Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7CbZm-8-2014.pdf
PDF · 95.61 KB
Case nature
Area
Subarea
7CbZm/8/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. JUDr. Dagmar Valockou v právnej veci žalobcu: O.. A. Z., nar. XX. XX. XXXX, O. 6, XXX XX I., proti žalovanému: A. A., nar. XX. XX. XXXX, O. XX, XXX XX G., o zaplatenie 51 750,- eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd ponecháva zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Trnava č.k. 7Zm/3/2014-13 zo dňa 14.02.2014 v platnosti.
odôvodnenie:
1.Žalobca sa svojím návrhom zo dňa 22.01.2014, doručeným súdu dňa 28.01.2014 domáhal vydania zmenkového platobného rozkazu, ktorým by súd uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu 51.750 eur, úrok vo výške 6 % ročne zo sumy 51.750 eur od 09.05.2013 do zaplatenia, zmenkovú odmenu 172,50 eur a nahradiť žalobcovi trovy konania. Žalobca uviedol, že žalovaný vystavil remitentovi C. vlastnú zmenku dňa 01.02.2013, s dátumom splatnosti 09.05.2013 na sumu 51. 750 eur. Remitentom bola vystavená zmenka opatrená blankoindosamentom a odovzdaná žalobcovi.
2.Súd vo veci vydal dňa 14.02.2014 v skrátenom konaní zmenkový platobný rozkaz č.k. 7Zm/3/2014-13, ktorým návrhu v plnom rozsahu vyhovel. V zákonom stanovenej lehote podal proti vyššie uvedenému zmenkovému platobnému rozkazu žalovaný námietky, ktoré odôvodnil tým, že pohľadávka, ktorá bola zmenkou zabezpečená, bola pani K. vyplatená.
3.Žalobca vo vyjadrení k námietkam žalovaného uviedol, že nemá vedomosť o kauzálnom vzťahu v súvislosti so zmenkou a ani ho nevie vymedziť, ale pre abstraktný charakter zmenky kauzálny vzťah nie je právne relevantný.
4.Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinným dôkazným materiálom vo veci, a zistil tento skutkový a právny stav:
5.Žalobca predložil v prvopise listinu označenú ako zmenka vystavenú žalovaným, s dátumom a miestom vystavenia v Bratislave, dňa 01.02.2013. Z vlastného textu zmenky súd zistil, že vystaviteľ zmenky v tejto uvádza, že za zmenku zaplatí čiastku 50. 750 eur na rad C. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXXXX/ X, I., OP SC XXX XXX a údaj splatnosti 09.máj2013. Uvedená zmenka je bez protestu, podpísaná vystaviteľom zmenky. Na rube zmenky je podpis K..
6.Žalobca uviedol na pojednávaní, že pri odovzdávaní zmenky, ktorá je založená v predmetnom spise, mu pani K. ukázala aj ďalšiu zmenku, ktorú žalovaný v námietkach spomína, avšak vo fotokópii a tvrdila, že druhá zmenka bola vrátená po úhrade dlžnej sumy žalovanému. A táto druhá zmenka bola ako zabezpečovací prostriedok pôžičky.
