Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12C-156-2011.pdf
PDF · 93.57 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/156/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Levice v právnej veci strán sporu žalobca: R. proti žalovanému: Slovenská republika, zastúpená Generálnou prokuratúrou SR, so sídlom Bratislava, Štúrova č. 2, o ochranu osobnosti, sudkyňou JUDr. Miriam Pintovou, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanému súd nepriznáva náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca písomne podanou žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava l dňa 20.12.2004 žiadal, aby súd po vykonanom dokazovaní vyhlásil rozsudok a to uplatnenie neoprávnených zásahov do jeho práva najmä pre zníženie dôstojnosti fyzickej osoby v značnej miere, obmedzenie osobnej slobody viackrát nezákonným spôsobom, vážnosti spoluobčanov zneužitím osobných údajov a zároveň žiadal, aby súd mu priznal náhradu podľa § 13 ods. 3 a podľa § 13 ods. 2 teda ujmu, vzhľadom na okolnosti k porušovaniu ktorých došlo v rozpätí 12-tich rokov.
2. Doplňujúcim podaním zo dňa 11.1.2013 žalobca upresnil žalobu a žiadal, aby žalovaný odstránil nepravdivé tvrdenia alebo pozmeňovanie verejných listín cez nepravdivé rozhodnutia s nepravdivými tvrdeniami a žiadal priznať nemajetkovú ujmu vo výške 48.076 eur. Žalobca v žalobe uviedol, že je trestne stíhaný na základe rozhodnutia OR PZ Levice ČVS- OÚV-423/02-LV-2000 a to podľa § 176 ods. 1, s tým, že žalovaný ako ďalej uviedol žalobca bol upozornený na listiny, ktoré nemali zákonná náležitosti a ako osoba R. sa nenachádza v evidencii obyvateľstva SR a napriek tomu boli použité verejné listiny pod takýmto menom, pričom žalovaný nezabezpečil nápravu a tým konal v rozpore so zákonom a použil údaje o rodnom čísle. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný zneužil jeho osobné údaje, prispôsobil verejnú listinu podľa rodného čísla, pričom bol upozornený k porušovaniu občianskych práv, nerešpektovanie zákonných podmienok, s tým, že tieto listiny nespĺňajú zákonné náležitosti a celé konanie je nezákonným úradným postupom a teda zodpovednosti za nezákonný úradný postup sa žalovaný nezbaví. Žalobca v ďalšom doplňujúcom podaní po podaní žaloby doručenej Okresnému súdu Bratislava l uviedol, že žiada, aby súd vydal rozsudok s tým, že žiadal, aby žalovaný bol povinný v budúcnosti sa zabaviť tvrdenia, že žalobca mal predtým meno R. a je povinný mu zaplatiť nemajetkovú ujmu vo výške 25.000, Sk. Okresný súd Bratislava l vyzval žalobcu na doplnenie a odstránenie vád podania uznesením z čl. 22. Žalobca doplnil podanie v zmysle uznesenia Okresného súdu Bratislava l a žiadal vydať rozsudok , že žalovaný je povinný zdržať sa v budúcnosti, že žalobca v čase od 9.1.1995 do roku 2002 mal meno R. mal OP na meno R., mal odpis z registra trestov na meno R. a ďalšie verejné listiny vystavené na meno R. ktoré žalovaný používal ako pravé, nesprávnym úradným postupom - po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia do 15 dní sa ospravedlnil za mimoprávne úkony verejne v časopise Plus 7 dní žalobcovi pre zníženú dôstojnosť, vážnosť, porušenie ústavy SR a občianskych práv za potláčanie
základných práv a slobôd. Uznesením č.k. 15C 434/2004 - 26 Okresný súd Bratislava l podanie žalobcu odmietol. Voči tomuto uzneseniu podal žalobca odvolanie a Krajský súd Bratislava uznesením č.k. 15Co 225/2010 - 31 zo dňa 28.1.2011 uznesenie Okresného súdu Bratislava l zrušil. Okresný súd Bratislava l v predmetnej veci nariadil pojednávanie, na ktoré sa žalobca ospravedlnil, pričom následne Okresný súd Bratislava 1 postúpil dňa 17.5.2011 vec z dôvodu miestnej nepríslušnosti na Okresný súd Levice. Nakoľko predmetom sporu je ochrana osobnosti na náhrada nemajetkovej ujmy vyplývajúca z konania Okresnej prokuratúry Levice v súvislosti s rozhodnutím zo dňa 25.1.2001.
