Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_19Cpr-2-2016.pdf
PDF · 97.5 KB
No categories available
19Cpr/2/2016
Rozhodnutie
Okresný súd Bratislava II v Bratislave, pred sudkyňou JUDr. Katarínou Fakanovou, vo veci sporových strán žalobcu L. U., B.. XX.XX.XXXX, X. C. XXX, Z. O., právne zastúpeného SHM PARTNERS s.r.o., Svätoplukova 28, Bratislava, proti žalovanému ITINERIS s.r.o., so sídlom Hraničná 18, Bratislava, IČO 46 903 232, právne zastúpenému LEGART s.r.o., so sídlom Nitrianska 3, Bratislava, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, o zaplatenie náhrady mzdy, takto
rozhodol:
I. Súd návrh z a m i e t a .
II. Súd z a s t a v u j e konanie v časti istiny eur.
III. Súd p r i z n á v a žalovanému právo na náhradu trov konania a to trov právneho zastúpenia v plnom rozsahu, ktoré budú vyčíslené samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou na tunajší súd dňa 15.04.2016 sa domáhal žalobca o vydanie rozhodnutia, ktorým by súd určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru založeného pracovnou zmluvou uzavretou dňa 09.01.2013 medzi žalobcom a žalovaným vykonané žalovaným dňa 13.02.2016 je neplatné. Súčasne žiadal zaviazať žalovaného zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy vo výške 4.000,- EUR s 5,05% ročnými úrokmi z omeškania zo sumy 4.000,- EUR od 21.02.2016 až do zaplatenia v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Svoju žalobu odôvodnil tým, že ako zamestnanec a žalovaný ako zamestnávateľ uzavreli dňa 09.01.2013 v Bratislave pracovnú zmluvu. V zmysle pracovnej zmluvy vykonával žalobca pre žalovaného prácu ako vodič nákladného motorového vozidla. Žalovaný ukončil pracovný pomer so žalobcom okamžitým skončením pracovného pomeru zo dňa 13.02.2016 z dôvodu, že žalobca sa dňa 12.02.2016 nedostavil na výkon práce a svoju neprítomnosť neospravedlnil. Okamžité skončenie pracovného pomeru bolo žalobcovi doručené dňa 19.02.2016. Žalobca poukazuje na skutočnosť, že dôvody uvádzané žalovaným v okamžitom skončení pracovného pomeru sú nepravdivé. Žalobca na konci januára ukončil pracovný turnus a mal začať čerpať pracovné voľno. Žalovaný však žalobcovi na konci pracovného turnusu oznámil, že ukončuje pracovný pomer výpoveďou a nemá záujem aby počas výpovednej doby žalobca vykonával pre žalovaného prácu. Z uvedeného dôvodu žalobca po skončení pracovného turnusu na základe príkazu žalovaného odovzdal žalovanému zverené vozidlo ako aj všetky zverené pracovné prostriedky. Žalovaný však písomné znenie výpovede pracovného pomeru žalovaný žalobcovi nedoručil, z uvedeného dôvodu žalobca riadne čerpal pracovné voľno po skončení pracovného turnusu. Dňa 12.02.2016 však žalovaný vyzval žalobcu aby sa dostavil do práce. Z uvedeného dôvodu sa žalobca dňa 12.02.2016 dostavil do práce, pričom žalovaný odovzdal žalobcovi výzvu na nástup do práce. Žalobca okamžite informoval žalovaného, že momentálne nemôže nastúpiť do práce, pretože sa stará o chorú dcéru, uvedenú skutočnosť žalobca preukázal žalovanému predložením potvrdenia o ošetrovaní člena rodiny vystaveného ošetrujúcim lekárom. Žalovaný však na uvedenú situáciu reagoval takým spôsobom, že nasledujúceho dňa (13.02.2016) okamžite ukončil pracovný pomer so žalobcom, pričom okamžité skončenie pracovného pomeru bolo
žalobcovi doručené poštou dňa 19.02.2016. Účelovosť okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany žalovaného preukazuje aj samotné znenie okamžitého skončenia pracovného pomeru, v ktorom žalovaný uvádza, že počnúc dňom 15.02.2016 eviduje žalobcovi neospravedlnenú absenciu. Žalobca má za to, že sa nedopustil závažného porušenia pracovnej disciplíny a z uvedeného dôvodu neexistoval dôvod na okamžité skončenie pracovného pomeru. Vzhľadom na uvedené považuje okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany žalovaného zo dňa 13.02.2016 za neplatné. Napriek neplatnému skončeniu pracovného pomeru zo strany žalovaného, žalobca netrvá na tom, aby ho žalovaný naďalej zamestnával. V súvislosti s neplatnosťou okamžitého skončenia pracovného pomeru žiadal žalobca zaviazať žalovaného na náhradu mzdy od prvého dňa, kedy sa mal pracovný pomer skončiť od 20.02.2016 v sume 4.000,- € s 5,05% úrokom z omeškania ročne od 21.02.2016 do zaplatenia. Súčasne žiadal zaviazať žalovaného na náhradu trov konania.