7.Žalovaný na pojednávaní uviedol, že pani K. spoznal v roku 2008. Poznal ju ako klienta firmy PROXENTA s.e. On robil pre túto firmu ako sprostredkovateľ kúpy cenných papierov, voľný finančný agent, neskôr viazaný pre túto firmu. Pani K. investovala do tejto firmy svoje finančné prostriedky. Vždy bola zisková, firme sa darilo. Neskôr sa s pani K. spoznal bližšie, robil jej finančného poradcu. Stávalo sa aj, že mu dala svoje peniaze a on vo svojom mene ich išiel vložiť do banky. Neskôr uzatvárali aj obchody v zahraničí, čo však nebolo pod vyššie uvedenou firmou, ale tieto obchody boli uzatvárané osobne. Mali medzi sebou maximálnu dôveru, pokiaľ išlo o financie. Neskôr pani K. o investované peniaze došla a z toho vinila žalovaného. Pokiaľ ide o zmenku, ktorú podpísal a je predložená v tomto konaní, pani K. mu na účet poslala 20.000 eur, o čom má doklad - bankový výpis a 25.000 eur mu poslala internet- bankingom v rámci dvoch účtov vo firme CERTA CREDIT . Na základe toho, že videl, že mu peniaze vo výške 45.000 eur došli na účet, podpísal jej túto zmenku. Zhruba o mesiac, keď si chcel peniaze vybrať, zistil, že firma má s peniazmi problémy. Zmenku podpísal však na sumu 51.750 eur, pretože pani K. chcela 15%-né úroky. Vtedy sa začalo veľké vyšetrovanie v Čechách. Túto zmenku podpisoval za účelom pôžičky, pretože za tie peniaze, ktoré mu prišli na účet si chcel kúpiť stavebný pozemok a neskôr jej tie peniaze vrátiť. Nemal problémy v tom čase s vrátením týchto peňazí pani K.. Táto zmenka nemá súvis so žiadnymi investičnými aktivitami. Neskôr ho kontaktovala pani Z., prestavila sa mu ako právnička pani K. v telefóne a žiadala ho o stretnutie. Žalovaný na stretnutie prišiel a bol tam aj žalobca. Na stretnutí vysvetľoval, že prečo pani K. prišla o peniaze. Druhú zmenku podpísal preto, lebo dal pani K. na výber, či zmenku predĺžia t.j. vystavia novú, alebo jej vyplatí všetky peniaze. Pani K. chcela, aby jej zaplatil úroky t.j. 6.750 eur a aby podpísali ďalšiu zmenku znova na sumu 51.750 eur. Na P. ulici pani K. zaplatil úroky, doklad o tom však nemá. Má však doklad o tom, že vyberal 5.000 eur. U nej doma vystavili novú zmenku. Chcel, aby mu starú zmenku vrátila, avšak nikde ani doma v trezore ju nenašla. V tej dobe si plne dôverovali, preto podpísal novú zmenku bez toho, aby mu starú zmenku vrátila. Neskôr mu uviedla, že starú zmenku zničila. On jej veril, že ju zničila. Keď mu prišiel zmenkový platobný rozkaz kontaktoval žalobcu a žiadal od neho vysvetlenie. Žalobca mu povedal, že nech zaplatí, pretože má v ruku dve zmenky. On mu však uviedol, že prvá zmenka je zaplatená tak, že vystavil novú zmenku a zaplatil požadované úroky a druhá zmenka je zaplatená tak, že má od toho doklady a to jednak príjmový doklad 40.000 eur a doklad z J. banky na sumu 12.750 eur. Spolu zaplatil o 1.000 eur viac, pretože pani K. chcela odo neho 1.000 eur ako penále, lebo plnil neskôr a on s tým súhlasil. Podľa jeho názoru toto konanie je spôsob ako získať škodu, ktorú utrpela pani K. pri svojich investičných aktivitách. Navrhol, aby súd predvolal pani K. na konfrontáciu. Vie o tom, že je to jeho pochybenie, avšak konal na základe dôvery k pani K..
8.Žalobca uviedol, že sám žalovaný priznal, že pracoval ako samostatný finančný agent a je dosť zvláštne, že by si práve on vzhľadom na svoje postavenie nedal sám pozor a pokiaľ by to všetko bolo tak ako tvrdí, že by netrval na vrátení zmenky. Je pravdou, že stretnutia sa uskutočnili. Pokiaľ ide o tvrdenie, že v telefóne povedal, že má k dispozícii dve zmenky, toto nie je pravda. Je pravdou, že sa telefonický hovor uskutočnil, avšak žalovanému povedal, že bola vystavená aj zmenka druhá a nie, že má dve zmenky.
9.Na otázka súdu, v čom spočíva nedobromyseľnosť žalobcu pri indosovaní zmenky žalovaný uviedol, že týmto spôsobom sa snaží od neho vymôcť peniaze, ako náhradu za zmarené investície p. K. u dvoch zahraničných investičných firiem, myslí si, že žalobca má plné vedomosti o tomto prípade, a vie, že žalovaný nezodpovedá za tieto zmarené investície a nie je vinný v tejto veci. Práve týmto spôsobom žalobca a p. K. a p. Z. jednajú na jeho úkor, proste touto zaplatenou zmenkou chcú odo neho vymôcť druhý krát peniaze. Ako finančný poradca pôsobil zhruba dva roky.
