Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_10Co-322-2015.pdf
PDF · 136.88 KB
Case nature
Area
Subarea
10Co/322/2015
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a členov senátu JUDr. Ľuboša Sádovského a JUDr. Silvie Walterovej v právnej veci žalobcu: Východoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s., Komenského ul. č. 50, Košice, IČO: 36 570 460, zastúpený: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Peter Kerecman, spoločnosť s ručením obmedzeným, Rázusova ul. č. 1, Košice, IČO: 36 588 725, proti žalovanému: I. I., B.. XX. XX. XXXX, X. O. D.. Č.. XX/ A, X., W. H.: U. P. Č.. XXX, X., zastúpený advokátom: Mgr. Július Ernek, Skuteckého ul. č. 23, Banská Bystrica, IČO: 42 187 711, o zaplatenie istiny 8. 325, 29 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 19. marca 2015, č. k. 15C/60/2013 - 112, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1.
Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol návrh (od 01. 07. 2016 žalobu) žalobcu, ktorou sa domáhal uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť mu istinu 6. 657, 02 eur s príslušenstvom titulom neuhradenej faktúry č. XXXXXXXXXX za vodné a stočné pre odberné miesto B. X, G. v zmysle zmluvy o dodávke vody a odvádzaní odpadových vôd č. XXX/XXXX zo dňa 13. 07. 2004, keď súčasťou návrhu bola pripojená faktúra č. XXXXXXXXXX zo dňa 10. 09. 2009 za vodné a stočné za obdobie od 20. 06. 2009 do 04. 09. 2009 pre odberné miesto B. X, G. s tým, že žalobca podaním zo dňa 08. 06. 2012 rozšíril návrh na sumu 8. 325, 29 eur s príslušenstvom, titulom neuhradenej faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 30. 09. 2010 za vodné a stočné za obdobie od 22. 06. 2010 do 23. 09. 2010 pre odberné miesto B. X, G. v zmysle zmluvy o dodávke vody a odvádzaní odpadových vôd č. XX-XXXXXXXXXPDXXXX. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 106 ods. 1, § 107 ods. 1, § 488, § 489, § 491 ods. 1, 2, § 494 Občianskeho zákonníka, § 4 ods. 1, 2, 3, 4, 6, 9, § 28 ods. 1, 3, 5, 6, 8, 9 zák. č. 442/2002 Z. z. a vecne tým, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, nakoľko faktúra č. XXXXXXXXXX zo dňa 10. 09. 2009 pre odberné miesto B. X, G., číslo odberného miesta XXXXXXXXXX, za obdobie od 20. 06. 2009 do 04. 09. 2009 bola vystavená bez právneho titulu, keďže účtované obdobie bolo viazané na zmluvu zo dňa 13. 07. 2004, ktorá bola zmenená zmluvou zo dňa 14. 02. 2006 k číslu odberného miesta XXXXXX, keď predmetná faktúra bola vystavená k číslu odberného miesta XXXXXXXXXX, ktoré je viazané na zmluvu zo dňa 15. 06. 2011, a nakoľko predmetná faktúra zo dňa 10. 09. 2009 bola vystavená k číslu odberného miesta na základe zmluvy zo dňa 15. 06. 2011 a za obdobie kryté zmluvami zo dňa 13. 07. 2004 a 14. 02. 2006, je zmätočná. Uviedol, že na základe daných skutočností vo vzťahu k dobropisu predmetnej faktúry pod č. XXXXXXXXXX zo dňa 13. 10. 2009, ktorá bola vystavená pre číslo odberného miesta XXXXXXXXXX, musí rovnako konštatovať, že je zmätočná, lebo má priamy vzťah k faktúre č. XXXXXXXXXX s tým, že identické okolnosti vyplývajú z faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 30. 09. 2010 pre odberné miesto B.Á. X, G., číslo odberného miesta XXXXXXXXXX, za obdobie od 22. 06. 2010 do 23. 09. 2010, rovnako bola vystavená bez právneho titulu, keďže účtované obdobie bolo viazané na zmluvu zo dňa 13. 07. 2004, ktorá bola zmenená zmluvou zo dňa 14. 02. 2006 k číslu odberného miesta XXXXXX, nakoľko predmetná faktúra bola vystavená k číslu odberného miesta XXXXXXXXXX, ktoré je viazané na zmluvu zo dňa 15. 06. 2011 a keďže predmetná faktúra zo dňa 30. 09. 2010 bola vystavená k číslu odberného miesta na základe zmluvy zo dňa 15. 06. 2011 a za obdobie kryté zmluvami zo dňa 13. 07. 2004 a 14. 02. 2006, je zmätočná, a preto aj vo vzťahu k dobropisu predmetnej faktúry pod č. XXXXXXXXXX zo dňa 11. 11. 2010, ktorá bola vystavená pre číslo odberného miesta XXXXXXXXXX dospel k záveru, že je zmätočná, lebo má priamy vzťah k faktúre č. XXXXXXXXXX. Súd prvej inštancie v dôvodoch svojho rozhodnutia ďalej uviedol, že žalovaným vznesenú námietku premlčania nároku uplatneného titulom bezdôvodného obohatenia vyhodnotil ako dôvodnú, nakoľko žalobca sa o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu dozvedel pri vystavení faktúr s tým, že faktúra č. XXXXXXXXXX bola vystavená 10. 09. 2009, splatná 28. 09. 2009, takže mu dvojročná zákonná doba začala plynúť najneskôr dňa 28. 09. 2009 a uplynula dňa 28. 09. 2011 a nakoľko žalobu podal dňa 08. 03. 2012, nárok žalobcu bol uplatnený po zákonnej dobe s tým, že za rovnako dôvodnú posúdil aj námietka premlčania k právnemu titulu náhrady škody, pri ktorej Občiansky zákonník upravuje rovnakú premlčaciu dobu dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode, keď faktúra č. XXXXXXXXXX bola vystavená dňa 30. 09. 2010, splatná 18. 10. 2010, takže žalobcovi dvojročná zákonná doba, ktorá je rovnaká pre právny titul bezdôvodného obohatenia aj pre titul náhrady škody, začala plynúť najneskôr dňa 18. 10. 2010 a uplynula dňa 18. 10. 2012, pričom žaloba v tejto časti bola podaná dňa 08. 06. 2012, nárok bol uplatnený v zákonnej dobe a v tejto časti uplatneného nároku vznesená námietka premlčania nie je dôvodná. Zamietnutie žaloby súd prvej inštancie odôvodnil ďalej absolútnou zmätočnosťou faktúr č. XXXXXXXXXX zo dňa 10. 09. 2009 a č. XXXXXXXXXX zo dňa 30. 09. 2010 nemajúce oporu k odbernému miestu č. XXXXXXXXXX, ktoré je viazané na zmluvu zo dňa 15. 06. 2011. Obranu žalovaného, že k odbernému miestu B. X, G., ktoré je uvedené v zmluvách o dodávke vody a odvádzaní odpadových vôd nemá žiadny právny titul, keďže kúpnou zmluvou nadobudol nehnuteľnosť na B. U., U.. Č.. X, G., vyhodnotil ako nedôvodnú, nakoľko rozhodujúce je číslo odberného miesta a nie súpisné číslo nehnuteľnosti. Poukázal na skutočnosť, že zástupca žalobcu žiadal pojednávanie dňa 16. 10. 2014 odročiť s tým, že sa k právnej argumentácii žalovaného vyjadrí písomne, pričom mu na písomné vyjadrenie poskytol 30 dňovú lehotu, ktorú nedodržal, písomne sa nevyjadril a pred termínom pojednávania dňa 19. 03. 2015, podaním zo dňa 25. 02. 2015, doručeným súdu 05. 03. 2015 požiadal o odročenie pojednávania s odôvodnením, že urobil úkony smerujúce k zastúpeniu advokátom a nakoľko od termínu pojednávania dňa 16. 10. 2014 do termínu pojednávania dňa 19. 03. 2015 uplynulo päť mesiacov, a žalobca ignoroval uloženú lehotu na písomné vyjadrenie, keď podľa § 119 O. s. p. pojednávanie môže byť odročené len z dôležitých dôvodov, ospravedlnenie a požiadavku o odročenie pojednávania dňa 19. 03. 2015 neakceptoval a vo veci rozhodol, pričom po termíne pojednávania dňa 20. 03. 2015 mu bolo doručené oznámenie právneho zástupcu žalobcu o prevzatí právneho zastúpenia zo dňa 17. 03. 2015. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil právne ust. § 142 ods. 1 O. s. p. a vecne úspechom žalovaného v konaní, ktorému priznal trovy konania za zaplatený súdny poplatok za odpor v sume 499, 50 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 1. 274, 91 eur, za tri úkony právnej služby podľa § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. a), d) vychádzajúc z hodnoty sporu 8. 325, 29 eur, t. j. 253, 94 eur, prevzatie a príprava dňa 22. 09. 2014, účasť na pojednávaní dňa 16. 10. 2014 a dňa 19. 03. 2015, 2 á 8, 04 eur režijný paušál, 1 á 8, 39 eur, režijný paušál (253, 94 + 8, 04 + 253, 94 + 8, 04 + 253, 94 + 8, 39 = 786, 29 eur), a podľa § 18 ods. 3 vyhlášky č.655/2004 Z. z. zvýšil tarifnú odmenu o daň z pridanej hodnoty vo výške 20 %, t. j. o 157, 26 eur, takže odmena právnej služby celkom je 786, 29 + 157, 26 = 943, 55 eur. Súd prvej inštancie priznal právnemu zástupcovi žalovaného aj náhradu za stratu času podľa § 17 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z., za cestu Banská Bystrica - Bratislava a späť dňa 16. 10. 2014, t. j. 8 polhodín x 13, 40 eur = 107, 20 eur a cestu Banská Bystrica - Bratislava a späť dňa 19. 03. 2015, t. j. 8 polhodín x 13, 98 eur = 111, 84 eur a náhradu cestovných nákladov podľa § 15 písm. a) vyhl. č. 655/2004 Z. z. za cestu Banská Bystrica - Bratislava a späť dňa 16. 10. 2014, t. j. 480 km pri základnej náhrade za 1 km 0, 183 eur, spotrebe 5 l/100 km, cene paliva 1, 25 eur, t. j. 117, 84 eur, za cestu Banská Bystrica - Bratislava a späť dňa 19. 03. 2015, t. j. 480 km pri základnej náhrade za 1 km 0, 183 eur, spotrebe 5 l/100 km, cene paliva 1, 02 eur, t. j. 112, 32 eur s tým, že odmenu za úkon právnej služby, porada pred pojednávaním dňa 18. 03. 2015 právnemu zástupcovi žalovaného nepriznal, keďže tento úkon nevydokladoval.
2.
Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom (§ 205 ods. 2 písm. a/ O. s. p. v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p.), z dôvodu, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav (§ 205 ods. 2 písm. d/ v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p.), súd prvého stupňa (od 01. 07. 2016, súd prvej inštancie) na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a napokon z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. b/ O. s. p.), a konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Vytkol súdu prvej inštancie, že vo veci rozhodol napadnutým rozsudkom v jeho neprítomnosti napriek tomu, že o odročenie pojednávania určeného na deň 19. 03. 2015 požiadal podaním zo dňa 05. 02. 2015 z dôvodu, že sa chcel dať zastúpiť advokátom, pričom ide o uplatnenie jeho práva na právnu pomoc a bezpochyby o dôležitý dôvod na odročenie, čím došlo k porušeniu ústavou zaručeného práva na spravodlivý proces, ktorý nepochybne zahŕňa aj právo na právnu pomoc, k porušeniu zásady rovnosti účastníkov konania a k odňatiu možnosti účastníkovi konať pred súdom. Uviedol, že v návrhu na odročenie pojednávania uviedol aj elektronickú adresu a telefón, avšak súd prvej inštancie mu neoznámil a ani bezodkladne, že jeho návrh na odročenie pojednávania dňa 19. 03. 2015 neakceptuje s tým, že mal pripravené ďalšie dôkazné prostriedky, ktoré mienil predložiť a nebolo mu ani oznámené, kedy bolo dokazovanie vyhlásené za skončené a preto nemal vedomosť, do ktorého momentu je oprávnený predložiť a označiť všetky dôkazy a skutočnosti potrebné na zistenie skutkového stavu veci. Žalobca v dôvodoch svojho odvolania ďalej uviedol, že nakoľko súd prvej inštancie dňa 19. 03. 2015 rozhodol vo veci v jeho neprítomnosti, nemohol bez svojej viny pred prvoinštančným súdom uplatniť, označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvej inštancie dôkazy, z dôvodu ktorého ich predkladá odvolaciemu súdu s odvolaním a navrhol, aby odvolací súd v súlade s § 213 ods. 4 O. s. p. doplnil dokazovanie ich vykonaním, resp. po zrušení napadnutého rozsudku žiadal uložiť súdu prvej inštancie povinnosť vykonať ich. Poukázal na skutočnosť, že prvú zmluvu č. 158/2004 uzavrel ako predávajúci so žalovaným ako kupujúcim a jej predmetom bola dodávka vody a odvádzanie odpadových vôd do verejnej kanalizácie (vodné a stočné) na odbernom mieste Y., G., Č.. C. T. XXXXXX a na odbernom mieste B. U., G., Č. C. T. XXXXX, U. V. P. Č.. XXXXXXX s tým, že predmetom zmluvy č. XXXX/XXXX uzavretej medzi stranami sporu dňa 14. 02. 2006 bola dodávka vody a odvádzanie odpadových vôd na odbernom mieste B. U., G., Č. C.É. T. XXXXXXX s podružným vodomerom č. XXXXXXX, keď dňa 06. 02. 2009 žalovaný požiadal o odkúpenie podružného vodomeru č. XXXXXXX a o ukončenie zmluvy č. XXXX/XXXX, ktorá dohodou zmluvných strán dňa 20. 03. 2009 zanikla, z čoho vyplýva, že predmetom prvej zmluvy č. XXX/XXXX bolo odberné miesto s hlavným vodomerom č. XXXXXXX a predmetom druhej zmluvy č. XXXX/XXXX bolo odberné miesto s podružným vodomerom č. XXXXXXX, a preto predmet prvej a druhej zmluvy totožný nie je. Uviedol, že nedoplatok žalovaného, ktorý je predmetom konania pozostáva z neuhradenej faktúry č. XXXXXXXXXX v sume 6. 657, 02 eur za obdobie od 20. 06. 2009 do 04. 09. 2009 a faktúry č. XXXXXXXXXX v sume 1. 668, 27 eur za obdobie od 22. 06. 2010 do 23. 09. 2010 a žalovanému bol účtovaný na základe zmluvy č. XXX/ XXXX s tým, že druhá zmluva č. XXXX/XXXX platila od 14. 02. 2006 do 20. 03. 2009 a s predmetom tohto konania nesúvisí, nakoľko nedoplatok vznikol za obdobie od 20. 06. 2009, resp. 22. 06. 2010, teda po zániku tejto zmluvy. Namietol tvrdenie žalovaného, že zmluva č. XXX/XXXX bola zrušená a nahradená zmluvou č. XXXX/XXXX, nakoľko zo žiadneho ustanovenia zmluvy č. XXXX/XXXX nevplýva, že jej uzatvorením došlo k zrušeniu zmluvy č. XXX/XXXX zo dňa 13. 07. 2004 s tým, že predmet oboch zmlúv ani nie je totožný. K argumentácii žalovaného, že svoj nárok uplatnil titulom vodného na odbernom mieste č. XXXXXXXXXX, na ktoré nemá žiadny zmluvný vzťah uviedol, že toto odberné miesto je prečíslovaným odberným miestom s pôvodným číslom XXXXXX, keď k prečíslovaniu došlo z dôvodu prechodu evidenčného systému do systému Sap a k tomuto odbernému miestu žalovaného viaže zmluva č. XXX/XXXX s tým, že pokiaľ súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že odberné miesto č. XXXXXXXXXX je viazané zmluvou zo dňa 15. 06. 2011, tak predmetom v poradí tretej zmluvy č. XX-XXXXXXXXXPDXXXX, ktorú so žalovaným uzavrel dňa 15. 06. 2011 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 27. 06. 2011 je výlučne odvádzanie odpadových vôd do verejnej kanalizácie, teda iba stočné. Nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že mohol účtovať vodné a stočné len na základe druhej zmluvy č. XXXX/XXXX zo dňa 14. 02. 2006 a uviedol, že daná zmluva nemá pre predmet tohto konania žiadny význam, keďže na jej základe nebolo fakturované to, čo je predmetom tohto konania. Uviedol, že ani tvrdenie žalovaného, že na jedno odberné miesto nemôžu byť uzavreté dve zmluvy, keď na odberné miesto č. XXXXXXX je uzavretá zmluva č. XXX/XXXX a č. XXXX/XXXX nie je pravdivé, nakoľko odberné miesto č. XXXXXXX je odberným miestom s hlavným vodomerom č. XXXXXXX a zároveň je hlavným odberným miestom k podružným vodomerom č. XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX H. XXXXXXX. Poukázal na skutočnosť, že žalovaný bol v čase uzavretia zmluvy č. XXX/XXXX zapísaný v živnostenskom registri pod č. XXX - XXXXX, W. T. H. B. U. X/X, G. H. Y. XX, G., vedené ako prevádzkarne, a v jeho evidencii bol vedený ako obchodný partner (podnikateľ) so zákazníckym číslom XXXXXXXXXX („dvojkový odberateľ“) a na základe zmluvy č. XXXX/XXXX bol vedený ako obchodný partner (fyzická osoba) so zákazníckym číslom XXXXXXXXXX („jednotkový odberateľ“), pričom dňa 12. 01. 2010 žalovaný ako dvojkový odberateľ ohlásil odber na odbernom mieste XXXXXXXXXX, z dôvodu ktorého je od 12. 01. 2010 toto odberné miesto aj s hlavným vodomerom č. 2102066 vedené v jeho systéme Sap už na jednotkového odberateľa a faktúra zo dňa 10. 09. 2009 č. XXXXXXXXXX je vystavená na dvojkového odberateľa a faktúra zo dňa 30. 09. 2010 č. XXXXXXXXXX je už vystavená na jednotkového odberateľa. Poukázal na rozpor v tvrdení žalovaného, ktorý sám vo svojom vyjadrení zo dňa 28. 01. 2004 uviedol, že nehnuteľnosť na B. U. Č.. X/X kúpil v roku 1994 aj s vodovodnou prípojkou, ktorú mal vo dvore a na pojednávaní dňa 16. 10. 2014 uviedol, že nehnuteľnosť kúpil v roku 1994, avšak nemá vedomosť a ani to zo zmluvy nevyplýva, že kúpil aj vodovodnú prípojku s tým, že na žalovaného pri zmene vlastníctva nehnuteľnosti - rodinného domu U.. Č.. X na parcele registra „C" L.. Č.. XXX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX T.X a L.. Č.. XXX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX T.X, zap. na I. Č.. XXXX, W.. Ú.. G. v roku 1994 v súlade s § 4 ods. 6 zákona č. 442/2002 prešlo vlastníctvo vodovodnej prípojky, je v zmysle § 4 ods. 7 písm. c) cit. zákona povinný zabezpečiť opravu a údržbu vodovodnej prípojky na vlastné náklady, pričom pokiaľ žalovaný poukazuje na to, že všade uvádza pri odbernom mieste súpis. Č.. X v rozpore s tým, že žalovaný je vlastníkom domu so súp. č. 8, žalobca uviedol, že táto zrejmá nesprávnosť nastala pravdepodobne pri zadávaní do jeho systému, avšak z hmotnoprávneho hľadiska nemá vplyv na platnosť zmluvy. Uviedol, že je nepravdivé tvrdenie žalovaného, že skutočnosť, že si uvedomil, že v r. 2008 vystavil na ťarchu žalovaného faktúry k odbernému miestu č. XXXXXXXXXX, na ktoré nemá zmluvný vzťah, potvrdzuje to, že žalovanému listinou s ozn. Zaslanie dobropisov zo dňa 27. 06. 2008 sumu vrátil, lebo dobropisy vystavil žalovanému - dvojkovému odberateľovi za vodné a stočné z podružného vodomera č. XXXXXXX z dôvodu, že dobropisované vodné a stočné z podružného vodomera č. XXXXXXX bolo už vyúčtované žalovanému jednotkovému odberateľovi a teda bolo omylom fakturované žalovanému duplicitne. K tvrdeniu žalovaného, že povinnosť platiť vznikla iba jemu z piatich odberateľov uviedol, že ako predávajúci uzatvoril Zmluvu o dodávke vody a odvádzaní odpadových vôd dňa 01. 10. 2004 č. XXX/XXXX s Rímskokatolíckou cirkvou farnosť Revúca, ako kupujúcim na podružný vodomer č. XXXXXXX, dňa 02. 11. 2004 zmluvu č. XXX/XXXX so spoločnosťou ADAMS Revúca, s.r.o., ako kupujúcim na podružný vodomer č. XXXXXX a dňa 14. 02. 2006 zmluvu č. XXXX/ XXXX so žalovaným na podružný vodomer č. XXXXXXX, pričom na základe uvedených zmlúv vodné a stočné uvedeným subjektom fakturoval. K argumentácii žalovaného, že v dĺžke prípojky asi 100 m vznikla porucha, v dôsledku ktorej sa voda vyliala do zeme, pričom nie je dôvod, aby žalovaný platil za vodu, keď je len jeden z piatich odberateľov uviedol, že skutočnosť, že žalovaný bol len jeden z piatich odberateľov neznamená, že za odber vody nemá platiť vôbec, ale iba to, že by sa mal na nákladoch podieľať pomerne s tým, že nakoľko súd prvej inštancie vychádzal z tvrdenia žalovaného, mal sa s týmto jeho argumentom v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadať. Uviedol, že povinnosť platiť vodné a stočné vznikla žalovanému na základe Zmluvy č. XXX/XXXX o dodávke vody a odvádzaní odpadových na odberné miesto Námestie slobody, Revúca, č. odberného miesta XXXXXX (neskôr v systéme žalobcu prečíslované na č. XXXXXXXXXX) uzatvorenej medzi ním a žalovaným dňa 13. 07. 2004, na základe ktorej vyúčtoval žalobca žalovanému dňa 10. 09. 2009 faktúrou č. XXXXXXXXXX za obdobie od 20. 06. 2009 do 04. 09. 2009 vodné a stočné vo výške 6. 657, 02 eur (po dobropisovaní) a dňa 30. 09. 2010 faktúrou č. XXXXXXXXXX za obdobie od 22. 06. 2010 do 23. 09. 2010 vodné a stočné vo výške 1. 668, 27 eur (po dobropisovaní) s tým, že fakturácia vodného bola žalovanému vykonaná na základe stavu zisteného meradlom, v súlade s ust. § 28 zákona č. 442/2002.
