ako akcesorická zmluva, závislá na zmluve o pôžičke, nakoľko v zmysle ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Už pri uzatváraní zmluvy o pôžičke bolo zmluvným stranám jasné, že žalobkyňa nemôže požičanú sumu vrátiť za podmienok, ktoré sú v zmluve o pôžičke ustanovené, keď splatnosť požičanej sumy vo výške 28 000 eur s dohodnutým úrokom vo výške 3 000 eur bola dohodnutá na 6 kalendárnych mesiacov od uzavretia zmluvy o pôžičke. Na to, aby žalobkyňa splatila svoj dlh riadne v zmysle zmluvy, musela by veriteľovi zaplatiť fakticky každý mesiac sumu 5.166,67 eur, pričom jej mesačný zárobok ako zamestnankyne v spoločnosti TESCO Stores, a.s. bol v čase uzavretia zmluvy o pôžičke približne 450 eur. Z toho vyplýva, že v zmluve boli pre dlžníka stanovené podmienky, pri ktorých bolo vopred známe, že ich dlžník nemôže splniť. Keďže v súvislosti so zmluvou o pôžičke bola uzatváraná aj zmluva o záložnom práve, bolo vopred zrejmé že poskytovateľ pôžičky bude mať možnosť uplatniť si hneď po šiestich mesiacoch záložné právo a tým môže získať v neprospech žalobkyne značné finančné prostriedky, resp. žalobkyňu poškodiť na úkor iných osôb, ktoré by výkonom záložného práva získali predmetnú nehnuteľnosť. Za danej situácie sa dá dôvodne predpokladať z konania žalovaného, že takýto zámer mal už pri uzatváraní zmluvy o pôžičke a zmluvy o záložnom práve. Z uvedeného aj vyplýva, že žalovaný ako veriteľ v čase uzavretia pôžičky nepostupoval s odbornou starostlivosťou, keď poskytol žalobkyni pôžičku v takej výške, s takou výškou splátky a lehotou splatnosti, ktorú nebola schopná uhradiť ani len čo sa týka istiny. Z uvedených dôvodov súd posúdil zmluvu o pôžičke zo dňa 8.11.2012 v časti týkajúcej sa zabezpečenia zabezpečovacími podmienkami, a súčasne aj zmluvu o záložnom práve ako akcesorickú zmluvu v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka ako absolútne neplatné právne úkony, ktoré svojím obsahom alebo účelom odporujú zákonu, obchádzajú ho a priečia sa dobrým mravom a súčasne v zmysle § 53 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka ako spotrebiteľské zmluvy obsahujúce ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
38. Na túto závažnú a veriteľmi zneužívanú situáciu ohľadne možnosti získania spotrebiteľského úveru podmienením uzatvorenia vzájomnej závislej zmluvy o záložnom práve, reagoval aj zákonodarca v decembri 2015 novelou Zákona č. 129/2010 Z.z. v ustanovení § 9 ods. 13, keď vylúčil možnosť získania spotrebiteľského úveru podmienením uzavretia vzájomnej závislej zmluvy, s výnimkou poistnej zmluvy alebo zmluvy o zabezpečení záväzku spotrebiteľa ručením, zrážkami zo mzdy a z iných príjmov alebo záložným právom, ak je to neprimerané vzhľadom na spotrebiteľský úver a okolnosti jeho poskytnutia.
39. Keďže zmluva o zriadení záložného práva je na základe uvedeného absolútne neplatná, bolo potrebné určovacím výrokom stanoviť, že záložné právo, hoci bolo vložené do katastra nehnuteľností, nikdy nevzniklo a preto neexistuje.
40. Podľa § 255 ods. 1, 2 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
41. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
42. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. a žalobkyni ako plne úspešnej podľa pomeru jej úspechu vo veci priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia súdny úradník samostatným uznesením.
43. Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresný súd Skalica.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).