Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_19Co-349-2015.pdf
PDF · 91.02 KB
Case nature
Area
Subarea
19Co/349/2015
Rozhodnutie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a sudkýň JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Viery Škultétyovej v spore žalobcu X. V. L., s.r.o., IČO: XX XXX XXX, so sídlom v F., T. 5, zastúpeného AK M. V., s.r.o., so sídlom v F., T. 5, proti žalovanému C. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. F., N. XX/XX, do 01. júla 2016 za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného Občianskeho združenia U. I. T. L., IČO: XXXXXXXX, so sídlom v F., U. W., zastúpeného advokátom JUDr. T. T., so sídlom v F., A. XX, o zaplatenie 4.159,10 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 11. decembra 2014, č. k. 5C/139/2014-80, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým súd vo zvyšku návrh zamietol p o t v r d z u j e .
Výrok o splatnosti istiny s príslušenstvom a trov konania mení tak, že žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 3.633,74 eur s úrokom z omeškania zo splátok za obdobie od 21.06.2011 do 11.02.2012 v sume 11,07 eur, 9 % úrok z omeškania ročne zo sumy 3.633,74 eur od 12.02.2012 do zaplatenia, náhradu trov konania v sume 186,47 eur a právneho zastúpenia v sume 969,18 eur na účet právneho zástupcu žalobcu, a to všetko v mesačných splátkach po 50 eur od právoplatnosti tohoto rozsudku, vždy do 25. dňa v mesiaci s tým, že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Žalovaný n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.633,74 eur s úrokom z omeškania zo splátok za obdobie od 21.06.2011 do 11.02.2012 v sume 11, 07 eur, 9 % úrok z omeškania ročne zo sumy 3.633,74 eur od 12.02.2012 do zaplatenia, náhradu trov konania v sume 186,47 eur a právneho zastúpenia v sume 969,18 eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa, a to všetko v mesačných splátkach po 15 eur vždy ku 25. dňu v mesiaci s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku až do úplného zaplatenia dlžnej sumy pod následkom straty výhody splátok. Vo zvyšku návrh zamietol. Vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 497 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 2, 5, § 54 ods. 1, § 39, § 558, § 121 ods. 1, § 100 ods. 1, § 101, § 103 Občianskeho zákonníka, § 2 písm. a), b), § 3 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z. z. a § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. účinného od 01.05.2014. Rozhodol na základe výsledkov vykonaného dokazovania, z ktorého mal za preukázané, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, na základe ktorej žalovaný požiadal právneho predchodcu žalobcu spoločnosť L. L. o poskytnutie úveru v sume 80.000 Sk (2655,51 eur), ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v mesačnej splátke vo výške 1319,00 Sk (43,78 eur), pri premenlivej úrokovej sadzbe 14,15% p.a., poplatku za správu úveru 60,00 Sk (1,99 eur), so splatnosťou prvej splátky 20.06.2008, počtom splátok 119, mesačne k 20. dňu v mesiaci, s konečnou splatnosťou 20.04.2018, ročnou percentuálnou mierou nákladov
17,65%, priemernou hodnotou RPMN 14,53%. Právny predchodca žalobcu svoju pohľadávku voči žalovanému zmluvou o postúpení pohľadávok postúpil na žalobcu, čím je daná aktívna vecná legitimácia žalobcu v spore. Žalovaný si neplnil svoje povinnosti riadne a včas. Z listinných dôkazov - Príloha č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok mal súd prvej inštancie za preukázané, že dlžná suma žalovaného predstavuje sumu 4.739,33 eur, ktorá pozostávala z istiny 4.274,35 eur, riadneho úroku 213,36 eur, úroku z omeškania 236,67 eur a ostatného príslušenstva (poplatkov) 14,95 eur. Žalobca si v tomto konaní uplatnil len splátky úveru splatné od 20.06.2010 do 20.04.2018 v počte 95 a v celkovej výške 4.159,10 eur (43,78 € x 95) a úrok z omeškania v sume 67,09 eur vyčíslený odo dňa splatnosti každej splátky úveru samostatne za obdobie od 21.06.2010 do 11.02.2012. Ostatné príslušenstvo pohľadávky si neuplatnil. Súd prvej inštancie konštatoval, že trojročná premlčania lehota na uplatnenie práva na súde podľa Občianskeho zákonníka plynie od zročnosti jednotlivých splátok. Návrh na začatie konania bol podaný na súd dňa 04.06.2014. Z