3. Okresný súd Levice dňa 2.11.2011 v zmysle § 105 ods. 3 O.s.p. predložil spis Krajskému súdu na rozhodnutie o miestnej príslušnosti z dôvodu nesúhlasu Okresného súdu Levice s postúpením veci z Okresného súdu Bratislava l. Krajský súd v Nitre uznesením č.k. 9NcC 29/2011-71 zo dňa 31.1.2012 rozhodol, že nesúhlas Okresného súdu Levice s postúpením veci nie je dôvodný.
4. Okresný súd Levice vytýčil pojednávanie v predmetnej veci na deň 15.6.2012, na ktoré pojednávanie sa žalobca ospravedlnil, zároveň doručil súdu doplňujúce podanie. Žalobca sa ospravedlnil aj na ďalšie pojednávanie na deň 2.10.2012, nakoľko súd, ako uviedol v ospravedlnení, neoznačil správne meno a priezvisko žalovaného, čo mu bránilo v účasti na pojednávaní, keďže ide, ako uviedol v ospravedlnení o technické príčiny. Súd neakceptoval žiadosť žalobcu o odročenie termínu pojednávania, pojednával v jeho neprítomnosti, nakoľko súd vyhodnotil, že dôvod na odročenie pojednávanie nie je dôvodný, na pojednávaní vypočul žalovaného, ktorý uviedol, že sa pridržiava svojho písomného vyjadrenia, keďže považuje samotnú žalobu ako aj ďalšie doplňujúce podania za nezrozumiteľné, s tým, že je potrebné, aby sa žalobca vo veci náležite vyjadril na pojednávaní. Žalovaný uviedol, že z obsahu podania žalobcu je zrejmé, že tento namieta výpis registra trestov, ktorý tvorí prílohu č. 5 spisu, pričom tento výpis registra trestov bol vydaný Generálnou prokuratúrou SR dňa 9.1.2001. Žalovaný uviedol, že pravdepodobne žalobca namieta nesprávny úradný postup. Poznamenal, že v žiadosti o odpis z registra trestov je uvedené priezvisko Kabát, meno R. ktorá žiadosť bola založená do spisu. Dá sa však predpokladať, že táto bola súčasťou spisu OP Levice č. PD 1652/00, v ktorej prebiehalo trestné konanie voči žalobcovi. Ak táto domnienka, ako ďalej uviedol žalovaný je správna, tak uvedený výpis bol súčasťou spisu vyšetrovateľa v konaní sp.zn. ČVS: OUV-423/02-LV-00, z ktorého pravdepodobne bola vyhotovená fotokópia, ktorú fotokópiu si zadovážil žalobca. žalovaný uviedol, že čo sa týka žaloby o ochranu osobnosti, ktorým podľa obsahu žalobca žiada ospravedlnenie a uverejnenie ospravedlnenia v týždenníku Plus 7 dní ako aj zaplatenie nemajetkovej ujmy, poznamenal, že v tejto časti žaloby nie je možné sa náležite vyjadriť, nakoľko žalobca sa nedostavuje na súdne pojednávanie, ospravedlňuje svoju neúčasť, takže je možné tieto vady odstrániť len z výsluchu žalobcu. Žalobca sa nedostavil ani na ďalšie pojednávania vo veci, sústavne svoju neúčasť bez vážneho dôvodu ospravedlnil, vo svojich podaniach poukázal na množstvo ďalších skutkových tvrdení, ktoré nesúviseli s pôvodne podanou žalobou a doplňujúcimi podaniami o ochranu osobnosti a zaplatenia nemajetkovej ujmy. Žalobca v poslednom podaní doručenom súdu žiadal vydať rozsudok, v ktorom podaní žiadal, že žalovaný je povinný zdržať sa v budúcnosti používania, potvrdzovania, určovania, cez verejné listiny na meno R. alebo 52111/186 alebo cez OP SE XXXXXX na meno R. vydávať potvrdenia cez odpis z RT, že nemá záznam v registri trestov, boli použité na podnikateľské činnosti, na obžalobu, na obvinenie a na ďalšie cez celé tucty verejných listín, na povinnosti a žalovaný je povinný zdržať sa tohto konania, zároveň žiadal uložiť