Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4T-111-2015.pdf
PDF · 90.37 KB
Case nature
Area
Subarea
4T/111/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Mariánom Mačurom na hlavnom pojednávaní konanom dňa 8. septembra 2016 v Prešove takto,
rozhodol:
Obžalovaný:
W.. O.D. V., nar. XX.XX.XXXX v D. Ľ., trvale bytom G., M. Č.. XXXX/XX, bez prihlásenia bytom G., D. Č.. XX, SZČO
je vinný, že
1. v dobe od 07.04.2014 do14.05.2015 v Prešove a inde neoprávnene používal cudzie motorové vozidlo zn. Volvo V50 Diesel 1,6 Drive, EČ: J. XXXFK, E.:H., rok výroby XXXX, modrej metalízy v hodnote 7.955,- Eur, ktoré mu bolo zverené na základe zmluvy o úvere č. A. zo dňa 05.10.2013 spísanej medzi klientom spoločnosťou O. D..O..M.. so sídlom B. Č.. XX/X, Č., IČO: XX XXX XXX a veriteľom spoločnosťou D. S. D., s.r.o., P. Č.. XX, J., IČO: XX XXX XXX, ktorá je vlastníkom predmetného vozidla aj napriek tomu, že bol dňa 07.04.2014 písomne vyzvaný uvedenou spoločnosťou k odovzdaniu vozidla z dôvodu omeškania úhrady splátky úveru po dobu dlhšiu ako 30 dní, čo však neurobil, čím tak pre spoločnosť D. S. D., s.r.o., ul. P. Č.. XX, J., IČO: XX XXX XXX spôsobil škodu neuhradením splátok vo výške 9.912,78 Eur.
2. dňa 21. 04. 2015 v čase o 22.10 hod. viedol v Prešove po ulici Masarykovej po požití alkoholu ako vodič nákladné motorové vozidlo zn. Mercedes Benz 208, EČ: E. XXXBX, kde bol zastavený a kontrolovaný hliadkou OO PZ Prešov - Juh, pričom následne vykonanou dychovou skúškou elektronickým meračom typu Alcotest Dräger č. 7410, ev. č. prístroja ARFM-0060 na zistenie požitia alkoholu bolo menovanému v čase o 22.17 hod. namerané množstvo 0,52 mg/l alkoholu v dychu (miligramu etanolu na liter vydychovaného vzduchu) a opakovanou dychovou skúškou v čase o 22.36 hod. namerané množstvo 0,53 mg/l alkoholu v dychu (miligramu etanolu na liter vydychovaného vzduchu
teda
v bode 1) rozsudku
neoprávnene používal cudzie motorové vozidlo, ktoré mu bolo zverené a čin spáchal vo vzťahu k motorovému vozidlu väčšej hodnoty,
v bode 2) rozsudku
vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky činnosť, pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku
čím spáchal
v bode 1) rozsudku
prečin neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 217 ods. 1, ods.2 písm. c) Trestného zákona.
v bode 2) rozsudku
prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona.
Z a t o m u s ú d u k l a d á :
Podľa § 217 ods. 2 Trestného zákona v spojení s § 41 ods. 1 Trestného zákona a § 56 ods. 1 Trestného zákona úhrnný peňažný trest vo výške 300,- EUR.
Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona stanovuje pre prípad, že by výkon peňažného trestu bol úmyselne zmarený náhradný trest odňatia slobody v trvaní 1 (jedného) roka.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov na dobu 2 (dvoch) rokov.
Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd poškodeného D. S. D., s. r. o., IČO: XX XXX XXX, so sídlom E. XXX/A, J. odkazuje so svojim nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Prešov podal 5.10.201 obžalobu na O. V. pre prečin neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 217 ods. 1, ods.2 písm. c) Trestného zákona (v bode 1 obžaloby) a pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona (v bode 2 obžaloby) na tom skutkovom základe ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Obžalovaný sa na hlavnom pojednávaní ku spáchaniu skutku, ktorý mu bol kladený v bode 2 obžaloby za vinu priznal v celom rozsahu a podľa § 257 ods. 1-3 Trestného poriadku vyhlásil, že je vinný zo skutku kladenému mu za vinu v bode 2 obžaloby prokurátora. Súd po splnení zákonných podmienok následne v zmysle § 257 ods. 7 Trestného poriadku jeho vyhlásenie o vine prijal, keďže toto vyhlásenie bolo v súlade s dôkazmi obsiahnutými v trestnom spise.
Zároveň obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie v zmysle § 257 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku, že je nevinný vo vzťahu ku skutku, ktorý mu je kladený v bode 1 obžaloby prokurátora za vinu.
Na základe uvedeného súd vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie výsluchom poškodeného, prečítaním svedeckých výpovedí O. N.Á., C. E. S. K. S. i ďalších listinných dôkazov.
Obžalovaný O. V. na hlavnom pojednávaní využil svoje právo a odmietol vypovedať. Keďže prokurátor, ani obžalovaný nenavrhli čítať výpoveď obvineného z prípravného konania v zmysle § 258 ods. 4 Trestného poriadku, súd túto výpoveď nečítal.
V konaní bol vypočutý G. J. - manažér klientskeho servisu a správy pohľadávok spoločnosti D. S. D., s.r.o. od roku 2013 vypovedal, že s obžalovaným bola uzatvorená úverová zmluva v roku 2013 s tým, že pri poskytnutí úveru vo výške 6.588,70 € bola obžalovaným zaplatená akontácia 3.428,40 €. Úver mal byť splatený v 48 splátkach vo výške 216,63 €. Úverová zmluva bola zosplatnená dňa 5.6.2014. S klientom sa pokúšali niekoľkokrát skontaktovať telefonicky od 8.1.2014, ale sa im to nepodarilo, a to bola splátka 3 dni po splatnosti. Následne zaslali upomienku 13.1.2014 na všetky známe adresy, vrátane adresy M. XX, G. - išlo o adresu uvedenú v zmluve o úvere, avšak zásielka sa z nej vrátila ako adresát neznámy. Vo všeobecných podmienkach majú zakotvenú i fikciu doručenia pre prípad návratu zásielky ako „adresát neznámy“. Po neúspešných pokusoch o opätovné skontaktovanie zaslali upomienku č. 2 dňa 31.1.2014, a to výzvu k pristaveniu vozidla do depozitu spoločnosti. Pred zosplatnením úveru postúpili tento prípad inkasnej agentúre C.. V rámci toho sa už agentúre podarilo skontaktovať s obžalovaným a tá dohoda bola, že dňa 21.2.2014 bude uhradená jedna splátka a do piatka 28.2.2014 bude zaplatený zvyšok dlhu (išlo o dve nezaplatené splátky). Správa úveru inkasnou agentúrou trvala do 12.5.2014. Dňa 5.6.2014 došlo k zosplatneniu úveru, pričom opätovne uvedené doručovali na všetky im známe adresy, vrátane adresy na doručovanie písomnosti uvedenej v úverovej zmluve. Medzitým v rámci trestného stíhania sa dostali k informácii, že uvedené vozidlo vraj nemohol obžalovaný používať z dôvodu, že nebolo pojazdné, avšak v tejto veci ich nikdy obžalovaný nekontaktoval. Následne vozidlo bolo zabavené externou agentúrou R. a to pánom E. 14.5.2015 v poškodenom stave - bolo havarované. Hodnota vozidla bola ich znalcom ohodnotená v sume 2.680,- €. Dňa 13.7.2015 bolo vozidlo predané za 5.000,- €. V danej veci bol vydaný platobný rozkaz vo veci vedenej na Okresnom súde Trebišov dňa 22.9.2015 č. k. 11Cb 29/2015, ale svedok nevedel uviesť, či je konanie právoplatne skončené.
Z prečítanej výpovede O. N. mal súd za preukázané, že tento pracoval ako inkasný pracovník spoločnosti C. Q., s.r.o., ktorá bola splnomocnená na zastupovanie spoločnosti D. S. D., s.r.o. vo veci zmluvy o úvere uzavretej so spoločnosťou O. D..O..M.. zastúpenej obžalovaným, ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru na kúpu motorového vozidla zn. Volvo V50 Diesel 1,6D, pričom kúpna cena bola 8.571,- €, pri podpise klient zaplatil 3.428,40 €. V dôsledku, že klient neuhrádzal splátky v stanovených termínoch došlo k zaslaniu W.. O. V. výzva na vrátenie vozidla, ktorú si prevzal dňa 7.4.2014. Svedok zo svojej perspektívy rovnako popísal priebeh zasielania prvej i druhej upomienky ako i snahy o kontaktovanie obžalovaného zo strany spoločnosti D. S. a spoločnosti C.. Rovnako potvrdil, že zmluva bola ukončená ku dňu 5.6.2014.
Z prečítanej svedeckej výpovede C. E. - pracovníka spoločnosti R., s.r.o. mal súd za preukázané, že spoločnosť R., s.r.o. bola splnomocnená na zastupovanie spoločnosti D. S. D., s.r.o. vo veci zmluvy o úvere uzavretej so spoločnosťou O. s.r.o. zastúpenej obžalovaným, ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru na kúpu motorového vozidla zn. Volvo V50 Diesel 1,6D. Z dôvodu neuhradenia splátok zo strany klienta bola W.. O. V. zaslaná výzva na vrátenie vozidla, ktorú si obžalovaný prevzal dňa 7.4.2014. S obžalovaným komunikoval telefonicky i osobne okolo 11.3.2015, kedy sa stretli v Prešove, kde mu počas rozhovoru obžalovaný uviedol, že vozidlo je v Prešove v servise a že po zaplatení toto vozidlo pristaví na mieste podľa dohody, avšak ani následne vozidlo nepristavil a udialo sa tak až dňa 14.5.2015, pričom vozidlo bolo v stave po dopravnej nehode.
Z prečítaných listinných dôkazov boli skutočnosti uvádzané svedkami potvrdzované v rozsahu v akom vypovedali. Vyhodnotiac takto všetky vykonané dôkazy v ich jednotlivosti, ako aj v ich vzájomnej súvislosti dospel súd k nasledovným záverom:
Samotný priebeh skutku uvedeného pod bodom 1 rozsudku bol preukázaný najmä výpoveďou G. J. (zástupcu poškodeného) ako aj svedeckými výpoveďami svedkov N. S. E., ktorí zhodne zo svojej perspektívy popísali okolnosti, za ktorých bola uzatváraná predmetná leasingová zmluva a najmä okolnosti, za ktorých úver nebol splácaný a rovnako zložitosť komunikácie poškodeného s obžalovaným vo veci riešenia práv a povinností z predmetnej zmluvy vyplývajúcich. Pričom priebeh skutku bol ustálený
tak, ako je uvedené v skutku č. 1 výrokovej časti tohto rozsudku. Z výpovede svedkov vyplynula istá obrana obžalovaného, spočívajúca v tom, že auto bolo nepoužívateľné, a preto ho neužíval, avšak uvedené ho nezbavuje trestnej zodpovednosti, kedy na základe zaslanej výzvy na vydanie motorového vozidla bol povinný ho vydať v stave ako sa nachádzalo, auto nebolo v jeho vlastníctve a práve jeho nekomunikatívnosť s veriteľom viedla súd k záveru, že v danom prípade nie je namieste uplatniť princíp „ultima ratio“ a mal za to, že obžalovaný sa svojím konaním, či vlastne nekonaním - nevrátením cudzieho motorového vozidla, to užíval neoprávnene do tej miery, že takéto konanie vo vzťahu k poškodenému požíva „ochranu“ noriem trestného práva tým, že takého konanie bolo možné posúdiť ako prečin neoprávneného užívania cudzieho motorového vozidla podľa § 217 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, keďže obžalovaný neoprávnene používal cudzie motorové vozidlo, ktoré mu bolo zverené a čin spáchal vo vzťahu k motorovému vozidlu väčšej hodnoty (hodnota vozidla 7.955 €).
Vo vzťahu ku skutku pod bodom 2 tohto rozsudku bolo po právnej stránke potrebné posúdiť tento skutok ako prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, pretože obžalovaný vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky činnosť, pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku.