uvedeného vyvodil, že premlčaná je vyčíslená istina, a to splátky úveru splatné od 21.06.2010 do 21.05.2011 a príslušenstvo (úrok z omeškania), ktorých splatnosť nastala pred 21.05.2011. Premlčaných je teda 12 splátok úveru vrátane k nim prislúchajúceho úroku z omeškania. Nárok žalobcu považoval za dôvodný v časti splátok splatných od 21.06.2011 do 20.04.2018, teda v počte 83 splátok a v celkovej výške 3.633,74 eur (83 x 43,78 eur) a k nim prislúchajúceho príslušenstva, teda úroku z omeškania vo výške 11,07 eur (vyčíslenému vo výške 9,00% ročne zo splátok za obdobie od 21.06.2011 do 11.02.2012). Nakoľko žalovaný je v omeškaní s plnením peňažného záväzku, priznal žalobcovi aj úroky z omeškania z dlžnej sumy v sume 4.159,10 eur. Pri určení výšky úrokov z omeškania vychádzal zo základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky, ktorá ku dňu 21.06.2010 (ku dňu splatnosti prvej omeškanej splátky) predstavovala 1,00 % ročne. Žalobcovi tak vzniklo právo na úroky z omeškania vo výške 9,00 % ročne (1 % + 8 %). Úroky z omeškania prisúdil súd žalobcovi od 12.02.2012 podľa vyčíslenia žalobcu a v súlade s § 153 ods. 2 O.s.p. V ostatnej časti nárok žalobcu považoval za premlčaný, a preto ho vo zvyšku zamietol. Zároveň konštatoval, že v dohode o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 10.07.2012 žalovaný vyhlásil, že uznáva dlh žalobcu čo do právneho dôvodu a výšky a má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch. V danom prípade ide o predformulovaný obsah dohody. Z výpovede žalovaného vyplýva, že žalobca bližšie nevysvetľoval obsah dohody, prípadne či sa jedná o premlčanú pohľadávku alebo nie. Sám uviedol, že nerozumie inštitútu premlčania. Z uvedeného je zrejmé, že sa v prípade vyhlásenia žalovaného o uznaní dlhu a premlčaní dlhu nejedená o skutočný prejav vôle žalovaného. Podpisom takejto formulárovej dohody žalovaný ako spotrebiteľ zhoršil svoje zmluvné postavenie v rozpore s ustanovením § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Uznanie záväzku žalovaným bolo vykonané na predtlači žalobcu, pričom listina bola označená ako dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku. Spotrebiteľ, ktorému išlo najmä o to, aby mohol uhradiť dlh v splátkach, keďže sociálna situácia mu nedovoľovala uhradiť dlh naraz, musel podpísať celý formulár, pričom je zrejmé aj z výpovede žalovaného, že význam obsahu formulára, ktorý podpísal, mu nebol zrejmý. Dohoda je v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko nepochybne výrazne zhoršuje postavenie žalovaného ako spotrebiteľa vo vzťahu k žalobcovi, jej uzavretie je výlučne v záujme žalobcu, ktorý jej uzavretie dosiahol v rozpore s ustanoveniami na ochranu žalovaného ako spotrebiteľa, teda je absolútne neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., žalobcovi priznal náhradu trov konania tak, ako je táto špecifikovaná v odôvodnení jeho rozhodnutia. Vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal.
2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Domáhal sa, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že jeho žalobe v časti, v ktorej žalobu zamietol, vyhovie. Nesúhlasil ani s výškou mesačnej splátky určenou v sume 15 eur. Zastával názor, že uvedený záver súdu týkajúci sa určenia plnenia v splátkach zjavne znevýhodňuje postavenie žalobcu, nakoľko pri takto nastavanej výške mesačných splátok s ohľadom na výšku pohľadávky je časový horizont jej uspokojenia neúmerne dlhý (len suma priznanej istiny bude splácaná v období dlhšom ako 20 rokov). Uviedol, že súd prvej inštancie v napadnutej časti vec nesprávne právne posúdil a nedostatočne zistil skutkový stav. Vytýkal súdu prvej inštancie, že na danú vec aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka o premlčaní. V predmetnej veci sa jedná o tzv. absolútny obchodno - záväzkový vzťah, čo znamená, že tento právny vzťah, bez ohľadu na povahu sporu, sa spravuje Obchodným zákonníkom, aj napriek tomu, že jednou zo strán je spotrebiteľ. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2M Cdo/4/2012, sp. zn. 6MCdo/4/2012, rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 15Co/28/2013, Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 9Co/138/2013, komentár JUDr. U. CSc k Obchodnému zákonníku.
