Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/315/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Duditša a sudkýň JUDr. Evy Feťkovej a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti žalovaným: 1. B. F., D.. XX.XX.XXXX, N. W. XX, W. - S.F., 2. G. F., D.. XX.XX.XXXX, N. D. U. XX, N., 3. V. C., D.. XX.XX.XXXX, N. D. U. XX, 4. A. A., D.. XX.XX.XXXX, N. Č. XXX, v spore o zaplatenie 1.991,40 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie z 27.10.2014 č.k. 17C/121/2013-86 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok v časti o zamietnutí žaloby o zaplatenie sumy 619,- eur s príslušenstvom, ako aj vo výroku o trovách konania.

Žalovaným n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania proti žalsobcovi.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice - okolie (ďalej iba „súd prvej inštancie „ alebo „súd“) rozsudkom zo dňa 27.10.2014 zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 1.991,40 eur, kapitalizovaného úroku z omeškania 117,99 eur a úroku z omeškania 9 % ročne zo sumy 1.359,75 eur od 27.11.2012 do zaplatenia. Ďalším výrokom rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie rozsudok odôvodnil tým, že žalovaní v 1. a 2. rade ak priami dlžníci a žalovaní v 3. a 4. rade ako veritelia mali zaplatiť žalovanú sumu z dôvodu nesplateného úveru poskytnutého právnym predchodcom žalobcu Slovenská sporiteľňa a.s. Zmluva o splátkovom úvere bola uzavretá dňa 04.01.2005 a právny predchodca žalobcu touto zmluvou poskytol žalovaným v 1. a 2. rade spotrebiteľský úver v sume 100.000,- Sk (2.319,39 eur). Žalovaní zaplatili poslednú úhradu splátky dňa 08.10.2009 v sume 25,- eur. Súd prvej inštancie posudzoval v konaní námietku premlčania, ktorú vzniesol opatrovník žalovaných a uviedol, že pre posúdenie základu a výšky nároku je potrebné zaoberať sa tým, či nastali účinky premlčania titulom dohody o uzavretí splátkového kalendára, ktorú mala žalovaná v 2. rade podpísať dňa 23.07.2012 a ďalej posúdiť, kedy došlo k premlčaniu. Súd prvej inštancie posúdil obsah dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku ako zámer žalobcu dosiahnuť predĺženie premlčacej doby a teda vymožiteľnosti pohľadávky. Dospel k záveru, že podpísaním tejto dohody boli naplnené zákonné znaky inštitútu o nekalej obchodnej praktike, nedostatok odbornej starostlivosti na strane žalobcu a využitie takej obchodnej praktiky zo strany žalobcu, ktoré podstatne narušilo ekonomické správanie sa žalovaného ako priemerného spotrebiteľa. Text o vedomosti podpisujúcej osoby o premlčaní dlhu je umiestnený v bode 3 dohody, ktorý je označený ako „forma splatenia záväzku“, čo nasvedčuje tomu, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu odbornej starostlivosti vo vzťahu k spotrebiteľovi, ktorá predpokladá osobitnú schopnosť a starostlivosť, ktorú možno očakávať od dodávateľa pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi zodpovedajúcej čestnej obchodnej

praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti. Záväzok, ktorý mala žalovaná v 2. rade uznať, je nedostatočne identifikovaný takým spôsobom, že takéto uznanie ako jednostranný úkon by pre svoju neurčitosť bol neplatný. Táto listina síce obsahuje sumu, ktorú mala žalovaná uznať, nie je z nej zrejmé, aké príslušenstvo je v nej zahrnuté a či sú v nej aj úroky a poplatky. Aj pre platnosť Dohody o uznaní záväzku sa vyžaduje, aby nebola v rozpore so zákonom. Poukazuje na to, že zákon č. 250/2007 Z.z. definuje v § 2 písm. u) a r) znaky nekalej obchodnej praktiky. Podľa § 7 ods. 1 uvedeného zákona sú nekalé obchodné praktiky zakázané a to, čo je zakázané, nepožíva právnu ochranu. Súd prvej inštancie teda uzavrel, že Dohoda o uzavretí splátkového kalendára je neplatná a nenastal dôsledok predĺženia premlčacej doby na 10 rokov. Pokiaľ ide o dĺžku premlčacej doby uviedol súd prvej inštancie, že zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahu je odkaz na to, že vzťahy sa budú riadiť podľa § 262 Obchodného zákonníka týmto zákonom. Súd prvej inštancie uviedol, že zavedením inštitútu spotrebiteľských zmlúv sa začalo diferencovať medzi pojmami typ zmluvy a druh zmluvy. Jednotlivé typy zmlúv sú buď v právnych predpisoch výslovne upravené ako pomenované zmluvy, alebo sa s nimi implicitne počíta, ale právny predpis ich výslovne nepomenúva. Pokiaľ ide o druh zmluvy, tu možno vyčleniť dve skupiny zmlúv, a to zmluvy spotrebiteľské a nespotrebiteľské, kde je rozlišujúcim kritériom povaha subjektov. Zákon o spotrebiteľských úveroch upravuje zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorú súd prvej inštancie považuje za nový zmluvný typ s relatívne samostatnou úpravou zmluvy o spotrebiteľskom úvere odlišný od Obchodného zákonníka. Z ustanovenia § 2 zákona o spotrebných úveroch jednoznačne vyplýva, že interpretácia, týkajúca sa rozlíšenia medzi spotrebiteľskými a inými úvermi operuje prinajmenšom do istej miery s časťami rozhodnej právnej úpravy vytrhnutými z kontextu. Rozdiel medzi spotrebiteľskými úvermi a inými úvermi nie je len v tom, či sa jedná o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov vo forme odloženej platby, pôžičky, či inej právnej forme, ale je tu ďalšie zákonné kritérium definujúce vzťah zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere subjektmi takéhoto vzťahu. Z pohľadu súdu je preto zrejmé, že spotrebiteľský úver má obvykle charakter pôžičky, čo slúži na rozlíšenie medzi spotdrebiteľskými a inými úvermi aj to, či úverovému dlžníkovi ako spotrebiteľovi bol úver poskytnutý na výkon zamestnania, povolania či podníkania alebo na iný účel. Súd prvej inštancie preto považoval vzťah založený zmluvou zo dňa 04.01.2005 ako druh zmluvy podliehajúci zákonnej úprave o spotrebiteľských úverov. Preto súd prvej inštancie aj premlčanie posudzoval podľa Občianskeho zákonníka. Uviedol, že úver mal byť splatený úhradou poslednej splátky dňa 10.12.2009 a ak sa tak nestalo, týmto dňom začala plynúť trojročná premlčacia doba, ktorá uplynula 10.12.2012. Ak bola žaloba podaná dňa 18.04.2013, bola podaná po uplynutí premlčacej doby a keďže sa opatrovník žalovaných námietky premlčania dovolal, súd žalobu pre zánik práva zamietol.

3. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca, a to iba proti rozhodnutia v časti o nepriznaní sumy 619,- eur s príslušenstvom. Odvolanie odôvodnil tým, že došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci a nedostatočnému zisteniu skutkového stavu. Navrhuje, aby odvolací súd vyhovel žalobe v tejto časti, alebo rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uplatňuje si aj náhradu trov.

4. Odvolateľ poukazuje na to, že jeho právny predchodca neukončil záväzkovo právny vzťah uzavretý medzi postupcom a žalovanými, nebola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru, zmluva nebola vypovedaná, nedošlo k odstúpeniu od nej, ani k inému ukončeniu. Vzhľadom na to súd prvej inštancie mal nárok posúdiť podľa § 392 ods. 2 Obchodného zákonníka a priznať nepremlčané splátky ku dňu podania žalobného návrhu, teda splátky splatné od 10.05.2009 do 10.12.2009, čo je 8 splátok po 2.331,- Sk, čo znamená 619,- eur. Žalobca má za to, že na daný prípad je potrebné aplikovať ustanovenie Obchodného zákonníka o premlčaní, pretože ide o zmluvu o úvere, čo je absolútne obchodno-záväzkový vzťah aj napriek tomu, že jednou zo strán je spotrebiteľ. Zmluva bola uzavretá dňa 04.01.2005, kedy sa ustanovenia o ochrane spotrebiteľa v ust. § 52 až § 54 vzťahovali iba na zmluvy upravené v tomto zákone. Novelizáciou Občianskeho zákonníka s účinnosťou od 01.01.2008 sa zmena ustanovenia § 52 ods. 1 nevzťahuje na predchádzajúce právne úkony a právne vzťahy. V tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2MCdo/3/2011, podľa ktorého sa záväzkové vzťahy zo zmluvy o úvere spravujú záväzkovou časťou Obchodného zákonníka, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 6MCdo/4/2012, do ktorého vo vzťahoch regulovaných Obchodným zákonníkom je treba aj otázku premlčania aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka. Poukazuje ďalej na rozhodnutia krajských súdov vo vzťahu k neaplikácii ustanovení o premlčaní podľa Obchodného zákonníka na spotrebiteľské úvery.

5. Žalovaní sa k odvolaniu nevyjadrili.

6. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej iba „CSP“), ktorý platí aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (§ 470 ods. 1). Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti zostávajú zachované (§ 470 ods. 2 .

7. Vzhľadom na to, že odvolanie žalobcu bolo podané za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.), odvolací súd z hľadiska prípustnosti odvolania a existencie uplatnených odvolacích dôvodov posudzoval odvolanie žalobcu podľa predchádzajúcej procesnoprávnej úpravy. Odvolací súd procesne prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keďže na jeho nariadenie neboli dôvody uvedené v ust. § 385 ods. 1 CSP. Odvolací súd preskúmal rozsudok v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 380 ods. 1, 2 a z pohľadu uplatnených odvolacích dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

8. Odvolateľ napadol rozsudok súdu prvej inštancie iba v zamietajúcej časti o jeho nároku na zaplatenie sumy 619,- eur s príslušenstvom dôvodiac, že súd prvej inštancie nesprávne zamietol žalobu o zaplatenie 4 splátok podľa uzavretej zmluvy o úvere. Tvrdí, že nedošlo k premlčaniu týchto splátok, pretože na premlčanie nárokov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere sa majú použiť ustanovenia Obchodného zákonníka a nie ustanovenia Občianskeho zákonníka.

9. Odvolací konštatuje, že odvolateľ nespochybnil závery súdu prvej inštancie vo vzťahu k neplatnosti dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, ktorú mala podpísať žalovaná v 2. rade 23.07.2012. Preto odvolací súd neposudzoval a nepreskúmaval túto časť odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie.

10. Pre posúdenie dôvodnosti odvolania je rozhodujúce odôvodnenie tej časti rozsudku, v ktorej súd prvej inštancie odôvodnil aplikáciu ustanovenia § 100 a § 101 Občianskeho zákonníka (OZ) na uplatňovaný nárok. Odvolací súd uvádza, že závery súdu prvej inštancie sú v podstate správne s výnimkou záveru súdu prvej inštancie o tom, že vznesením námietky premlčania došlo k zániku práva. K tomu odvolací súd uvádza, že uplatnenie odôvodnenej námietky premlčania znamená iba oslabenie práva veriteľa spočívajúce v tom, že ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať (§ 100 ods. 1 . Uplatnený nárok tak zostáva v podobe tzv. naturálnej obligácie, nedochádza však k jeho zániku.

11. Pokiaľ sa týka argumentácie súdu prvej inštancie o tom, že na zmluvu o spotrebnom úvere sa aplikujú ustanovenia Občianskeho zákonníka vrátane ustanovení o premlčaní, uvádza odvolací súd, že tieto závery sú vecne správne a odvolací súd sa s nimi stotožňuje. Z povahy zmluvy o splátkovom úvere uzavreté dňa 04.05.2005 medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanými v 1. a 2. rade nepochybne vyplýva, že ide o zmluvu spotrebiteľskú, z ktorej je možné vyvodiť aj z čl. 1 zmluvy, z ktorej vyplýva, že ide o spotrebný úver bez uvedenia účelu.

12. V čase uzavretia zmluvy bol účinný zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona snr č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcií v znení neskorších predpisov. Tento zákon sa vzťahoval aj na zmluvu, z ktorej vyplýva uplatňovaný nárok, pretože sa tu neuplatňuje ani jedna z výluk zákona podľa § 1 ods. 2, 3. Naopak, šlo o poskytnutie peňažných prostriedkov vo forme pôžičky podľa § 2 písm. a) tohto zákona. Okrem toho sa na zmluvu aplikujú všeobecné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách podľa § 52 nasledujúcich OZ, pretože žalovaní v 1. a 2. rade boli nepochybne v postavení spotrebiteľa vo vzťahu k právnemu predchodcovi žalobcu, ktorý vystupoval v pozícii dodávateľa.

13. Odvolací súd ďalej uvádza, s účinnosťou od 01.05.2014 bolo novelizované ust. § 52 ods. 2 OZ, do ktorého bola doplnená veta, že na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Toto ustanovenie nadobudlo účinnosť 01.05.2014 a právne predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú prechodné ustanovenia. To znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom. Tento záver vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3MCdo/14/2014. S týmto záverom sa odvolací súd stotožňuje.

14. K odvolacím námietkam žalobcu o aplikácii ním citovaných právnych názorov Najvyššieho súdu SR uvádza odvolací súd, že v rozhodnutí sp.zn. 2MCdo/3/2011 bol predmetom konania spor o vyslovenie neplatnosti zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere a dohody o zrážkach zo mzdy, kde odvolací súd neposudzoval otázku premlčania splátok a použitie ustanovení Občianskeho zákonníka resp. Obchodného zákonníka na tento vzťah. Rozhodnutie sp.zn. 6MCdo/4/2012 síce konštatuje, že pri zmluve o úvere sa na otázku premlčania aplikujú ustanovenia Obchodného zákonníka, ide však o rozhodnutie vydané pred nadobudnutím účinnosti novelizácie ust. § 52 ods. 2 OZ.

15. Odvolací súd sa teda stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa v tom, že na premlčanie nárokov uplatnených žalobou je potrebné aplikovať ustanovenie Obchodného zákonníka, pričom k premlčaniu došlo spôsobom, ako to správne uvádza v odôvodnení súd prvej inštancie. Preto jeho rozhodnutie v napadnutej časti potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

16. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 s použitím § 396 ods. 1 CSP. Žalovaní boli v odvolacom konaní úspešní, trovy odvolacieho konania im však proti žalobcovi nevznikli.

17. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta .

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 .