Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8C/220/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudkyňou JUDr. Otíliou Dolákovou v právnej veci žalobkyne: G. Š., narodená XX.XX.XXXX, bytom L. XXXX/XX, XXX XX L., proti žalovanému: POHOTOVOSŤ s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, o vydanie bezdôvodného obohatenia, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Súd žalovanému p r i z n á v a náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou na Okresný súd Trnava dňa 06.03.2013 a postúpenou na Okresný súd Bratislava I dňa 20.11.2013 domáhala zaplatenia sumy 1.969,- € s príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného obohatenia a sumy 3.000,- € titulom primeraného finančného zadosťučinenia. Súčasne žiadala, aby jej žalovaný nahradil trovy konania.

2. Žalobu odôvodnila tým, že žalovaný jej poskytol dva úvery, a to spotrebiteľský úver č. 203100810 vo výške 350,- € dňa 04.04.2011 bez uvedenia RPMN a spotrebiteľský úver č. 203100889 vo výške 800,- € dňa 24.06.2011 bez uvedenia RPMN. Spotrebiteľsky úver č. 203100810 vo výške 350,- € bol uhradený dňa 12.02.2013 vo výške 1.062,- €, pričom ide o navýšenie o 712,- €, čo predstavuje RPMN viac ako 90 %. Spotrebiteľsky úver č. 203100889 vo výške 800,- € bol uhradený dňa 12.02.2013 vo výške 2.057,- €, pričom ide o navýšenie o 1.257,- €, čo predstavuje RPMN viac ako 90 %. Po vykonaných úhradách si dodatočne žalovaný uplatnil ďalšie nároky a dňa 14.02.2013 zaslal žalobkyni výzvu na úhradu dlžnej sumy 1.661,33 € z úveru č. 203100810 a výzvu na úhradu dlžnej sumy 2.874,31 € z úveru č. 203100889. Žalobkyňa má za to, že odmena žalovaného za poskytnutý spotrebiteľský úver č. 203100810 činí spolu 2.723,33 € (1.661,33 € + 1.062,- €), ide o navýšenie za 23 mesiacov o 2.373,33 €, čo predstavuje ročne 354 % úrok z omeškania. Odmena žalovaného za poskytnutý spotrebiteľský úver č. 203100889 činí spolu 4.931,31 € (2.874,31 € + 2.057,- €), ide o navýšenie za 20 mesiacov o 4.131,31 €, čo predstavuje ročne 310 % úrok z omeškania. Žalobkyňa vytýka žalovanému, že v predmetných zmluvách o úveroch chýba akýkoľvek údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov. Tento údaj predstavuje jednu z náležitostí zmlúv o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 4 ods. 2 písm. g/ zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmlúv. S neuvedením ročnej percentuálnej miery nákladov sa nespája neplatnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere, avšak v zmysle § 4 ods. 2 písm. g/ zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmlúv sa však poskytuje spotrebiteľovi zvyšná ochrana, a to v tom, že v prípade ak nie je ročná percentuálna miera nákladov uvedená v zmluve, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Keďže žalovaný poskytol žalobkyni úver v celkovej sume 1.150,- € a žalobkyňa zaplatila žalovanému spolu 3.119,- €, t. j. o 1.969,- € viac ako pôvodne mala, žalovaný sa prijatím takéhoto

plnenia bez právneho dôvodu bezdôvodne obohatil. Takéto bezdôvodné obohatenie je žalovaný povinný žalobkyni vydať podľa § 451 Občianskeho zákonníka.

2. Žalobkyňa ďalej v žalobe uviedla, že v čase uzatvárania týchto spotrebiteľských zmlúv už niekoľko rokov platila úprava vyžadujúca uvádzať ročnú percentuálnu mieru nákladov. Podľa žalobkyne žalovaný tak vynecháva právne inštitúty zamerané na ochranu spotrebiteľa. Tieto inštitúty boli transponované do slovenského právneho poriadku s cieľom zabezpečiť vyššiu právnu ochranu spotrebiteľa na finančnom trhu, pričom odkázala na Smernicu Rady 87/102/EHS z 22. decembra 1986 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru

- Ú. V. ES L 42, 12. 02. 1987, v znení smernice Rady 90/88/EHS z 22.02.1990 (Ú. v. ES L 61, 10.03.1990) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/7/ES zo 16.02.1998 (Ú. v. ES L 101, 01.04.1998). Žalobkyňa uviedla, že ako spotrebiteľ sa nemohla oboznámiť s povinným formulárom obsahujúcim základné a dôležité údaje pre spotrebiteľa. Bola ukrátená, pretože jej nebol poskytnutý povinný údaj o celkových nákladoch na úver - RPMN a ako spotrebiteľ si nemohla porovnať ponúkané RPMN s priemerným RPMN na trhu napriek tomu, že tento údaj bol žalovaný povinný uviesť v predmetných zmluvách. Žalovaný porušil tak zákaz používania neprijateľných zmluvných podmienok. Žalobkyňa poukázala aj na tú skutočnosť, že žalovaný so spotrebiteľmi dojednáva, okrem iných sankcií uvedených vo Všeobecných zmluvných podmienkach aj sankciu podľa čl. 4 Všeobecných zmluvných podmienok vo výške 15,- € denne, čo pri 365 dňoch činí sankciu vo výške 5.475,- €, čo je oproti poskytnutému úveru č. 203100810 vo výške 350,- € sankcia vo výške 5.475,- € ročne, čo je viac ako 1600 % úrok z omeškania a poskytnutému úveru č. 203100889 vo výške 800,- € sankcia vo výške 5.475,- € ročne, čo je viac ako 700 % úrok z omeškania. Žalobkyňa si podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa uplatnila aj právo na primerané finančné zadosťučinenie vo výške, ktorá spravodlivo korešponduje sume neoprávnene uplatnenej žalovaným. Tá je primeraná stresu, ktorý žalobkyni spôsobil práve žalovaný. Žalobkyňa uvádza, že takýto sankčný úrok 700 - 1 600 % ročne je neprijateľnou podmienkou podľa § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka. Zo všetkých zmluvných podmienok, ktoré spôsobujú vážne poškodzovanie spotrebiteľov je osobitne významný fixný úrok z omeškania - sankčný úrok. Tento úrok je neprimeranou zmluvnou podmienkou podľa § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka, ale je aj v rozpore so zákonom v časti nad limit upravený v nariadení vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. Tento úrok spôsobuje veľmi rýchly nárast dlhu spotrebiteľov o niekoľkonásobky úveru.

3. Žalovaný podaním zo dňa 18.10.2013 podal námietku miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Trnava s poukazom na § 84 a § 105 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (účinný do 30.06.2016). V podaní uviedol, že žalobkyňa sa danou žalobou obrátila síce na vecne príslušný, nie však miestne príslušný všeobecný súd a teda nedošlo k splneniu podmienok, za ktorých môže súd konať. V danom prípade bol na konanie príslušný všeobecný súd strany sporu, proti ktorej žaloba smeruje. Žalovaným je právnická osoba, a preto na prejednanie veci miestne príslušným súdom, v obvode ktorého má právnická osoba svoje sídlo, je Okresný súd Bratislava I. Ďalej vo vyjadrení žalovaný potvrdil, že ako veriteľ uzavrel so žalobkyňou ako dlžníčkou dve zmluvy, avšak nešlo o spotrebiteľské zmluvy, ale o zmluvy o úvere, na základe ktorých žalovaný poskytol žalobkyni úver na účel zamestnania. V zmysle § 2 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch platného v čase uzavretia týchto zmlúv vylučuje záver o tom, že by žalobkyňa mala postavenie spotrebiteľa, a preto poukazuje na nesprávnosť adresovania predmetnej žaloby.

4. Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 19.05.2014 Spotrebiteľské združenie OSA, so sídlom Fedinova 9, 851 01 Bratislava, IČO: 42 260 086 oznámilo súdu svoj vstup do predmetného konania ako intervenienta na strane žalovaného, nakoľko je občianskym združením založeným za účelom kolektívnej ochrany práv spotrebiteľov a prejednávaná vec je typickým spotrebiteľským sporom.

5. Dňa 01.07.2015 žalovaný namietol vstup združenia Spotrebiteľské združenie OSA, so sídlom Fedinova 9, 951 01 Bratislava, IČO: 42 260 086, do predmetného konania ako intervenienta na strane žalovaného z dôvodu, že žalovaný, na ktorého stranu má združenie ako intervenient záujem vstúpiť, nie je spotrebiteľom a rovnako združenie nemá právny záujem na výsledku sporu v súdnom konaní, či vstúpení do spotrebiteľských sporov v pozícii intervenienta. Preto súd uznesením zo dňa 06.08.2015, č. k. 8 C 220/2013-53, nepripustil vstup združenia do konania ako intervenienta na strane žalovaného.