3. Žalovaný sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.
4. Krajský súd preskúmal vec podľa § 379 a § 380 Civilného sporového poriadku (zák. č. 160/2015 Z. z.), ďalej len CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti, ktorým bol návrh vo zvyšnej časti zamietnutý podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť a v časti výroku o splatnosti istiny a splatnosti náhrady trov konania podľa § 388 CSP zmeniť.
5. Predmetom preskúmania krajský súdom bol len výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bola žaloba vo zvyšnej časti zamietnutá a vo výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené len v časti splatnosti istiny a náhrady trov konania. V ostatných častiach rozsudku strany sporu rozsudok súdu prvej inštancie nenapadli odvolaním, tieto nadobudli právoplatnosť a krajský súd rozsudok v týchto častiach nepreskúmaval (§ 367 CSP).
6. Z obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 4.159,10 eur s príslušenstvom. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom v časti o zaplatenie istiny 3.633,74 eur s úrokom z omeškania vyhovel, žalobcovi priznal náhradu trov konania a právneho zastúpenia s tým, že žalovanému povolil uvedené zaplatiť v mesačných splátkach po 15 eur, vždy ku 25. dňu v mesiaci s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku do úplného zaplatenia dlžnej sumy pod následkom straty výhody splátok (správne s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia). Rozhodol tak s prihliadnutím na sociálnu situáciu žalovaného.
7. Podľa § 232 ods. 3 CSP lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
8. Žalobca namietal rozsudok súdu prvej inštancie v časti, v ktorej bola žalovanému uložená povinnosť peňažného plnenia v splátkach. Ak súd uložil strane sporu povinnosť peňažného plnenia musí zároveň určiť lehotu na jeho splnenie, a to buď trojdňovú (lehota na plnenia nesmie byť kratšia) alebo dlhšiu ako trojdňovú, prípadne povolí splátky - § 232 ods. 3, 4 CSP. Pri určovaní dĺžky lehoty na plnenie vychádza súd spravidla zo žaloby. V prípade, že chce súd určiť lehotu na plnenie dlhšiu ako tri dni alebo povoliť splátky, či ak tak navrhuje žalovaný (ten, kto má plniť), musí súd svoje rozhodnutie odôvodniť. Dlhšiu lehotu alebo povoliť splátky môže súd vtedy, ak je to vhodné (ak tomu napr. nebráni povaha priznaného plnenia), ďalej so zreteľom na sociálne pomery povinného, ale súčasne aj s prihliadnutím na výšku uloženej povinnosti a záujmy oprávneného (toho, komu sa má plniť), tiež podľa povahy priznaného nároku, prípadne s prihliadnutím na iné osobitné (zvláštne) okolnosti veci.
9. Súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.633,74 eur s úrokom z omeškania, náhradu trov konania v sume 186,47 eur a právneho zastúpenia v sume 969,18 eur v pravidelných mesačných splátkach po 15 eur, splatných vždy k 25. dňu v mesiaci, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku. Aj napriek sociálnym pomerom žalovaného mal súd prvej inštancie pritom prihliadať na výšku uloženej povinnosti a na oprávnené záujmy žalobcu. Pri mesačných splátkach po 15 eur by bola doba splatnosti neúmerne dlhá. Súd musí prihliadať nielen na pomery žalovaného, ale aj na záujmy žalobcu. Je nepochybné, že popri istine priznané úroky z omeškania narastajú.
10. S prihliadnutím k výške istiny s narastajúcimi úrokmi z omeškania, ale aj s prihliadnutím k výške priznanej náhrady trov konania, odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa splátok žalovaného tak, že uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu s príslušenstvom a s priznanými trovami v pravidelných mesačných splátkach po 50 eur. Pri svojom závere v konečnom dôsledku zohľadnil záujem žalovaného, ktorý treba vidieť v splnení jeho povinnosti, v čom najkratšom čase, aby sa tak nedostal do ešte nepriaznivejšej finančnej situácie, v akej sa v súčasnosti nachádza. Odďaľovaním plnenia povinnosti žalovaného by došlo totiž k zbytočnému navyšovaniu jeho pohľadávky voči žalobcovi, nakoľko jeho povinnosť sa nevzťahuje len na samotnú istinu, ale aj príslušenstvo pohľadávky a trovy konania.
11. Žalovaný v podanom odvolaní ďalej nesúhlasil s výrokom súdu prvej inštancie, ktorým bol vo zvyšku jeho návrh zamietnutý. Súdu prvej inštancie vytýkal nesprávnu aplikáciu ustanovenia Občianskeho zákonníka o premlčaní s tým, že v danej veci sa jedná o tzv. absolútny obchodno-záväzkový vzťah, ktorý sa spravuje Obchodným zákonníkom.
12. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní žalobcom vznesené vo vzťahu k zamietnutiu časti jeho žaloby sa v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, vyhodnotil dôkazy v konaní vykonané každý jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti, odôvodnil, z akých dôvodov, a ktoré tvrdenia sporových strán mal za preukázané, a ktoré nie, uviedol svoje skutkové zistenia, ktoré z dokazovania vyplynuli a na vec aplikoval správne právne predpisy, ktoré i správne vyložil. Námietky žalobcu, uvedené v podanom odvolaní, preto nemohli v danej veci privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Ani v odvolacom konaní totiž neboli preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Z tohto dôvodu si odvolací súd osvojil dôvody napadnutého rozsudku a v podrobnostiach na ne v zmysle § 387 ods. 2 CSP odkazuje. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd dodáva nasledovné:
13. Odvolací súd poukazuje na aktuálnu rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v súvislosti s novelou zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa vykonanú zákonom č. 102/2014 Z. z. s účinnosťou od 01.05.2014 v čl. VIII., podľa ktorej v zmysle § 5b orgán, rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy, prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátanie jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť, alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Ide o ustanovenie, ktoré ukladá povinnosť najmä súdom (ex offo) skúmať, či v súvislosti so spotrebiteľskými zmluvami nedošlo k premlčaniu. Vzhľadom k tomu, že táto novela zákona o ochrane spotrebiteľa nemá prechodné ustanovenia, má súd povinnosť prihliadnuť k premlčaniu ex offo pri všetkých sporoch vyplývajúcich zo spotrebiteľských zmlúv v čase svojho rozhodovania (napr. 3 MCdo 14/2014).
14. Je nesporné, že dlhšiu dobu bola súdna prax pri posudzovaní právnych vzťahov, vyplývajúcich z úverových a podobných zmlúv medzi dodávateľom a spotrebiteľom podľa Obchodného zákonníka nejednotná pri posudzovaní týchto právnych vzťahov v otázke premlčania. Novela Občianskeho zákonníka, vykonaná zákonom č. 102/2014 Z. z. v čl. II. v bode 1. v § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pripojila vetu: „Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva“. Uvedené ustanovenie nadobudlo účinnosť 01.05.2014 a právny predpis, ktorého je súčasťou, nemá prechodné ustanovenia. To znamená, že od jeho účinnosti sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom.
15. Citovaná právna úprava dáva odpoveď na zjednotenie súdnej praxe v otázke premlčania pri spotrebiteľských zmluvách, ktoré boli uzavreté podľa Obchodného zákonníka aj pred účinnosťou tejto novely. Z dôvodovej správy k zákonu č. 102/2014 Z. z. vyplýva, „že na zmluvy uzatvárané spotrebiteľmi, t. j. spotrebiteľské aj obchodné zmluvy, sa použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka a nie Obchodného zákonníka. Znamená to, že ak si zmluvné strany písomne dohodli v zmysle § 262 Obchodného zákonníka, že sa ich vzťah bude riadiť Obchodným zákonníkom, pre spotrebiteľské zmluvy to bude inak. Rovnako to bude platiť aj pre tzv. absolútne obchody, upravené v § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka. Ak sa uzavrie spotrebiteľská zmluva podľa Obchodného zákonníka, keďže v Občianskom zákonníku nie je upravená, tak okrem vymedzenia zmluvného typu a jeho podstatných náležitostí sa na všetko ostatné bude vzťahovať Občiansky zákonník“. Uvedené znamená, že na premlčaciu dobu v spotrebiteľských zmluvách treba aplikovať úpravu v Občianskom zákonníku (§ 101), teda trojročnú premlčaciu dobu.
16. Odvolací súd konštatuje, že zmluvný vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným na základe zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 30.05.2008 je spotrebiteľským vzťahom, ktorá skutočnosť nie je sporná. Preto bolo potrebné v danej veci otázku premlčania posúdiť podľa § 101 Občianskeho zákonníka tak, ako to správne konštatoval súd prvej inštancia.
17. Z týchto dôvodov krajský súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil, vrátane rozhodnutia o trovách konania pred súdom prvej inštancie, ktoré považoval za správne, a ktorých právne posúdenie, ani výška neboli žalobcom podaným odvolaním spochybnené.
18. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p. a úspešnému žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli.
19. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté jednomyseľne.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).