žalovanému povinnosť ospravedlniť sa za zneužitie dáta narodenia, meno, rodného čísla na meno R. ako aj uložiť mu povinnosť zaplatiť nemajetkovú ujmu v peniazoch v sume 25.000 eur. Žalovaný aj v zmysle ďalších doplňujúcich podaní žiadal žalobu zamietnuť, nakoľko ju považoval za nedôvodnú, keďže žalobca poukázal na nesprávne osobné údaje. V prípade, ak má žalobca za to, že v uvedených konaniach, na ktoré poukazoval, kde boli, ako uviedol použité nesprávne jeho osobné údaje, mal sa obrátiť na úrad pre ochranu osobných údajov, prípadne sa mal obrátiť priamo na žalovaného na opravu týchto osobných údajov, pričom v prípade, že by mu nebolo vyhovené, mal následne postupovať tak, že sa mal obrátiť na uvedený úrad a následne až vtedy podať žalobu, ktorý postup však žalobca nedodržal. žalovaný uviedol, že keby aj došlo k nejakému zásahu do osobnostných práv žalobcu, tento zásah žalobca nijakým spôsobom nepreukázal, tiež nepreukázal ani svoj nárok, čo sa týka úhrady nemajetkovej ujmy, ktorú nezdôvodnil, pričom zároveň poukázal na celkovú pasivitu žalobcu počas celého konania a tiež poukázal na skutočnosť, že žalobca sa opakovane, bez vážnych dôvodov nedostavoval na súdne pojednávania.
5. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový a právny stav :
6. Žalobca s pôvodnou žalobou, ako aj doplňujúcimi podaniami, ktoré súd vyhodnotil podľa obsahu, domáhal ochrany osobnosti, zaplatenia nemajetkovej ujmy. Vo svojich podaniach, ktoré skutkovo žalovaný sústavne menil, poukázal, že konaním žalovaného malo dôjsť vo viacerých listinách pozmeňovaniu jeho meno, priezviska, nebolo správne určené jeho meno a priezvisko, keďže žalovaný mal použiť nepredpisové určenie na meno R., ktoré vôbec nespĺňa zákon NR SR č. 301/1995 Z.z. o rodnom čísle, ďalej uviedol, že okrem toho cez nepravdivé ďalšie úkony vydal zmenu obsahu nepredpisovej verejnej listiny, cez porušenie zákona NR SR č. 81/1986 a zákona NR SR č. 428/2002 Z.z. o ochrane osobných údajov. Súd následne mal za preukázané, že žalobca v ďalšom konaní sp.zn. 14C 143/2012 sa domáhal samostatnou žalobou proti žalovanému, teda Slovenská republika zastúpená Generálnou prokuratúrou SR, v súvislosti s nesprávnym úradným postupom generálnej prokuratúry s totožným obsahom, ako vo veci náhrady škody vo výške 25.000 eur, ktorá výška uplatnenej náhrady škody korešponduje s výškou uplatnenej nemajetkovej ujmy v tomto konaní. Okresný súd Levice rozsudkom č.k. 14C 143/2012 zo dňa 11.4.2016 žalobu v celom rozsahu zamietol.
7. V predmetnom konaní sa žalobca domáha ochrany osobnosti, s tým, že Generálna prokuratúra SR zneužila, resp. nesprávne uviedla na viacerých verejných listinách jeho nesprávne meno a priezvisko, rodné číslo, s tým, že uvedené verejné listiny boli vydané na neexistujúcu osobu. Týmto, ako uviedol žalobca došlo k zásahu do jeho osobnostných práv a domáhal sa, aby sa žalobca zdržal používania týchto verejných listín, ospravedlnil sa žalobcovi v týždenníku Plus 7 dní a zároveň mu vyplatil nemajetkovú ujmu 25.000 eur.
8. Podľa § 11 O.Z. Fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia svojho mena, a prejavov osobnej povahy.
9. Podľa § 13 ods. 1 O.Z. Fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov, aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.