2. Písomným podaním doručeným súdu dňa 19.05.2016, vzal žalobca návrh späť v časti istiny 2.941,70,- € s 5,05% ročným úrokom z omeškania z tejto sumy z dôvodu, že podľa výplatných pások :a obdobie október, november a december 2015, ktorý neboli predložené súdu súčasne s návrhom na začatie konania. V zmysle predložených výplatných pások jeho mzda predstavuje sumu 528,65 EUR mesačne, preto si uplatňuje náhradu mzdy za obdobie 2 mesiacov v sume 1.057,70 €. K čiastočnému späťvzatiu došlo pred prvým pojednávaním.
3. Podľa § 144, ods. 1 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej ako "CSP"), žalobca môže vziať žalobu späť. Ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
4. Podľa § 144 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. 5. Keďže žalobca vzal žalobu v sume 2.941,70 € späť, súd v súlade s jeho dispozičným prejavom konanie v tejto časti istiny zastavil. Súhlas žalovaného s čiastočným späťvzatím žaloby nebol potrebný, pretože k čiastočnému späťvzatiu došlo pred začatím konania vo veci samej.
6. Žalovaný k veci uviedol, že žiada, žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietnúť zaviazať ho zaplatiť žalovanému trovy konania, vrátane trov právneho zastúpenia a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo svojom vyjadrení uviedol, že medzi sporovými stranami nie je sporné, že pracovný pomer vznikol na základe pracovnej zmluvy uzatvorenej dňa 09.01.2013. Rovnako nie je sporné, že žalovaný zaslal žalobcovi list označený ako okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 12.02.2016, ktoré žalobca prevzal dňa 19.02.2016. Žalobca netrvá na tom, aby ho žalovaný ďalej zamestnával, a teda bez ohľadu na skutočnosť, či je okamžité skončenie pracovného pomeru platné, alebo neplatné, pracovný pomer založený pracovnou zmluvou zo dňa 09.01.2013 zanikol ku dňu 09.01.2013. Spornou otázkou v danom prípade je to, či existoval dôvod na okamžité skončenie pracovného pomeru žalovaným. Tvrdenia žalobcu v žalobe žalovaný odmieta, tieto nie sú pravdivé, pričom na preukázanie j tvrdených skutočností žalobca nepredložil žiadne relevantné dôkazy. Vo vzťahu k okamžitému skončeniu pracovného pomeru žalovaný uviedol, že žalobca ukončil turnus 29.01.2016 a od 01.02.2016 do 12.02.2016 čerpal náhradné voľno. Do práce mal nastúpiť 13.02.2016. Nie je pravdou, že by žalovaný skončil pracovný pomer so žalobcom výpoveďou. D uvedenom svedčí aj skutočnosť, že žalovaný zavolal žalobcu dňa 12.02.2016 na stretnutie, kde mu osobne odovzdal dva dokumenty, a to upozornenie na porušenie interného príkazu zo dňa 12.02.2016 a list označený ako nástup na smenu zo dňa 12.02.2016, pričom oba dokumenty žalobca odmietol prevziať. Túto skutočnosť potvrdila svojím podpisom na predmetných dokumentoch zamestnankyňa žalovaného, pani G. W.. V zmysle listu nástup do práce, žalovaný informoval žalobcu, že mu nová smena začína 13.02.2016. Žalobca dňa 13.02.2016 na smenu nenastúpil a nenastúpil ani neskôr, z uvedeného dôvodu mu žalovaný evidoval absenciu. Žalobca neospravedlnil svoju neprítomnosť v práci, napriek tomu, že už dňa 12.02.2016 keď sa osobne stretol so žalovaným musel mať k dispozícii doklad o práceneschopnosti svojej dcéry, keďže táto bola chorá od 08.02.2016, ako vyplýva zo žiadosti o ošetrovné, ktorá bola žalovanému doručená dňa 19.02.2016. Má za nesporné, že žalobca dňa 13.02.2016 do práce nenastúpil a nenastúpil do nej ani nasledovné dni a ani dňa 15.02.2016 a svoju neprítomnosť neospravedlnil. Ako sa následne ukázalo zo žiadosti o ošetrovné, dcéra žalobcu bola práceneschopná už od 08.02.2016. Napriek uvedenému žalobca túto skutočnosť neoznámil žalobcovi bez zbytočného odkladu ako nastala a ani na osobnom stretnutí dňa 12.02.2016. Má za to, že uvedené konanie žalobcu je v rozpore s jeho povinnosťami zamestnanca, najmä keď tento doklad mohol odovzdať osobne už 12.02.2016 žalovanému, prípadne jeho zamestnankyni. Vzhľadom na uvedené žalovaný dôvodne viedol absenciu žalobcu z dôvodu jeho neprítomnosti v práci, a teda
dôvodne s nám skončil pracovný pomer okamžite. Neprítomnosť v práci po dobu niekoľkých dní je možné jednoznačne považovať za hrubé porušenie pracovnej disciplíny, ktoré oprávňuje zamestnávateľa skončiť pomer okamžite v súlade s § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Je nutné zdôrazniť, že žalobca sa do práce nedostavil bez akéhokoľvek zdôvodnenia a svoju neprítomnosť ani dodatočne neospravedlnil.
7. K časti nároku na náhradu mzdy žalovaný uviedol, že žalovaný si z uvedeného titulu uplatnil nárok na náhradu mzdy v sume 4.000 EUR aj s príslušenstvom. S uplatnenou sumou však nie je možné súhlasiť, nakoľko táto nebola podľa žalovaného určená správne a je v rozpore s ustanoveniami Zákonníka práce. Priemerný zárobok na pracovnoprávne účely sa v zmysle ustanovenia § 134 ods. 4 Zákonníka práce, zisťuje ako priemerný hodinový zárobok, pričom priemerný zárobok sa chápe ako priemerný hrubý zárobok. Vzhľadom na skutočnosť, že ak by bolo okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné, nárok na náhradu mzdy by bol splatný v zmysle § 129 ods. 3 Zákonníka práce v spojení s § 132 Zákonníka práce a ustanovením :l. VI ods. 2 Pracovnej zmluvy dňa 25.03.2016, priemerný zárobok je nutné zisťovať k 01.01.2016 z obdobia posledného kalendárneho štvrťroku roku 2015. Priemerný zárobok sa preto bude zisťovať v zmysle § 134 ods. 1 a 2 Zákonníka práce zo miezd vyplatených v poslednom štvrťroku, teda v mesiacoch október 2015, november 2015 a december 2015. Priemerný mesačný zárobok žalovaného zaokrúhlený v zmysle zákona na euro cent nahor je 541,67 EUR.
8. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, listinnými dôkazmi pracovnou zmluvou zo dňa 09.01.2013, okamžitým skončením pracovného pomeru zo dňa 13.02.2016, úrokovými sadzbami ECB, výpisom z obchodného registra na žalovaného, výplatnými páskami žalobcu za mesiace október, november, december 2015, doručenkou o prevzatí okamžitého skončenia pracovného pomeru, podacím lístkom, upozornením č. 1 na porušenie interného príkazu č. 1/2013, výzvou na nástup na smenu zo dňa 12.02.2016, žiadosťou o ošetrovné pri ošetrovaní člena domácnosti z 08.02.2016, ostatným obsahom spisu, pričom zistil tento stav vo veci:
9. Z výpovede žalobcu súd zistil, že jeho pracovný pomer u žalovaného vznikol na základe pracovnej zmluvy zo dňa 09.01.2013, v ten istý deň nastúpil aj do práce, bol prijatý na pozíciu vodič nákladného motorového vozidla. Miesto výkonu práce bolo sídlo zamestnávateľa. Pracovný pomer bol dohodnutý na dobu neurčitú so skúšobnou dobou 3 mesiace. Súčasne mal dohodnutú mesačnú mzdu 500,- eur brutto. Do januára 2016 robil na turnusy, ktoré boli 4 týždne práce a 2 týždne voľna. Od januára 2013 chcel zmeniť turnusy tak, že by robil tri týždne a mal by týždeň voľna. Hovoril o tom s p. G. W.. Od januára podľa dohody mal robiť skrátený turnus tri týždne. Už si nepamätá, či nastúpil na turnus 2. januára alebo 5. januára, turnus ukončil 29. januára, v piatok, skončil okolo tretej poobede. Voľno začal čerpať od soboty 30. januára a mal byť doma týždeň. Bol však doma dva týždne. Pôvodne mal ísť do práce po týždni a mal nastúpiť do práce v sobotu 6. februára 2016. Keď končil smenu v januári, konateľ mu povedal, že s ním končí a že mu dá výpoveď, lebo si robí čo chce. Tiež mu povedal, že v pondelok 01.02. má prísť do Košíc podpísať výpoveď. Pani W. mu však predtým povedala, že tam nemá ísť, lebo konateľ odišiel do Belgicka, tak v pondelok na firmu nešiel. Bol doma ešte jeden týždeň. V pondelok 08.02.2016 mu volali zo školy, že dcére bolo zle, tak s ňou šiel k lekárovi a bola vypísaná, nevie s akou diagnózou, dostala ešte antibiotiká. Na kontrolu mali ísť v piatok 12.02.2016. S pani W. sa stretol v škôlke, povedala mu, že má v piatok prísť do Hanisky v Košiciach na podnik. On tam prišiel o 15.00hod., išiel za konateľom pánom J.. Zavolal ho do svojej kancelárie, spolu s nimi tam bola p. W., moja dcéra ostala čakať vonku v druhej kancelárii, pán J. mu povedal, že sa rozhodol, že nekončí, že má v sobotu na druhý deň nastúpiť do práce. Súčasne prevzal od neho upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny a výzvu na nástup do práce. Listiny si zobral, len odmietol podpísať ich prevzatie. Konateľovi povedal, že nemôže v sobotu nastúpiť do práce, lebo je na OČR s dcérou. Na to mu nič nepovedal. On potom išiel domov a doma si uvedomil, že asi s ním neskončili pracovný pomer, tak išiel k doktorke, aby mu vypísala OČR na dcéru, lebo v sobotu nemohol nastúpiť do práce. Potvrdenie o OČR zamestnávateľovi poslal poštou. V pondelok chcel OČR-ku odniesť pani W., niesol to k nej domov, ona ju v pondelok 15.02.2016 odmietla od neho zobrať, že už je neskoro. Povedala niečo také, že ona vie, že ja už do práce nenastúpim. Ukončenie OČR som do práce posielal poštou v stredu 08.02.2016 a čakal, že mu príde SMS-ka kde mu bude napísané, kedy má nastúpiť do práce, ale nič neprišlo. Od soboty 13.02. do 19.02.2016, kedy poštou prevzal okamžité skončenie pracovného pomeru, do práce nenastúpil.
