Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6CoPr/3/2022

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Radomského a členov senátu JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Viery Zoľákovej, v spore žalobkyne: C. Š., X., XX.XX.XXXX, L. F.. X. XXX/XX, XXX XX R., právne zastúpenej JUDr. Viktorom Novýsedlákom, advokátom, so sídlom Šrobárova 2668/21, 058 01 Poprad, IČO: 42029538, proti žalovanému: SKLO - KRIŠTAL, spol. s r.o., so sídlom Široká 1920/2, 058 01 Poprad - Veľká, IČO: 36 458 007, právne zastúpenému JUDr. Mariánom Kollárom, advokátom, so sídlom Mnoheľova 22, 058 01 Poprad, IČO: 31957285, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Poprad, č. k. -212 z 19. mája 2022 takto jednohlasne

rozhodol:

Zrušuje uznesenie a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou Okresnému súdu Poprad 27. apríla 2020 domáhala určenia, že okamžité skončenie pracovného pomeru žalovaného z 31. marca 2020 dané jej podľa a doručené jej 3. apríla 2020, je neplatné. Zároveň žiadala, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť jej náhradu mzdy v sume jej priemerného zárobku za čas trvania pracovného pomeru od 17. apríla 2020 až do času, keď jej žalovaný umožní pokračovať v práci a náhradu trov konania. Žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že 1. februára 1999 uzatvorila so žalovaným pracovnú zmluvu, na základe ktorej vznikol pracovný pomer na dobu neurčitú s dohodnutým druhom práce - brúsič skla. Žalovaný jej 3. apríla 2020 doručil dva listy, a to list označený ako „Upozornenie na závažné porušenie pracovnej disciplíny z 30. marca 2020 a list označený ako „Okamžité skončenie pracovného pomeru podľa “ z 31. marca 2020. Má za to, že okamžité skončenie pracovného pomeru je neplatné, pretože v liste označenom ako „Okamžité skončenie pracovného pomeru podľa “ žalovaný vymedzil ako dôvod skončenia pracovného pomeru údajnú krádež majetku zamestnávateľa, ktorej sa mala dopustiť 30. marca 2020 o 10:55 hod. Listom zo 7. apríla 2020 žalovanému písomne oznámila, že trvá na pokračovaní pracovného pomeru, v dôsledku čoho sa domnieva, že pracovný pomer naďalej trvá.

2. O žalobe rozhodol Okresný súd Poprad rozsudkom z 13. septembra 2021, ktorým určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru žalovaného z 31. marca 2020, dané žalobkyni podľa a doručené žalobkyni 3. apríla 2020 je neplatné, vylúčil nárok žalobkyne na náhradu mzdy v sume jej priemerného zárobku za čas trvania pracovného pomeru od 17. apríla 2020 až do času, keď žalovaný umožní žalobkyni pokračovať v práci, na samostatné konanie, vylúčil vzájomný návrh žalovaného, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnankyňu naďalej zamestnával na samostatné konanie a priznal žalobkyni voči žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorej rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

3. Žalobkyňa 28. apríla 2022 doručila Okresnému súdu Poprad návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Žalobkyňa návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia odôvodnila tým, že žalovaný je výlučným vlastníkom pozemku - parcely registra „M.“, parcelné číslo XXX/XX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 167 m2 zapísanej na LV č. XXXX pre k. ú. Y., obec J., pozemku - parcely registra „M.“, parcelné číslo XXX/XX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 78 m2 zapísanej na LV č. XXXX pre k. ú. Y., obec J., stavby - priestoru č. X, ktorý sa nachádza na prízemí stavby so súpisným číslom XXXX označenej ako dielne a zapísanej na LV č. XXXX pre k. ú. Y., obec J., stavby so súpisným číslom XXXX označenej ako dielne, nachádzajúcej sa na parcele registra „M.“, parcelné číslo XXX/X, zapísanej na LV č. XXXX pre k. ú. Y., obec J., pozemku - parcely registra „M.“, parcelné číslo XXX/X, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 244 m2 zapísanej na LV č. XXXX pre k. ú. Y., obec J. a podielovým spoluvlastníkom pozemku - parcely registra „M.“, parcelné číslo XXX/XX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1377 m2 zapísanej na LV č. XXXX pre k. ú. Y., obec J., spoluvlastnícky podiel 20105/35878. Žalovaný sa chce zbaviť jediného majetku, ktorý vlastní v úmysle ukrátiť jej nárok na vyplatenie peňažnej sumy, ktorá je predmetom tohto konania, resp. konania, ktoré bolo vylúčené na samostatné konanie (o náhradu mzdy). V danom prípade existuje reálna obava, že exekúcia jej peňažnej pohľadávky týkajúcej sa náhrady mzdy bude ohrozená, lebo je zrejmé, že žalovaný sa chce zbaviť jediného relevantného majetku, a to nehnuteľnosti. Dôkazom toho je skutočnosť, že žalovaný uzatvoril kúpnu zmluvu, na základe ktorej prebieha vkladové konanie pod Y. XXXX/XXXX. A.. U. O., syn jediného spoločníka a konateľa žalovaného 26. mája 2021 založil obchodnú spoločnosť O. M., R.. K.. S.., ktorá má sídlo v nehnuteľnosti žalovaného zapísanej na LV č. XXXX, pričom jej obchodné meno napovedá, že vyrába rovnaké výrobky ako žalovaný, teda sklenené a kryštálové výrobky. Žalovaný prevádza vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na obchodnú spoločnosť O. M., R.. K.. S... Žalovaný zrejme pôjde do likvidácie alebo konkurzu, pretože nemá žiaden iný majetok. Podľa súvahy žalovaného za účtovné obdobie rok 2021 zverejnenej na webovej stránke finstat.sk žalovaný má v súčasnosti záporné vlastné imanie - 29.392,- eur, čo znamená, že je spoločnosťou v kríze, ktorá je zrelá na vyhlásenie konkurzu a ktorej pasíva z účtovného hľadiska vysoko prevyšujú aktíva. Žalovaný sa v snahe zbaviť sa veriteľov, teda aj jej samotnej zbavuje jediného relevantného majetku.

4. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením zriadil záložné právo v prospech žalobkyne na zabezpečenie pohľadávky žalobkyne vrátane príslušenstva v súdnom konaní vedenom Okresným súdom Poprad pod sp. zn. k nehnuteľnostiam: pozemku - parcele registra „M.“, parcelné číslo XXX/XX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 167 m2 zapísanej na LV č. XXXX pre k. ú. Y., obec J., spoluvlastnícky podiel 1/1, pozemku - parcele registra „M.“, parcelné číslo XXX/XX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 78 m2 zapísanej na LV č. XXXX pre k. ú. Y., obec J., spoluvlastnícky podiel 1/1, stavbe - priestoru č. X, nachádzajúcemu sa na prízemí stavby so súpisným číslom XXXX označenej ako dielne a zapísanej na LV č. XXXX pre k. ú. Y.Á., obec J., spoluvlastnícky podiel 1/1, stavbe so súpisným číslom XXXX označenej ako dielne nachádzajúcej sa na parcele č. XXX/X zapísanej na LV č. XXXX pre k. ú. Y., obec J., spoluvlastnícky podiel 1/1, pozemku - parcele registra „M.“, parcelné číslo XXX/X, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 244 m2 zapísanej na LV č. XXXX pre k. ú. Y., obec J., spoluvlastnícky podiel 1/1 a pozemku - parcela registra „M.“, parcelné číslo XXX/XX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1377 m2 zapísanej na LV č. XXXX pre k. ú. Y., obec J., spoluvlastnícky podiel 20105/356878,

5. Súd prvej inštancie vec posúdil podľa , , , , , , (ďalej aj „“).

6. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie skutkovo odôvodnil tým, že na základe Y.-XXXX/XXXX (kúpna zmluva) je vyznačená plomba pri viacerých nehnuteľnostiach, konkrétne pri parcele č. XXX/XX a parcele č. XXX/X zapísaných na LV č. XXXX pre k. ú. Y., parcele č. XXX/XX zapísanej na LV č. XXXX pre k. ú. Y. a parcele č. XXX/XX zapísanej na LV č. XXXX pre k. ú. Y.. Podľa údajov uverejnených na webovej stránke finstat.sk za rok 2021 žalovaný je v mínuse 23.068,- eur, vlastný kapitál žalovaného predstavuje

- 29.392,- eur a celková zadĺženosť žalovaného zodpovedá 180,90 %. Žalovaný v roku znížil stratu o 17 % na - 23.068,- eur a tržby mu vzrástli o 54 % na 53.186,- eur. Podľa výpisu z obchodného registra bola k 26. máju 2021 zapísaná do obchodného registra obchodná spoločnosť O. M., R.. K.. S.., A.: XX XXX XXX, R. R. Š. XXXX, J., spoločníkom a konateľom ktorej je A.. U. O..

7. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil tým, že mal preukázanú potrebu nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, keďže žalobkyňa preukázala existenciu právneho vzťahu medzi ňou a

žalovaným. V danej veci je predmetom vo veci samej získanie judikovanej peňažnej pohľadávky v zmysle ustanovenia , teda rozhodnutím súdu, že skončenie pracovného pomeru zo strany žalovaného je neplatné je judikované a tým u žalobkyne vzniká nárok na náhradu mzdy v minimálnej miere dvanásť mesiacov a nariadením zabezpečovacieho opatrenia bude právo žalobkyne súdom chránené. Za okolnosti, keď existuje meritórne rozhodnutie hoci zatiaľ neprávoplatné, má zabezpečovacie opatrenie zmysel. Zabezpečovacie opatrenie nariadil za účelom zabezpečenia majetku pred hrozbou možného zmarenia exekúcie, predmetom ktorej by bolo vymoženie peňažnej pohľadávky, na základe budúceho výkonu exekučným titulom, súdnym rozhodnutím vo veci samej (doslovná citácia rozhodnutia súdu prvej inštancie). Za rozhodujúce považuje osvedčenie obavy z ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia a táto obava je reálna a hrozí bezprostredne. Obavy boli osvedčené zapísaním plomby na listoch vlastníctva, keďže žalovaný uzatvoril kúpnu zmluvu na predaj svojich nehnuteľností a vkladové konanie je vedené pod Y. XXXX/XXXX. V prípade, že žalovaný sa majetku zbaví, existuje vážna obava, že exekúcia bude ohrozená, preto je namieste nariadiť zabezpečovacie opatrenie a zriadiť na týchto nehnuteľnostiach záložné právo. Reálnosť obavy spočíva tiež v tom, že syn jediného spoločníka a konateľa žalovaného A.. U. O. si založil 26. mája 2021 obchodnú spoločnosť O. M., R.. K.. S.. s rovnakým sídlom Š. XXXX, J. ako je nehnuteľnosť žalovaného zapísaná na LV č. XXXX pre k. ú. Y., pričom aj obchodné meno tejto obchodnej spoločnosti napovedá, že vyrába rovnaké výrobky ako žalovaný, teda sklenené a kryštálové výrobky. Žalovaný prevádza vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na obchodnú spoločnosť O. M., R.. K.. S.. a zrejme pôjde do likvidácie alebo konkurzu, pretože nemá žiaden iný majetok. Teda boli splnené kumulatívne podmienky na vydanie zabezpečovacieho opatrenia, a to hodnoverne opísané skutočnosti odôvodňujúce dôvodnosť a trvanie nároku (peňažnej pohľadávky) a uvedené skutočnosti, ktoré žalobkyňa aj dokladovala. Podmienky boli naplnené súčasne. Výsledkom správania žalovaného môže byť poškodenie záujmov žalobkyne. Dotknuté nehnuteľnosti sú spôsobilými predmetmi záložného práva a sú prevoditeľné, teda sú splnené podmienky na to, aby bolo na nich zriadené záložné právo a na to, aby mohlo dôjsť k speňaženiu zálohu. Súd zohľadnil aj zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov žalovaného vo vzťahu k náhrade mzdy, aby nevznikol celkom zjavný nepomer.

8. Proti uzneseniu podal včas odvolanie žalovaný, a to z dôvodov uvedených v ust. , , a , teda, že neboli splnené procesné podmienky, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. K odvolacej námietke, že neboli splnené procesné podmienky tvrdil, že súd 13. septembra 2021 rozhodol o žalobe medzitýmnym rozsudkom, v dôsledku čoho je nutné postup súdu vyhodnotiť ako nezákonný, lebo vyhlásenie medzitýmneho rozsudku len vo vzťahu k okamžitému skončeniu pracovného pomeru a vylúčenie výrokov II. a III. nevytvorili zákonný priestor na rozhodovanie v ďalšom samostatnom konaní. Nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie v posúdení nároku žalovanej strany podľa (ďalej len „“) ako inštitút neexistujúceho vzájomného návrhu podľa ustanovení na samostatné konanie len znásobilo nesprávnosť a nezákonnosť vyhláseného medzitýmneho rozsudku, lebo tento nárok musí byť súčasťou konania o určenie platnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru. Vyhlásením takéhoto nezákonného rozsudku 19. mája 2022 nemohli vzniknúť také zákonné procesné podmienky, aby bolo možné nariadiť toto zabezpečovacie opatrenie podľa . Namietané nesprávne skutkové zistenia vzhliadol v tom, že žalobkyňa nesplnila predpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nielen v tom, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia neobsahuje zákonné náležitosti, ale na zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia musí existovať reálna a vymožiteľná pohľadávka, čiže v danej súvislosti nemohla osvedčiť ani existenciu obavy z budúceho zmarenia exekúcie bez osvedčenej pohľadávky. Preto bolo povinnosťou žalobkyne najneskôr 13. septembra 2021 ustáliť výšku celkovej istiny, lebo predchádzajúce ustálenie výšky žalovanej náhrady ako mesačnej mzdy z 15. mája 2020 v sume 559,94 eur bolo nedostatočné. Určenie takejto neurčitej istiny je vo výroku rozsudku nevykonateľné. Taktiež žalobkyňa mala v samotnom návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia uviesť konkrétnu peňažnú pohľadávku špecifikovanú tak, aby bolo možné identifikovať, že tento peňažný nárok trvá a je dôvodný. Má za to, že žalobkyňa neosvedčila splnenie zákonných predpokladov na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, lebo osvedčenie nároku na konkrétnu istinu žalobkyňou nie je ešte dané. Zároveň zdôraznil, že osvedčenie štvrtej zákonnej podmienky, ktorou je existencia obavy z ohrozenia exekúcie budúceho rozhodnutia nie je v danej veci vôbec splnené. Dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný

výkon rozhodnutia mohol byť ohrozený. Ani existencia dlhu ešte sama osebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, či už voči navrhovateľovi zabezpečovacieho opatrenia alebo voči tretej osobe a uvedené nemožno bez ďalšieho usudzovať ani zo zistenia, že nehnuteľnosť, na ktorú má zabezpečovacie opatrenie doliehať, je jeho jediným oficiálnym nehnuteľným majetkom. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený patrí predovšetkým také konanie dlžníka, dôsledkom ktorého je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom exekúcie postihnúť alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery. Nič také však žalobkyňou osvedčené nebolo. Z hľadiska naplnenia zákonnej dikcie o existencii obavy, že exekúcia bude ohrozená, by bola situácia iná, ak by sa zbavoval svojho majetku bez náležitej protihodnoty (čo však taktiež osvedčené nebolo). Žalobkyňa účelovo vytrhla z celkového kontextu jednotlivé informácie z prehľadov finstat.sk o ňom do takej negatívnej ekonomickej situácie, že pôjde do likvidácie alebo do konkurzu, lebo nemá žiadny iný majetok. Súčasné záporné vlastné imanie - 29.392,- eur preto podľa žalobkyne znamená, že ide o spoločnosť v kríze, ktorá je zrelá na vyhlásenie konkurzu a ktorej pasíva vysoko prevyšujú z účtovného hľadiska aktíva. Ide o absolútne nepravdivé tvrdenie, podobne ako konštatovanie, že sa žalovaný zbavuje jediného relevantného majetku v snahe zbaviť sa veriteľov a teda aj žalobkyne. Takéto tvrdenie nezodpovedá reálnemu stavu jeho aktív a pasív k 31. decembru 2021, keďže súd prvej inštancie nevzal do úvahy, že v zmysle kúpnej zmluvy je obchodná spoločnosť O. M., R.. K.. S.. za prevod nehnuteľností povinná zaplatiť zmluvnú kúpnu cenu, a preto bolo namieste, aby súd v rámci jeho aktív prihliadol aj na hodnotu zaplatenej kúpnej ceny, ale ani to, že celkové výnosy za roky 2019 až 2021 zodpovedajú celkovej ekonomickej a spoločenskej situácii v Slovenskej republike a Európskej únii. Na strane jeho aktív doposiaľ existujú nezaplatené pohľadávky obchodných partnerov vo výške 4.119,- eur a je potrebné brať do úvahy aj stav hnuteľného majetku vo výške 20.212,- eur, stav výrobkov na sklade v hodnote 19.418,- eur a stav zásob a surovín v hodnote 1.030,- eur. Rovnako sa súd vôbec nezaoberal tým, že má splnené všetky záväzky voči Slovenskej republike a obchodným partnerom. Záväzok vyplývajúci z úverov vo výške 10.449,- eur riadne spláca a suma 38.057,- eur predstavuje jeho záväzok voči výlučnej spoločníčke. Z týchto dôvodov bolo povinnosťou súdu prvej inštancie objektívne osvedčovať domnienky žalobkyne, lebo neexistujú žiadne zákonné predpoklady na likvidáciu spoločnosti podľa a nasl. (ďalej len „“) za účelom uspokojenia nárokov veriteľov. Žalobkyňa nepreukázala existenciu právnych titulov neuspokojených veriteľov, ktoré by vytvárali zákonný rámec na vykonanie likvidácie. Podobne v zmysle ustanovenia a nasl. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov nie je dlžníkom v úpadku, lebo nie je platobne neschopný a ani predĺžený, v dôsledku čoho neexistuje zákonná možnosť na podanie návrhu zo strany veriteľov na vyhlásenie konkurzu. Takisto bolo povinnosťou súdu prvej inštancie pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia objektívne zvažovať, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný žalobkyňou osvedčenému porušeniu jej práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu). Túto zásadu je nutné zohľadniť aj pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, ako aj pokiaľ ide o pohľadávku, na zabezpečenie ktorej súd nariaďuje zabezpečovacie opatrenie. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia tak nesmie vzniknúť celkom zjavný nepomer a musí sa rešpektovať zásada a požiadavka proporcionality, zmyslom ktorej je, aby zriadením záložného práva zabezpečovacím opatrením nebola spôsobená ujma na jeho základných právach a aby takáto ujma nebola neprimeraná sledovanému cieľu. V danej veci ešte nebola ustálená hodnota pohľadávky, t. j. hmotnoprávneho nároku, ktorému by sa mala poskytnúť ochrana prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia. Hodnota nehnuteľností, ku ktorým bolo na základe návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zriadené záložné právo súdom prvej inštancie, ostala úplne nepovšimnutá, a to nielen v samotnom návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ale hlavne v rozhodnutí súdu prvej inštancie. Na základe uvedených skutočností žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako nezákonné a neodôvodnené zrušil a aby rozhodol o trovách odvolacieho konania v prospech žalovaného.

9. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadrila žalobkyňa, ktorá uviedla, že je nepochybné, že má v súdnom konaní uplatnený nárok na peňažnú pohľadávku, ktorá síce zatiaľ nie je číselne identifikovaná, avšak aj bez takéhoto určenia je vykonateľná v zmysle nariadeného zabezpečovacieho opatrenia, pričom nie je pravdivé tvrdenie žalovaného, že bez presného číselného vyjadrenia výšky pohľadávky nie je možné nariadiť zabezpečovacie opatrenie, ktorým bude zriadené záložné právo na nehnuteľnosti. Takisto nie je pravdivé tvrdenie žalovaného, že medzi ňou a žalovaným neexistuje žiaden právny vzťah, pretože je zrejmé, že je medzi nimi vzťah v hmotnoprávnej rovine ako veriteľ a dlžník a v procesnoprávnej rovine ako žalobkyňa a žalovaný a v prípade, že súd v samostatnom konaní uloží žalovanému povinnosť

zaplatiť jej pohľadávku, tak vzniká nebezpečenstvo ohrozenia exekúcie, pokiaľ sa žalovaný zbaví svojho relevantného majetku podliehajúceho exekúcii. Za veľmi pravdepodobné považuje, že jediným dôvodom založenia obchodnej spoločnosti O. M., R.. K.. S.. je presunutie majetku žalovaného na túto novovytvorenú obchodnú spoločnosť za účelom ukracovania veriteľov žalovaného. Žalovaný nepredložil kúpnu zmluvu, ani doklad či a v akej výške bola reálne zaplatená kúpna cena. Pokiaľ by bolo pravdivé tvrdenie žalovaného, že kúpnou zmluvou, vklad ktorej bol vykonaný pod Y. XXXX/XXXX, nedošlo k reálnemu zníženiu majetku žalovaného, tak by nemal problém predložiť kúpnu zmluvu, uviesť výšku kúpnej ceny a doložiť doklad o zaplatení tejto kúpnej ceny. Len tak by bolo verifikovateľné tvrdenie žalovaného o nezmenšení jeho majetku, keby preukázal, že za nehnuteľností, ktoré odpredal, obdŕžal trhovú cenu týchto nehnuteľností. To, že žalovaný sa v odvolaní relevantne nevyjadril k zápornému vlastnému imaniu vo výške - 29.392,- eur, podľa nej znamená, že obchodný majetok žalovaného je menší ako všetky jeho záväzky, a teda ide o spoločnosť v kríze, ktorá nie je schopná plniť si svoje záväzky. Na základe uvedených skutočností žalobkyňa navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil.

10. Žalovaný nepodal k vyjadreniu žalobkyne odvolaciu repliku.

11. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa , preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia a nasl. bez nariadenia pojednávania (v zmysle ustanovenia a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.

12. V zmysle ustanovenia zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

13. Odvolací súd poukazuje na to, že zmyslom zabezpečovacieho opatrenia je ochrana peňažného nároku veriteľa voči dlžníkovi pre prípad existencie obavy, že budúca exekúcia bude zmarená. Zabezpečovacie opatrenie má tak posilniť istotu veriteľa, že v prípade úspechu v konaní si bude môcť svoju pohľadávku voči dlžníkovi uspokojiť výkonom záložného práva. Žalobca musí osvedčiť v prvom rade existenciu nároku v podobe existencie peňažnej pohľadávky a v druhom rade existenciu obavy z ohrozenia exekúcie budúceho rozhodnutia. Taktiež je povinný vymedziť predmet, vo vzťahu ku ktorému žiada zriadiť záložné právo. Dokazovanie má v tomto konaní povahu osvedčovania. Uvedené znamená, že sa na základe dostupných dôkazných prostriedkov zisťujú relevantné skutočnosti, pričom sa nemusí dodržať formalizovaný postup procesného dokazovania. Osvedčenie teda znamená, že súd pomocou žalobcom predložených dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti, prostredníctvom ktorých sa mu daný nárok vzhľadom na všetky okolnosti prejednávanej veci javí ako nanajvýš pravdepodobný.

14. Pokiaľ žalovaný namietal, že na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia neboli splnené procesné podmienky, odvolací súd konštatuje, že pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je irelevantné, či pred jeho nariadením bolo o nárokoch uplatnených sporovými stranami rozhodnuté rozsudkom (či je pohľadávka judikovaná alebo nie je judikovaná), ako aj to, či rozsudok, ktorým bolo o týchto nárokoch rozhodnuté je rozsudkom konečným alebo medzitýmnym. Podstatným je, či sa jedná o peňažný nárok ktorému sa má poskytnúť ochrana a či tento nárok stále trvá a je ho možné považovať za dôvodný.

15. Rovnako ako nedôvodnú hodnotí odvolací súd námietku žalovaného, že žalobkyňa neosvedčila existenciu obavy z ohrozenia exekúcie na základe budúceho rozhodnutia. Žalobkyňa doručila súdu prvej inštancie ako prílohy návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia výpisy z listov vlastníctva k dotknutým nehnuteľnostiam, na ktorých sú vyznačené plomby na základe Y.-XXXX/XXXX (Kúpna zmluva), prehľad o žalovanom uverejnený na webovej stránke finanstat.sk a výpis z obchodného registra obchodnej spoločnosti O. M., R.. K.. S.., ktorými existenciu obavy z ohrozenia exekúcie aj podľa názoru odvolacieho súdu dostatočne osvedčila. Naopak, skutočnosti, na ktoré poukazoval žalovaný a ktorými sa snažil spochybniť listinné dôkazy predložené žalobkyňou, zostali len v rovine tvrdenia, pretože žalovaný súdu nepredložil žiadny listinný dôkaz, ktorým by svoje tvrdenia preukázal.

16. Za opodstatnenú však považuje odvolací súd námietku žalovaného, že žalobkyňa mala v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia ustáliť celkovú výšku istiny, nakoľko výška pohľadávky žalobkyne,

ktorá má byť zabezpečená záložným právom zriadeným zabezpečovacím opatrením má byť adekvátna hodnote majetku žalovaného, na ktorom bude zabezpečovacím opatrením zriadené záložné právo v prospech žalobkyne.

17. Avšak v danej veci nielenže žalobkyňa vôbec nevyčíslila hodnotu svojej pohľadávky, ale aj hodnota nehnuteľností, ku ktorým bolo na základe návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zriadené záložné právo súdom prvej inštancie, ostala úplne nepovšimnutá, a to nielen v samotnom návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ale hlavne v rozhodnutí súdu prvej inštancie, na čo žalovaný takisto poukazoval v odvolaní.

18. Zároveň má však odvolací súd za to, že je potrebné brániť sa vnímaniu proporcionality ako používaniu vyvažovania (balancing), ktorého podstatou by malo byť pomerovanie abstraktných práv aplikovaných v štandardizovaných prípadoch. Proporcionalita (etymologicky z latinského „pro portio“) ako vyváženosť a pomernosť vytvára vzťah medzi viacerými prvkami. V práve je proporcionalita spojovaná vždy s istým stupňom racionality a náväzne so samotnou spravodlivosťou. Pri rozhodovaní vo veci a hodnotení dôkazov zohráva zásadnú rolu, či súdne rozhodnutie nezasahuje do základných práv a slobôd vo väčšej miere, než je potrebné. V úvahe súdu následne vyvoláva rovnicu smerujúcu k riešeniu kolízií medzi jednotlivými princípmi. Stret je nutné riešiť cestou optimalizácie, keď jedno právo dočasne „ustúpi“ inému, pričom však nie je negované. Nastoľovaná spravodlivosť má zabezpečiť maximalizovaný rozsah aplikácie oboch práv. Teda účelom súdneho rozhodnutia v ktorom sa aplikuje proporcionalita je dosiahnuť optimalizáciu v miere naplnenia viacerých kolidujúcich princípov, ktoré sú však prima facie rovnocenné. Na margo posudzovaného prípadu je potrebné vychádzať z postulátu, že zásada proporcionality je najmä hermeneutickou štruktúrou a nie kognitívnym vzorcom.

19. V nadväznosti na to odvolací súd uvádza, že proporcionalita predstavuje spravodlivú únosnosť, ktorá hľadá reláciu medzi účelom a prostriedkom. Pri teste proporcionality sa zohľadňuje kritérium vhodnosti, kde súd skúma, či inštitút obmedzujúci určité základné právo umožňuje dosiahnuť stanovený cieľ. Taktiež skúma kritérium potrebnosti, resp. nutnosti, kde súd skúma, či by dosiahnutie stanoveného cieľa mohlo byť dosiahnuté inými opatreniami umožňujúcimi dosiahnutie rovnakého cieľa, avšak takéto opatrenie sa nebude dotýkať základných práv a slobôd. Posledným tretím kritériom je kritérium pomerovania, kde súd porovnáva závažnosť oboch v kolízii stojacich základných práv, čo spočíva v zvažovaní empirických, systémových, kontextových a hodnotových argumentov.

20. Odvolací súd pri posudzovaní zriaďovania záložného práva za účelom zabezpečenia pohľadávky žalobkyne voči žalovanému pri teste proporcionality konštatuje, že pohľadávka žalobkyne zatiaľ nie je riadne judikovaná. Avšak niet pochybností o tom, že pohľadávka žalobkyne je oprávnená a vyplýva jej z pracovnoprávnych nárokov voči žalovanému. Tu možno taktiež konštatovať, že ako bývalá zamestnankyňa žalovaného je, čo do preukázania skutočností ohľadne obavy ohrozenia exekúcie slabšou sporovou stranou, resp. trpí značným informačným deficitom. Rovnako to platí aj pri proporcionalite uplatňovaného nároku žalobkyňou voči žalovaného ohľadne zriadenia sudcovského záložného práva. Pokiaľ mala neproporcionalita zriadenia sudcovského záložného práva k majetku žalovaného spočívať vo výške judikovanej pohľadávky žalobkyne a hodnote majetku žalovaného, ktorým sa má táto pohľadávka zabezpečiť, bolo práve na ťarche žalovaného, aby súdu predložil v spojení s podaným odvolaním aspoň základné listinné dôkazy, ktoré by preukazovali reálnu hodnotu majetku žalovaného, ktorý sa má sudcovským záložným právom zabezpečiť.

21. Rovnako je nevyhnutné konštatovať, že žalobkyňa zastúpená právnym zástupcom žiadala zriadiť sudcovské záložné právo na všetky nehnuteľnosti vo vlastníctve, resp. spoluvlastníctve žalovaného, pričom vzhľadom na výšku mzdy žalobkyne dosahovanú pred okamžitým skončením pracovného pomeru a poslednú vetu ustanovenia , v zmysle ktorej, náhrada mzdy môže byť priznaná najviac za čas 36 mesiacov, muselo byť právnemu zástupcovi žalobkyne už pri koncipovaní návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zrejmé, že hodnota dotknutých nehnuteľností nie je adekvátna hodnote pohľadávky žalobkyne.

22. Odhliadnuc od toho odvolací súd zdôrazňuje, že súd musí bezpochyby zohľadniť zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov osoby, ktorá má byť takýmto spôsobom obmedzená, a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie, v procesnom

štádiu keď posudzuje samotný návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia by nemal súd pripustiť, aby vznikol celkom zjavný nepomer.

23. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

24. V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvej inštancie zaoberať sa vecou v zmysle právneho názoru vyjadreného odvolacím súdom, ktorým je súd prvej inštancie viazaný. Súd prvej inštancie sa vysporiada s hodnotou pohľadávky žalobkyne a hodnotou nehnuteľností žalovaného, na ktorých žalobkyňa žiada zriadiť záložné právo a na základe toho posúdi, na ktoré nehnuteľností vo vlastníctve, resp. spoluvlastníctve žalovaného je potrebné zriadiť sudcovské záložné právo na zabezpečenie pohľadávky žalobkyne a či a v akom rozsahu je možné návrh žalobkyne na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia so zreteľom na zásadu proporcionality zamietnuť. Zároveň rozhodnutie riadne odôvodní tak, aby spĺňalo procesné náležitosti v zmysle ustanovení a tak, aby bolo v prípade podaného odvolania odvolacím súdom preskúmateľné.

25. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie zároveň rozhodne aj o náhrade všetkých trov konania v súlade s ustanovením .

26. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).