6. Dňa 23.09.2015 bolo na súd doručené vyjadrenie k žalobe, v ktorom žalovaný navrhol, aby súd po vykonanom dokazovaní žalobu ako neopodstatnenú v plnom rozsahu zamietol. Vo vyjadrení žalovaný

opätovne uviedol, že zmluva o úvere č. 203100810, ako i zmluva o úvere č. 203100889 majú charakter zmluvy o úvere uzatvorených podľa Obchodného zákonníka. Z tohto dôvodu ich nemožno považovať za zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov. Na takéto zmluvy sa nemôžu vzťahovať výlučne ustanovenia Občianskeho zákonníka, na ktoré poukazuje žalobkyňa. V prípade zmluvy o úvere č. 203100810, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobkyni úver vo výške 350,- €, žalobkyňa sa zaviazala vrátiť dlžnú sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 322,- €. V prípade zmluvy o úvere č. 203100889, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobkyni úver vo výške 800,- €, žalobkyňa sa zaviazala vrátiť dlžnú sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 700,- €. Žalobkyňa vstúpila do právneho vzťahu so žalovaným na základe vyhlásenia, že poskytnuté peňažné prostriedky použije na výkon zamestnania, a teda nie na svoju súkromnú potrebu. Žalovaný poukázal na zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, podľa ktorého spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Žalovaný má za to, že z predmetnej definície spotrebiteľa jasne vyplýva, že z hľadiska určenia jeho statusu je rozhodujúce, na aký účel bol spotrebiteľský úver poskytnutý, a nie na aký účel boli následne použité poskytnuté peňažné prostriedky žalobkyňou (dlžníčkou). Ak bol teda úver výlučne na základe vyhlásenia žalobkyne (ako dlžníčky) poskytnutý na účel povolania, je jasné, že nepôjde o spotrebiteľský úver. Žalovaný tiež zdôraznil, že žalobkyňa (dlžníčka) podľa zmluvných vyhlásení z vlastnej vôle vstúpila do zmluvného vzťahu za účelom poskytnutia peňažných prostriedkov na výkon zamestnania a toto vyhlásenie potvrdila aj svojím podpisom. Pri poskytovaní úveru v čase overovania klienta (žalobkyne), žiadateľka (žalobkyňa) uviedla, že je podnikajúca osoba na základe zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní, vystupujúca pod obchodným menom Janka Škrabáleková, IČO: 41 841 344. Predmetom jej podnikateľskej činnosti mal byt' maloobchod mimo predajne, stánkov a trhov. Žalovaný poukázal aj na to, že k zmluve o úvere č. 203100810 bol podpísaný Dodatok, v ktorom žalobkyňa (ako dlžníčka) uviedla, že peňažné prostriedky budú požité na úhradu nákupu telekomunikačných zariadení za účelom výkonu zamestnania. Dodatok bol podpísaný aj k zmluve o úvere č. 203100889, v ktorom sa žalobkyňa (ako dlžníčka) výslovne zaviazala, že peňažné prostriedky budú použité na účely nákupu technických zariadení. Žalovaný v danom prípade pri poskytnutí úverov vychádzal z vyhlásení žalobkyne, že ide o úvery poskytnuté na výkon podnikania. Žalovaný súčasne poukázal aj na rozhodnutia Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 6 CoE 122/2011, zo dňa 06.03.2013, sp. zn. 5 C 159/2012. Hoci sa žalobkyňa domáha určenia absencií náležitosti zmlúv o spotrebiteľskom úvere, ani jediným dôkazom nepreukázala, prečo by sa mali zmluvy o úvere považovať za spotrebiteľské zmluvy. Žalovaný súčasne zdôraznil, že v prípade zmluvy o úvere č. 203100810 vo veci už bolo právoplatne rozhodnuté, a to rozhodcovským rozsudkom zo dňa 13.08.2012, sp. zn. SR 03530/12, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 03.09.2012 a vykonateľnosť dňa 06.09.2012. Rovnako bolo právoplatne rozhodnuté aj v prípade druhej zmluvy o úvere č. 203100889, a to rozhodcovským rozsudkom zo dňa 21.08.2012, sp, zn. SR 03722/12, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 18.02.2013 a vykonateľnosť dňa 21.02.2013. Nakoľko je súd povinný prihliadal v ktorejkoľvek časti konania na neodstrániteľnú prekážku res iudicata, navrhol konanie zastaviť.

