Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11Er-2458-2000.pdf
PDF · 76.62 KB
Case nature
Area
Subarea
11Er/2458/2000
Uznesenie
Okresný súd Michalovce v exekučnej veci oprávneného Sociálna poisťovňa - ústredie, ul. 29 augusta 8 a 10, Bratislava proti povinnému O. vymoženie 1.874,19 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Exekúciu z a s t a v u j e.
Súdnemu exekútorovi Mgr. Marcele Zummerovej priznáva trovy exekúcie vo výške 29,90 eur na ktorých úhradu zaväzuje povinného v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Oprávnený podal súdnemu exekútorovi Mgr. Marcele Zummerovej návrh na vymoženie pohľadávky, ktorú povinný nezaplatil, napriek tomu, že mu tak ukladajú vykonateľné rozhodnutia vydané Sociálnou poisťovňou, pobočka Michalovce. Okresný súd Michalovce následne v zmysle § 44 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) obdržal žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd po zistení, že podaný návrh spĺňa zákonné predpoklady ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku ho poveril vykonaním tejto exekúcie.
Súdny exekútor písomným podaním doručeným súdu dňa 26.8.2015 podal návrh na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. f/ Exekučného poriadku a to s poukazom na skutočnosť, že vymáhaný nárok je prekludovaný.
Podľa ust. § 277 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, ak povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové zabezpečenie, poistné na poistenie zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze alebo pri chorobe z povolania a povinnosť platiť príspevok na poistenie v nezamestnanosti a príspevok do garančného fondu vznikla pred 1. januárom 2004 a táto povinnosť nebola do 31. decembra 2003 splnená, pri ich platení a vymáhaní sa po 31. decembri 2003 postupuje podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003.
Podľa ust. § 25 ods. 1, 2, 3 zákona č. 274/1994 Z.z. o Sociálnej poisťovni, pohľadávky na poistnom na nemocenské poistenie a na dôchodkové zabezpečenie vymáha príslušná pobočka podľa osobitných predpisov na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia. Rozhodnutie uvedené v odseku 1 možno vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti; ustanovenia všeobecného predpisu o správnom konaní sa nepoužijú. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia rovnako aj na pohľadávky na poistné na poistenie zodpovednosti za škodu.
V posudzovanej exekučnej veci sa vymáha pohľadávka z rozhodnutia D. 30.11.1999, ktoré nadobudli právoplatnosť a stali sa vykonateľné dňa 1.10.2000. Na výkon týchto rozhodnutí sa teda použije ustanovenie § 25 zákona č. 274/1994 Z.z., podľa ktorého možno rozhodnutie o poistnom vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti. To znamená, že konanie o
výkon rozhodnutia o uložení povinnosti zaplatiť poistné (exekučné konanie) musí skončiť (zákonodarca používa pojem „možno vykonať“, ak by postačovalo len začatie konania, použil by slovné spojenie „výkon možno začať“) najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Táto lehota je prekluzívna, to znamená, že jej účinky nastávajú zo zákona a exekučný súd na ne musí prihliadať ex offo. Dňom 1.10.2010 sa teda právo vymáhať pohľadávku na podklade exekučného titulu č.., prekludovalo.
Preklúzia práva znamená jeho zánik. Zánik práva je jedným z dôvodov na zastavenie exekúcie. Keďže došlo k naplneniu hypotézy ust. § 57 ods. 1 písm. f/ Exekučného poriadku, súd exekúciu ex offo zastavil.
Súd sa pri posúdení preklúzie vymáhaného nároku osobitne zaoberal aj tou skutočnosťou, že ust. § 25 zákona č. 274/1994 Z.z., ktorým bol zavedený do vymáhania poistného, o ktorom rozhodla Sociálna poisťovňa, inštitút preklúzie, nadobudlo účinnosť až 1.7.2001. Súd vychádzal z právneho názoru vysloveného Najvyšším súdom SR v stanovisku sp. zn. Snj 84/02, podľa ktorého právo Sociálnej poisťovne vymáhať poplatok za nesplnenie ohlasovacej povinnosti, pokuty a penále podľa predpisov o sociálnom zabezpečení sa premlčuje v lehotách, vyplývajúcich z právneho predpisu, platného v čase, kedy jej právo vzniklo, pokiaľ úprava premlčacích lehôt nie je podľa nového právneho predpisu pre účastníka výhodnejšia. V posudzovanej exekučnej veci síce nejde o premlčanie, ale o preklúziu, avšak princíp rozhodovania podľa právneho predpisu výhodnejšieho pre účastníka ostáva rovnaký. Preto aj v prípade práva vymáhať poistné, o ktorom bolo rozhodnuté pred 1.7.2001, môže dôjsť k preklúzii práva vymáhať poistné podľa § 25 zákona č. 274/1994 Z.z., pretože je to pre účastníka výhodnejšie.
Podľa ust. § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa ust. § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa ust. § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa ust. § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa ust. § 27a vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhlášky“) v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov.
Podľa ust. § 14 ods. 1 vyhlášky, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.