10.Žalobca uviedol, že jeho osobným dôvodom bolo, že v rámci tohto obdobia p. K. požičal na základe jej žiadosti a odporúčania spoločnej známej sumu 20 000 eur, pričom mu pani K. deklarovala, že svoje nároky má a tieto nároky v zásade sú v rámci týchto investícii, ku ktorým sa nevie dostať. Na základe dohody došlo k postúpeniu zmenky na žalobcu, ktorú si uplatňuje v tomto konaní. Ich dohoda v podstate spočíva v tom, že zmenka mala slúžil ako platobný prostriedok a ten prebytok sumy, ktorá by bola získaná od žalovaného, jej bude vrátená, nakoľko prináleží jej.
11.Svedkyňa C. K. uviedla, že žalovaný pracoval pre Proxentu v Bratislave a oslovil ju, či by mu požičala peniaze na zmenku, že sa nemusí báť, pretože zmenka je najrýchlejší a najefektívnejší spôsob ako požičať peniaze a neprísť o ne. Tak mu ich požičala, mala peniaze na byt, ktorý kupovala. Peniaze jej
však nevrátil, po mesiaci a pol pýtal zas peniaze, nechcela mu požičať, ale ju prehovoril a požičala mu ich. Má aj komunikáciu cez Skype, kde sľuboval, že vráti peniaze, na niekoľko krát jej vrátil druhú zmenku, prvá zostala nevyplatená do dnešného dňa. Požičala si peniaze, nemala ich z čoho vrátiť, preto ponúkla zmenku ako protihodnotu žalobcovi za požičanie peňazí, ktoré potrebovala na byt.
12.Podľa § 39 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Zb. zmenečník môže žiadať, aby mu majiteľ pri zaplatení vydal kvitovanú zmenku.
Podľa § 39 ods. 2 Zákona č. 191/1950 Zb. majiteľ nesmie odmietnuť čiastočné platenie.
Podľa § 39 ods. 3 Zákona č. 191/1950 Zb. pri čiastočnom platení môže sa zmenečník domáhať, aby sa toto platenie na zmenke vyznačilo a aby sa mu o ňom vydalo potvrdenie.
Podľa § 43 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Zb., ak nebola zmenka zaplatená, môže majiteľ pri sročnosti zmenky vykonať postih proti indosantom, vystaviteľovi a iným osobám zmenečne zaviazaným.
Podľa § 47 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Zb. všetci, ktorí zmenku vystavili, prijali, indosovali alebo sa na nej zaručili, sú zaviazaní majiteľovi rukou spoločnou a nerozdielnou.
Podľa § 48 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Zb. majiteľ môže postihom žiadať:
- zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokami, ak boli dojednané,
- šesťpercentné úroky odo dňa sročnosti,
- trovy protestu a podaných zpráv, ako aj ostatné trovy,
- odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.
Podľa § 75 Zákona č. 191/1950 Zb. vlastná zmenka obsahuje: 1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná; 2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu; 3. údaj sročnosti; 4. údaj miesta, kde sa má platiť; 5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť; 6. dátum a miesto vystavenia zmenky; 7. podpis vystaviteľa.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Zb. vystaviteľ vlastnej zmenky je zaviazaný rovnako ako prijímateľ cudzej zmenky.
Podľa § 11 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Zb. každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť indosamentom (rubopisom).
Podľa § 13 ods. 1,2 Zákona č. 191/1950 Zb. indosament treba napísať na zmenku alebo na list s ňou spojený (prívesok). Musí ho podpísať indosant (kto zmenku rubopisom prevádza). V indosamente nemusí byť udaný indosatár (na koho sa zmenka rubopisom prevádza); indosament môže pozostávať aj len z podpisu indosanta (nevyplnený indosament, blankoindosament). V poslednom prípade musí byť indosament, aby bol platný, napísaný na rub zmenky alebo na prívesok.
Podľa § 14 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Zb. indosamentom sa prevádzajú všetky práva zo zmenky.
Podľa § 17 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Zb. kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Ak je žalovaným zo zmenky ten, koho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, možno majiteľovi robiť námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom vždy.
