Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17Co-136-2016.pdf
PDF · 87.54 KB
Case nature
Area
Subarea
17Co/136/2016
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členiek senátu JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., v právnej veci žalobcu: U.. U. G., nar. XX.X.XXXX, bytom Na E. XX, P., zastúpený Ing. Branislavom Lukáčom, nar. 3.10.1957, bytom Tomášiková 34, Prešov proti: žalovanému U. V., nar. X.X.XXXX, bytom G. XX, P., právne zastúpeným Mgr. Karolom Ševecom, advokátom, so sídlom Hlavná 29, Prešov, v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k členskému podielu družstevného bytu, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č. k. 29C386/2012-378 zo dňa 28.4.2012 takto
rozhodol:
Potvrdzuje uznesenie prvoinštančného súdu vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi trovy konania v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva.
Žalobcovi priznáva plnú náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením prvoinštančný súd rozhodol, že v predmete konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce z iných trov konania vo výške 305,- eur do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. V predmete konania o nároku žalobcu na zaplatenie náhrady za zrealizované investície je žalobca povinný zaplatiť žalovanému trovy konania, pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 317,95 eur na účet právneho zástupcu žalovaného do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť trovy štátu vo výške 49,64 eur na účet Okresného súdu v Prešove do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. Prvoinštančný súd svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na predchádzajúci právny názor vyjadrený odvolacím súdom v uznesení pod sp. zn. 17Co12/2016-370 zo dňa 19. februára 2016. Vychádzal zo skutočností, že žalobca sa žalobou domáhal zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k členskému podielu v bytovom družstve tak, že tento bude prikázaný žalobcovi, ktorý sa stáva výlučným vlastníkom členského podielu, s povinnosťou vyplatiť žalovanému náhradu za jeho spoluvlastnícky podiel vo výške 4.000,- eur. V priebehu prvoinštančného konania žalovaný považoval túto výšku náhrady za podiel na členskom podiele k družstevnému bytu za nízku a žiadal, aby mu bola zaplatená za jeho podiel náhrada vo výške 11.533,- eur. Prvoinštančný súd vo vzťahu k zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva nariadil znalecké dokazovanie zistenie ceny podielu žalovaného na členskom podiele strán v bytovom družstve. Bolo zistené, že cena podielu žalovaného na členskom podiele v bytovom družstve predstavuje 8.800,- eur. Prvoinštančný súd zároveň konal aj o návrhu žalobcu na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v širšom slova zmysle, keď tento žiadal zaplatiť investície do bytu v rozsahu 1.327,74 eur. Prvoinštančný súd v tomto rozsahu návrh žalobcu zamietol.
O trovách konania rozhodol podľa § 142 O.s.p., o trovách štátu podľa § 148 O.s.p. a aplikoval aj ustanovenie § 150 O.s.p. Výšku trov právneho zastúpenia posúdil podľa vyhlášky 655/2004 Z.z. a túto ustálil podľa predmetu konania. Vo vzťahu k nároku na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva účastníkov konania aplikoval ustanovenie § 142 ods. 3 O.s.p., pretože výška plnenia závisela od záverov znaleckého posudku, ktorý stanovil výšku náhrady za spoluvlastnícky podiel žalovaného. Vo vzťahu k tomuto predmetu sporu, priznal úspešnému žalobcovi plnú náhradu trov konania, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku, za podanú žalobu vo výške 240,- eur a za vrátenie zaplateného preddavku na znalecké dokazovanie vo výške 65,- eur, teda spolu 305,- eur. Vo vzťahu k vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva v širšom slova zmysle, kde bola žaloba žalobcu o 1.327,76 eur zamietnutá, prvoinštančný súd aplikoval ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p. a považoval žalobcu za neúspešného účastníka konania v tomto rozsahu, pričom priznal právo na náhradu trov konania žalovanému, ktoré trovy presne vyčíslil na sumu 317,95,- eur. O trovách štátu rozhodol podľa § 148 O.s.p., kde suma 49,64 eur predstavovala podiel žalovaného na trovách znaleckého dokazovania. Prvoinštančný súd podmienky pre aplikáciu ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p. nezistil a účastníci konania v tejto súvislosti nepredložili žiadne listinné dôkazy svedčiace o dôvodnosti aplikácie tohto zákonného ustanovenie.
2. Proti tomuto uzneseniu v zákonnom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný, a to proti prvému výroku, ktorým bol zaviazaný zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 305,- eur, kde predmetom konania bolo zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Namietal rozhodnutie prvoinštančného súdu s poukazom na to, že žalobca mu ponúkal za jeho spoluvlastnícky podiel v žalobe sumu 4.000,- eur a vychádzal zo všeobecnej hodnoty členského podielu v sume 24.000,- eur, aj keď v tom čase sa byty predávali minimálne za 2-násobnú cenu. Žalobca vedel, že suma 4.000,- eur nezodpovedá sume, za ktorú sa byty v tom čase v Prešove predávali, keď dokonca zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 19.4.2013 tvrdil, že cena takéhoto bytu sa pohybuje okolo 48.000,- eur. V konaní bolo preukázané, že výška podielu žalovaného je nepomerne vyššia od toho, čo mu žalobca ponúkal, keď mu priznal sumu o 4.800,- eur vyššiu oproti žalobnému návrhu. Je pravda, že táto suma bola nižšia o 2.733,- eur oproti požiadavkám žalovaného, avšak odhad žalovaného bol presnejší. Teda v danom prípade zodpovednosť za náhradu trov konania by mal mať žalobca. Namietal aj nepreskúmateľnosť rozhodnutia prvoinštančného súdu, kde nie je možné zistiť dôvod aplikácie ustanovenia § 142 ods. 3 O.s.p. Preto žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnutý výrok uznesenia prvoinštančného súdu a priznal mu náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia v pôvodnom, ako aj v odvolacom konaní, ktoré vyčíslil.
3. Napadnuté uznesenie prvoinštančného súdu bolo vydané 28.4.2016, teda v čase, keď platil Občiansky súdny poriadok. Občiansky súdny poriadok bol ustanovením § 473 zák. č. 160/2015 Z.z. zrušený a bol nahradený novým zákonom č. 160/2015 Z.z. (CSP), ktorý nadobudol účinnosť dňom 1. júla 2016 (§ 474 tohto zákona). Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti toho zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovenia § 34 CSP preskúmal napadnutý výrok uznesenia prvoinštančného súdu podľa zásad uvedených v ustanovení § 379 a nasledujúcich CSP, bez nariadenia pojednávania (podľa § 385 CSP a contrario) z použitím ustanovení § 470 ods. 1,2 CSP a zistil, že rozhodnutie prvoinštančného súdu v napadnutom výroku je správne. Na daný právny vzťah prvoinštančný súd správne aplikoval vo vzťahu k napadnutému výroku ustanovenie § 142 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého platilo, že aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti, alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku, alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.
Toto zákonné ustanovenie bolo vo vzťahu k ustanoveniu § 142 ods. 2 O.s.p. ustanovením špeciálnym. Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Aj v čase platnosti Občianskeho súdneho poriadku, ale aj v čase platnosti nového Civilného sporového poriadku platí zásada, že aplikácia špeciálneho právneho predpisu má vždy prednosť pred aplikáciou všeobecného právneho predpisu. V danom prípade špeciálne ustanovenie bolo ustanovenie § 142 ods. 3 O.s.p. Nový procesný predpis ustanovenie § 142 ods. 3 O.s.p. do svojich zákonných ustanovení neprebral. Platí podľa § 255 ods. 1 CSP, že súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Podľa článku 4 ods. 1 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. Podľa článku 4 ods. 2 CSP, ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít. V tejto súvislosti odvolací súd sa stotožňuje so skutkovým stavom zisteným prvoinštančným súdom, keď bolo zistené, že predmetom konania bolo zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva účastníkov konania v širšom slova zmysle, pričom v konaní o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva bol úspešným účastníkom konania žalobca, pretože došlo k zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva konania, za náhradu, ktorá náhrada bola poskytnutá žalovanému. Žalobca v žalobe žiadal, aby bola poskytnutá náhrada žalovanému v rozsahu 4.000,- eur, právoplatne žalovanému bola priznaná náhrada 8.800,- eur, aj keď pôvodne žiadal žalovaný 11.533,- eur. Výška náhrady bola určená znaleckým posudkom.
4. Žalobca bol neúspešným účastníkom konania v rozsahu nároku na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v širšom slova zmysle, keď jeho nárok na náhradu vnesených investícií do spoločnej veci bol zamietnutý. V zamietavej časti žalobcovi, ako neúspešnému účastníkovi konania bola uložená povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania, ktoré v tejto súvislosti žalovaný vynaložil na obranu proti uplatnenému nároku zo strany žalobcu. Teda je možné konštatovať, že obe sporové strany v priebehu konania mali úspech takmer rovnaký. Neúspech je nepatrný a vo vzťahu k žalobcovi zanedbateľný. Prvoinštančný súd týmto spôsobom nevyhodnocoval pomer úspechu strán sporu, vyhodnocoval samostatne úspech sporových strán vo vzťahu ku každému predmetu konania. Teda úspešný bol žalovaný vo vzťahu k žalobe žalobcu o náhradu investícii do predmetu podielového spoluvlastníctva, kde mu bola priznaná právoplatne náhrada trov konania.
5. Predmetom prejednania v odvolacom konaní ostala už len náhrada trov konania žalobcu vo vzťahu k predmetu konania, a to zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Keďže aktuálny procesný predpis neupravuje úspech sporových strán vo vzťahu k rozhodovaniu o trovách konania v prípade, pokiaľ vo veci bolo plnenie určené na základe úvahy súdu alebo znaleckého dokazovania a neexistuje procesný predpis alebo iný zákon, ktorým by táto problematika bola bližšie upravovaná, odvolací súd odvolanie žalobcu prejednal a rozhodol s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti, princípy, na ktorých je postavený CSP a s poukazom na rozumné usporiadanie sporových strán v tomto konaní. Zohľadnil doterajšiu rozhodovaciu činnosť najvyšších súdnych autorít a dospel k záveru, že rozhodnutie prvoinštančného súdu je správne. Je pravdou, že ani jedna z procesných strán v rozsahu zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva presne nevedela označiť výšku plnenia za spoluvlastnícky podiel žalovaného. Žalobca vychádzal z informácii a z dohôd s ostatnými podielovými spoluvlastníkmi, žalovaný informácie získaval prostredníctvom realitných kancelárií. Preto prvoinštančný súd za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku správne postupoval, keď na to, aby spravodlivo a zákonne rozhodol, na určenie ceny predmetu podielového spoluvlastníctva a výšku ocenenia podielu žalovaného nariadil znalecké dokazovanie. Znalec sa zaoberal nie základom uplatňovaného nároku, teda či predmet podielového spoluvlastníctva je reálne deliteľný, ale sa vyslovil výlučne k výške náhrady za spoluvlastnícky podiel žalovaného. Preto pre
posúdenie úspechu žalobcu nie je podstatné, či žalobca resp. žalovaný pri uplatňovaní svojich nárokov vedeli presne oceniť podiel žalovaného, pretože na to nakoniec ani nemali odborné znalosti. Nedošlo medzi nimi ani k dohode. Preto za neúspech žalobcu tu nie je možné považovať rozdiel medzi ponúkanou sumou 4.000,- eur a priznanou sumou 8.800,- eur, ako náhradou za spoluvlastnícky podiel žalovaného. V danom prípade ocenenie podielu žalovaného a teda aj výška plnenia žalobcu a uspokojenie práva žalovaného záviselo výlučne, za procesných podmienok platných v čase rozhodovania, od znaleckého posudku. Bolo by nespravodlivé, ak by žalobcovi nebola priznaná náhrada trov konania v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Postavenie žalobcu vo vzťahu k tomuto predmetu konania, ako sporovej strany malo charakter úspešného účastníka konania, pretože sa súdnou cestou domohol zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva za náhradu. To, že žalovaný k jeho návrhu nepristúpil a rozporoval výšku plnenia, neznamená, že bol žalobca v konaní neúspešným účastníkom konania. Naopak, bol úspešným účastníkom konania vo vzťahu k predmetu sporu, keď sa domohol zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva so žalovaným pri určení náhrady za spoluvlastnícky podiel znalcom. Obdobnými úvahami sa nakoniec riadia aj závery uverejnené v rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 14. októbra 2008 pod sp. zn. 5Mcdo12/2008 a uznesenie Ústavného súdu SR z 13. decembra 2012, pod sp. zn. II.Us598/2012-29, prípadne aj uznesenie Najvyššieho súdu SR z 8. decembra 2010 pod sp. zn. 2Obdo39/2010. Rešpektujúc tieto závery najvyšších súdnych autorít a spravodlivé usporiadanie vzťahov medzi účastníkmi konania je na mieste, aby výrok prvoinštančného súdu o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi trovy konania za zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva bol potvrdený.
Preto odvolací súd rozhodnutie v napadnutej časti súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP a priznal úspešnému žalobcovi v odvolacom konaní plnú náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému, ktorý v odvolacom konaní bol neúspešným účastníkom konania.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.