7. K poplatkom v prípade predmetných zmlúv žalovaný uviedol, že ku dňu ich uzatvorenia neexistoval žiaden právny predpis, ktorý by obmedzil, resp. stanovil maximálnu výšku poplatku za poskytnutie úveru, a preto jeho výška nemôže byť v rozpore s právnymi predpismi. Slovenská právna úprava v oblasti spotrebiteľských úverov "účtovaniu" poplatku výslovne nebráni. V prípade definície celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom sa uvádzajú, okrem iného, aj poplatky akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislostí so zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Žalovaný poukázal aj na § 499 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení ku dňu uzavretia predmetných zmlúv, podľa ktorého v prípade zmluvy o úvere, okrem platenia samotných úrokov sa umožňuje aj dojednanie tzv. poplatku za rezervovanie peňažných prostriedkov (v právnej terminológii ide o odplatu za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky dlžníkovi). Z uvedeného vyplýva, že aj umožňuje vyberanie iných platieb ako len splátok úveru a úroku. V súvislosti s prípustnosťou poplatkov za náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmlúv o úvere žalovaný poukazuje na novelu zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, účinnú od 10.06.2013, konkrétne § 9 ods. 10 novelizovaného zákona. Zákonodarca explicitne vymenúva poplatok alebo náhradu nákladov len za vedenie, evidenciu, správu úveru, resp. účtu alebo jeho zrušenie, nie však poplatok za vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere, z čoho výkladom a contrario vyplýva, že takýto poplatok je v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov prípustný. Ďalej, výška úrokov

nie je podstatnou náležitosťou zmluvy o úvere uzavretej podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Podstatnou náležitosťou totiž je len záväzok dlžníka popri istine zaplatiť úroky (bez uvedenia ich výšky). Zároveň žalovaný uviedol, že predmetné zmluvy o úvere neboli prvými, ktoré žalobkyňa uzatvorila. Samozrejme, že žalovaný nesúhlasí ani s úhradou finančného zadosťučinenia, nakoľko žalobkyni nebola nijakým spôsobom spôsobená škoda. Podľa žalovaného práve žalobkyňa tým, že neplatila dohodnuté splátky, vlastným zapríčinením sa dostala do omeškania a tak jej vznikli s tým súvisiace poplatky.

8. Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisového materiálu - najmä žalobou, vyjadreniami žalovaného nachádzajúcimi sa v súdnom spise a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

9. Žalobkyňa dňa 04.04.2011 uzavrela so žalovaným zmluvu o úvere č. 203100810 na poskytnutie úveru vo výške 350,- € a dňa 24.06.2011 zmluvu o úvere č. 203100889 na poskytnutie úveru vo výške 800,- €. K žalobe však priložila len ťažko čitateľnú kópiu zmluvy o úvere č. 203100889 zo dňa 24.06.2011. Súd ju vyzval, aby zmluvu o úvere č. 203100810 zo dňa 04.04.2011, na ktorú sa odvoláva v žalobe, spolu s príslušnými zmluvnými podmienkami, za ktorých bola zmluva uzatvorená, doložila, ako aj všetky doklady, ktoré by preukazovali splácanie predmetných úverov. Žalobkyňa však na výzvu súdu nereagovala. Súd s predvolaním na pojednávanie konané dňa 28.10.2013 opätovne vyzval žalobkyňu, aby súdu predložila originál zmluvy o úvere, spolu so zmluvnými podmienkami. Žalobkyňa nereagovala ani na opätovnú výzvu súdu.

10. Podľa § 132 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "C. s. p.") v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.

11. Podľa § 157 ods. 2 C. s. p., ak súd vyzve stranu, aby sa vyjadrila o určitom návrhu, ktorý sa týka postupu a vedenia konania, môže pripojiť doložku, že ak sa strana v určitej lehote nevyjadrí, bude sa predpokladať, že nemá námietky.

