Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8Er-228-2014.pdf
PDF · 89.7 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PB-8Er/228/2014
Uznesenie
Okresný súd Považská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35792752, Pribinova 25, 824 96 Bratislava 26 v konaní zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., Kubániho 16, Bratislava proti povinným: 1.) Y. N., W.. X.X.XXXX, F. XXX, XXX XX F., 2.) Y. N., W.. XX.X.XXXX, F. XXX, XXX XX F. o vymoženie 1.339,14 vedenej na exekútorskom úrade JUDr. Jána Gaspera, PhD., so sídlom Kálmana Mikszatha 268, 97901 Rimavska Sobota o návrhu povinných na zastavenie exekúcie takto
rozhodol:
Súd vyhlasuje exekúciu za neprípustnú.
Súd exekúciu zastavuje.
odôvodnenie:
1. V tejto exekúcii sa oprávnený domáhal proti povinným 1) a 2) vymoženia 1.339,14 € s prísl.. Exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok sp.zn. 188/05/13 slovenského arbitrážneho súdu zriadeného Slovak arbitration court, s.r.o. vydaný rozhodcom Mgr. Tamarou Piškovou zo dňa 24.07.2013,ktorý sa právoplatným dňa 23.10.2013 a vykonateľným dňa 29.10.2013 (ďalej len exekučný titul). Exekučným titulom bolo povinným 1, 2 uložené spoločne a nerozdielne zaplatiť oprávnenému 1.494,14 € s prísl., pričom z prvej vety odôvodnenia vyplýva, že sa spor týkal zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500008952.
2. Dňa 26.09.2014 bol na súd doručený návrh povinných na odklad a tiež na zastavenie exekúcie. Uviedli, že z webovej stránky Ministerstva spravodlivosti zistili, že vec je obdobná ako napríklad vec vedená na Okresnom súde Zvolen pod sp.zn. 21Er/1390/2009, na Krajskom súde v Trnave pod sp.zn. 10CoE/326/2010, Krajskom súde v Prešove pod sp.zn. 19CoE/99/2010 a 6CoE/59/2010, 20CoE/24/2011, Ústavnom súde pod sp.zn. IV. ÚS 55/2011 a sp.zn. IV. ÚS/60/2011. Povinní si tiež nevyjednali individuálne rozhodcu, aj miesto rozhodcovského konania individuálne stanovil dodávateľ, je pre nich neprijateľné a odradzujúce. Doložka je pre nich neprijateľná aj z dôvodu, že ak rozhodcovské konanie vyvolá dodávateľ, tak sa mu musia neodvolateľne podrobiť a riešiť spor pred rozhodcom, ktorý je pre nich nepredvídateľný a majú vážne pochybnosti o objektívnosti a nestrannosti rozhodcovského procesu. Pravidlá rozhodcovského konania sú nedostatočne transparentné pre priemerný subjekt práva a vôbec sa s nimi neoboznámili. Spotrebiteľské veci sú objektívne i subjektívne nearbitrabilné, ktorú skutočnosť súd vôbec nezohľadnil. Rozhodcovská doložka je vo svojich dôsledkoch hrubo nemorálna a spôsobuje (tu poukázali na rozhodnutie Ústavného súdu ČR IV. ÚS 174/02), že o právach a právom chránených záujmoch rozhodne súkromná osoba, ktorej moc nie je delegovaná žiadnou verejnoprávnou inštitúciou, ale viacmenej je založená na takých aspektoch, akými je zisk a podnikanie rozhodcu. Arbitráž vznikla ako legitímny prostriedok vymožiteľnosti práva, ale vo svojej podstate je predovšetkým inštitútom určeným podnikateľom. Povinní poukázali na znenie § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka.