Podľa ust. § 14 ods. 2, 3 vyhlášky, základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 6,64 eur za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eur.
Podľa ust. § 15 ods. 1 vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Podľa ust. § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zhŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Podľa ust. § 23 ods. 1, 2 vyhlášky, náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť. Náhrada podľa odseku 1 je 0,66 eura za každú aj len začatú polhodinu.
Súdny exekútor žiadal, aby mu súd pri zastavení exekúcie priznal trovy exekúcie v sume 45,84 eur pozostávajúce z položiek časovej odmeny podľa ust. § 14 ods. 1 písm. a/, ods. 2 vyhlášky, t.j. počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu a to vo výške 13,28 eur, paušálnej odmeny za jednotlivé úkony podľa ust. § 14 ods. 1 písm. b/, ods. 3 vyhlášky vo výške 16,60 eur, náhrady hotových výdavkov podľa ust. § 22 vyhlášky vo výške 8,32 eur, zvýšených o 20 % DPH.
Časovú odmenu v zmysle § 14 ods. 1 písm. a, ods. 2 vyhlášky si súdny exekútor uplatnil vo výške 13,28 eur za začaté 2 hodiny vynaložené na výkon exekúcie a to za úkony exekučnej činnosti: oznámenie o bezmajetnosti povinného - 60 min zo dňa 27.6.2000 a 30.4.2010. Súd však v danom prípade nárok na časovú odmenu nepovažoval za dôvodu, nakoľko posudzujúc účelnosť úkonov dospel k záveru, že sa jedná o nie úkon exekučnej činnosti, t.j. úkon smerujúce k zisteniu majetku povinného alebo k jeho zaisteniu, ale len o čisto administratívne práce vykonávané v súvislosti s exekučnou činnosťou, pričom v zmysle ust. § 25 vyhlášky v odmene (v danom prípade paušálnej) súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonávané v súvislosti s exekučnou činnosťou. Zohľadňujúc vyššie uvedené súd časovú odmenu za výkon exekučnej činnosti súdnemu exekútorovi nepriznal.
Súdny exekútor vykonal vrámci exekúcie 5 úkonov exekučnej činnosti za ktoré mu patrí paušálnu odmenu podľa ust. § 14 ods. 1 písm. b/, § 14 ods. 3 a § 15 ods. 1 vyhlášky vo výške 3,32 eur za každý uskutočnený úkon, teda súd priznal súdnemu exekútorovi paušálnu odmenu vo výške 16,60 eur. Súdny exekútor uskutočnil tieto úkony : získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, 2 úkony zisťovania bydliska povinného a zisťovanie platiteľa mzdy povinného.
Náhradu hotových výdavkov uplatnenú podľa ust. § 22 ods. 1 vyhlášky súd priznal vo výške 8,32 eur, pozostávajúcu z náhrad poštovného vo výške 5,00 eur a náhrady za zakúpené kolkové známky vo výške 3,32 eur.
Súdny exekútor je platiteľom dane podľa § 3 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení zákona č. 651/2004 Z.z., čo preukázal predloženým Osvedčením o registrácií pre daň z pridanej hodnoty, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o 20 % daň z pridanej hodnoty, v danom prípade o sumu 4,98 eur.
Zohľadňujúc vyššie uvedené, súd celkovú výšku účelných trov exekúcie súdneho exekútora, na základe exekútorom vykonaných úkonov exekučnej činnosti pred jej zastavením a náhrad s nimi súvisiacimi, vyčíslil súd sumou 29,90 eur.
O trovách exekúcie rozhodol súd podľa ust. § 197 ods. 1 Exekučného poriadku tak, že zaviazal povinného nahradiť exekútorovi jeho trovy. Súd pritom vychádzal z toho, že v zásade znáša trovy exekúcie povinný, ktorý tým, že dobrovoľne neplní povinnosť vyplývajúcu mu z exekučného titulu, zapríčiní vznik trov exekúcie. Exekučný poriadok pozná tri výnimky z tejto zásady, kedy trov exekúcie znáša oprávnený. Všetky výnimky prichádzajú do úvahy v prípade zastavenia exekúcie, a to pokiaľ bola exekúcia zastavená zavinením oprávneného, druhou výnimkou je situácia, pokiaľ sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a treťou je situácia, ak na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, (ust. § 203 ods. 1, 2 a 3 Exekučného poriadku). Z týchto výnimiek by do úvahy v tomto prípade prichádzala prvá z možností - zavinenie oprávneného, avšak súd po preskúmaní okolností prípadu dospel k záveru, že oprávnenému nemožno pričítať zavinenie zastavenia. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie včas, preto procesné zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty, určenej na jeho vykonanie neprichádza do úvahy. Oprávnený totiž postup súdu vo vykonávacom konaní, resp. postup súdneho exekútora v exekučnom konaní, ako i dĺžku trvania tohto postupu, teda aj prípadné vykonanie exekučného titulu do uplynutia prekluzívnej lehoty v priebehu konania, nemohol ovplyvniť.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal. O sťažnosti rozhoduje súd prvej inštancie spravidla bez nariadenia pojednávania. V sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha.