Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_11C-63-2016.pdf
PDF · 110.29 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/63/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Zuzanou Pribulovou v právnej veci sporu žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., IČO: 36 613 843, Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti žalovanej: Y. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. W. XX, o zaplatenie sumy 196,65 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 42,35 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 42,35 eura od 04.03.2013 do zaplatenia, do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšku sa žaloba z a m i e t a .
III. Žalovanej sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 17.02.2016, doručenou tunajšiemu súdu dňa 29.02.2016, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 196,65 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 58,29 eura od 04.02.2013 do zaplatenia, vo výške 8,75% ročne zo sumy 42,35 eura od 04.03.2013 do zaplatenia a vo výške 8,25% ročne zo sumy 47,80 eura od 04.12.2013 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania.
2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014 postúpil postupca Slovak Telekom, a.s. na žalobcu pohľadávku voči žalovanej. Postupca uzatvoril dňa 27.04.2011 so žalovanou Zmluvu č. 4934468. Predmetom zmluvy bolo poskytovanie telekomunikačných služieb v zmysle zákona o elektronických komunikáciách. Na základe zmluvy postupca poskytol žalovanej telekomunikačné služby, špecifikované v zmluve za podmienok stanovených v Zmluve a vo Všeobecných podmienkach. Žalovaná sa zaviazala zaplatiť za poskytnuté telekomunikačné služby cenu stanovenú v Zmluve a v Cenníku. Postupca vyúčtoval žalovanej cenu za poskytnuté telekomunikačné služby v súlade s platnými cenovými podmienkami postupcu. Postupca vystavil žalovanej vyúčtovacie faktúry, pričom postúpil žalobcovi nasledovné pohľadávky na faktúrach: č. 7211699592 na sumu 81,29 eura so splatnosťou 03.12.2012, č. 7212788155 na sumu 96,92 eura so splatnosťou 03.01.2013, č. 7300409079 na sumu 58,29 eura so splatnosťou 03.02.2013, č. 7301537184 na sumu 42,35 eura so splatnosťou 03.03.2013, č. 7312051492 na sumu 47,80 eura so splatnosťou 03.12.2013. Žalovaná odo dňa postúpenia pohľadávky do dňa spísania žaloby uhradila sumu 30,00 eur dňa 20.05.2015, sumu 50,00 eur dňa 15.06.2015 a sumu 50,00 eur dňa 20.10.2015. Zároveň si žalobca uplatnil zákonný úrok z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 58,29 eura od 04.02.2013 do zaplatenia, vo výške 8,75% ročne zo sumy 42,35 eura od 04.03.2013 do zaplatenia a vo výške 8,25% ročne zo sumy 47,80 eura od 04.12.2013 do zaplatenia.
3. Žalovanej bola žaloba s prílohami doručená dňa 01.07.2016, k tejto sa vyjadrila v podaní zo dňa 09.07.2016, kde požiadala o splátky.
4. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
5. Podľa § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
6. Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.
7. Podľa § 297 CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
8. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 297 veta druhá CSP, keďže sa jedná o spotrebiteľský spor, a zároveň ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou zo dňa 17.02.2016, Zmluvou o pripojení č. 4934468 zo dňa 27.04.2011, Identifikačnými údajmi Účastníka pri uzatváraní zmluvných dokumentov so spoločnosťou Slovak Telekom, a.s., Všeobecnými podmienkami na poskytovanie verejnej telefónnej služby (VTS), Tarifou ST, a.s. na poskytovanie verejnej telefónnej služby prostredníctvom pevnej siete
- časť A, faktúrami č. 7301537184, č. 7312051492, č. 7211699592, č. 7212788155, č. 7300409079, Podrobnými mesačnými výpismi, Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014 s prílohami, Pokusom o zmier zo dňa 01.02.2016, Osvedčením o registrácii pre DPH, vyjadrením žalovanej zo dňa 09.07.2016, vyjadrením žalobcu zo dňa 04.08.2016, ako aj ostatným obsahom spisu. Rozsudok bol verejne vyhlásený bez nariadenia pojednávania v zmysle § 219 ods. 3 CSP. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu v zákonnej lehote, strany sporu ani ich zástupcovia na verejnom vyhlásení rozsudku neboli prítomní.
9. Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav: Žalovaná s právnym predchodcom žalobcu uzatvorili zmluvu o poskytovaní verejných služieb. Právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej telekomunikačné služby, pričom žalovanej boli následne vyúčtované tieto služby faktúrou č. 7211699592 na sumu 81,29 eura so splatnosťou 03.12.2012, č. 7212788155 na sumu 96,92 eura so splatnosťou 03.01.2013, č. 7300409079 na sumu 58,29 eura so splatnosťou 03.02.2013, č. 7301537184 na sumu 42,35 eura so splatnosťou 03.03.2013. Faktúrou č. 7312051492 bola žalovanej vyúčtovaná zmluvná pokuta v sume 47,80 eura so splatnosťou 03.12.2013. Spoločnosť Slovak Telekom, a.s. uzatvorila dňa 20.11.2014 so žalobcom Zmluvu o postúpení pohľadávok, pričom uvedenou zmluvou boli predmetné pohľadávky postúpené na spoločnosť žalobcu. Žalovaná odo dňa postúpenia pohľadávok uhradila sumu 30,00 eur dňa 20.05.2015, sumu 50,00 eur dňa 15.06.2015 a sumu 50,00 eur dňa 20.10.2015. Žalobca si v konaní neuplatňuje faktúru č. 7211699592 a z faktúry č. 7212788155 si uplatňuje iba sumu 48,21 eura, a to vzhľadom na čiastočné plnenie žalovanej po postúpení pohľadávky.
10. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
11. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
12. Podľa § 42 ods. 4 písm. b) zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách (ďalej len „zák.č. 610/2003 Z.z.“) (v znení účinnom do 31.12.2011), účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú
verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.
13. Podľa § 43 ods. 1 zák.č. 610/2003 Z.z. (v znení účinnom do 31.12.2011), zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
14. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
15. Podľa § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len „nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z.“), ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
16. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. (v znení účinnom do 31.01.2013), výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
17. Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
18. Podľa § 52 ods. 2 OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
19. Podľa § 52 ods. 2 OZ (v účinnom znení), ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
20. Podľa § 544 ods. 1 a 2 OZ, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
21. Podľa § 34 OZ, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
22. Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
23. Podľa § 40 ods. 1 OZ, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
24. Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (ďalej len „zák.č. 250/2007 Z.z.“), na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, zamestnania alebo povolania, b) predávajúcim osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti alebo povolania, alebo osoba konajúca v jej mene alebo na jej účet.
25. Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
26. Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
27. Podľa § 5b zák.č. 250/2007 Z.z., orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
28. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou vznikol záväzkový vzťah, na základe ktorého sa právny predchodca žalobcu zaviazal žalovanej poskytovať elektronické komunikačné služby, ktorú povinnosť si v rozhodnom období splnil, pričom žalovaná si svoju povinnosť, a síce uhrádzať právnemu predchodcovi žalobcu cenu za poskytnuté elektronické komunikačné služby, nesplnila v lehote splatnosti. Pohľadávka voči žalovanej bola postúpená na žalobcu.
29. Uvedená zmluva o pripojení bola právnym predchodcom žalobcu vopred pripravená, ide o formulárovú spotrebiteľskú zmluvu, do ktorého obsahu spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym podstatným spôsobom zasahovať, je preto potrebné aplikovať spotrebiteľské právo, a v rámci neho ustanovenia Občianskeho zákonníka a zákona na ochranu spotrebiteľa. S poukazom na vyššie uvedené a vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat legi generali, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade sú ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj ustanovenia zákona č. 250/2007 Z.z., má prednosť pred všeobecnou úpravou, súd vyhodnotil daný zmluvný vzťah podľa ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Právny predchodca žalobcu dodal žalovanej služby, ktorých cenu vyúčtoval žalobkyni vyššie uvedenými faktúrami.