3. Súd návrh povinných na zastavenie exekúcie zamietol uznesením č.k. 8Er/228/2014-43.
4. V uznesení krajského súdu v Trenčíne č.k. 11CoE/67/2015-58, ktorým Krajský súd v Trenčíne uvedené uznesenie zrušil sa konštatuje, že zastáva právny názor, že v danej veci je za neprijateľné potrebné považovať rozhodcovské zmluvy uzatvorené medzi oprávneným a povinnými 1/ a 2/ dňa 16.12.2011, teda uzatvorené v rovnaký deň ako oprávnený s povinnými 1/ a 2/ uzavrel zmluvu o úvere. Uvedené rozhodcovské zmluvy boli uzavreté rovnako ako zmluva o úvere vo formulárovej podobe, ktoré predkladal oprávnený povinným 1/ a 2/, neboli individuálne dojednané, keď ich obsah povinní 1/ a 2/ nemohli ovplyvniť, dopĺňali sa iba údaje povinných 1/ a 2/, číslo, miesto a dátum uzatvorenia rozhodcovských zmlúv (totožné s číslom, miestom a dátumom uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere), meno a podpis osoby konajúcej v mene a na účet veriteľa a podpis povinných 1/ a 2/. Všetky ostatné údaje vrátane určenia rozhodcovského súdu sú v zmluve vopred predtlačené. Veriteľ potom mohol na základe tejto rozhodcovskej zmluvy vec predložiť na prejednanie rozhodcovskému súdu, ktorého sám určil a vylúčiť tak súd, ktorý by bol inak príslušný. Spotrebitelia týmto stratili právo brániť sa voči nárokom veriteľa na všeobecnom súde v mieste svojho bydliska. V súlade s ustanoveniami rozhodcovskej zmluvy spočíval výber rozhodcovského súdu na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh. Odvolací súd zastáva v tomto smere názor, že o nekalú zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak spotrebiteľ má podľa nej možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym všeobecným súdom, ale ak by sa podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa (veriteľa), spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Sám veriteľ, ktorý zostavil znenie rozhodcovskej zmluvy vo svojej vopred pripravenej formulárovej podobe, jednostranne určil, komu, resp. ktorému rozhodcovskému súdu bude vec predložená. Vychádzajúc z komplexnej úpravy rozhodcovskej zmluvy je potom potrebné túto považovať v celosti za neprijateľnú, spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v príslušnom znení, a to aj v nadväznosti na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie (C-240/98 až C-244/98, C-40/08, C-473/00, C-243/08, C-168/05). Rozhodcovské zmluvy preto odvolací súd vyhodnotil ako nekalé, postihnuté sankciou absolútnej neplatnosti v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka platnom a účinnom v rozhodnom období. Vznik rozhodcovskej zmluvy vyžadoval individuálne rozhodnutie spotrebiteľa o tom, že si vymieňuje rozhodcovské konanie, a to preukázateľne. Z obsahu spisu nevyplýva, že by v rámci kontraktácie došlo k naplneniu zákona, a že by s odbornou starostlivosťou príslušný zamestnanec oprávneného najprv poučil povinných 1/ a 2/ a nechal im priestor na rozhodnutie a voľbu. Dlžník, ktorému je predložená typová spotrebiteľská zmluva v predtlači, nemá reálnu možnosť ovplyvniť jej obsah. Rozhodcovská zmluva bola navyše povinným 1/ a 2/ predložená súčasne (v ten istý deň) so zmluvou o úvere, a teda povinní 1/ a 2/ mohli ľahko nadobudnúť dojem, že ide o tú istú zmluvu pozostávajúcu z viacerých listín. Z predložených listín teda nevyplýva, že by si uzavretie rozhodcovskej zmluvy v takomto znení výslovne vymienili povinní 1/ a 2/ a vzhľadom na charakter zmluvy nemožno dospieť k záveru, že by povinní 1/ a 2/ mali možnosť do podstatnej časti zmluvného formulára akýmkoľvek spôsobom zasahovať, teda že by povinní 1/ a 2/ napríklad mohli ovplyvniť osobu rozhodcu, resp. výber rozhodcovského súdu, miesto rozhodcovského konania, spôsob konania (s pojednávaním, bez pojednávania) a podobne. Rozhodcovské zmluvy navyše neboli uzatvorené v čase vyššej bdelosti spotrebiteľov po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu, teda v čase, keď spotrebitelia, často pod vplyvom finančnej núdze, pri uzatváraní zmluvy opomenú zachovať náležitú obozretnosť. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku, je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka (viď aj čl.3 smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Odvolací súd zároveň uvádza, že pokiaľ je zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória a prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nie sú žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu a rovnako aj bez návrhu súd exekúciu zastaví o plnenie z takejto neprijateľnej zmluvnej podmienky. Ak je takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije, v takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi (k tomu viď aj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 24. februára 2011 sp. zn. IV. ÚS 55/2011).Čo sa týka ustanovenia rozhodcovských zmlúv, v zmysle ktorého mali povinní 1/ a 2/ právo od zmluvy jednostranne odstúpiť, aj bez uvedenia dôvodu, do 14 kalendárnych dní od jej uzavretia, odvolací súd uviedol, že od zmluvy možno odstúpiť len v prípade, že je platná. Od absolútne neplatnej zmluvy sa odstúpiť nedá. Ak je zmluva od začiatku neplatná ex tunc, nie sú splnené zákonné podmienky na dodatočné zrušenie zmluvy. Taktiež odvolací súd poukazuje na to, že za individuálne dohodnutú
zmluvu sa nepovažuje zmluva, ktorá bola vopred dodávateľom (veriteľom) naformulovaná a spotrebiteľ jej obsah nemal možnosť ovplyvniť. Rozhodcovská zmluva sa nestáva individuálne dohodnutou len tým, že spotrebiteľ má v úzkej časovej lehote hneď po jej podpise právo od tejto zmluvy odstúpiť. Uvedené tiež nemení nič na neprijateľnom charaktere rozhodcovskej zmluvy, keď v posudzovanom prípade bola spotrebiteľom v konečnom dôsledku odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom vo všetkých prípadoch, ak dodávateľ podá voči nemu žalobu na rozhodcovskom súde. Odvolací súd zároveň dodal, že kto mlčí tam, kde nie je povinný sa vyjadriť, nie je možné toto jeho mlčanie považovať ani za súhlas ani za nesúhlas. Dodávateľ núti spotrebiteľa spotrebiteľskou zmluvou ku konaniu, ktoré nie je povinný vykonať, s cieľom dosiahnutia prejednania veci pred rozhodcovským súdom a obchádzania ustanovení Občianskeho zákonníka o ochrane spotrebiteľa. Znenie rozhodcovskej zmluvy nemusí odporovať doslovnému zneniu zákonného ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby predmetné ustanovenie dodržané nebolo, teda zákon obchádza (in fraudem legis). O obchádzanie zákona ide vtedy, ak je právnym úkonom dohodnuté niečo, čo síce nie je so zákonom v priamom rozpore, avšak svojimi dôsledkami sleduje cieľ, aby zákon nebol dodržaný (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 16/95 zo dňa 24.05.1995).
5. Vzhľadom na uvedený názor Krajského súdu tunajší súd exekúciu zastavil uznesením č.k. 8Er/228/2014 - 67. Toto uznesenie Krajský súd zrušil ako nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, súd týmto postupom odňal účastníkovi konania možnosť konať pred súdom, a preto odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. zrušil uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o zastavení exekúcie a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie.
6. Vzhľadom na vyššie uvedené názory Krajského súdu, súd prvého stupňa vec opätovne prejednal a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
7. Dňa 16.12.2011 došlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy medzi povinným 1) a oprávneným a tiež k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy medzi povinným 2) a oprávneným. Obe zmluvy boli obsahovo totožné, líšili sa len údaje týkajúce sa jednotlivých povinných, zároveň mali obe zmluvy číslo 8500008952.
8. V bode 1) dlžník (buď povinný 1, alebo povinný 2, podľa toho, o ktorú rozhodcovskú zmluvu sa jedná) vyhlásil, že súhlasí s uzavretím tejto rozhodcovskej zmluvy.
9. V bode 2) veriteľ prehlásil, že uzavretie rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzavretia a vykonania zmluvy o revolvingovom úvere. Dlžník nie je povinný návrh zmluvy prijať , pričom prehlásil, že o uvedenom bol zo strany veriteľa jasne a zrozumiteľne poučený.
10. V bode 4 a 5 ) sa veriteľ a dlžník dohodli, že spory súvisiace s ustanoveniami zmluvy o úvere budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní, alebo v rozhodcovskom konaní pre stálym rozhodcovským súdom, pričom bolo dané na výber medzi 2 súdmi.
11. V bode 7) sa účastníci dohodli, že dlžník je oprávnený v lehote 14 dní od uzavretia zmluvy túto zmluvu vypovedať.
12. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
13. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
14. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
15. Podľa § 38 ods. 2 Ex.por. oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.
16. Podľa § 41 ods. 2 písm. d) Ex.por. podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.
17. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Ex.por. súd exekúciu zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
18. Podľa § 58 ods. 1 Ex.por. exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
19. Podľa § 12 ods. 5 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní zmluvné strany sa môžu dohodnúť, že svoj spor predložia na rozhodnutie stálemu rozhodcovskému súdu. V takom prípade platí, že sa podrobujú predpisom stáleho rozhodcovského súdu podľa § 13 a 14, ktoré sú platné v čase začatia rozhodcovského konania pred týmto stálym rozhodcovským súdom, ak sa zmluvné strany nedohodli inak.
20. Podľa § 35 prvej vety zákona č. 244/2002 Z.z. doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu.
21. Súd v prvom rade poukazuje na to, že uvedená zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania spĺňa všetky definičné kritéria spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože z úradnej činnosti má tunajší súd vedomosť, že poskytovanie úverov je predmetom podnikania oprávneného, pričom z predložených dôkazov nevyplýva, že by povinní zmluvu uzatvárali v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
22. Ďalej sa súd zaoberal tým, či bola rozhodcovská doložka medzi oprávneným a povinnými riadne dojednaná. Vzhľadom na vyššie citovaný názor Krajského súdu vyslovený v uznesení 11CoE/67/2015-58, ktorým je súd prvej inštancie viazaný, dospel tunajší súd k tomu, že rozhodcovská doložka, tak ako bola dojednaná, je neplatná, nakoľko sa jedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
23. Exekučným titulom je rozhodnutie rozhodcovského súdu. Osobitosť postavenia rozhodcovského súdu spočíva medzi iným v tom, že jeho právomoc vec prejednať a rozhodnúť sa odvodzuje od rozhodcovskej zmluvy. Predpokladom právomoci rozhodcovského súdu je teda platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy medzi zmluvnými stranami, a to či už vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky. Ak teda právomoc rozhodcovského súdu je závislá od existencie platnej rozhodcovskej zmluvy a exekučný súd má povinnosť v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, okrem iného, zisťovať rozpor exekučného titulu so zákonom, t.j. aj to, či bol vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie, je logické, že exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť nielen to, či rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá platne. Iba platná rozhodcovská zmluva môže totiž založiť právomoc rozhodcovského súdu na jej základe určitú vec prejednať a rozhodnúť. Ak rozhodcovský súd právomoc vec prejednať a rozhodnúť nemal, jeho rozhodnutie je materiálne nevykonateľné.
24. Pretože rozhodcovská doložka, ktorú medzi sebou účastníci konania uzavreli, je neplatná, nemohlo dôjsť ani k platnému založeniu právomoci rozhodcovského súdu, spor medzi účastníkmi konania prejednať a rozhodnúť. Napriek tomu ale rozhodcovský súd vydal rozhodcovský rozsudok, ktorý je podkladom pre vedenie tejto exekúcie. Exekúciu vedenú na základe exekučného titulu vydaného orgánom, ktorý nemal právomoc vydať ho, vyhlásil súd za neprípustnú a zastavil ju.
25. O náhrade trov exekúcie rozhodne súd samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou Okresného súdu Považská Bystrica na Krajský súd v Trenčíne, písomne v dvoch vyhotoveniach. Podľa § 127 ods. 1, 2 CSP ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).