Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_11C-23-2016.pdf
PDF · 115.82 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/23/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou sudkyňou JUDr. Andreou Zolotovou v právnej veci žalobcu: KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o. so sídlom Československé armády 954/7, Hradec Králové, ČR, IČO: 247 85 199 zast. Advokátskou kanceláriou Gallo s.r.o. so sídlom Jilemnického 30 Martin, IČO: 36 715 352 proti žalovanému: Y. W., K.. XX.XX.XXXX, O. Š. XXX/X, Z.R. K. I. o zaplatenie 608,51 eur s príslušenstvom, t a k t o
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 500,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 500,- eur od 23.06.2013 do zaplatenia a to všetko do troch od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a.
Žalobca má nárok na náhradu trov konania v pomere 64 %.
odôvodnenie:
1.Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 608,51 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 568,84 eur od 23.06.2013 do zaplatenia. V návrhu uviedol, že W. W., U.. W.. uzatvorila so žalovaným zmluvu č. XXXXXXXXX predmetom ktorej bolo okrem iného aj poskytovanie povoleného prečerpania k bežnému účtu. Pôvodný veriteľ sa zaviazal poskytnúť žalovanému povolené prečerpanie tým spôsobom, že bude realizovať platobné príkazy žalovaného na prevod alebo výbery hotovosti z účtu žalovaného, a to aj vtedy, ak nebude existovať žalovaná pohľadávka voči pôvodnému veriteľovi z účtu žalovaného, ktorá vznikne v dôsledku pripísania platieb uskutočnených v prospech žalovaného účtu alebo vkladom v hotovosti. Žalovaný sa zaviazal povolené prečerpania splácať formou započítania pohľadávky pôvodného veriteľa proti pohľadávke žalovaného z jeho účtu, a to vždy v momente vzniku pohľadávky žalovaného z jeho účtu, a v rozsahu v ktorom sa tieto pohľadávky kryjú. Žalovaný podpisom zmluvy vyslovil súhlas so všeobecnými obchodnými podmienkami. Následne bola pohľadávka postúpená na súčasného žalobcu o čom bol žalovaný upovedomený oznámením. Pôvodný veriteľ svoj záväzok vyplývajúci mu zo zmluvy splnil riadne a včas. Žalovaný možnosť prečerpania využil, avšak pôvodnému veriteľovi svoj záväzok zo zmluvy nesplnil riadne a včas, t. j. právny predchodca žalobcu dňa 10.06.2013 písomne odstúpil od zmluvy. Listom zo dňa 11.01.2016 výzvou pred podaním žaloby vyzval žalobca žalovaného k úhrade celej dlžnej sume. Do dnešného dňa žalovaný dlžnú sumu neuhradil. Celkový dlh žalovaného ku dňu podania žaloby je 608,51 eur, ktorá predstavuje postúpenú pohľadávku vo výške 568,68 eur, úrok vo výške 0,16 eur, úrok z omeškania vo výške 39,67 eur a poplatky 0,- eur. Žalobca si uplatňuje aj zákonné úroky z omeškania.
2.Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.
3.Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami a to Zmluvou o bežnom účte z 27.01.2006, dodatkom k zmluve z 17.08.2009, dodatkom č. 1 k zmluve o bežnom účte z 27.01.2006, zmluvou o používaní elektronických služieb k účtu, zmluvou o vydaní a používaní platobnej karty, dodatkom k zmluve o bežnom účte z 07.06.2009, odstúpením od zmluvy z 10.06.2013, oznámením o poskytnutí povoleného prečrpania z 07.06.2006, z 09.05.2007, z 19.07.2010, všeobecnými obchodnými podmienkami, oznámením o postúpení pohľadávky z 11.11.2014, oznámením žalobcu na čl. 31, predžalobnou výzvou z 11.01.2016, doplnením žaloby z 18.03.2016 vrátane príloh, zmluvou o postúpení pohľadávky, správami o pobyte žalovaného.
4.Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že postupca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 27.01.2006 v súlade s ust. § 708 a nasl. Obchodného zákonníka Zmluvu o bežnom účte na základe ktorej sa postupca zaviazal zriadiť pre žalovaného bežný účet v mene SK, č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX. Zo zmluvy vyplýva, že všetky vzťahy sa budú riadiť Obchodným zákonníkom a ostatnými právnymi predpismi. Z čl. III zmluvy vyplýva, že majiteľ účtu vyhlasuje, že sa oboznámil so Všeobecnými obchodnými podmienkami banky, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať. Súčasne vyhlasuje, že sa oboznámil so Sadzobníkom a súhlasí s ním, pričom pre účely tejto zmluvy sa VOP rozumejú Všeobecné obchodné podmienky vydané bankou s účinnosťou od 01.08.2002. Všetky právne vzťahy vyslovene neupravené v tejto zmluve sa budú riadiť príslušnými ustanoveniami VOP, ktoré sú súčasťou tejto zmluvy, Obchodným zákonníkom a ostatnými právnymi predpismi, a to v tomto poradí. Zmluva nadobúda platnosť a účinnosť dňom podpisu obidvomi zmluvnými stranami.
5.Dňa 27.01.2006 bol uzavretý dodatok č. 1 k zmluve o bežnom účte. Dodatok bol uzavretý dňa 07.06.2006. Dňa 17.08.2009 bol uzavretý k tejto zmluve ďalší dodatok.
6.Dňa 09.05.2007 bola uzavretá zmluva o poskytovaní a používaní Elektronických služieb k účtu žalovaného. Dňa 17.08.2009 bola uzavretá zmluva o poskytnutí balíka produktov a služieb pre fyzické osoby v súvislosti s bežným účtom žalovaného.
7.Dňa 27.01.2006, dňa 12.06.2008 a dňa 26.02.2009 bola uzavretá zmluva o používaní platobnej karty.
8.V zmysle uzavretých dodatkov a po súhlase veriteľa, doklad na čl. 16-18 bolo žalovanému poskytnuté povolené prečerpanie na účte naposledy vo výške 500 eur, oznámenie zo dňa 19.07.2010.
9.Z listín žalobcu, výpisu z účtu ďalej vyplýva, že žalovanému bolo povolené prečerpanie na účte a že ho žalovaný využil a čerpal. Ako ďalej z predložených výpisov vyplýva, že pôvodný veriteľ účtoval na ťarchu účtu žalovaného nad výšku povoleného prečerpania množstvo rôznych poplatkov a úroky ktorých výšku, dôvodnosť a výpočet súdu nepreukázal.
10.Z listu pôvodného ako aj nového veriteľa zo dňa 10.06.2013 vyplýva, že tento od zmluvy o bežnom účte odstúpil ako aj do zmlúv ktorými bol poskytnutý balík produktov a služieb.
11.Z oznámenia pôvodného veriteľa, nového, ako aj predloženej zmluvy o postúpení pohľadávok vyplýva, že pôvodný veriteľ postúpil pohľadávku voči žalovanému na súčasného žalobcu.
12.Z vyjadrenia žalobcu zo dňa 03.05.2016 vyplýva, že pohľadávka z povoleného prečerpania sa úročila úrokovou sadzbou vo výške 5 %. Žalobcom požadovaný úrok z omeškania je za obdobie od 01.01.2010 do 28.10.2014, t. j. do postúpenia pohľadávky na žalobcu. Celkový dlh žalovaného ku dňu podania žaloby je 608,51 eur a pozostáva z istiny vo výške 568,68 eur, úroku vo výške 0,16 eur, úroku z omeškania vo výške 39,67 eur. Uvedená pohľadávka bola generovaná bankovým systémom, ktorý nie je možné fyzický ovplyvniť, ani zasiahnuť do jej výpočtov a vykonávaných operácií, je certifikovaný, podlieha dohľadu NBS. Žalobca má za to, že výpis, ktorý doložil spolu s vyjadrením, je relevantným dôkazom preukazujúcim výšku uplatneného nároku v tomto konaní. Ďalej poukázal, že k žalobnému návrhu bolo doložené odstúpenie od zmluvy zo dňa 10.06.2013. Po jeho doručení mal žalovaný v lehote 7 dní uhradiť dlžnú sumu.
13.Podľa § 25 ods. 1, ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak. Ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010 použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.
14.Podľa § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.
15.Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
16.Podľa § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ môže postúpiť pohľadávku, len ak to pripúšťa osobitný predpis. