Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14Cob-11-2016.pdf
PDF · 144.43 KB
Case nature
Area
Subarea
14Cob/11/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Nemčekovej, členov senátu JUDr. Martiny Nemravovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: CBRE s.r.o., so sídlom Námestie 1. mája 18, 811 06 Bratislava, IČO: 35 819 804, zastúpeného právnym zástupcom JUDr. Ing. Deziderom Jančikom, advokátom, so sídlom I. XXX, XXX XX C., proti žalovanému: WOJAS Slovakia, s.r.o., so sídlom Garbiarska 695, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 44 357 583, právne zastúpenému JANČI & Partners s.r.o., so sídlom Belopotockého 720/2, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 47 258 748, v mene ktorej spoločnosti koná JUDr. Peter Janči, advokát, v konaní o zaplatenie 6.001,99 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 9Cb/180/2014-142 zo dňa 14.08.2015 v spojení s opravným uznesením č.k. 9Cb/180/2014-192 zo dňa 18.11.2015, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 9Cb/180/2014-142 zo dňa 14.08.2015 v spojení s opravným uznesením č.k. 9Cb/180/2014-192 zo dňa 18.11.2015 p o t v r d z u j e .
Žalobcovi p r i z n á v a plnú náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením (ďalej len „rozsudok") Okresný súd Liptovský Mikuláš ako súd prvej inštancie (ďalej aj len „okresný súd") rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 6.001,99 Eur s úrokom z omeškania 9,15 % ročne od 18.02.2014 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Súčasne vo výroku vyslovil, že o trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. V odôvodnení rozsudku okresný súd poukázal na žalobu, doručenú súdu 25.08.2014, ktorou žalobca uplatnil voči žalovanému nárok na zaplatenie sumy 6.001,99 Eur s úrokom z omeškania 9,15 % ročne z tejto sumy od 18.02.2014 do zaplatenia a trovy konania. Podľa žaloby dňa 22.08.2013 žalobca a žalovaný uzatvorili Rámcovú zmluvu o sprostredkovaní, na základe ktorej sa žalobca zaviazal, že bude vyvíjať po dobu stanovenú zmluvou činnosť smerujúcu k tomu, aby pre žalovaného sprostredkoval nové obchodné priestory v OC Avion v Bratislave a žalovaný sa zaviazal po úspešnom splnení predmetu zmluvy zaplatiť žalobcovi odmenu. Žalobca tvrdil, že vďaka jeho aktívnej činnosti si žalovaný dňa 26.11.2013 dohodol základné obchodné podmienky zmluvy o nájme, tzv. Heads of terms, so spoločnosťou Inter IKEA Centre Slovensko s.r.o. ako prenajímateľom obchodných priestorov v OC Avion v Bratislave. Žalobcovi nebola zaplatená dohodnutá odmena 6.001,99 Eur za sprostredkovanie obchodných priestorov v zmysle faktúry č. 2014200004, splatnej 17.02.2014.
2. S poukazom na vykonané dokazovanie, z neho zistený skutkový stav veci a vyvodené závery za aplikácie ust. § 261 ods. 1 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OBZ"), § 265 OBZ, § 263 ods. 1, 2 OBZ, § 272 ods. 2 OBZ, § 340 ods. 1 OBZ, § 369 ods. 2 OBZ, § 642 OBZ, § 643 OBZ, § 644 OBZ, § 647 OBZ, § 133 ods. 1 OBZ, § 13 ods. 1 OBZ, § 15 ods. 1, 2 OBZ, § 574
ods. 1, 2 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ"), § 3 ods. 1 OZ, § 39 OZ, okresný súd žalobu posúdil ako dôvodnú. Konštatoval, že účastníci konania (od 01.07.2016 rozumej sporové strany; poznámka odvolacieho súdu) sú podnikatelia (§ 2 ods. 2 písm. a/ OBZ). Medzi účastníkmi nebolo sporné, že dňa 22.08.2013 uzavreli žalobca v právnom postavení sprostredkovateľa a žalovaný v právnom postavení záujemcu sprostredkovateľskú zmluvu označenú „Rámcová zmluva o sprostredkovaní" (ďalej aj len „rámcová zmluva" alebo „zmluva"). Sprostredkovateľ sa zaviazal, že bude vyvíjať po dobu stanovenú zmluvou činnosť smerujúcu k tomu, aby pre záujemcu sprostredkoval nové obchodné priestory v OC Avion v Bratislave. Záujemca sa zaviazal zaplatiť sprostredkovateľovi po splnení predmetu zmluvy odmenu vo výške a za podmienok dohodnutých v zmluve. Sprostredkovateľovi vznikol nárok na odmenu dňom podpisu príslušnej sprostredkovanej zmluvy a s fakturáciou v najbližšom fakturačnom období; sprostredkovateľovi nevznikne nárok na odmenu, ak sprostredkovaná zmluva bola uzavretá bez súčinnosti sprostredkovateľa (2.2 zmluvy). Medzi povinnosti sprostredkovateľa patrí zastupovanie záujemcu pri vyjednávaní nájomných zmlúv pre obchodné prípady OC Avion (3.1 zmluvy). Medzi povinnosti záujemcu patrí, že si nemôže dohodnúť stretnutie alebo vyjednávanie s možnými budúcimi prenajímateľmi bez účasti sprostredkovateľa a v takýchto prípadoch z priameho jednania, ktoré vyústi k podpisu zmluvy, by mal sprostredkovateľ nárok na plnú províziu (4.5 zmluvy). Zmluva bola uzavretá na dobu určitú, do 15.07.2014 (5.2 zmluvy). Právo na odmenu sprostredkovateľovi vzniká po uzavretí nájomnej zmluvy medzi záujemcom a prenajímateľom. Za uzavretie zmluvy sa považuje podpísanie nájomnej zmluvy zúčastnenými stranami. Výška odmeny sa vypočítava: 1/ odmena za sprostredkovanie novej nájomnej zmluvy 10% z ročného nájmu; 2/ odmena za „rent free" 33% z celkovej hodnoty dohodnutého rent free odobia (t.j. časové obdobie, kedy je nájomca oslobodený od platenia nájmu). Odmena bola dohodnutá bez DPH (6.3 zmluvy). Záujemca sa zaviazal zaplatiť sprostredkovateľovi odmenu na základe faktúry vystavenej sprostredkovateľom, ktorý je oprávnený vystaviť faktúru najneskôr v deň nasledujúci po dni splnenia podmienok predpokladaných bodom 2.2 (6.5 zmluvy). Splatnosť faktúry je 14 dní odo dňa vystavenia a sprostredkovateľ doručí faktúru emailom do 24 hodín od vystavenia a poštou najneskôr do 4 dní od vystavenia (6.6 zmluvy). Zmeny a dodatky k zmluve je možné uskutočniť len písomnou formou po súhlase oboch zmluvných strán (8.2 zmluvy). Zmluvné strany sa dohodli, že v prípade akéhokoľvek zasielania alebo doručovania písomností alebo dokumentov týkajúcich sa zmluvy, sa bude doručovať doporučenou poštou alebo aj emailom na adresy sídla záujemcu a sprostredkovateľa s tým, že ako zodpovedná osoba za záujemcu (žalovaného) bol uvedený konateľ Maciej Wojas a za sprostredkovateľa (žalobcu) Z. I.. Za zmluvné strany podpisovali zmluvu o sprostredkovaní konatelia, za sprostredkovateľa Joern Elkjaer Holm a za záujemcu Maciej Wojas. Žalobca vystavil faktúru č. 2014200004 zo dňa 03.02.2014 so splatnosťou 17.02.2014 na sumu 6.001,99 Eur (provízia 5.001,66 Eur a DPH 1.033 Eur).
3. Podľa okresného súdu medzi účastníkmi bolo sporné, či má žalobca právo na zaplatenie žalovanej provízie. Okresný súd konštatoval, že žalovaný mal záujem o uzatvorenie zmluvy o nájme v nových obchodných priestoroch obchodného centra Avion v Bratislave. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že činnosťou žalobcu, smerujúcou k uzavretiu zmluvy o nájme, došlo dňa 26.11.2013 k dohodnutiu termínov a podmienok „ako základných obchodných podmienok zmluvy o nájme" podliehajúcich konečnému súhlasu zástupcov predstavenstva Inter IKEA Centre Group, ktorú sa strany rozhodli podpísať v súlade s touto listinou medzi Inter IKEA Centre Slovensko, s.r.o. (prenajímateľ) a žalovaným ako nájomcom, označené ako HEADS OF TERMS. Predmetom boli nebytové priestory: predajná jednotka v Avion Shoping Parku č. 716 vo výmere 75,10 m2. „Začiatok prenájmu" bol „zahájenie platieb" a zahájenie platieb bolo „dňom odovzdania priestorov na práce nájomcu". Minimálne nájomné bolo: 55,50 Eur za m2/ mesiac bez DPH. Termín odovzdania nebytových priestorov bol „dohodou 1. 1. 2014". Dňa 17.12.2013 žalovaný v právnom postavení nájomcu a obchodná spoločnosť Inter IKEA Centre Slovensko s.r.o. so sídlom Ivanská cesta 16, Bratislva 821 04, IČO: 35 849 363 v právnom postavení prenajímateľa uzavreli zmluvu o nájme nebytových priestorov (čl. 118-136). Uvedené vychádza z tvrdenia konateľa žalovaného a dátumov uvedených v zmluve o nájme nebytových priestorov, v jej úvodných ustanoveniach (čl. 120) a nad podpismi zmluvných strán (čl. 136). Podľa výtlačku elektronickej komunikácie konateľa žalovaného a doručovacej spoločnosti, bola podpísaná zmluva expedovaná z Poľskej republiky (od žalovaného) 19.12.2013 (čl. 137). Podľa úvodných ustanovení zmluvy o nájme nebytových priestorov je „dňom odovzdania" deň, keď strany zmluvy podpísali odovzdávací protokol o odovzdaní nebytových priestorov nájomcovi. Doba nájmu bola dohodnutá na dobu určitú 6 rokov od 01.01.2014 do 31.12.2019; „deň zahájenia platenia nájomného" bol určený od prvého dňa doby nájmu (článok 4.3 časti II zmluvy o nájme nebytových priestorov), t.j. od 01.01.2014. Žalovaný odmietol zaplatiť žalobcovi províziu, lebo podľa žalovaného sa žalobca písomne vzdal svojho nároku na províziu zo zmluvy o sprostredkovaní
dňa 17.12.2013 prostredníctvom Z. I.; ak by sa žalobca nevzdal provízie, zmluvu o nájme by žalovaný nepodpísal. Žalovaný svoje konanie vysvetlil tým, že mal záujem platiť nájomné až od otvorenia svojej prevádzky v prenajatých priestoroch od konca januára 2014 a nie odo dňa začatia nájmu, resp. odovzdania predmetu nájmu (01.01.2014), lebo od začatia nájmu do otvorenia prevádzky uplynie určitá doba, počas ktorej je potrebné upraviť prenajaté priestory podľa potrieb nájomcu (žalovaného). Tým, že žalobca vyhlásil prostredníctvom Z. I., že nebude požadovať províziu, sa žalovanému vykompenzovalo platenie nájomného za dobu do otvorenia prevádzky v prenajatých priestoroch. Žalovaný mal od Z. I. informáciu, že ak zmluva nebude podpísaná 17.12.2013, k jej uzavretiu už zo strany prenajímateľa nedôjde.
4. Okresný súd uviedol, že dňa 17.12.2013 bolo konateľovi žalovaného elektronicky (email) doručené vyhlásenie od Z. I., v znení: „Týmto potvrdzujem, že CBRE sa vzdáva dohodnutej odmeny pri sprostredkovaní prenájmu v OC Avion Bratislava v prípade, ak dôjde k podpisu zmluvy medzi Wojas Slovakia a Avionom dnes, t.j. 17. 12. 2013" (čl. 65 spisu). Ďalšia elektronická komunikácia (čl. 66-69 spisu) od 22.07.2013 do 05.08.2013 je všeobecná a priamo sa nevzťahuje k sporným tvrdeniam účastníkov. Podľa výtlačku elektronickej komunikácie medzi konateľom žalovaného a Z. I. (čl. 89a spisu) z 13.12.2013 žiadal konateľ žalovaného o zmenu termínu prevzatia jednotky na 03.02.2013, aby mal čas na výrobu nábytku do predajne, lebo majú osem nových predajní. Dňa 13.12.2013 sa Z. I. v správe konateľovi žalovaného vyjadril, že prevzatie jednotky by „pravdepodobne ešte dokázal dohodnúť ale banková záruka musí byť zaplatená do 17.12. a zmluva musí byť podpísaná žalovaným 17.12. (2013)". Z uvedeného podľa okresného súdu vyplýva, že bezprostredne pred uzavretím zmluvy žiadal konateľ žalovaného o zmenu termínu prevzatia jednotky, ale priamo sa to sporných tvrdení účastníkov o začatí platenia nájomného nedotýkalo. Svedok Z. I. vypovedal, že pre žalobcu pracoval na základe dohody o brigádnickej práci študenta od mája 2013 do mája 2014. Mal na starosti smerovanie obchodných podmienok - obchodnú stránku veci, ale zmluvy robili právnici. Pri inom obchodnom prípade ho oslovil konateľ žalovaného, že má záujem o predajnú obchodnú jednotku v obchodnom centre Avion. Jeden z nájomcov končil koncom roku 2013. On dojednával podmienky nájmu. Najskôr podpísali Heads of terms, kde sú dojednané základné podmienky zmluvy, ku ktorým, keď nájomca pristúpi, je predpoklad, že dôjde k uzavretiu nájomnej zmluvy, v ktorej sa dojednajú len menej podstatné podmienky. Žalovaný prijal Heads of terms, prebehlo pripomienkovanie základnej zmluvy o nájme. V polovici decembra 2013 sa očakával podpis nájomnej zmluvy a vtedy od neho konateľ žalovaného chcel, aby bolo dohodnuté, že nájomné sa nebude platiť odo dňa prevzatia prevádzky, ale odo dňa otvorenia prevádzky, s čím prenajímateľ nesúhlasil. Zmluvu bolo potrebné podpísať 17.12.2013, inak hrozilo poškodenie dobrého mena žalobcu, preto zvážil, že sa vzdá provízie, s čím konateľ žalovaného súhlasil. Svojím správaním ich konateľ žalovaného dostal do časovej tiesne tesne predtým, ako mala byť zmluva podpísaná, podmieňovaním podpisu. Svedok potvrdil, že nebolo v jeho kompetencii rozhodnúť o vzdaní sa provízie; za žalobcu nikdy zmluvy nepodpisoval. Svedok Ing. O. O., vedúci oddelenia maloobchodných priestorov žalobcu, vypovedal, že ich oslovil konateľ žalovaného, aby mu našli obchodné priestory v Bratislave, o ktoré je obrovský záujem. Pri ich biznise sú dôležité vzťahy s obchodnými centrami a vedia prednostne vybaviť svojich záujemcov. Jediným zdrojom príjmu pre žalobcu sú provízie. Z. I. bol jeho podriadený, mal postavenie agenta. Zmluvu o sprostredkovaní uzatvára konateľ. Agenti konajú iba v rámci pravidiel vymedzených zmluvou až do vystavenia faktúry. On mal informácie od Z. I.. Problém nastal v okamihu, keď konateľ žalovaného odmietol podpísať zmluvu (o nájme). Situáciu (agent) vyriešil tak, že zmluva (o nájme) bude uzavretá bez provízie, čo svedok označil za neakceptovateľné, lebo žalobca svoju robotu urobil a nárok na odmenu mu vznikol. Je neštandardné, ak klient odmietne zaplatiť províziu, zvyčajne iba mešká. U žalovaného sa obdobný prípad vyskytol aj v inom obchodnom prípade BORY MALL. Z. I. sa nemohol vzdať provízie v mene sprostredkovateľa. Zmluvy a dodatky k zmluvám za žalobcu podpisuje konateľ alebo osoba, ktorá má splnomocnenie od konateľa na uzatváranie zmlúv. Inter IKEA Centrum je náročný partner a ak by zo strany žalobcu došlo k „prešľapu", v budúcnosti by mali problém dojednať uzavretie zmluvy. Každý sa snaží dosiahnuť čo najväčší zisk a rokovania sú tvrdé, čo trvá do okamihu podpísania Heads of terms, kde sú dojednané základné podmienky pre uzavretie zmluvy. Potom sa dojednávajú len menej podstatné veci (napr. splatnosť faktúr). Ak budúci nájomca nie je spokojný s podmienkami zmluvy o nájme, nepodpíše Heads of terms a odstúpi od obchodného prípadu. Ak by sa konateľ žalovaného vyjadril skôr s tým, že nesúhlasí s ponúknutými podmienkami zmluvy o nájme, nedošlo by k podpísaniu Heads of terms a nič by sa nestalo, lebo mali aj iných záujemcov o nájom. Zmluva (o nájme) už bola pripravená na podpis zo strany žalovaného a prenajímateľa. Schvaľovacie procesy prebiehali aj na strane prenajímateľa. „U odporcu" (správne malo byť „u žalobcu"; poznámka odvolacieho súdu) sú osoby zastupiteľné a zodpovedná osoba je uvedená v zmluve na zasielanie,
doručovanie písomností alebo dokumentov týkajúcich sa zmluvy. Zmenu zmluvy môže podpísať iba štatutár.
5. Podľa okresného súdu nebolo sporné, že v rozhodnom období bol (je) konateľom žalobcu Joern Elkjaer Holm a konateľom žalovaného Maciej Wojas, ktorí podpísali zmluvu o sprostredkovaní. Zo žiadneho z ustanovení zmluvy o sprostredkovaní nevyplýva splnomocnenie pre Z. I. meniť zmluvu. V článku 7. 1 zmluvy je Z. I. uvedený ako zodpovedná osoba za sprostredkovateľa v prípade akéhokoľvek zasielania, doručovania písomností alebo dokumentov týkajúcich sa zmluvy. Ak zmluvu uzavreli štatutári, aj jej zmenu môžu dojednať iba štatutári alebo zákonným spôsobom splnomocnené osoby na zastupovanie právnickej osoby a tou radový pracovník žalobcu nie je. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalobca ako sprostredkovateľ vyvíjal činnosť smerujúcu k tomu, aby mal žalovaný ako záujemca príležitosť uzavrieť zmluvu o nájme nebytových priestorov s obchodnou spoločnosťou Inter IKEA Center Slovensko s.r.o. v obchodnom centre Avion v Bratislave. Žalobcovi vzniklo právo na odmenu po uzavretí nájomnej zmluvy, t.j. po podpísaní nájomnej zmluvy (6.3 zmluvy). Bolo preukázané, že pred podpisom zmluvy o nájme a vznikom nároku na províziu pracovník žalobcu Z. I. elektronicky potvrdil žalovanému, že žalobca sa vzdáva odmeny za sprostredkovanie prenájmu v obchodnom centre Avion v Bratislave, ak dôjde k podpisu zmluvy medzi žalovaným a prenajímateľom 17.12.2013 (čl. 65 spisu). V čase „vzdania sa práva" na províziu (odmenu za sprostredkovanie) nebola zmluva o nájme podpísaná; vzdanie sa nároku bolo podmienené podpisom zmluvy. Vzhľadom na obsah úkonu by podľa okresného súdu mohlo ísť o vzdanie sa práva (§ 574 ods. 1, 2 OZ). Takáto dohoda musí mať písomnú formu, uzatvára sa medzi veriteľom a dlžníkom. Vzdať sa možno iba existujúceho práva, nie práva, ktoré môže vzniknúť (vznikne) až v budúcnosti. V prípade vzdania sa práva, ktoré vznikne v budúcnosti, je dohoda o vzdaní sa práva neplatná. Ustanovenie zákona, že sa nemožno vzdať práv, ktoré vzniknú v budúcnosti, má kogentný charakter a takáto dohoda medzi účastníkmi je neplatná pre rozpor so zákonom podľa § 39 OZ. Ak by zmluva o nájme nebola podpísaná, žalobcovi (sprostredkovateľovi) by ani nevzniklo právo na províziu.
6. Podľa obsahu písomného vyhlásenia urobeného v elektronickej forme pracovníkom žalobcu, Z. I., by podľa okresného súdu mohlo ísť o zmenu zmluvy o sprostredkovaní. Zmluva je dvojstranný právny úkon a žiadna zo strán ju nemôže jednostranne zmeniť bez súhlasu druhej zmluvnej strany. Žalobca a žalovaný sa dohodli, že zmeny a dodatky v zmluve o sprostredkovaní je možné uskutočniť len písomnou formou po súhlase oboch zmluvných strán. K takémuto dvojstrannému písomnému právnemu úkonu - zmene zmluvy, podľa ktorého by sprostredkovateľ nemal právo na províziu v písomnej forme, nedošlo (§ 272 ods. 2 OBZ). Úkon pracovníka žalobcu je jednostranné vyhlásenie v elektronickej forme bez zaručeného elektronického podpisu. Ustanovenie § 272 má kogentný charakter a nemožno sa od neho odchýliť (§ 263 ods. 1 OBZ). Dôsledkom odchýlenia sa od kogentného ustanovenia Obchodného zákonníka je neplatnosť takéhoto právneho úkonu pre jeho rozpor so zákonom (§ 39 OZ vo vzťahu k ustanoveniu § 272 ods. 2 a § 263 ods. 1 OBZ). Podstatnou časťou zmluvy o sprostredkovaní je odplatnosť. Ustanovenie § 642 OBZ má kogentný charakter (§ 263 ods. 2 OBZ) a nie je možné odchýliť sa od základných ustanovení uvedených pre zmluvný typ, čo má za následok neplatnosť takéhoto dojednania pre rozpor so zákonom (§ 39 OZ v spojení s ustanoveniami § 642, 263 ods. 2 OBZ). Z týchto dôvodov podľa okresného súdu nárok žalobcu na zaplatenie provízie nezanikol. Obsah zmluvy o nájme nebytových priestorov uzavretej žalovaným je v zhode s dohodnutými „Heads of terms", ku ktorým žalovaný pristúpil (podpísal ich), a to najmä v časti začatia platenia nájmu, ktoré sa zhoduje so vznikom nájmu a nie je viazané na otvorenie prevádzky žalovaným. Aj v zmluve o sprostredkovaní bola dohodnutá možnosť ďalšej odmeny pre sprostredkovateľa, ak by dojednal „rent free" - obdobie bez platenia nájmu. Toto sa žalobcovi dojednať nepodarilo, právo na odmenu za takéto plnenie mu nevzniklo a ani si ho neuplatnil. Pokiaľ žalovaný nesúhlasil s dojednanými podmienkami v zmluve o nájme nebytových priestorov, nebol nútený ani sankcionovaný za neuzavretie zmluvy o nájme nebytových priestorov. Ak by zmluva o nájme nebola podpísaná, žalobcovi (sprostredkovateľovi) by nevzniklo právo na províziu. Z konania žalovaného je zrejmé, že mal záujem o uzavretie zmluvy o nájme nebytových priestorov a zmluvu aj uzavrel. Vzhľadom na skutkový stav veci a právne posúdenie súdom sa okresný súd nezaoberal ďalšou argumentáciou účastníkov konania (§ 15 OBZ, § 265 OBZ a § 3 OZ), ktorá sa vzhľadom na právne posúdenie veci javila ako nadbytočná a na rozhodnutí vo veci by nič nezmenila. Okresný súd žalobe vyhovel a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi titulom provízie 6.001,99 Eur s úrokom z omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti (17.02.2014), t.j. od 18.02.2014 vo výške základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky zvýšenej o 9 percentuálnych bodov k prvému
dňu omeškania 9,5% ročne (9 + 0,15%). Vo vzťahu k trovám konania okresný súd postupoval podľa § 151 ods. 3 OSP v znení platnom a účinnom do 30.06.2016.
7. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, v podaní jeho právneho zástupcu (č.l. 166-171 spisu). Namietol, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, nedostatočne zistil skutkový stav veci a konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Nesprávne právne posúdenie žalovaný vyvodzoval z toho, že v konaní pred súdom prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že osoba oprávnená konať v mene žalobcu - p. I., sa platne vzdal nároku na províziu zo zmluvy o sprostredkovaní. Okresný súd mal vec posudzovať ako vzdanie sa nároku na odmenu oprávnenou osobou v zmysle § 15 OBZ. Žalovaný uviedol, že nemal možnosť poznať organizačnú štruktúru žalobcu a rozsah poverenia pre jednotlivých zamestnancov žalobcu. Bolo na žalobcovi, aby preukázal rozsah oprávnenia p. I. zastupovať ho a že žalovaný vedel o prekročení rozsahu poverenia; žalobca v tejto časti neuniesol dôkazné bremeno. Žalovaný poukázal na to, že v zmysle § 15 OBZ vzniká tzv. zákonné plnomocenstvo, pričom prekročenie rozsahu poverenia je ako úkon, ktorým je podnikateľ zaviazaný, nutné posúdiť v zmysle zásady autonómie vôle. Podľa žalovaného ustanovenie o nároku na províziu pri sprostredkovateľskej zmluve je ustanovením dispozitívneho charakteru a pripúšťa odchylné dojednanie, preto nie je možné dojednanie medzi splnomocneným zástupcom žalobcu a žalovaným kvalifikovať ako neplatnú dohodu o vzdaní sa budúcich práv podľa ust. § 574 ods. 2 OZ, to by zakladalo nerovnosť medzi subjektmi súkromnoprávneho vzťahu. V danom prípade sa prvostupňový súd nevysporiadal s odkladacou podmienkou účinnosti dohody, ktorá bola stanovená zo strany splnomocneného zástupcu žalobcu a vzťahovala sa na moment podpísania nájomnej zmluvy. Účinky dohody o zániku záväzku žalovaného uhradiť odmenu za poskytnuté služby žalobcu mohli nastať najskôr po splnení odkladacej podmienky, ktorá spočívala v podpísaní nájomnej zmluvy zo strany žalovaného v rozhodný deň. V takom prípade vzdanie sa práva by mohlo na predmetný záväzkový vzťah pôsobiť najskôr od momentu, kedy by takáto dohoda o vzdaní sa práva nadobudla účinnosť (ex nunc). Teda splnomocnený zástupca sa vzdal nároku na províziu s účinnosťou najskôr momentom podpísania nájomnej zmluvy, a teda sa nemožno stotožniť s názorom prvostupňového súdu, že ide o vzdanie sa práv, ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti, preto je podľa ust. § 574 ods. 2 OZ takéto dojednanie neplatné. Žalovaný rovnako v rámci dohody upustil od splnenia podmienok, ktoré pre predmetný nájomný vzťah od počiatku boli pre neho prvoradé a rozhodné a ktoré boli vyjadrené v emailovej správe zo 13.12.2015. Predmetné podmienky, a to najmä dátum prevzatia jednotky, boli potvrdené zo strany splnomocneného zástupcu žalobcu, keď tento vo svojej emailovej správe z totožného dňa prisľúbil ich zapracovanie do nájomnej zmluvy. Podľa žalovaného medzi splnomocneným zástupcom žalobcu a žalovaným došlo v rozhodný deň k uzatvoreniu zmluvy o zániku záväzku žalovaného uhradiť províziu žalobcovi a na druhej strane k zániku záväzku žalobcu, zastúpeného pánom I., dojednať v nájomnej zmluve podmienky rozhodné pre žalovaného. Strany platne uzatvorili dojednanie o zániku záväzku žalovaného na zaplatenie provízie ako výraz svojej slobodne] vôle, čo žalovaný výslovne žiadal od splnomocneného zástupcu žalobcu potvrdiť pre krátkosť času elektronicky, teda spôsobom, ktorým obvykle spolu komunikovali a ktorý by fakticky preukazoval vôľu žalobcu vzdať sa provízie ako satisfakcia za nesplnenie záväzku žalobcu riadne a včas. Žalovaný bol názoru, že zmluvy sa majú dodržiavať, a to aj vtedy, ak by takáto zmluvy bola pre niektorú zo strán nevýhodná. Poukázal na výpoveď p. O., ktorý uviedol, že v krátkej dobe po uzatvorení dohody mu p. I. mal oznámiť, že sa v mene žalobcu mal vzdať nároku na províziu. V zmysle ust. § 33 ods. 1 druhá veta OZ, ak však splnomocniteľ neoznámi osobe, s ktorou splnomocnenec konal, svoj nesúhlas bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o prekročení oprávnenia dozvedel, platí, že prekročenie schválil. Z vykonaného dokazovanie podľa žalovaného vyplynulo, že od momentu, kedy sa žalobca dozvedel, že p. I. sa vzdal nároku na províziu, do momentu doručenia vyjadrenia žalovaného žalobcovi, že predmetnú faktúru odmieta uhradiť, nikto neoznámil žalovanému prípadné prekročenie právomoci splnomocneného zástupcu. Pokiaľ došlo zo strany p. I. k prekročeniu oprávnenia konať za žalobcu, je z tohto konania zaviazaný sám. S poukazom na uvedené žalovaný namietol svoju pasívnu legitimáciu. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu zmenil tak, že žalobu zamietne, alebo rozsudok zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a zaviazal žalobcu na úhradu trov konania.
8. K doručenému odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca v písomnom podaní jeho právneho zástupcu (č.l. 173-177 spisu). Napadnutý rozsudok označil za vecne správny, vychádzajúci zo správneho a úplného skutkového i právneho posúdenia veci. Zopakoval argumentáciu použitú pred súdom prvej inštancie, zdôraznil, že žalovaný v rámci daného obchodného prípadu nekonal v súlade s dobrými mravmi, so zásadami poctivého obchodného styku a so štandardnými obchodnými zvyklosťami, aby si
znížil náklady a vyhol sa zaplateniu provízie pre CBRE. Z dokazovania vyplynulo, že žalovaný poznal a vie ako funguje štruktúra žalobcu a nepoznal za žalobcu len p. Z. I.; žalovaný dlhodobejšie spolupracuje so žalobcom. Podľa žalobcu došlo k splneniu podmienok dojednaných v sprostredkovateľskej zmluve pre vyplatenie žalovanej odmeny sprostredkovateľa. Žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania, ktoré vyčíslil.
9. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) postupom v medziach podľa § 379 ods. 1 CSP, § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania s odkazom na ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario a verejným vyhlásením rozsudku za splnenia podmienok podľa § 219 ods. 1, 3 CSP v spojení s § 378 ods. 1 CSP napadnutý rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správne rozhodnutie.
10. Primárne v procesnej rovine krajský súd uvádza, že aj keď odvolacie konanie začalo podaním odvolania žalovaného 31.08.2015 (č.l. 165 spisu), v odvolacom konaní bolo od 01.07.2016 postupované podľa zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP"), ktorý zrušil zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení platnom a účinnom do 30.06.2016 (§ 473 CSP). Vyplýva to z ust. § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
11. Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
12. Odvolací súd sa s odkazom na vyššie citovanú právnu úpravu nemohol zaoberať novotami, ktoré v rámci prostriedkov procesnej obrany žalovaný ako odvolateľ nepoužil v konaní pred súdom prvej inštancie, tak ako ich formuloval v podanom odvolaní. Išlo o jeho argumentáciu, že v danom prípade sa súd prvej inštancie nevysporiadal s odkladacou podmienkou účinnosti tvrdenej dohody podľa § 574 ods. 2 OZ, ktorá odkladacia podmienka bola podľa žalovaného stanovená zo strany splnomocneného zástupcu žalobcu a vzťahovala sa na moment podpísania nájomnej zmluvy. Z toho žalovaný vyvodzoval, že nešlo o vzdanie sa práv, ktoré môžu nastať až v budúcnosti, s následkom neplatnosti dojednania podľa § 574 ods. 2 OZ. Novotou bola aj argumentácia žalovaného, že pasívna legitimácia v spore nie je na strane žalovaného, ale p. I., ak prekročil oprávnenie konať za žalobcu ako splnomocniteľa, s poukazom na § 33 ods. 1 druhá veta OZ; z dokazovania vyplynulo, že od momentu, kedy sa žalobca dozvedel, že p. I. sa vzdal nároku na províziu žalobcu, do momentu doručenia vyjadrenia žalovaného žalobcovi, že žalovanú faktúru s províziou neuhradí, nikto neoznámil žalovanému prípadné prekročenie právomoci splnomocneného zástupcu. Uvedené argumenty žalovaného zostali bez relevantného vplyvu na rozhodnutie v odvolacom konaní ovládanom systémom neúplnej apelácie. V tomto smere odvolací súd poukazuje i na splnenú poučovaciu povinnosť okresného súdu v zmysle § 120 ods. 4 OSP v znení účinnom do 30.06.2016 (č.l. 41, 53 spisu), pričom žalovaný netvrdil ani nepreukázal v rámci podaného odvolania, že by v štádiu konania pred súdom prvej inštancie nové skutočnosti a nové dôkazy týkajúce sa uvedenej novej argumentácie, nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvej inštancie. Predmetná argumentácia sa pritom netýkala len roviny právneho posúdenia veci, ale aj roviny skutkovej.
13. Podľa § 379 CSP, odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a) od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b) ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov, c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
14. Podľa § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.
15. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
16. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
17. Krajský súd uvádza, že základom jeho potvrdzujúceho rozhodnutia bola vyššie citovaná právna úprava. Prejednaním veci len v rámci a z tých dôvodov, ktoré žalovaný vymedzil v odvolaní a ktoré mali väzbu na zistený uzavretý skutkový stav veci podľa výsledkov dokazovania v prvoinštančnom konaní (§ 379 CSP, § 380 ods. 1 CSP), krajský súd nezistil opodstatnenosť podaného odvolania žalovaného. Okresný súd vykonal v intenciách návrhov účastníkov dostatočné dokazovanie, z neho vyvodil správne skutkové zistenia a rovnako správne vec právne posúdil. Vzhľadom na konštatovanie vecnej správnosti napadnutého meritórneho výroku rozsudku okresného súdu o zamietnutí žaloby a stotožnenie sa s dôvodmi uvedenými v písomnom vyhotovení rozsudku okresným súdom k tomuto meritórnemu výroku napadnutého rozsudku, krajský súd za aplikácie ust. § 387 ods. 1 CSP odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu v predmetnej časti. Z titulu aplikácie § 387 ods. 2 CSP v spojení s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. IV. ÚS 350/09 a rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2 Cdo 170/2005, pri potvrdení rozhodnutia okresného súdu nie je potrebné, aby krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku zopakoval tie závery napadnutého rozsudku okresného súdu, s ktorými sa stotožňuje, pretože odôvodnenia a rozhodnutia prvostupňového súdu a odvolacieho súdu tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08), a tým je postačujúce len odkázať cez § 387 ods. 2 CSP (do 30.06.2016 cez § 219 ods. 2 OSP) na odôvodnenie obsiahnuté v napadnutom rozsudku okresného súdu. V zásade sa odvolací súd môže obmedziť len na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu.
18. Odvolací súd uvádza, že preskúmaním postupu v konaní pred súdom prvej inštancie a odvolaním napadnutého rozsudku okresného súdu bolo konštatované, že napadnutý rozsudok okresného súdu i v rovine odôvodnenia je koherentný so zákonnou úpravou správne aplikovanou a interpretovanou okresným súdom na zistený skutkový stav tak ako vyplynul z dokazovania dostatočne vykonaného pre možnosť rozhodnutia vo veci samej. V napadnutom rozsudku pritom okresný súd poskytol odpoveď na všetky kľúčové otázky sporovej právnej veci, preto nebol priestor pre odvolací súd pre iný záver, v rámci odvolacieho konania limitovaného rozsahom a dôvodmi odvolania žalovaného, než aby napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správne rozhodnutie, napriek odvolacím námietkam žalovaného, vyjadreným vo včas podanom odvolaní (č.l. 166-171 spisu), potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 CSP. Odvolací súd zvýrazňuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (pozri napr. III. ÚS 209/04). Aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP") vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 Dohovoru zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno ho chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutie, vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 Dohovoru, možno posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného prípadu. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higins c. Francúzsko z 19. februára 1998). (pozri Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. IV. ÚS 345/2012-30 zo dňa 26.11.2012). Uvedené kritéria pre dostatočné odôvodnenie napadnutý rozsudok okresného súdu splnil.
19. Za aplikácie ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd len na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie považuje za potrebné uviesť nasledovné.
20. Pokiaľ odvolateľ namietal, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav, tak tento odvolací dôvod nekonkretizoval. Uvedené konštatovanie sa týka rovnako i námietky, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Z obsahu podaného odvolania pritom vyplýva, že odvolacie dôvody, ktorými sa odvolací súd mohol zaoberať, spočívali v rovine právneho posúdenia veci, pričom žalovaný mal odlišné nazeranie na právne hodnotenie skutkového
stavu zisteného pred súdom prvej inštancie, než ktoré tvorilo základ meritórneho rozhodnutia. Okresný súd sa pritom zaoberal a dal relevantnú odpoveď na všetky skutkové a právne otázky potrebné pre rozhodnutie vo veci samej. Cez odvolacie dôvody žalovaného nemal odvolací súd priestor pre iné hodnotenie veci, než ktoré vykonal okresný súd, pričom neboli zistené dôvody pre zmenu či zrušenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.
21. K námietke žalovaného o nesprávnom právnom posúdení veci odvolací súd dopĺňa, že pod vecou je potrebné rozumieť predmet konania a s ním súvisiace prejudiciálne otázky. Pod nesprávnym právnym posúdením veci treba rozumieť pochybenie súdu spočívajúce v tom, že na zistený skutkový stav neaplikoval príslušnú právnu normu alebo aplikoval nesprávnu právnu normu alebo aplikoval síce správnu právnu normu, ale jej obsah interpretoval nesprávne alebo právnu normu síce interpretoval správne, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval. V danom prípade však napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie nevychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Okresný súd vo vzťahu k posúdeniu uplatneného nároku žalobcu správne aplikoval a interpretoval právne normy, citované v odôvodnení napadnutého rozsudku a pokiaľ dospel k záveru o dôvodnosti žaloby, tak odvolací súd sa s týmito závermi a dôvodmi prijatia týchto záverov, tak ako dostatočne vysvetlil okresný súd v napadnutom rozsudku, stotožnil.
22. V konečnom dôsledku teda žalobca uniesol svoje dôkazné bremeno o tom, že mu vznikol nárok na zaplatenie odmeny sprostredkovateľa fakturovanej pod č. 2014200004 so splatnosťou 17.02.2014 na sumu 6.001,99 Eur, v zmysle doloženej Rámcovej zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 22.08.2013 (č.l. 4 a nasl. spisu) a že tento nárok ku dňu rozhodovania vo veci samej nezanikol. Z tohto relevantného záveru potom okresný súd vecne správne rozhodol, ak žalobe žalobcu vyhovel a odvolací súd predmetné rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil za aplikácie § 387 ods. 1, 2 CSP. Pre úplnosť a aj vo všeobecnej rovine považuje odvolací súd za vhodné k otázke dôkazného bremena tiež uviesť, že nepochybne dôkazné bremeno v danom sporovom konaní bolo primárne na strane žalobcu. Procesno- právnym následkom (ne)unesenia dôkazného bremena sporovej strany je jej (ne)úspech v spore. Pod vyhodnotením dôkazov je treba rozumieť aj zhodnotenie absencie dôkazov (vedúce k neuneseniu dôkazného bremena). Ak súd rozhoduje v situácii dôkaznej núdze buď v dôsledku absencie dôkazov ako takej, napr. neexistencia, strata, zničenie listín, úmrtie svedka) alebo v dôsledku ich neoznačenia, nedoloženia sporovou stranou, dopad, neúspech sa pričíta tej strane sporu, na ktorej leží podľa predpisov hmotného práva dôkazné bremeno. Zodpovednosť za preukázanie skutočností, ktoré musí sporová strana preukázať, zásadne určuje hmotno-právna norma, ktorá je na sporový vzťah aplikovaná. Z nej potom vyplýva i to, kto je nositeľom dôkazného bremena, teda ktorá zo sporových strán je povinná stanovený okruh skutočností preukázať (k tomu obdobne uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo 78/2010 z 23. mája 2012). Uvedené rovnako platí i v prípade, že dôkazy nie sú produkované v predpísanom procesnom štádiu prvoinštančného konania.
23. Odvolací súd dodáva, že každý, kto sa domáha svojho nároku na súde v civilnom sporovom konaní, si musí byť vedomý, že súd rozhoduje na základe skutkového stavu veci, tak ako vyplynie z vykonaného dokazovania (§ 150 CSP, § 215 CSP), pričom právo na prístup k súdu, právo na súdnu ochranu nemožno stotožňovať s právom na úspech v konaní.
24. K odvolacej námietke v rovine právneho hodnotenia, že okresný súd mal aplikovať aj ust. § 15 OBZ, odvolací súd len pre úplnosť dodáva, že tento argument žalovaného nebol dôvodný. Základom, a to tak skutkovým ako aj právnym, pre obchodný záväzkový vzťah účastníkov, bola nepochybne zmluva o sprostredkovaní a z jej obsahu jednoznačne vyplynulo vymedzenie konania Z. I. vo vzťahu k žalovanému, len v prípade akéhokoľvek zasielania alebo doručovania písomností alebo dokumentov týkajúcich sa zmluvy, čo však nemožno vzťahovať na rozhodovanie a urobenie právnych úkonov za žalobcu o obligatórnych zmluvných otázkach predmetnej rámcovej zmluvy; v tomto smere okresný súd správne poukázal na odplatnosť zmluvy ako esenciálnu náležitosť rámcovej zmluvy, podmieňujúcu platnosť jej uzavretia. V zmluvných otázkach ako takých bol na strane sprostredkovateľa v zmluve riadne označený žalobca a v jeho mene konajúci konateľ Joern Elkjaer Holm. Z dokazovania tiež vyplynulo, že medzi sporovými stranami nešlo o jediný obchodný prípad obdobného charakteru a aj z okolností danej veci bolo zrejmé, že žalovanému mohlo a malo byť zrejmé, že vzdanie sa práva na províziu za vykonané sprostredkovanie nájmu, nebolo úkonom, ku ktorému obvykle zo strany realitného agenta (makléra) dochádza. Z uvedeného aplikácia ust. § 15 OBZ na daný prípad nebola dôvodná. Nepochybne zo strany Z. I. išlo o exces, ku ktorému došlo 17.12.2013 v rámci e-mailovej korešpondencie so žalovaným.
Okresný súd však správne považoval za právne relevantné nedodržanie zmluvne dojednanej formy pre zmenu zmluvy, spočívajúcej vo svojej podstate vo vylúčení odplatnosti zmluvy a tiež neplatnosť takého úkonu za žalobcu, ktorý sa týkal vopred sa vzdania práva, ktoré malo vzniknúť až v budúcnosti. Nemohlo dôjsť z obdobných dôvodov, ako vysvetlil už okresný súd v napadnutom rozsudku, ani k platnému dojednanie odkladacej podmienky. Pokiaľ ide o poukaz žalovaného na ust. § 33 ods. 1 OZ, tak odvolací súd, napriek novotám v odvolaní, pre úplnosť uvádza, že nesúhlas so vzdaním sa práva na províziu bolo možné vyvodiť z celého konania žalobcu, ktorý 03.02.2014 vystavil faktúru č. 2014200004 so splatnosťou 17.02.2014 na sumu 6.001,99 Eur (provízia 5.001,66 Eur a DPH 1.033 Eur), žalovaného vyzýval na jej úhradu a napokon 25.08.2014 nárok na zaplatenie provízie uplatnil na súde. Relevantné však bolo, že k platnému úkonu vzdania sa práva na províziu nedošlo z viacerých právnych dôvodov, uvádzaných okresným súdom v odôvodnení napadnutého rozsudku, preto nemohli nastať ani žiadne dodatočné právne následky spočívajúce v právnej domnienke podľa § 33 ods. 1 OZ.
25. Napokon odvolací súd k argumentácii žalobcu v odvolaní podporne a primerane poukazuje i na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 23.11.2010, sp. zn. 5 Cdo 218/2010, v zmysle ktorého do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu vyhodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03). Odvolací súd k tomu opätovne poznamenáva, že pod pojmom účastník konania je v civilnom sporovom súdnom konaní potrebné (od 01.07.2016) rozumieť sporovú stranu (žalobca, žalovaný).
26. Z dôkaznej situácie v prvoinštančnom konaní vo väzbe na vyvodené závery tak okresného ako i krajského súdu bolo v odvolacom konaní rozhodnuté o potvrdení napadnutého rozsudku okresného súdu tak v meritórnom výroku ako i v na ňom závislom výroku vo vzťahu k trovám konania (§ 387 ods. 1, 2 CSP).
27. O náhrade trov tohto odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP, podľa ktorého, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie, v spojení s § 255 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol plne úspešný žalobca, ktorý v súvislosti s týmto konaním uskutočnil návrh na priznanie trov odvolacieho konania, preto mu bola výrokom II. priznaná plná náhrada odvolacích trov.
28. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
29. Toto rozhodnutie prijal odvolací súd v senáte pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Podľa § 419 CSP, proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Podľa § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Podľa § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Podľa § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Podľa § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Podľa § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.