3.
Žalovaný, ktorému bolo odvolanie žalobcu doručené dňa (resp. jeho právnemu zástupcovi) dňa 25. 06. 2015, sa k nemu nevyjadril.
4.
Podľa § 470 ods. 1 CSP (zákon č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok, účinný od 01. 07. 2016), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Podľa § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
5.
Odvolací súd preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 380 CSP a § 389 ods. l písm. a), b) CSP (zákon č. 160/2015 Z. Z. v znení účinnom od 01. 07. 2016, Civilný sporový poriadok), túto prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že konanie pred súdom prvej inštancie, v ktorom bolo rozhodnutie vydané, trpelo takými vadami, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a preto je potrebné napadnutý rozsudok zrušiť.
6.
Z obsahu listinných dôkazov predložených žalobcom v priebehu prvoinštančného konania vyplýva, že strany sporu uzavreli dňa 13. 07. 2004 Zmluvu o dodávke vody a odvádzaní odpadových vôd číslo XXX/ XXXX, predmetom ktorej bola dodávka pitnej vody z verejného vodovodu a odvádzanie odpadových vôd do verejnej kanalizácie, keď z článku 4., bod 4. 1. vyplýva, že odberným miestom bola obec G., na D.
- B. U., a číslo odberného miesta XXXXXX, H. G. na Y. D., s číslom odberného miesta XXXXXX a dňa 15. 06. 2011 uzavreli Zmluvu č. XX-XXXXXXXXXPDXXXX, predmetom ktorej bola dodávka pitnej vody z verejného vodovodu, odvádzanie odpadových vôd a odvádzanie vody z povrchového odtoku (voda z atmosferických zrážok odvádzaná verejnou kanalizáciou), keď adresa odberného miesta bola P. G., B. X, číslo odberného miesta XXXXXXXXXX a žalovaný ako obchodný partner bol označený číslom XXXXXXXXXX s Dodatkom k tejto Zmluve zo dňa 27. 06. 2011, ktorým došlo iba k zmene identifikačných údajov žalovaného, resp. uvedeniu zmenenej adresy žalovaného.
7.
Z obsahu žaloby žalobcu podanej na Okresný súd Revúca dňa 08. 03. 2012 vyplýva, že žalobca si svoj nárok v konaní uplatnil vo výške 6. 657, 02 eur so 14, 60 % úrokom z omeškania ročne od 29. 09. 2009 do zaplatenia, ako aj trovy konania, titulom neuhradenej faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 10. 09. 2009, ktorou v zmysle Zmluvy č. XXX/XXXX uzavretej dňa 13. 07. 2004 mal žalovanému vyfakturovať v žalobe uvedenú sumu, avšak k žalobe predložil úplne inú faktúru č. XXXXXXXXXX (viď č. l. 5 spisu) za obdobie od 20. 06. 2009 do 04. 09. 2009 na sumu 10. 683, 83 eur za vodné, s číslom odberného miesta XXXXXXXXXX, s číslom vodomeru XXXXXXX, vodné - odpočet podružného odberu s číslom vodomeru XXXXXXX, za vodné s číslom vodomeru XXXXXXX, fakturované vodné a stočné v sume 4. 933 eur, za stočné - odpočet podružného odberu s číslom vodomeru XXXXXXX, s číslom zmluvného účtu XXXXXXXXXXX a zákazníckym číslo žalovaného XXXXXXXXXX, pričom podaním zo dňa 08. 06. 2012 upravil petit svojej žaloby tak, že žiadal uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť mu istinu 8. 325, 29 eur so 14, 60 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 6. 657, 02 eur od 29. 09. 2009 do zaplatenia a so 14, 60 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1. 668, 27 eur od 19. 10. 2010 do zaplatenia (a trovy konania), keď k podaniu predložil faktúru č. XXXXXXXXXX zo dňa 30. 09. 2010 na sumu 2. 787 eur, z ktorej vyplýva, že číslom zmluvného účtu je XXXXXXXXXX, zákaznícke číslo žalovaného XXXXXXXXXX, číslo právnej zmluvy XX-XXXXXXXXXPDXXXX, číslo odberného miesta XXXXXXXXXX, miesto odberu B. X, G., fakturované obdobie 22. 06. 2010 do 23. 09. 2010 za vodné s číslom vodomeru XXXXXXX, vodné
- odpočet podružného odberu s číslom vodomeru XXXXXXX na sumu 2. 787 eur s DPH a podaním zo dňa 05. 12. 2012 upravil petit žaloby (v časti príslušenstva) tak, že žiadal žalovanému uložiť povinnosť zaplatiť mu 8. 325, 29 eur s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 6. 657, 02 eur od 29. 09. 2009 do zaplatenia a s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1. 668, 27 eur od 19. 10. 2010 do zaplatenia, pričom súd prvej inštancie rozhodol platobným rozkazom zo dňa 21. januára 2013, č. k. 4Ro/43/2012 - 47 tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 8. 325, 29 eur s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 6. 657, 02 eur od 29. 09. 2009 do zaplatenia a s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1. 668, 27 eur od 19. 10. 2010 do zaplatenia a trovy konania.
8.
Z obsahu listinných dôkazov predložených žalovaným vyplýva, že dňa 14. 02. 2006 uzavrel so žalobcom Zmluvu č. XXXX/XXXX, v ktorej je ako odberateľ označený číslom XXXXXXXXX s tým, že jej predmetom bola dodávka pitnej vody z verejného vodovodu, odvádzanie odpadových vôd do verejnej kanalizácie, odvádzanie vody z povrchového odtoku (voda z atmosferických zrážok odvádzaná verejnou kanalizáciou) podľa špecifikácie uvedenej v článku 4 tejto zmluvy, z ktorého vyplýva, že adresa odberného miesta je B. U., G., číslo odberného miesta XXXXXXX.
9.
Podľa § 6 O. s. p. (zákon č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok účinný do 30. 06. 2016), v konaní postupuje súd v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná a aby skutočnosti, ktoré sú medzi účastníkmi sporné, sa spoľahlivo zistili.
Podľa Čl. 17 CSP (zákon č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok účinný od 01. 07. 2016), súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.
Podľa § 120 ods. 1 O. s. p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Podľa § 132 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplne opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.
Podľa § 132 O. s. p., dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci.
Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
10.
Požiadavka, že v občianskom súdnom konaní musí súd vychádzať zo skutočného stavu veci je vyslovená tak v Ústave SR ako i v jednotlivých ustanoveniach Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie (§ 120 ods. 1 a 2, § 125, § 153 a pod.) a vyjadruje základnú zásadu občianskeho súdneho procesu, t. j. zásadu materiálnej pravdy. Pojem skutočný stav veci je totožný s pojmom objektívna realita, ktorá s prejednávanou vecou súvisí a tvorí predmet konania. Zásada materiálnej pravdy teda znamená to isté, ako zásada objektívnej pravdy. Je totiž procesnou požiadavkou, aby poznatky súdu o skutočnostiach boli v súlade s objektívnou realitou, pričom pojem skutočný stav veci je totožný s výrazom rozhodné skutočnosti (§ 79 ods. 1, § 101 ods. 1 a § 157 ods. 2, § 133 O. s. p.). Pre poznávaciu činnosť súdu o skutočnostiach dôležitých pre rozhodnutie, teda i pre procesné dokazovanie sú vždy nutné tvrdenia o takých skutočnostiach. To vyplýva z toho, že sa v procese dokazuje súdu pravdivosť tvrdenia o takých skutočnostiach, o ktorých sa súd dozvedá z prednesov strán, z vykonaného dokazovania, ako i inými možnými spôsobmi, pričom zákon účastníkom ukladá povinnosť objasniť všetky potrebné skutočnosti a označiť k nim potrebné dôkazné prostriedky (ide o povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkaznú). V prípade, ak žalovaný obranou uplatňuje nejaký nárok alebo námietky, ktoré činia žalobu žalobcu právne nedôvodnou, dostáva sa žalovaný do rovnakej pozície ako žalobca (reus excipiendo fit actor) a má povinnosť tvrdenia i dôkaznú a v tomto rozsahu i dôkazné bremeno. Dôkazné bremeno totiž pojmovo môže zaťažovať iba toho, koho môže postihnúť nepriaznivý dôsledok za to, že určité rozhodné tvrdenie nebolo dokázané.
11.
Aby súd mohol rozhodnúť o veci samej, musí najskôr zistiť skutkový stav, tento zistí predovšetkým prostredníctvom vykonávaných dôkazov (§ 153 ods. 1 O. s. p.) a následne cez ich hodnotenie podľa svojej úvahy, a to ako jednotlivo, tak aj v ich vzájomnej súvislosti (§ 132 O. s. p.). Hodnotením dôkazov sa rozumie myšlienková činnosť súdu, ktorou je vykonaným dôkazom prisudzovaná hodnota vážnosti (dôležitosti) a súd určuje, aký význam majú jednotlivé dôkazy pre jeho rozhodnutie a či o ne môže oprieť svoje skutkové zistenia v konaní. V občianskom súdnom konaní súd teda rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti (§ 153 ods. 1 O. s. p.). Rozhodnutiu súdu vo veci samej musí teda predchádzať činnosť súdu zameraná na spoľahlivé zistenie skutkového stavu - dokazovanie zodpovedajúce garanciám spravodlivého súdneho konania v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru, najmä garanciám obsiahnutým v princípe rovnosti zbraní a práve na kontradiktórne konanie".
12.
V ústavnoprávnej rovine platí, že právo na spravodlivý proces (čl. 6 ods. 1 Dohovoru) obsahuje zásadu „rovností zbraní“ v civilnom procese (a Čl. 6 CSP, účinný od 01. 07. 2016), ktorá zahŕňa aj povinnosť znášať dôkazné bremeno, ktorá ťaží účastníka konania. Neprimeraná povinnosť znášať dôkazné bremeno môže zapríčiniť, že konanie ako celok nie je možné považovať za spravodlivé. Zákonná úprava dokazovania v civilnom procese spadá pod všeobecný princíp rovnosti strán sporu v konaní. Zásada rovnosti strán v procese sa prejavuje vytváraním rovnakých procesných podmienok a rovnakého procesného postavenia subjektov, o ktorých právach a povinnostiach rozhoduje občianskoprávny súd. Požiadavka spravodlivého procesu v sebe obsahuje zásadu zaručujúcu pre každú stranu v procese mať rovnakú možnosť obhajovať svoje záujmy a zároveň vylučujúcu mať možnosť podstatnej výhody voči protistrane. Rovnosť strán v občianskom súdnom konaní bližšie charakterizoval do 01. 07. 2016 § 18 O. s .p., v zmysle ktorého účastníci majú v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv. Táto zásada sa premietala aj v ďalších ustanoveniach Občianskeho súdneho poriadku, predovšetkým v ustanoveniach upravujúcich vedenie konania a priebeh dokazovania. V procese dokazovania (§ 120 O. s. p.) vo všeobecnosti platí, že účastník konania má povinnosť tvrdenia (bremeno tvrdenia) a dôkaznú povinnosť (dôkazné bremeno). Dôkazné bremeno je inštitútom procesného práva, ktoré dopadá na toho účastníka, v záujme ktorého je, aby určitá skutočnosť, rozhodná podľa hmotného práva a účastníkom tvrdená, bola v konaní preukázaná, teda aby ju súd uznal za pravdivú.
13.
Významnú úlohu v procese hodnotenia dôkazov (§ 132 O. s. p.) zohráva vnútorné presvedčenie súdu. Toto presvedčenie nemá predstavovať svojvôľu a nezodpovednosť súdu, ale naopak, malo by sa vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Zásada voľného hodnotenia dôkazov však má svoje limity. Jej kontrola sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozsudku upraveného v § 157 ods. 2 O. s. p., podľa ktorého má súd uviesť, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé (pretože inštitút odôvodnenia je jednou z podstatných záruk kontroly výkonu súdnej moci, súdu je priamo uložená povinnosť dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé).
14.
Z formulácie § 132 O. s. p. možno vyvodiť, že súd je povinný navzájom si odporujúce dôkazy hodnotiť a zdôvodniť, napr. prečo niektoré z nich pokladá za nevierohodné, prečo niektoré odmietol vziať pri formulovaní rozhodnutia do úvahy, prípadne aj prečo sa niektorými dôkaznými návrhmi odmietol vôbec zaoberať. Tieto nedostatky odôvodnenia spolu s tzv. opomenutými dôkazmi (o ktorých súd v konaní nerozhodol vôbec) zakladajú vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia.
15.
Všeobecný súd je pri hodnotení dôkazov viazaný tiež skutkovým stavom veci, a teda nie je prípustný eklektický a neopodstatnený výber dôkazov smerujúci k jednostranným záverom. Zásada voľného hodnotenia dôkazov je totiž limitovaná tiež požiadavkou nadväznosti medzi skutkovými zisteniami súdu získanými v procese dokazovania, úvahami súdu v procese hodnotenia dôkazov a jeho právnymi závermi.
16.
Súd prvej inštancie sa citovanými zákonnými ustanoveniami dôsledne neriadil, keď vo veci rozhodol bez riadneho zistenia skutkového stavu a na základe nedostatočne vykonaného dokazovania, resp. na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.
17.
Z obsahu spisu totiž vyplýva, že žalobca si síce žalobou uplatnil nárok v sume 6. 657, 02 eur s príslušenstvom na základe v žalobe špecifikovanej faktúry č. XXXXXXXXXX, ktorú však vôbec nepredložil, nakoľko ako listinný dôkaz predložil k žalobe iba faktúru č. XXXXXXXXXX, týkajúcu sa odberného miesta XXXXXXXXXX so zákazníckym číslom žalovaného XXXXXXXXX, číslom vodomeru XXXXXXX a číslom podružného odberu z čísla vodomeru XXXXXXX a na úplne inú sumu (10. 683, 83 eur), akú si v žalobe uplatnil, z dôvodu ktorého bol postup prvoinštančného súdu absolútne nesprávny, nakoľko vydal platobný rozkaz napriek tomu, že uplatnený nárok (právo) žalobcu z ním tvrdených skutočností vôbec nevyplýval, resp. vychádzal z listinných dôkazov, ktoré nepredložil, nakoľko žalobca až vo vyjadrení k odporu podaného žalovaným proti platobnému rozkazu uviedol, že na základe reklamácie faktúry č. XXXXXXXXXX na sumu 10. 683, 83 eur žalovaným, mu bola vystavená faktúra č. XXXXXXXXXX na sumu 4. 026, 81 eur ako dobropis k tejto faktúre, z dôvodu ktorého žalovaná istina predstavuje sumu 6. 657, 02 eur.
18.
Odvolací súd považuje za potrebné poukázať predovšetkým na skutočnosť, že záver súdu prvej inštancie, ktorý napadnutým rozsudkom žalobu zamietol z dôvodu, že žalobca v spore dôkazné bremeno neuniesol, nakoľko faktúra č. XXXXXXXXXX zo dňa 10. 09. 2009 bola vystavená bez právneho titulu, keďže účtované obdobie bolo viazané na zmluvu zo dňa 13. 07. 2004 (č. zmluvy XXX/XXXX, pozn. odvolacieho súdu), ktorá bola zmenená zmluvou zo dňa 14. 02. 2006 k číslu odberného miesta XXXXXX, je v rozpore s dôkazmi predloženými stranami sporu, z ktorých uvedená mylná argumentácia prvoinštančného súdu vôbec nevyplýva a z odôvodnenia napadnutého rozsudku ani nie je možné zistiť, akou úvahou k nej súd prvej inštancie dospel, pretože ani v jednom článku Zmluvy č. XXXX/XXXX zo dňa 14. 02. 2006, ktorú žalovaný uzavrel so žalobcom vôbec nie je zakotvené, že jej uzavretím došlo k zrušeniu Zmluvy č. XXX/XXXX a ani, že ju nahrádza. 19.
Súd prvej inštancie zamietnutie žaloby odôvodnil zároveň tým, že faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 10. 09. 2007 a č. XXXXXXXXXX zo dňa 30. 09. 2010 sú zmätočné, keďže nemajú žiadny vzťah k odbernému miestu č. XXXXXXXXXX, ktoré je viazané na zmluvu zo dňa 15. 06. 2011, avšak napriek tomu, že žalobca v priebehu prvoinštančného konania nepredložil dôkazy, ktoré by jeho nárok v spore uplatnený preukazovali, bolo povinnosťou súdu prvej inštancie odstrániť rozpor, ktorý z listinných dôkazov, ktoré mal k dispozícii do pojednávania dňa 16. 10. 2014 bezpochyby vyplýval, nakoľko ako už odvolací súd uviedol vyššie, zo Zmluvy o dodávke vody a odvádzaní odpadových vôd číslo: XXX/XXXX vyplýva, že sa vzťahuje na odberné miesto č. XXXXXX H. XXXXXX, avšak faktúry, ktoré žalobca predložil sa týkajú odberného miesta č. XXXXXXXXXX, a preto pre rozhodnutie vo veci bolo nevyhnutné na pojednávaní (dňa 16. 10. 2014) výsluchom žalobcu odstrániť (výsluch strany sporu je vždy dôkazným prostriedkom) nesúlad medzi skutkovými tvrdeniami v žalobe a listinnými dôkazmi, ktoré sám žalobca predložil.
20.
Odvolací súd zároveň považuje za potrebné uviesť, že žalobca v priebehu celého konania pred súdom prvej inštancie tvrdil, že zmluvný vzťah so žalovaným vznikol na základe Zmluvy č. XXX/XXXX zo dňa 13. 07. 2004, ktorá ako z jej obsahu vyplýva (viď č. l. 4 spisu) sa vzťahovala na odberné miesta č. XXXXXX H. XXXXXX, avšak už faktúry č. XXXXXXXXXXX zo dňa 10. 09. 2009 a č. XXXXXXXXXX zo dňa 30. 09. 2010 sa týkajú odberného miesta č. XXXXXXXXXX a nakoľko strany sporu Zmluvu č. XX- XXXXXXXXXPDXXXX uzavreli až dňa 15. 06. 2011, je argumentácia súdu prvej inštancie, že uvedené faktúry sú viazané touto Zmluvou v rozpore so zásadou formálnej logiky, nakoľko Zmluva bola uzavretá skoro dva roky (resp. rok) po vystavení uvedených faktúr.
21
Nebolo možné sa však stotožniť s argumentáciou žalobcu v podanom odvolaní, že mu postupom prvoinštančného súdu bola odňatá možnosť konať pred súdom, nakoľko vo veci rozhodol v jeho neprítomnosti napriek tomu, že dňa 25. 02. 2015 požiadal o odročenie pojednávania nariadeného na deň 19. 03. 2015 dôvodiac tým, že sa chce dať zastúpiť advokátom, nakoľko žalobcovi zrejme uniklo, že mu na pojednávaní dňa 16. 10. 2014 bola súdom prvej inštancie uložená povinnosť vyjadriť sa k argumentácii žalovaného v lehote 30 - tich dní (t. j. do 16. 11. 2014, pozn. odvolacieho súdu), ktorú si však vôbec nesplnil a preto pokiaľ podaním zo dňa 25. 02. 2015 požiadal o odročenie pojednávania z dôvodu, že uskutočnil úkony smerujúce k prevzatiu právneho zastúpenia advokátom a zároveň svoju neúčasť ospravedlnil, postupoval súd prvej inštancie správne, keď jeho žiadosť neakceptoval a vo veci rozhodol napadnutým rozsudkom v jeho neprítomnosti, keďže konanie v danej právnej veci začalo podaním žaloby ešte dňa 08. 03. 2012, a od pojednávania dňa 16. 10. 2014 mal žalobca dostatok času na to, aby si zvolil právneho zástupcu a dokonca mal aj primeraný časový priestor na jeho zvolenie si aj od 25. 02. 2015, kedy o odročenie pojednávania žiadal, do pojednávania vytýčeného na 19. 03. 2015.
22.
K argumentácii žalobcu v odvolaní, že napriek tomu, že uviedol svoju elektronickú adresu a telefón, mu súd prvej inštancie bezodkladne neoznámil, že jeho žiadosť o odročenie pojednávania nariadeného na deň 19. 03. 2015 akceptovaná nebude, odvolací súd uvádza, že zo žiadneho ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol účinný v čase rozhodovania súdu prvej inštancie nevyplývala povinnosť súdu oznamovať stranám sporu (žiadnym spôsobom a už vôbec nie telefonicky), či bude žiadosť o odročenie pojednávania akceptovaná alebo nie, ale práve naopak, stranám sporu, teda účastníkom konania do 30. 06. 2016 jednoznačne vyplývala a aj za účinnosti Civilného sporového poriadku vyplýva povinnosť (§ 101 ods. 1 O. s. p. a § 149, § 150, § 151 CSP) dbať na pokyny súdu a zároveň prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky, keď ako vyplýva z obsahu spisu, žalobca si ani jednu z uvedených povinností nesplnil.
23.
Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie stupňa zrušil podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP a zároveň z dôvodov, že konanie bolo postihnuté inými vadami, ktoré mali na následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 380 ods. 2 CSP) a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 391 ods. 1 CSP, v ktorom bude povinnosťou súdu kvalifikovaným spôsobom zistiť skutkový stav (§ 215 ods. 1, 2 CSP), opätovne rozhodnúť a svoje rozhodnutie odôvodniť v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi z ust. § 220 ods. 2 CSP.
24.
V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvej inštancie o náhrade trov odvolacieho konania podľa § 396 ods. 3 CSP.
25.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá CSP v spojení s § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 421 CSP).
(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 422 CSP).
(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).