10. Podľa § 13 ods. 2 O.Z. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby, alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
11. Podľa § 13 ods. 3 O.Z. Výšku úhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.
12. Prostriedky ochrany podľa § 13 O.Z. možno použiť iba v prípade, keď neoprávnený zásah smeroval do niektorej zo zložiek osobnosti človeka, ktoré sú príkladne uvedené v § 11 O.Z. Otázku prípadného dotknutia jednotlivých čiastkových práv v rámci práva na ochranu osobnosti je nevyhnutné posudzovať pri každom z týchto práv samostatne.
13. Práva chránené ustanovením 11 O.Z. patria zo zákona všeobecne každej fyzickej osobe, bez rozdielu veku, bez toho, aby sa vyžadovalo splnenie akýchkoľvek ďalších podmienok.
14. Fyzická osoba môže uplatniť niektoré z nárokov uvedených v § 13 O.Z, ak je tu subjekt, ktorý zodpovedá za neoprávnený zásah do osobnosti.
15. Povinnosť poskytnúť zadosťučinenie podľa ustanovenia § 13 O.Z. je osobne spätá s osobou, ktorá sa dopustila neoprávneného zásahu do osobnostným práv fyzickej osoby tak, že má osobný charakter.
16. Na vznik občianskoprávnej sankcie za nemajetkovú ujmu spôsobenú neoprávneným zásahom do osobnosti fyzickej osoby, musia byť splnené zákonné predpoklady. Týmito predpokladmi sú: a/ existencia zásahu, ktorý vyvolal alebo bol spôsobilý vyvolať ujmu spočívajúcu v porušení alebo ohrození osobnostných práv chránených ustanovením § 11 O.Z, b/ neoprávnený ( protiprávny ) charakter tohto zásahu, c/ existencia príčinnej súvislosti medzi zásahom a v vzniknutou ujmou. Nenaplnenie ktoréhokoľvek z týchto predpokladov potom vylučuje možnosť vzniku sankcií podľa ustanovenia § 13. Základnou podmienkou pre vznik občianskoprávnych sankcií uvedených v § 13 je, aby došlo k zásahu do osobnostnej sféry fyzickej osoby chránenej ustanoveniami § 11 a nasl. O.Z. Stačí, ak
ide o zásah, ktorý je objektívne spôsobilý vyvolať ujmu, ktorá spočíva nielen v porušení, ale v samotnom ohrození osobnosti fyzickej osoby. Zásah môže byť vykonaný rôznym spôsobom, pričom pojem zásahu do práva v zmysle § 13 ods. 1 O.Z. nemožno vykladať tak, že musí vždy ísť iba o aktívne konanie, nie o pasívne správanie- opomenutie. Nakoľko aj opomenutím môže byť porušená právna či iná povinnosť a opomenutím môže byť tiež spôsobená ujma fyzickej osobe, či už majetková alebo nemajetková. Je dôležité vždy posúdiť skutočnú neoprávnenosť zásahu do práva na ochranu osobnosti a samozrejme potom aj následky tohto zásahu pre fyzickú osobu. Samotný zásah na vznik zodpovednosti pôvodcu zásahu do práv chráneným ustanovením § 11 O.Z. nestačí. Pokiaľ sa má proti neoprávnenému zásahu poskytnúť občianskoprávna ochrana, je potrebné, aby išlo o taký zásah, ktorý je objektívne spôsobilý porušiť alebo ohroziť právo ustanovené v § 11 O.Z. Nie každý neoprávnený zásah bude objektívne spôsobilý túto náležitosť spĺňať. Na úspešné uplatňovanie práva na ochranu osobnosti postačí zistenie, že zásah bol objektívne spôsobilý narušiť alebo ohroziť práva chránené ustanovením § 11 O.Z. Občiansky zákonník poskytuje ustanovením § 13 ochranu osobnosti len v prípade takého porušenia občianskej cti, ktoré predstavuje zásah do osobnosti občana, pričom tento zásah musí byť objektívne spôsobilý takúto ujmu spôsobiť. Ide o konanie proti osobnej a mravnej integrite občana, znižujúce jeho dôstojnosť, vážnosť a česť, o konanie, ktoré z hľadiska vzťahu občana k ostatným spoluobčanom ohrozuje jeho postavenie a uplatnenie v spoločnosti. Dotknutá osoba sa v prvom rade môže domáhať upustenia od neoprávnených zásahov do osobnostného práva na ochranu osobnosti.
