Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17C/10/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Annou Majerikovou v právnej veci žalobcu: C. D., nar. X.X.XXXX, bytom Y. XX, X., právne zastúpený JUDr. Mária Kostolná, advokát so sídlom Pavla Mudroňa 1191/5, Žilina, IČO: 42 224 578, proti žalovanému: N. J., bytom G. XX, právne zastúpená JUDr. Miloš Gero, advokát so sídlom Bytča, Štefánika 217, o zaplatenie istiny 6.950 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 6.950 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15% ročne zo sumy 5.550 eur od 6.8.2014 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 5,15% ročne zo sumy 1.400 eur od 25.8.2014 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 26.8.2014 voči žalovanej domáhal zaplatenia sumy 6.950 eur s príslušenstvom titulom uzavretých ústnych zmlúv o pôžičke, na základe ktorých požičal žalovanej formou hotovostného vkladu na účet žalovanej vedený vo Všeobecnej úverovej banke č. účtu 1426773451/0200 peňažné prostriedky, a to dňa 3.11.2011 sumu 5.500 eur, dňa 3.11.2011 sumu 50 eur a dňa 16.1.2012 sumu 1.400 eur. Žalovaná peňažné prostriedky nevrátila i napriek tomu, že bola niekoľkokrát vyzvaná na vrátenie a to výzvou zo dňa 30.7.2014 a výzvou zo dňa 19.8.2014. Výzvy žalovanej boli riadne doručené, na výzvy nereagovala.

2. Žalovaná vo svojom vyjadrení prostredníctvom právneho zástupcu dňa 22.12.2014 uviedla, že neuzatvorila so žalobcom písomnú zmluvu a podľa jej vedomostí mal ju uzatvoriť jej známy Peter Ladomirjak a žalovaná nie je v tomto spore aktívne ani pasívne legitimovaná.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, právneho zástupcu žalovanej, oboznámením listín a to žalobcom predkladaných komunikácií so žalovanou cez sms správy, výpisom z bankového účtu a dospel k nasledovným skutkovým zisteniam.

4. Žalobca zotrval na podanom návrhu a jeho skutkovom odôvodnení. Finančné prostriedky poskytol priamo žalovanej na účet, ktorý mu sama zadala, a to na základe jej žiadosti o pomoc z dôvodu, že bola zadlžená a nebola schopná splácať iné záväzky. Pôžičku žalobca poskytol troma vkladmi na účet vedený vo VÚB a na preukázanie predložil súdu výpisy a znenia všetkých textových správ SMS, ktoré mu žalovaná posielala v období od júla 2011 do roku 2012. Samotná žalovaná z dôvodu finančnej situácie žiadala ho o poskytnutie finančných prostriedkov aj sľuboch o tom, ako mu finančné prostriedky vráti. Dokonca, správou zo dňa 2.11.2011 samotná žalovaná žalobcovi zaslala SMS správu, v ktorej mu uviedla číslo účtu, na ktorý má finančné prostriedky poukázať. Z textových správ je nepochybné, že žalovaná komunikovala o poskytnutí pôžičky a jej vrátení.

5. Právny zástupca žalovanej odmietal tvrdenia o poskytnutí pôžičky, nakoľko absentuje písomná forma a žiadal návrh zamietnuť.

6. Z výpisov vkladu finančných prostriedkov na účet č. 1426773451/0200 súd vzal za preukázané, že žalobcom (vkladateľ) bola dňa 3.11.2011 vložená suma 5.500 eur, dňa 3.11.2011 vložená suma 50 eur, a dňa 19.1.2012 suma 1.400 eur.

7. Z obsahu výzvy na vrátenie pôžičky zo dňa 30.7.2014 súd zistil, že žalobca žiadal žalovanú o vrátenie sumy 5.550 eur zo dňa 3.11.2011, a to do 5 dní od doručenia výzvy, ktorú výzvu žalovaná prevzala dňa 31.7.2014 a následne výzvou dňa 19.8.2014 na zaplatenie peňažnej čiastky vo výške 1.400 eur z titulu pôžičky zo dňa 19.1.2012, a to do troch dní od doručenia výzvy.