12. Podľa § 185 ods. 1 C. s. p. súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

13. Podľa § 191 ods. 1 C. s. p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

14. Žalobkyňa vo svojej žalobe bola povinná v zmysle § 132 ods. 1 C. s. p. pravdivo opísať rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazy, ktorých sa dovoláva a ďalej prispieť k dosiahnutiu účelu konania pravdivým a úplným opísaním potrebných skutočností a označením dôkazov na ich preukázanie. V zmysle § 132 ods. 1 C. s. p. strana sporu má v prvom rade povinnosť tvrdenia, na ktorú nadväzuje a s ktorou súvisí povinnosť označiť dôkazy na preukázanie týchto tvrdení. Za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Navrhovanie dôkazov má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva strane sporu, bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých stranou sporu v opačnom procesnom postavení než je strana, ktorá nesplnila alebo nedostatočne splnila svoju dôkaznú povinnosť. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky, ide o tú stranu sporu, ktorá existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. Tvrdenie žalobkyne, že ako spotrebiteľka uzatvorila zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v ktorých je absencia povinných náležitosti zmlúv o spotrebiteľskom úvere, nepostačuje.

15. V danom prípade právny vzťah medzi stranami sporu súd posúdil podľa zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení ku dňu uzavretia predmetných zmlúv, t. j. ku dňu 24.06.2011 (ďalej len ""), konkrétne podľa § 497 a násl. Zmluva o úvere.

16. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

17. Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že zmluva o úvere č. 203100810 a zmluva o úvere č. 203100889, ktoré strany sporu uzatvorili v zmysle Obchodného zákonníka, nemajú charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a preto sa na takéto zmluvy nemôžu vzťahovať ustanovenia Občianskeho zákonníka. Za dôležité treba považovať aj tú skutočnosť, že zmluva o úvere č. 203100810 zo dňa 04.04.2011 bola poskytnutá na nákup telekomunikačných zariadení a zmluva o úvere č. 203100889 zo dňa 24.06.2011 bola poskytnutá na účely nákupu technických zariadení. V prípade oboch zmlúv o úvere, peňažné prostriedky boli žalobkyni poskytnuté v súvislosti so zamestnaním, resp. podnikaním žalobkyne, a teda nie na súkromnú potrebu. Na základe týchto skutočností nemôže ísť o spotrebiteľské zmluvy v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len "zákon č. 129/2010 Z. z.").

18. Súd sa stotožnil s tvrdením žalovaného, že rozhodujúci je účel poskytnutia úveru a nie je rozhodujúce, na čo žalobkyňa (dlžníčka) poskytnutý úver použila. Súd má za to, že ak by žalobkyni bol poskytnutý spotrebiteľský úver a žalobkyňa by tak bola považovaná za spotrebiteľku v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, takýto úver by použila na iný účel, ako na výkon podnikania alebo povolania, prípadne svojho zamestnania. Skutočnosti, ktoré žalobkyňa uviedla v žalobe, a to že úver nebol poskytnutý na vyznačený účel, súd pokladá za nepostačujúce. Žalobkyňa súdu nepredložila žiadny relevantný dôkaz, ani nepreukázala účelové využitie poskytnutých úverov, a teda neuniesla dôkazné bremeno, ku ktorému je viazaná. Zároveň súd považuje za dôležité uviesť, že žalobkyňa nevyvrátila ani tvrdenie žalovaného, že vstúpila do právneho vzťahu so žalovaným na základe vyhlásenia, že poskytnuté peňažné prostriedky použije na výkon zamestnania, a teda nie na svoju súkromnú potrebu. 19. Súd zároveň poukazuje aj na rozhodcovský rozsudok zo dňa 13.08.2012, sp. zn. SR 03530/12, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 03.09.2012 a vykonateľnosť dňa 06.09.2012 v prípade zmluvy o úvere č. 203100810 zo dňa 04.04.2011 a na rozhodcovský rozsudok zo dňa 21.08.2012, sp, zn. SR 03722/12, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 18.02.2013 a vykonateľnosť dňa 21.02.2013 v prípade druhej zmluvy o úvere č. 203100889. Ide o tzv. negatívnu podmienku konania, ktorou je neodstrániteľná prekážka res iudicata.

20. Na základe vyššie uvedeného a v súlade so zákonnými ustanoveniami súd ustálil, že predmetná žaloba je nedôvodná, a preto ju v celom rozsahu zamietol. 21. O trovách konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. tak, že v konaní plne úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí podľa § 262 ods. 2 C. s. p. samostatným uznesením súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava I, písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 C. s. p.) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z.