17. Aby však bolo možné žiadať o odstránenie následkov neoprávneného zásahu , je nutné, aby následky tohto zásahu v čase rozhodovania doteraz trvali. Spôsob odstránenia následkov bude rozdielny, podľa povahy veci, najmä podľa druhu zásahu do práva na ochranu osobnosti a podľa okolností, za ktorých k zásahu došlo.
18. Povinnosťou žalobcu v predmetnom konaní bolo uniesť dôkazné bremeno ohľadne prípadného neoprávneného zásahu do jeho osobnostných práv v súvislosti s konaním žalovaného. Žalobca predmetnú žalobu opieral o jeho tvrdenia, že verejnými listinami, ktoré boli vydané žalovaným bolo nesprávne uvedené jeho meno a priezvisko, toto bolo teda žalovaným zneužité, keďže vo verejných listinách bolo nesprávne uvedené jeho meno aj priezvisko, čím došlo k porušeniu jednak zákona o osobných údajov ako aj zasiahnuté do jeho občianskej cti. Žalobca však nijakým spôsobom, teda akým spôsobom konkrétne došlo do jeho osobnostných práva nepreukázal, s tým, že súd poukazuje na skutočnosť, že uvedenie chybného mena , prípadne priezviska, nevyvoláva zásah do osobnostných práv žalovaného, keďže uvedené nedostatky v prípade, ako vyplýva z obsahu žaloby bolo možné odstrániť v rámci prípravného trestného konania ako aj opravou v týchto listinách. Žalobca nijakým spôsobom nespochybňoval, že verejné listiny na ktoré aj keď neurčito a nezrozumiteľne poukazoval, sa netýkali jeho konkrétnej osoby, poukazoval len na nesprávne uvedenie mena a priezviska, ktorá skutočnosť, ako súd opakuje, nijakým spôsobom nezasiahla do jeho osobnostných práv a teda mal súd za to, že neboli splnené zákonné podmienky vyššie uvedené na vyhovenie predmetnej žalobe, ktorou žalobca žiadal, aby žalovaný upustil od ďalšieho používania týchto verejných listín, nakoľko žalobca tiež nepreukázal, že tieto verejné listiny naďalej žalovaný , ako tiež uviedol používa. Súdu vôbec nie je zrejmé, z akého dôvodu sa žalobca domáha ospravedlnenia zo strany žalovaného v týždenníku Plus 7 dní, keďže tiež nepreukázal, že v uvedenom periodiku má byť uverejnený nejaký článok v súvislosti s konaním žalovaného, v ktorom by prípadne mohli byť uvedené nepravdivé údaje, ktoré by zasiahli do jeho občianskej cti. Tento dôkaz žalobca vôbec nepredložil , takže ani v tejto časti žaloby neuniesol dôkazné bremeno. Žalovaný zároveň nezdôvodnil, ani iným spôsobom nepreukázal vznik ako aj výšku uplatnenej nemajetkovej ujmy, pričom súd poukazuje na to, že v priebehu konania žalobca viackrát výšku uplatnenej nemajetkovej ujmy, bez akéhokoľvek zdôvodnenia menil.
19. Z uvedených dôvodov súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Zároveň súd poukazuje na skutočnosť, že samotný žalobca bol v celom predmetnom konaní pasívny, nezúčastňoval sa súdnych pojednávaní, kde by v prípade, že by mal za to, že je potrebné žalobu nejakým spôsobom špecifikovať, resp. upresniť.
20. Podľa § 255 ods. 1 CSP Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
21. V predmetnom konaní bol žalovaný procesne úspešný v celom rozsahu a vznikol mu nárok na náhradu trov konania. Súd rozhodol, že žalovanému nepriznáva nárok na náhradu trov konania z dôvodu, že z obsahu spisu žiadne trovy žalovaného nevyplývajú a náhradu trov konania si žalovaný ani
neuplatnil. Nakoľko z obsahu spisu tieto trovy žalovaného neboli preukázané, v prípade aj priznania nároku na náhradu trov konania žalovanému by následne bolo vypracované uznesenie vyšším súdnym úradníkom, v ktorom by bola vyčíslená výška trov konania v nulovom vyhodnotení, čo považoval súd za neúčelné. Z tohto dôvodu žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia Okresný súd Levice. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí jeho vykonateľnosti dobrovoľne splnená, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok).