Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CoP/39/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a Mgr. Márie Kašíkovej vo veci starostlivosti súdu o v súčasnosti plnoleté dieťa: J. G., nar. XX.XX.XXXX, do plnoletosti zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov matky: Mgr. W. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. X, X., právne zastúpená Mgr. Branislavom Samcom, advokátom so sídlom D. D. X, X. a otca: O. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX, o návrhu matky na zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č. k. 15P/277/2015-62 zo dňa 26. februára 2016, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu vo výroku o zvýšení výživného otca na J. G., nar. XX.XX.XXXX, vo výroku o povinnosti uhradiť nedoplatok na zvýšenom výživnom a vo výroku o trovách konania, p o t v r d z u j e .

Výrok, ktorým vo zvyšnej časti okresný súd návrh matky zamietol, z o s t á v a n e d o t k n u t ý .

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol o povinnosti otca platiť zvýšené výživné na v tom čase maloletého J. G., nar.. zo sumy 600,- Sk mesačne na sumu 160 Eur mesačne s tým, že otec je povinný zvýšené výživné platiť s účinnosťou od 01.09.2015, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Nedoplatok na zvýšenom výživnom splatný za obdobie od 01.09.2015 do 29.02.2016 v celkovej sume 690 Eur povolil otcovi splácať v splátkach po 40 Eur mesačne s prvou splátkou splatnou od právoplatnosti tohto rozhodnutia spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok. Vo zvyšnej časti, pokiaľ sa matka domáhala zvýšenia výživného na sumu 200 Eur mesačne s účinnosťou od 01.09.2015 jej návrh zamietol. Konštatoval, že týmto rozhodnutím sa mení rozsudok Okresného súdu Žilina, č. k. 14C/1075/2000 zo dňa 26.03.2002 v časti o výživnom na maloletého J.. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.

2. Okresný súd pri rozhodovaní vychádzal z ust. § 78 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z. z. (ďalej len „Zákon o rodine“) a skúmal, či od posledného rozhodnutia o vyživovacej povinnosti otca došlo k zmene pomerov, a to ako na strane povinného rodiča - otca, tak aj na strane oprávneného dieťaťa. Zistil, že oproti pôvodnému rozhodnutiu (zo dňa 26.03.2002) vzhľadom na čas, ktorý od neho uplynul, došlo u každého z účastníkov k podstatnej zmene pomerov. Od tohto obdobia maloletý J. prešiel telesným aj psychickým vývojom, absolvoval základnú školu a v čase podania návrhu bol študentom 3. ročníka strednej školy - Súkromnej obchodnej akadémie v Žiline. Matka mu uhrádza školné vo výške 396 Eur ročne, náklady na stravovanie, prispieva na stužkovú vo výške 200 Eur ročne, školské pomôcky. Okrem toho J. absolvoval kurz v autoškole a venuje sa športu - thajskému boxu. Na strane matky mal preukázané, že táto je spoločníčkou, konateľkou a zároveň aj zamestnankyňou firmy IB RENTAL s.r.o., Žilina a poberá mesačne čistú mzdu vo výške 352 Eur. U otca zistil, že mu pribudli ďalšie dve vyživovacie povinnosti, že pracuje vo firme MOBIS Slovakia, kde v období od januára 2015

do januára 2016 dosahoval priemerný čistý mesačný príjem vo výške 932,81 Eur. Na základe takýchto zistení dospel k záveru, že je dôvodné zvýšiť povinnosť otca platiť výživné, avšak nie na sumu žiadanú matkou, ale na sumu 160 Eur mesačne. Otec plnil vyživovaciu povinnosť v rozsahu 70 Eur mesačne od decembra 2015, preto nedoplatok na zvýšenom výživnom vyčíslil okresný súd sumou 690 Eur, ktorý mu v zmysle § 160 ods. 1 O.s.p. povolil splácať v splátkach spolu s bežným výživným. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p..

3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec do výroku, ktorým mu bola uložená povinnosť platiť zvýšené výživné a žiadal, aby krajský súd v tejto časti rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Namietal, že v konaní neboli zohľadnené jeho mesačné výdavky. Okrem toho povinnosť platiť výživné mu bola zvýšená viac ako na 3-násobok pôvodne priznaného výživného, pričom v prípade rozhodnutia súdu by bol sumu 70 Eur, ktorú platil doteraz, schopný navýšiť maximálne o 20 Eur. Pri zohľadnení výšky príjmov matky okresný súd neskúmal zisk spoločnosti, v ktorej je matka konateľkou a zároveň spoločníčkou, ktorá skutočnosť by rovnako mala vplyv na rozsah jeho vyživovacej povinnosti.

4. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca žiadala rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť. Uviedla, že o výdavky, ktoré otec v odvolaní jednotlivo vyčíslil, sa delí aj so svojou manželkou, s ktorou žijú v spoločnej domácnosti. Naopak ona žije s maloletým sama a všetky bežné výdavky aj sama uhrádza. Navyše niektoré výdavky otca možno považovať za neadekvátne, ako napr. „náklady na moje záľuby“, ktoré vyčíslil sumou 50 Eur. Spoločnosť, kde je jedinou spoločníčkou a konateľkou vykázala za svoje prvé kompletné zdaňovacie obdobie, a to rok 2015 stratu vo výške 2.632,39 Eur. Ochota otca platiť zvýšené výživné je podľa jej názoru diskutabilná, nakoľko výživné vo výške 70 Eur začal platiť až po podaní návrhu na súd.

5. Krajský súd postupujúc v zmysle § 395 ods. 1 Zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej „CMP“) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu § 65, § 66 a bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 2 ods. 1 v spojení s § 385 ods. 1 rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1 potvrdil.

6. Odvolací súd sa v rozhodujúcich zisteniach a záveroch stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto sa obmedzil len na konštatovanie správnosti jeho dôvodov (§ 377 ods. 2 . Na zdôraznenie vecnej správnosti len zopakoval niektoré podstatné skutočnosti a argumenty, pričom v tomto smere prihliadol na konkrétne námietky odvolateľa.

7. Okresný súd pri rozhodovaní dostatočne zistil skutkový stav veci, ktorý náležite právne posúdil. Od času posledného rozhodnutia súdu o vyživovacej povinnosti otca ubehlo podstatne dlhé časové obdobie, počas ktorého došlo k fyzickému aj psychickému vývinu jeho syna J. G.. Počas celého tohto obdobia otec z vlastnej iniciatívy, a to ani v čase, keď nemal ďalšie dve vyživovacie povinnosti k mal. G., nar. XX.XX.XXXX a mal. C., nar. XX.XX.XXXX, si vyživovaciu povinnosť vo väčšom rozsahu neplnil. Z tohto dôvodu, pokiaľ aj zvýšenie výživného presahuje 3-násobok pôvodne určenej vyživovacej povinnosti, nemožno túto výšku označiť za neadekvátnu. Táto dostatočným spôsobom zohľadňuje nárast výdavkov na strane dieťaťa od času posledného rozhodovania o vyživovacej povinnosti . Okresný súd zisťoval výdavky otca, ktorý ich na pojednávaní pred okresným súdom špecifikoval odkazujúc na svoje písomné podanie doručené okresnému súdu ako vyjadrenie k žalobnému návrhu zo dňa 04.11.2015. Možno konštatovať, že išlo o bežné výdavky súvisiace s uspokojovaním potrieb rodinných príslušníkov otca, ako aj samotného otca. Rozsah výdavkov v podanom odvolaní, oproti výdavkom deklarovaným pred okresným súdom, otec podstatne rozšíril. V tomto však krajský súd dáva za pravdu matke, že náklady špecifikované ako záľuby otca vo výške 50 Eur mesačne nie sú výdavkom, na ktoré by bolo možné pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti prihliadnuť, nakoľko výživné rodičov voči deťom má vždy prednosť pred ostatnými výdavkami. Okrem toho je pravdou, že na úhrade výdavkov súvisiacich s vedením domácnosti a s úhradou energií (voda, plyn, elektrika), by sa mala podieľať aj manželka otca. Ten v odvolaní netvrdil a z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že táto nie je schopná podieľať sa na ich úhrade z objektívnych ani subjektívnych dôvodov.

8. Otec v odvolaní namieta, že okresný súd sa nedostatočne zaoberal skutočnosťou, že matka je jedinou konateľkou a spoločníčkou obchodnej spoločnosti. Zákon o rodine stanovuje kritéria, ktoré treba zohľadniť pri určení výšky vyživovacej povinnosti medzi rodičmi a deťmi. Okrem toho, že každé

dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojho rodiča, sú to osobné a majetkové pomery povinného rodiča. Každý z rodičov je povinný platiť výživné v rozsahu svojich schopností a možností. Na základe zistení okresného súdu týkajúceho sa potrieb maloletého a schopností a možností otca, rozsah vyživovacej povinnosti podľa názoru odvolacieho súdu bol určený správne a na túto výšku by nemala vplyv ani skutočnosť, že by matka dosahovala zisk z činnosti tejto spoločnosti. Táto skutočnosť by „neoslobodzovala“ otca od povinnosti platiť výživné v menšom rozsahu.

9. Vychádzajúc z týchto skutočností krajský súd rozsudok okresného súdu potvrdil.

10. V priebehu odvolacieho konania J. G. nadobudol plnoletosť, od tohto momentu tak vystupuje v konaní samostatne, bez zastúpenia zákonného zástupcu a konanie sa dokončilo už bez súčinnosti kolízneho opatrovníka. Iba za čas do jeho plnoletosti ostáva účastníčkou konania aj jeho matka.

11. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1 a 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 .

Dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu (§ 77 .

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov). Ak sa jedná o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých podľa § 370 a nasl. CMP.