Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Tos-80-2016.pdf
PDF · 76.46 KB
Case nature
Area
Subarea
6Tos/80/2016
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Stanislavskej a sudcov JUDr. Daniely Šramelovej a Mgr. Kristíny Ferencziovej, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 08. septembra 2016, v trestnej veci odsúdeného Z. D., pre prečin neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 217 ods. 1 Trestného zákona, v konaní o osvedčení, resp. neosvedčení odsúdeného v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, prejednal sťažnosť odsúdeného, ktorú podal proti uzneseniu Okresného súdu Piešťany zo dňa 28. júla 2016, sp. zn. 1T/96/2013, a takto
rozhodol:
Podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku sťažnosť odsúdeného Z. D., nar. XX.XX.XXXX v D., z a m i e t a.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením okresný súd rozhodol podľa § 50 odsek 4 Trestného zákona tak, že vyslovil, že odsúdený Z. D., nar. XX.XX.XXXX, sa neosvedčil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, uloženého mu rozsudkom Okresného súdu Piešťany sp. zn. 1T/96/2013 zo dňa 11. septembra 2013, právoplatného 11. septembra 2013 a trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov vykoná a zároveň podľa § 50 odsek 8 Trestného zákona s poukazom na § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona na výkon trestu odňatia slobody odsúdeného zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Okresný súd napadnuté uznesenie odôvodnil tým, že na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že odsúdený sa v priebehu plynutia skúšobnej doby, konkrétne 20. marca 2014, 13. mája 2014 a 17. novembra 2014 dopustil priestupkov v doprave. Charakter priestupkov je pritom obdobný ako u trestnej činnosti, za ktorú bol odsúdený, lebo priestupky súviseli s vedením motorového vozidla rovnako ako trestná činnosť, za ktorú bol odsúdený (prečin neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 217 odsek 1 Trestného zákona), preto na tieto tzv. súvisiace priestupky prihliadol bez toho, aby osobitne skúmal ich závažnosť, na ktorú (nízku závažnosť) odsúdený poukazoval. Odsúdený sa dopustil trestného činu, za ktorý bol rozhodnutím Okresného súdu v Passau z 18. septembra 2015, sp. zn. 9Cs 15 Js 14792/15, právoplatným a vykonateľným 03. októbra 2015, odsúdený k trestu odňatia slobody v trvaní jedenásť mesiacov, ktorého výkon trestu mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu 3 rokov. Na základe uvedeného dospel k záveru, že odsúdený v skúšobnej dobe podmienečného odkladu výkonu trestu neviedol riadny život, preto rozhodol o premene podmienečného trestu. Zároveň uviedol, že odúsdený bol v posledných 10-ich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin, pričom tento trest vykonal 27.09.2009, preto odsúdeného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom strážneia podľa § 48 odsek 2 písm. b/ Trestného zákona. Proti tomuto uzneseniu ihneď po jeho vyhlásení, zahlásil sťažnosť odsúdený č. l. 142 spisu. Prokurátor okresnej prokuratúry sa vzdal práva na podanie sťažnosti.
Odsúdený prostredníctvom svojho obhajcu podal písomne zdôvodnenú sťažnosť z č. l. 147-149, ktorú odôvodnil tým, že s rozhodnutím nesúhlasí, považuje ho za veľmi prísne a nespravodlivé, nezákonné, v rozpore s ustanovením § 34 odsek 3 Trestného zákona a je voči nemu necitlivé. Je toho názoru, že napriek drobným pochybeniam vo svojom správaním súd nemal podklad pre to, aby vyslovil, že sa v skúšobnej dobe podmienečného odúsdenia neosvedčil. Je pravdou, že bol rozsudkom Okresného súdu Piešťany zo dňa 11.09.2013, sp. zn. 1T/96/2013 uznaný za vinného z prečinu neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 217 odsek 1 Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov, so skúšobnou dobou v trvaní 24 mesiacov. Počas skúšobnej doby sa dopustil priestupkov, a to 20.3.2014 podľa § 16 odsek 2 zákona č. 8/2009 Z.z. za rýchlosť jazdy. Dňa 13.5.2014 porušil ustanovenie § 25 odsek 1 písm. n/ zákona č. 8/2009 nesprávne parkovanie a dňa 17.11.2014 porušil ustanovenie § 25 odsek 1 písm. n/ zákona č. 8/2009 Z.z. - nesprávne parkoval. Okrem týchto priestupkov sa na území Slovenskej republiky nedopustil žiadnej trestnej činnosti, ani priestupkov v uvednej skúšobnej dobe. Je si vedomý, že bol odsúdený v Nemecku rozhodnutím Okresného súdu v Passau zo dňa 18. septembra 2015 pre napomáhanie neoprávneného vstupu a pobytu, za čo bol odsúdený k trestu odňaita slobody v trvaní 11 mesiacov, so skúšobnou dobou 3 rokov. Túto trestnú činnosť spáchal na území Nemeckej spolkovej repbuliky a nemala by sa zohľadňovať ako problém u neho, ktorý ovplyvňuje rozhodovanie súdu o osvedčení sa, resp. neosvedčení sa v skúšobnej dobe na území Slovenskej republiky. Ďalej poukázal na to, že nepracuje, nakoľko sa staral o svojich rodičov. V závere uviedol, že pre zanedbateľné dopravné priestupky na území Slovenskej republiky a jedna trestná činnosť spáchaná mimo územia Slovenskej republiky s nízkym stupňom spoločenskej nebezpečnosti nemôžu pôsobiť pre rozhodnutie súdu na vyslovenie, že sa neosvedčil v skúšobnej dobe, pretože v centre pozornosti súdu musí byť aj jeho profesionálna starostlivosť o svoju ťažko chorú matku vo vysokom veku, ktorá bez jeho opatrovateľskej pomoci nie je schopná samostatne žiť a existovať a musel by sa o ňu starať štát prostredníctvom ústavu. Je presvedčený, že v danej veci pre vyšší celospoločenský záujem by sa mohol naďalej starať o ťažko zdravotne postihnutú matku nad záujmom, aby bol potrestaný kvôli trom bezvýznamným priestupkom a jednému trestnému činu mimo územia Slovenskej republiky. Paragraf 34 odsek 3 Trestného zákona hovorí, že trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený, čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby, preto žiada, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu I. stupňa zrušil a vyslovil, že sa osvedčil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia uloženého mu rozsudkom Okresného súdu Piešťany sp. zn. 1T/96/2013 zo dňa 11.09.2013. Podľa § 192 odsek 1 písm. a/, b/ Trestného poriadku krajský súd preskúmal správnosť všetkých výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia, a tak zistil, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.
Z obsahu spisového materiálu okresného súdu, krajský súd zistil, že:
· odsúdený Z. D. bol rozsudkom Okresného súdu Piešťany dňa 11. septembra 2013, sp. zn. 1T/96/2013, právoplatným dňa 11. septembra 2013, odsúdený pre prečin neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 217 odsek 1 Trestného zákona k trestu odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov s podmienečným odkladom výkonu trestu odňatia slobody na skúšobnú dobu v trvaní 24 (dvadsaťštyri) mesiacov
· odsúdenému plynula skúšobná doba od 12. septembra 2013 do 12. septembra 2015
· odsúdený v Ústrednej evidencii priestupkov má 3 záznamy na úseku dopravy, a to zo dňa 20. marca 2014, 13. marca 2014 a 17. novembra 2014
· v registri trestov má pod bodom 7/ registra rozhodnutie odsudzujúce Okresného súdu v Passau zo dňa 18. septembra 2015, sp. zn. 9Cs 15 Js 14792/15, právoplatného 03. októbra 2015, ktorým bol odsúdený pre napomáhanie k neoprávnenému vstupu a pobytu, za čo mu bol ulžoený trest odňatia slobody v trvaní 11 mesiacov, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 3 rokov.
Podľa § 50 ods. 4 prvá veta Trestného zákona, ak odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život a riadne vykonal iné uložené sankcie a plnil uložené obmedzenia a povinnosti, súd vysloví, že sa osvedčil; inak nariadi nepodmienečný trest odňatia slobody, a to prípadne už v priebehu skúšobnej doby.
Pri rozhodovaní o tom, či sa podmienečne odsúdený v skúšobnej dobe osvedčil, alebo, či vykoná trest, okresný súd vždy musí skúmať, či podmienečne odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život, alebo nie. Jedným zo základných znakov riadneho života je dodržiavanie právneho poriadku. Ak podmienečne odsúdený v skúšobnej lehote závažným spôsobom porušil právne normy, najmä tým, že spáchal úmyselný trestný čin svedčí to spravidla o tom, že podmienečné odsúdenie nesplnilo svoj účel, že sa tento neosvedčil v skúšobnej dobe, a preto trest odňatia slobody treba vykonať.
Zákon nevylučuje, aby súd rozhodol o naradení výkonu trestu odňatia slobody u odsúdeného aj vtedy, ak sa podmienečne odsúdený v skúšobnej dobe dopustil priestupku, za ktorý bol právoplatne postihnutý. Bude tomu spravidla tak vtedy, ak odsúdený v skúšobnej dobe spáchal viac priestupkov obdobného charakteru, ako je trestný, za ktorý mu bol pôvodne uložený nepodmienečný trest odňatia slobody.
Pri rozhodovaní o osvedčení sa, alebo neosvedčení sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, musí súd skúmať závažnosť takéhoto protiprávneho konania a jeho okolností. Rozhodujúca je materiálna stránka priestupku a nie jeho právne (formálne posúdenie) správnym orgánom.
Podľa § 7b ods. 2 Trestného zákona právoplatné odsúdenie súdom iného členského štátu Európskej únie v trestnom konaní sa na účely trestného konania zohľadní rovnako, ako keby bolo vydané súdom Slovenskej republiky, ak bolo vydané pre čin trestný aj podľa právneho poriadku Slovenskej republiky.
Krajský súd plniac prieskumnú povinnosť zakotvenú v § 72 odsek 1 Trestného poriadku v prvom rade zistil, že posudzujúc, či sa odsúdený Z. D. v skúšobnej dobe osvedčil, alebo nie, okresný súd vykonal dokazovanie v rozsahu nevyhnutnom pre objektívne a zákonné rozhodnutie, následne vykonané dôkazy vyhodnotil individuálne i v ich súhrne a dospel k správnemu záveru, že v danom prípade vzhľadom na spôsob života odsúdeného počas skúšobnej doby nie je možné deklarovať, že by sa počas tejto osvedčil.
Okresný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia v súlade s § 176 ods. 2 Trestného poriadku uviedol všetky základné skutočnosti a právne úvahy, na základe ktorých rozhodol o premene podmienečného trestu odňatia slobody na nepodmienečný.
Krajský súd sa s právnymi úvahami obsiahnutými v napadnutom uznesení v plnej miere stotožňuje a v podrobnostiach na ne poukazuje, a to preto, že tieto plne zodpovedajú obsahu spisového materiálu.
Aj sťažnostný súd je toho názoru, že tri priestupky spáchané na úseku dopravy a trestný čin, za ktorý bol odsúdený Okresným súdom v Pasau, (ktorý je trestným činom aj podľa právneho poriadku Slovenskej republiky podľa § 355 Trestného zákona), viedli k nevyhnutnému záveru v tej podobne, ako ho určil okresný súd, teda k neosvedčeniu odsúdeného v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia.
Odsúdený Z. D. v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia neviedol riadny život, a preto neprichádza do úvahy žiadny iný postup, len premena trestu ako to učinil okresný súd v napadnutom uznesení. Za tejto situácie neprichádza do úvahy iný alternatívny možný záver o tom, že by bolo možné deklarovať, že sa v skúšobnej dobe odsúdený osvedčil.
Okresný súd správne postupoval, keď odsúdeného podľa § 48 ods. 2 písmeno b/ Trestného zákona pre výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, a to z toho dôvodu, že v posledných 10-ich rokoch pred spáchaním trestného činu, bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin (rozsudok Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 11.09.2008, sp. zn. 1T/228/2008, ktorý vykonal 27.09.2009).
Krajský súd nezistil žiadny dôvod pre zmenu napadnutého uznesenia v prospech odsúdeného, preto o jeho sťažnosti rozhodol tak, že ju zamietol ako nedôvodnú v zmysle § 193 ods. 1 písmeno c/ Trestného poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.