10. Z pracovnej zmluvy súd zistil, že sporové strany ju uzavreli podľa § 42 a nasl. Zákonníka práce dňa 09.01.2013, pracovný pomer bol uzavretý na dobu neurčitú, s dňom nástupu do práce od 09.01.2013,
žalobca bol prijatý na prácu vodiča nákladného motorového vozidla. Zmluvné strany sa dohodli podľa čl. VI pracovnej zmluvy na mesačnej mzde 500,- € brutto, ktorá je splatná pozadu za mesačné obdobie do 25. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Podľa čl. VII, bod 1 pracovnej zmluvy denný čas vedenia motorového vozidla medzi dvoma nepretržitými dennými odpočinkami alebo medzi a nepretržitým denným odpočinkom nesmie presiahnuť 9 hodín, pričom tento čas možno 2 krát v týždni predĺžiť na 10 hodín. Podľa bodu 4 tohto článku, zamestnanec musí mať v priebehu 24 hodín odpočinok v trvaní najmenej 11 hodín po sebe nasledujúcich hodín. Z čl. IX pracovnej zmluvy súd zistil, že v prípade absencie zamestnanca v práci z dôvodu choroby, alebo úrazu oznámi zamestnanec svoju neprítomnosť zamestnávateľovi do 9:00 hod. prvého dňa takejto neprítomnosti a uvedie jej dôvod a pravdepodobný termín návratu do práce. Podľa bodu 2. tohto článku zamestnanec je povinný zaistiť doručenie potvrdenia o pracovnej neschopnosti zamestnávateľovi najneskôr do 4 pracovných dní od prvého dňa neprítomnosti v práci. Podľa bodu 3. Pokiaľ zamestnanec potvrdenie o pracovnej neschopnosti nedoručí zamestnávateľovi v lehote podľa predchádzajúceho bodu a neprítomnosť v práci tak nebude ospravedlnená, môže zamestnávateľ okamžite skončiť pracovný pomer so zamestnancom z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny.
11. Z okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 13.02.2016 súd zistil, že dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru bola skutočnosť, že zamestnávateľ žalobcu dňa 12.02.2016 vyzval na nástup do práce od dňa 13.02.2016. Žalobca sa v tento deň do práce nedostavil, ani bezodkladne neoznámil zamestnávateľovi prekážky v práci na strane zamestnanca, jeho neprítomnosť v práci do 13.02.2016 neospravedlnil, preto mu počnúc od 15.02.2016 evidujú neospravedlnenú absenciu. Uvedené správanie zamestnávateľ hodnotí ako závažné porušenie pracovnej disciplíny. Okamžité skončenie pracovného pomeru bolo žalobcovi doručené poštou, osobne ho podľa fotokópie doručenky prevzal dňa 19.02.2016.
12. Z výplatných pások žalobcu súd zistil, že žalobcovi bola vyplatená čistá mzda za mesiac október 2015 v sume 472,72 €, za mesiac november v sume 804,43 € a za mesiac december v sume 545,53 €.
13. Z upozornenia č. 1 za porušenie interného príkazu č. 1/2013, zo dňa 12.02.2016 súd zistil, že žalobca dňa 25.01.2016, t. j. v pondelok začal pracovať o 06.07 hod. a skončil o 19.30 hod, t. j. spravil výkon 13 hodín a 23 minút, pričom mal podľa Európskeho nariadenia 561/2006 robiť krátenú pauzu minimálne 9 hodín, čo nespravil a svojvoľne si ju predĺžil na 11 hodín a 16 minút, čím porušil interný príkaz č. 1/2013.
14. Z listu zo dňa 12.02.2016 s označením Nástup na smenu súd zistil, že žalovaný vyzval žalobcu na nástup do práce dňa 13.02.2016, po dvojtýždňovom voľne, ktoré čerpal od 01.02.2016 do 12.02.2016. na listine je v ľavom dolnom rohu rukou napísaná poznámka, že žalobca list odmietol prevziať a nečitateľný podpis svedka.
15. Z fotokópie Žiadosti o ošetrovné č. C798375 súd zistil, že bolo vystavené dňa 08.02.2016 ošetrujúcou lekárkou T.. T. G., všeobecný lekár pre deti a dorast, ktorým potvrdila, že I. U., B.. XX.XX.XXXX ochorela a jej zdravotný stav nevyhnutne vyžaduje osobné denné ošetrenie.
16. Podľa § 53 ods. 1 Zákonníka práce zamestnávateľ môže okamžite zrušiť pracovný pomer len výnimočne a to iba vtedy: a) ak bol zamestnanec právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin na nepodmienečný trest odňatia slobody na čas dlhší ako jeden rok alebo ak bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin spáchaný pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním na nepodmienečný trest odňatia slobody najviac na šesť mesiacov, b) ak zamestnanec porušil pracovnú disciplínu zvlášť hrubým spôsobom.
17. Podľa § 54 ods. 1, písm.b), Zákonníka práce zamestnanec môže okamžite zrušiť pracovný pomer, ak mu zamestnávateľ nevyplatil mzdu alebo náhradu mzdy do 15 dní po uplynutí jej splatnosti.
18. Podľa § 55 Zákonníka práce okamžité zrušenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ i zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné? uvedený dôvod nesmú dodatočne meniť.
19. Podľa § 64 Zákonníka práce neplatnosť rozviazania pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým zrušením, zrušením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže tak zamestnanec, ako ja zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa pracovný pomer mal skončiť týmto rozviazaním.
20. Z vykonaného dokazovanie mal súd preukázané, že pracovný pomer žalovaného a žalobcu bol ukončený listom zo dňa 13.02.2016, označeným ako okamžité skončenie pracovného pomeru z dôvodu závažného porušenie pracovnej disciplíny a to absencie žalobcu a jeho neprítomnosť v práci od 13.02.2016. Zamestnanec si neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru na súde uplatnil v zákonom stanovenej lehote, netrval na ďalšom zamestnávaní. S poukazom na zistený skutkový stav a citované zákonné ustanovenia súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Z vykonaného dokazovanie mal súd za preukázané zo samotnej výpovede žalobcu, že nepostupoval v súlade s čl. IX pracovnej zmluvy, body 1, 2 a 3 a nesplnil svoju oznamovaciu povinnosť oznámiť zamestnávateľovi, aj v čase čerpania voľna medzi zmenami, nemôže nastúpiť do práce z dôvodu čerpania voľna za účelom ošetrenia člena rodiny a svoj pravdepodobný návrat do práce, ani nezabezpečil doručenie potvrdenia o tejto skutočnosti do štyroch pracovných dní zamestnávateľovi, štvrtý deň pripadol na deň 12.02.2016, pričom len v tento deň si dal potvrdenie o ošetrovaní člena rodiny vystaviť ošetrujúcej lekárke. Uvedená skutočnosť, resp. nesplnenie povinnosti oznámiť zamestnávateľovi nemožnosť nástupu do práce, je v zmysle pracovnej zmluvy jednou zo sankcie a dôvodom pre okamžitého skončenia pracovného pomeru. Skutočnosť, že sa žalobca domnieval, že to už urobiť nemusel, lebo si myslel, že s ním bol ukončený pracovný pomer, lebo mu to konateľ povedal, že s ním pracovný pomer skončí, súd nemohol vyhodnotiť ako dôvod ospravedlňujúci konanie žalovaného, nakoľko musel vedieť, že ak jeho pracovný pomer bol uzatvorený písomne, nemohol byť ukončený na základe ústneho vyjadrenia konateľa, že s ním chce ukončiť pracovný pomer, naviac ak sám žalobca uviedol, že si pre listinu, ktorou sa mal jeho pracovný pomer skončil sám neprišiel. S poukazom na vyššie uvedené súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Pokiaľ sa žalobca v súvislosti s určením neplatnosti skončenia pracovného pomeru domáhal aj náhrady mzdy z titulu neplatne skončeného pracovného pomeru, súd aj v tejto časti žalobu zamietol ako nedôvodnú a poukazom na skutočnosť, že v časti žaloby o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobca úspešný nebol a na náhradu mzdy mu nárok nevznikol.
21. Podľa § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej ako "CSP"), o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
22. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
23. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
24. V súlade s § 255 ods. 1 CSP súd priznal žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech, nárok na náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia proti neúspešnému žalobcovi. O výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením, po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach. Ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 OSP ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané - každý rovnopis vlastnou rukou, pri právnických osobách opatrený popisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom razítka a datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 ods. 1 veta prvá O. s. p.), podľa Zákona č. 233/95 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.