13.Zmenka v zmysle vyššie citovaného zákona je cenný papier obsahujúci zákonom predpísané náležitosti, z ktorej právoplatnému majiteľovi vyplýva právo na zaplatenie peňažnej pohľadávky v nej uvedenej, ktorú má voči tomu, kto na túto listinu napísal svoje záväzkové vyhlásenie a podpísal ho. Vydanie zmenky, resp. kvitovanie zmenky je základným právom zmenkového dlžníka, ktoré majiteľ zmenky nesmie odmietnuť. Forma kvitancie nie je predpísaná. Kvitanciu možno uskutočniť jednak priamo vyznačením na zmenke alebo osobitnou listinou, z ktorej je zrejmé, že plnenie zo strany dlžníka predstavuje plnenie na zmenku. Ak zmenečník zaplatil bez toho, aby mu majiteľ vydal kvitovanú zmenku,
plnením síce zmenečný záväzok zanikol, ale námietka jeho zániku, ktorú by uplatňoval voči majiteľovi zmenečný dlžník je iba osobného rázu, takže dobromyseľný nadobúdateľ zmenky môže preto žiadať predložiť zmenku na platenie a žiadať plnenie ešte raz.
14.Vzhľadom na kauzálne námietky žalovaného súd skúmal, či majiteľ zmenky nekonal na úkor dlžníka.
15.Žalobcom predložený prvopis zmenky obsahuje všetky náležitosti predpísané v ustanovení § 75 druhej časti zmenkového a šekového zákona pre vlastnú zmenku. Zmenka je dokonalým a nesporným listinným cenným papierom, práva a povinnosti z nej sú definované len samotnou zmenkovou listinou a len od nej závislé. Keďže zmenka, z ktorej si žalobca uplatňuje práva, obsahuje všetky zákonom ustanovené náležitosti a je z formálneho hľadiska platnou zmenkou, nemá žalobca povinnosť svoj nárok preukázať iným spôsobom, než originálom zmenky. Pri nezhode v uvedenej zmenkovej sume v číselnom a slovnom uvedení je relevantné slovné vyjadrenie, v tomto prípade suma 50. 750,- eur.
16.Vo vzťahu k námietke žalovaného, že výška jeho záväzku voči žalobcovi nie je 50.750 eur, súd poukazuje na abstraktnú povahu zmenkových vzťahov a ich nezávislosť od kauzálnych vzťahov. Povinnosť dlžníka zaplatiť zmenkovú sumu je nezávislá od základného právneho pomeru, má samostatnú právnu povahu a existenciu. Pokiaľ predložená zmenka spĺňa formálne náležitosti určené zákonom, zabezpečuje majiteľovi zmenky právo na jej zaplatenie. Z povahy abstraktného a nesporného zmenkového záväzku priamo vyplýva oprávnenie majiteľa zmenky, domáhať sa zaplatenia zmenkovej sumy bez toho, že by žalobca musel preukazovať existenciu a výšku zmenkového dlhu. V rámci zmenkového konania možno uplatňovať len nároky zo zmenkových záväzkov, ktoré majú nesporný, abstraktný a priamy charakter. Pri uplatnení námietok voči plateniu zmenky je potrebné rozlišovať, či dlžník namieta, že zaplatil zmenku alebo zaplatil pohľadávku , ktorú zmenka zabezpečovala. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že zmenkový záväzok súvisel s poskytnutou pôžičkou medzi účastníkmi konania, avšak suma zmenkovej pohľadávky nezodpovedá výške dlhu žalovaného, bolo jeho procesnou povinnosťou tvrdiť a preukázať, že záväzok vyplývajúci zo zmenky nezodpovedá uplatňovanej požiadavke zmenkového veriteľa. Abstraktný charakter zmenky v súdnom konaní je právne relevantný dovtedy, pokiaľ nie je spojený s konkrétnym kauzálnym vzťahom. Z hľadiska dokazovania je právne relevantné, ktorý z účastníkov vymedzil kauzálny vzťah, ku ktorému sa zmenka viaže. Keďže kauzálny vzťah vymedzil žalovaný, v tejto časti nesie žalovaný dôkazné bremeno na preukázanie dôvodnosti uplatnenej námietky, pokiaľ v konaní tvrdil, že vystavená