8. Z predložených výpisov z SMS komunikácie medzi stranami sporu je nepochybné z ich obsahu, že dňa 21.9.2011 žalovaná uviedla účet 1426773451/0200 s uvedením, ďakujem, že aj keby nič z toho, ďakujem, tú 50 vrátim, stačí tých 50 vrátiť do bud týždňa? dňa 23.9.2011 žalovaná uvádza rozmýšľam odkiaľ vziať ešte ten zvyšok až je aspoň tých 2 tisíc, 25.9.2011 splácať ti budem a mrzí ma že to neveríš, dňa 28.9.2011 viem, že len ty jediný mi môžeš pomôcť, dňa 29.9.2011 ešte 1500 až 2 tis....... preto sa ťa ešte pytam, či mi pomôžeš ešte aspoň s touto sumou, dňa 1.10.2011 potrebujem od teba vedieť či mi pomôžeš; dňa 3.10.2011 prečo mi nechceš pomôcť sú to len 3 tisícky dňa 5.10.2011 u notára som ochotná podpísať, že mi požičiavaš a ja sa zaväzujem mesačne splácať, dňa 2.11.2011 označené číslo účtu 1426773451/0200, následne kedy to môže byť na účte, dňa 27.11.2011 odpoveď s otázkou „a kto povedal, že nesplatím, pošli mi číslo účtu až ti dám trvalý príkaz.“ 19.3.2012 v texte žalovanej, či by jej ešte dnes nemohol naposledy alebo čiastočne pomôcť.

9. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

10. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že pre uzavretie dohody o pôžičke sa nevyžaduje písomná forma, takže táto zmluva môže byť uzavretá i ústne alebo konkludentným spôsobom. Podstatnou náležitosťou obsahu takejto dohody medzi účastníkmi je predovšetkým určenie predmetu pôžičky a povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu (peňazí). Keďže táto zmluva je reálnou zmluvou (kontraktom), k jej uzavretiu zákon vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Dokiaľ k odovzdaniu peňazí nedôjde, medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne (súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 325/2009 zo dňa 30.6.2010). Teda nielen zmluvným dojednaním, ale odovzdaním predmetu pôžičky vzniká dlžníkovi záväzok vrátiť veriteľovi to, čo mu bolo požičané a tomu zodpovedajúce právo veriteľa požadovať vrátenie pôžičky.

11. Predmetom sporu v danej veci bolo plnenie na základe zmluvy o pôžičke, z ktorej plnenie tj. odovzdanie sumy 6.950 eur v jednotlivých čiastkach druhá strana (žalovaná) v konaní popierala. Keďže žalovaná v danom prípade popierala existenciu pôžičky peňazí od žalobcu, na žalobcovi spočívalo dôkazné bremeno predovšetkým preukázania poskytnutia tvrdenej pôžičky žalovanej. Súd vychádzal pri svojom rozhodnutí zo skutkových zistení a dôkazov, ktoré v konaní boli predkladané žalobcom. Ak teda žalobca tvrdil, že poskytol pôžičku, bolo jeho povinnosťou označiť a predložiť súdu relevantné dôkazy na preukázanie tejto skutočnosti, a ak žalobca na podporu svojich tvrdení predkladal dôkazy a to vklady v hotovosti na účet označený žalovanou ako i ich komunikáciu - SMS správy (z pohľadu žalobcu zásadných v rámci reťazca nepriamych dôkazov) súd tieto hodnotil v ich vzájomnej súvislosti a dospel k záveru, že žalobca ako veriteľ uniesol dôkazné bremeno v tom smere, že preukázal, že medzi stranami sporu bola uzavretá zmluva o pôžičke, z ktorej vyvodzoval pre seba priaznivé dôsledky.

12. Zo skutkového zistenia nepochybne vyplynulo, že žalobca realizoval vklad v hotovosti na účet vedený vo VÚB banka (označený žalovanou) a to dňa 3.11.2011 sumu 5.500 eur, dňa 3.11.2011 sumu 50 eur a dňa 19.1.2012 sumu 1.400 eur a to na základe žiadosti žalovanej a v danom prípade sa vôľa strán zhodovala i s ich prejavom, keď žalobca žiadosti vyhovel a pôžičku hotovostným vkladom na účet označený žalovanou poskytol a žalovaná ako dlžník prevzatie sumy v SMS komunikácii nespochybňovala. Naopak, prejavila vôľu tieto skutočnosti požičiavania peňazí od žalobcu a svoj

záväzok (pôžičku) splácať potvrdiť žalobcovi aj písomne. Zmluva o pôžičke má reálnu povahu a vznik pôžičky predpokladá nielen dohodu strán, ale i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky. Konštantná judikatúra nevyžaduje fyzické predanie predmetu pôžičky dlžníkovi, bolo by to zbytočným a nedôvodným obmedzením autonómie vôle zmluvných strán o nepripustení určenie bankového účtu ako miesta, kam má byť predmet pôžičky prevedený, pokiaľ sa na tom strany zmluvy o pôžičke dohodnú. V konaní je nepochybné, že na účet označený samotným dlžníkom t.j. žalovanou č. 1426773451/0200 bola tak splnená podmienka predania predmetu pôžičky dlžníkovi podľa § 657 Občianskeho zákonníka, čo v danom prípade i nastalo. Čo sa týka predložených výpisov z SMS komunikácie medzi účastníkmi dňa 5.10.2011 „u notára som ochotná podpísať, že mi požičiavaš a ja sa zaväzujem mesačne splácať, dňa 27.11.2011 „a kto povedal, že nesplatím, pošli mi číslo účtu až ti dám trvalý príkaz.“ z uvedeného textu možno vyvodiť, že žalovaná potvrdila požičanie si peňazí od žalobcu a obsah týchto správ možno považovať aj za uznávací prejav dlhu voči žalobcovi. Zo skutkových zistení nepochybne vyplynulo, že k odovzdaniu sumy 6.950 eur došlo a žalovaná ako dlžník v danom prípade nesplnila svoj záväzok vrátiť pôžičku. Treba zdôrazniť, že pri žalobe na plnenie podľa § 137 dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností zaťažuje toho účastníka, ktorý tieto skutočnosti tvrdí a vyvodzuje z nich pre seba priaznivé právne dôsledky. Žalobca v konaní preukázal existenciu poskytnutej pôžičky, od ktorej vyvodzoval uplatnený nárok a dôkazné bremeno ohľadom existencie právnej skutočnosti, ktoré majú za následok zánik dlhu, bolo na žalovanej ako dlžníkovi. Keďže súd nemal v konaní preukázané, že by žalovaná sumu uhradila, preto súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovanú na zaplatenie istiny 6.950 eur tak, ako vyplýva z výrokovej časti tohto rozhodnutia.

13. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

14. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. (účinnosť od 1.2.2013), výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

15. Ustanovenie § 563 Občianske zákonníka (ak čas plnenia nie je dohodnutý ustanoveným právnym predpisom, alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal) ukladá dlžníkovi povinnosť dlh splniť v deň nasledujúci po tom, ako ho o plnenie veriteľ požiadal. Ak veriteľ vo výzve určí čas plnenia, pohľadávka sa stane splatnou uplynutím tejto lehoty. Ak dlžník nesplní svoj dlh, nasledujúci deň po dni, kedy bol na plnenie vyzvaný, bude v omeškaní s plnením. Vo všeobecnosti platí, že splatnosť dlhu nadväzuje na veriteľovo požiadanie, aby dlžník plnil. Iná splatnosť dlhu musí byť medzi účastníkmi dohodnutá, stanovená predpisom alebo súdnym rozhodnutím.

16. Keďže žalovaná nesplnila svoj záväzok vrátiť pôžičku ani na písomnú výzvu(zo dňa 30.7. a 19.8.2014), vznikol žalobcovi nárok na zákonný úrok z omeškania pri omeškaní s platením peňažného dlhu. Nárok na úroky z omeškania s plnením peňažného dlhu vzniká bez ohľadu na to, čo spôsobilo omeškanie. Úroky z omeškania možno priznať iba od toho času, keď sa dlžník dostal do omeškania. Základným predpokladom vzniku nároku na úroky z omeškania je teda existencia omeškania s plnením peňažného dlhu a základným predpokladom takéhoto omeškania je existencia pohľadávky, t.j. práva na peňažné plnenie a jej zročnosť. Výšku úrokov z omeškania v občianskom práve nemožno dojednať nad rámec ustanovený zákonom a z povahy ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. vyplýva, že kogentne stanovená horná hranica úrokov z omeškania, ktoré prekročenie nie je prípustné. Základná úroková sadzba ECB k 6.8.2014 bola 0,15 % zvýšená o 5 percentuálnych bodov predstavuje úrok z omeškania vo výške 5,15 %. Súd nárok žalobcu i v časti príslušenstva úroku z omeškania považoval za dôvodný a popri istine priznal úrok z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 5.500 eur odo dňa 6.8.2014 do zaplatenia a zo sumy 1.400 eur odo dňa 25.8.2014 do zaplatenia tak, ako vyplýva z výrokovej časti tohto rozhodnutia.

17. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí v spojení s § 255 ods. 1

CSP, podľa ktorého zákonného ustanovenia súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

18. V danom prípade žalobca podľa procesného výsledku sporu v konaní bol úspešný v plnom rozsahu a v tomto rozsahu 100 % súd rozhodol o jeho nároku na náhradu trov konania.

Poučenie:

1

Proti výroku o náhrade trov konania možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde v Žiline.

Podľa ust. § 125 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).