Pokiaľ ide o subjektívnu stránku spáchaných trestných činov, tam mal súd za to, že obžalovaný konal v priamom úmysle.
K osobe obžalovaného O. V. súd ďalej zistil, že tento bol 7 krát súdne trestaný, najmä pre majetkovú trestnú činnosť. Naposledy rozsudkom Okresného súdu Prešov, sp. zn. 33T/34/2012 zo dňa 20.1.2014 i pre zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, 3 písm. a/ Trestného zákona mimo iné k súhrnnému podmienečnému trestu odňatia slobody v trvaní 3 rokov so skúšobnou dobou na 4 roky.
U obžalovaného O. V. prichádzalo do úvahy uloženie úhrnného trestu v zmysle zásad pre ukladanie trestu uvedených v § 41 ods. 1 Trestného zákona vo vzťahu k prečinu neoprávneného užívania cudzieho motorového vozidla podľa § 217 ods. 2 Trestného zákona, keďže ide o trestný čin prísnejšie trestný. Pri ukladaní trestu súd nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť, avšak páchateľovi priťažovalo, že sa dopustil viacerých trestných činov (§ 37 písm. písm. h/ Trestného zákona) a že v minulosti bol už za trestný čin odsúdený (§ 37 písm. m/ Trestného zákona), a tak základnú trestnú sadzbu 6 mesiacov až 3 roky upravil v zmysle § 38 ods. 4 Trestného zákona (keďže pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolnosti bol ustálený v pomere 0:2) a prichádzalo tak v úvahu uloženie trestu v trestnej sadzbe 16 mesiacov až 3 roky.
Trest má byť vyvážený, aby zabezpečil náležitú ochranu našej spoločnosti a prevýchovu páchateľa, pričom súčasne iných odradí od páchania trestných činov a vyjadrí morálne odsúdenie páchateľa.
Pri výmere trestu bral súd najmä do úvahy, že obžalovaný sa oboch prečinov dopustil v priebehu plynutia skúšobnej doby pre iné odsúdenie (viď vyššie), kde pri právoplatnom odsúdení možno oprávnene očakávať premenu podmienečného trestu a tak mal za to, že navyšovanie výkonu trestu by v danom prípade bolo neprimerane prísne, najmä s prihliadnutím na to, že doposiaľ nebol obžalovaný vo výkone trestu a tak mu uložil úhrnný peňažný trest vo výške 300,- € a pre prípad, že by bol výkon tohto trestu úmyselne zmarený i náhradný trest odňatia slobody v trvaní 1 roka za súčasného uloženia trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov na obdobie jedného roka. Uvedený trest mal súd za primeraný berúc do úvahy, že obžalovaný urobil vyhlásenie o vine vo vzťahu k skutku pod bodom 2 obžaloby a išlo o množstvo alkoholu v krvi takmer na samej hranici, kedy už je uvedené množstvo sankcionované normami trestného práva pri vedení motorového vozidla, a pokiaľ ide o skutok pod bodom jedna ide o skutok, ktorý predsa len má základ v obchodnoprávnych vzťahoch.
Pokiaľ ide o náhradu škody, ktorá bola riadne a včas zo strany poškodenej spoločnosti uplatnená, súd poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody odkázal na občianske právne konanie najmä na základe nasledovných úvah. Motorové vozidlo bolo nakoniec vrátené poškodenému a pokiaľ ide o jeho stav, nebolo preukázané, že by bola škoda na ňom spôsobená v čase kedy bolo vozidlo neoprávnene používané, a teda nebolo v konaní preukázané, že by škoda vznikla v príčinnej súvislosti s trestným činom.
Na základe vyššie rozvedených právnych a skutkových úvah súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokových častiach tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomu rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Prešov. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať. V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh, pokiaľ to nie je proti jeho vôli. Poškodený môže odvolaním napadnúť rozsudok pre nesprávnosť výroku o náhrade škody. Odvolanie je treba podať na súde, proti ktorému rozsudku smeruje, a to v štyroch vyhotoveniach.