zmenka sa viaže k pôžičke, ktorú pôvodná majiteľka zmenky pani K. poskytla žalovanému a z ktorej splatil celú požičanú sumu, bolo jeho procesnou povinnosťou takéto tvrdenia v konaní preukázať. Právna úprava zmenky ako abstraktného záväzku abstrahuje zmenku od dôvodov, ktoré viedli k jej vystaveniu. Z vyjadrenia žalobcu vyplýva, že podľa jeho vedomostí zmenka vystavená žalovaným sa viazala k zabezpečeniu investícií, ktoré urobila pani K. a z vyjadrenia žalovaného vyplýva, že zmenka sa viazala na poskytnutú pôžičku pani K. žalovanému, ktorú zaplatil. Svedkyňa pani K. vo svojej výpovedi potvrdila, že zmenka sa viazala k poskytnutej pôžičke, ktorá však nebola zaplatená a žalovaný zaplatil inú zmenku. Zmenka za predpokladu, že je platná, je dostatočným dôvodom pre vznik nároku na zaplatenie sumy v nej uvedenej. Je na dlžníkovi zo zmenky, aby v konaní uplatnil námietky a v súdnom konaní tieto svoje nároky preukázal. Pokiaľ svoju povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť nesplní, je povinný na zmenku plniť. Vzhľadom na to, že žalovaný svoje námietky voči zmenkovému platobnému rozkazu nepreukázal, teda nebolo preukázané, že by záväzok celkom alebo sčasti zanikol, keď z predložených dokladov o zaplatení nevyplýva, že išlo o plnenie predmetnej zmenky a sám žalovaný potvrdil, že existovali dve zmenky, ktoré vystavil pani K., pričom žalobca predložil zmenku o pravosti, ktorej nemal súd pochybnosti, čím preukázal svoj nárok dostatočným spôsobom, súd rozhodol tak, že napadnutý zmenkový platobný rozkaz ponecháva v celom rozsahu v platnosti. Súd nezistil z tvrdení žalovaného, že by dôvody vystavenia zmenky svedkyňou pani K. boli v rozpore so zákonom alebo dobrými mravmi a taktiež nebolo preukázané, že žalobca a pani K. boli nedobromyseľní pri indosovaní zmenky. Indosovanie bolo tiež v súlade s ustanoveniami zákona o zmenkách, keď išlo o blankoindosovanie, kde postačuje podpis indosanta na rube zmenky bez akéhokoľvek ďalšieho dopisovania. Doručenie žaloby s prílohami žalovanému má v zmysle judikatúry účinky predloženia zmenky na vyplatenie.
17.V súvislosti s dokazovaním súd záverom konštatuje, že žalovaný hoci vo svojich námietkach uvádzal, že dlh zaplatil, ale toto svoje tvrdenie hodnoverným spôsobom nepreukázal, neuniesol tak dôkazné bremeno. Navyše, jeho tvrdeniu odporuje aj fakt, že v prípade úhrady sumy zo zmenky, nežiadal
stiahnutie zmenky z obehu a vystavenie kvitancie, hlavne keď v tom čase pracoval ako finančný poradca a práca so zmenkami mu mala byť známa.
18.Nakoľko mal súd za preukázané, že žalobcovi vznikol voči žalovanému nárok na zaplatenie zmenkovej sumy 50.750,- Eur, úrokov a zmenkovej odmeny a tento nárok nebol spochybnený odôvodnenou námietkou zo strany žalovaného, ponechal v platnosti zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Trnava č.k. 23Zm/1/2014-8 zo dňa 19.03.2014.
19.O náhrade trov konania o námietkach, ktoré nasledovalo po vydaní zmenkového platobného rozkazu, súd nerozhodoval, keďže si žalobca neuplatnil žiadnu náhradu trov konania po podaní námietok proti zmenkovému platobnému rozkazu a o trovách do vydania zmenkového platobného rozkazu bolo rozhodnuté v zmenkovom platobnom rozkaze, ktorý zostáva v platnosti.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (§ 355, § 362 CSP) Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 365 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).