30. Vyššie citované ustanovenie § 5b zák.č. 250/2007 Z.z. je špeciálnym ustanovením k ustanoveniu § 100 ods. 1 OZ, a je treba aplikovať ho prednostne v prípade nároku uplatneného zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorým je aj nárok uplatnený v tomto konaní. Keďže žalobcom uplatnený nárok je nárokom zo spotrebiteľskej zmluvy, bol súd v zmysle § 5b zák.č. 250/2007 Z.z. povinný z úradnej povinnosti skúmať, či nedošlo k premlčaniu nároku navrhovateľa, a teda prihliadnuť na premlčanie ex offo, teda aj bez toho, aby sa žalovaná premlčania dovolávala v zmysle Občianskeho zákonníka. Právna úprava v ustanovení § 5b zák.č. 250/2007 Z.z. bola zavedená zákonom č. 102/2014 Z.z. s účinnosťou od 01.05.2014, pričom vo vzťahu k tejto právnej úprave neboli prijaté žiadne prechodné ustanovenia. Uvedené ustanovenie je pritom ustanovením procesným, keď orgánu rozhodujúcemu o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy (a teda aj súdu) ukladá povinnosť prihliadať na premlčanie aj bez vznesenia námietky premlčania zo strany spotrebiteľa, a preto sa súd najskôr zaoberal možným premlčaním uplatneného nároku bez toho, aby skúmal samotnú existenciu subjektívneho práva žalobcu.
31. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo vykonané. Premlčaním právo nezaniká, iba sa oslabuje a trvá ďalej vo forme naturálneho záväzku, čo znamená, že jeho uplatniteľnosť je obmedzená na dobrovoľné splnenie zo strany povinného subjektu. Účelom premlčania je tak jednak stimulovať subjekty k včasnému vykonaniu subjektívnych občianskych práv, jednak zamedziť tomu, aby dlžníci neboli ohľadom svojich povinností vystavení po časovo neurčitú dobu donucujúcemu zákroku zo strany súdov.
32. V konaní uplatnená suma 48,21 eura (zostatok z faktúry č. 7212788155) bola splatná dňa 03.01.2013 a suma 58,29 eura (faktúra č. 7300409079) bola splatná dňa 03.02.2013, t.j. viac ako tri roky pred začatím konania, teda žalobca mohol uplatniť svoj nárok na súde pri druhej faktúre už dňa 04.02.2013, pričom dňa 04.02.2016 (štvrtok) uplynula všeobecná trojročná premlčacia doba pri tejto sume, keď pri prvej sume uplynula s ohľadom na jej splatnosť všeobecná trojročná premlčacia doba ešte skôr. Žalobca podal žalobu na súde dňa 29.02.2016, teda v čase, keď bol jeho nárok z uvedených dvoch faktúr premlčaný.
33. Nakoľko súd bol povinný aplikovať ustanovenie § 5b zák.č. 250/2007 Z.z. ako procesnú právnu normu s poukazom na absenciu prechodného ustanovenia k tejto úprave, a teda bol povinný prihliadnuť na premlčanie nároku voči spotrebiteľovi ex offo, na túto skutočnosť prihliadol, dospel k záveru, že z dôvodu premlčania nároku žalobcu nebolo možné mu nárok na zaplatenie sumy 48,21 eura a 58,29 eura priznať, a preto súd žalobu v tejto časti ako nedôvodnú vo výroku II. zamietol. Za premlčaný považoval súd aj uplatnený úrok z omeškania z týchto súm, keďže tvoria príslušenstvo pohľadávky a sledujú jej osud, z čoho možno usúdiť, že vedľajší úrokový záväzok sa premlčí najneskôr v rovnakej dobe ako hlavný peňažný záväzok.
34. Pokiaľ ide o aplikáciu všeobecnej trojročnej premlčacej doby v zmysle Občianskeho zákonníka, súd ju odôvodňuje nasledovne.
35. Zmluva o pripojení uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou sa ako spotrebiteľská zmluva spravuje ustanoveniami § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, keď zároveň vzhľadom na povahu účastníkov zmluvy (podnikateľ - spotrebiteľ) a na nepodnikateľský účel zmluvy, vznikli medzi účastníkmi zmluvy typické občianskoprávne vzťahy. Na zmluvu preto dopadá i ustanovenie § 54 ods. 1 OZ, v zmysle ktorého sa zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou nemôžu odchýliť od Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa. Keďže použitie Občianskeho zákonníka je pre spotrebiteľa zásadne priaznivejšie ako použitie Obchodného zákonníka, dojednanie o použití Obchodného zákonníka (časť IX. odsek 3. VOP) je potom podľa § 39 OZ z dôvodu odporovania zákonu absolútne neplatné. Nie je preto možné aplikovať štvorročnú premlčaciu dobu podľa Obchodného zákonníka, ale je potrebné posúdiť otázku premlčania podľa všeobecného právneho predpisu, ktorý upravuje spotrebiteľské právo, a to podľa Občianskeho zákonníka. Súd pritom podporne poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne č.k. 17Co/167/2011-73 zo dňa 23.11.2011, podľa ktorého „Súd prvého stupňa preto správne neposudzoval námietku premlčania s prihliadnutím na premlčaciu dobu dohodnutú v úverovej zmluve, ale podľa ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach Občianskeho zákonníka ustanovené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.“
36. Navyše, je potrebné poukázať na účinné znenie § 52 ods. 2 veta tretia OZ, podľa ktorého sa na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Uvedené ustanovenie je pritom použiteľné aj v prejednávanej veci, a to s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. apríla 2015, sp. zn. 3 MCdo 14/2014, v zmysle ktorého: „Ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou.“.
37. Pokiaľ ide o nárok na zaplatenie sumy 42,35 eura, tento bol uplatnený v rámci trojročnej premlčacej doby, pričom v tejto časti považoval súd žalobu za dôvodnú, nakoľko právny predchodca žalobcu si svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu so žalovanou, a síce poskytovať žalovanej elektronické komunikačné služby, splnil, pričom žalovaná si svoju povinnosť, a síce zaplatiť cenu za poskytnuté elektronické komunikačné služby, nesplnila v lehote splatnosti. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam považoval súd nárok žalobcu (ktorý je v konaní aktívne legitimovaným z dôvodu postúpenia pohľadávky) na zaplatenie ceny za poskytnuté elektronické komunikačné služby vyúčtované faktúrou č. 7301537184 na sumu 42,35 eura za dôvodný, a preto mu v uvedenej časti vo výroku I. rozsudku vyhovel.
38. Zároveň súd žalobcovi priznal aj úroky z omeškania z uvedenej faktúry odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry, a to v žalobcom uplatnenej výške úrokov z omeškania, nakoľko boli uplatnené v súlade s § 10c a § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. (v znení účinnom do 31.01.2013), keď základná úroková sadzba ECB bola v období od 11.07.2012 do 07.05.2013 vo výške 0,75% (t.j. 0,75% + 8).
39. Žalobca si žalobou uplatnil aj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 47,80 eura s príslušenstvom (faktúra č. 7312051492 so splatnosťou 03.12.2013), žalobca však v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal, že zmluvná pokuta v takejto výške bola medzi účastníkmi zmluvy vôbec dojednaná, zo zmluvy takáto zmluvná pokuta nevyplýva, pričom žalobca v konaní nepredložil prípadný dodatok, z ktorého by vyplývala. Ak by zmluvná pokuta v tejto výške mala vyplývať zo všeobecných
podmienok, súd uvádza, že k dojednaniu zmluvnej pokuty by takýmto spôsobom neprišlo, keďže všeobecné podmienky žalovaná ani nepodpísala. V súvislosti s uvedeným má súd za to, že dojednanie o zmluvnej pokute nebolo súčasťou listiny, na ktorej spotrebiteľ pripája svoj podpis, a preto prípadné dojednanie o zmluvnej pokute obsiahnuté vo všeobecných podmienkach súd nemôže považovať za platné písomné dojednanie zmluvnej pokuty, ako to vyžaduje § 544 ods. 2 OZ. Súd zároveň poukazuje na nález Ústavného súdu ČR sp.zn. I.ÚS 3512/2011 zo dňa 11.11.2013, v zmysle ktorého „v rámci spotrebiteľských zmlúv dojednanie zakladajúce právo na zmluvnú pokutu, rovnako ako aj rozhodcovská doložka, zásadne nemôžu byť súčasťou tzv. všeobecných obchodných podmienok, ale len súčasťou samotnej spotrebiteľskej zmluvy, teda listiny, na ktorej spotrebiteľ pripája svoj podpis.“ V uvedenom prípade by teda nebol splnený zákonný predpoklad dojednania zmluvnej pokuty v písomnej forme, nesplnenie ktorej má za následok absolútnu neplatnosť dojednania zmluvnej pokuty v zmysle § 40 ods. 1 OZ. Súd potom žalobu v časti vyššie uvedenej zmluvnej pokuty 47,80 eura vrátane úroku z omeškania k nej vo výroku II. zamietol, a to jednak z dôvodu, že žalobca dojednanie takejto zmluvnej pokuty v zmluve alebo dodatku v konaní nepreukázal, a teda neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia o nároku na zmluvnú pokutu, keď prípadné dojednanie vo všeobecných podmienkach by nebolo platným dojednaním.
40. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov súd považoval nárok žalobcu za odôvodnený len v časti o zaplatenie sumy 42,35 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 42,35 eura od 04.03.2013 do zaplatenia, a preto mu vo výroku I. vyhovel, a vo zvyšku žalobu ako nedôvodnú vo výroku II. zamietol.
41. Podľa § 232 ods. 2 a 3 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.(2) Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.(3)
42. S prihliadnutím na výšku istiny s príslušenstvom, na zaplatenie ktorých súd zaviazal žalovanú, určil súd žalovanej v súlade s § 232 ods. 3 veta druhá CSP na plnenie primeranú dlhšiu lehotu 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
43. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
44. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
45. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
46. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
47. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
48. Podľa Čl.17 Základných princípov CSP, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.
49. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 2 CSP, keď žalobcovi bola zo sumy 196,65 eura s príslušenstvom priznaná suma 42,35 eura s príslušenstvom, z čoho vyplýva hrubý úspech žalobcu 21% a hrubý úspech žalovanej 79%, a teda konečný čistý úspech žalovanej je 58% (79 - 21), čo v konečnom dôsledku znamená právo žalovanej na náhradu účelne vynaložených trov celého konania práve takýmto percentom. Nakoľko však v konaní úspešnejšej žalovanej v konaní žiadne trovy nevznikli, súd jej vo výroku III. právo na náhradu trov konania nepriznal. Súd má pritom za to, že v súlade s čl. 17 základných princípov CSP, t.j. v súlade s princípom rýchlosti a hospodárnosti konania, bolo v tomto prípade potrebné rozhodnúť o náhrade trov žalovanej uvedeným spôsobom, t.j. o nároku na náhradu trov konania, ako aj o výške trov konania jedným rozhodnutím. V prejednávanej veci by bolo nehospodárne rozhodnúť najprv spôsobom, že sa
žalovanej priznáva právo na náhradu trov konania vo výške 58% trov konania a následne uznesením rozhodnúť, že žalovaná má právo na náhradu trov konania vo výške 0 eur. Takýto postup by bol v rozpore z vyššie citovaným článkom základných princípov a nebolo ani v úmysle zákonodarcu takéto predlžovanie rozhodovania o trovách konania v obdobných prípadoch.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).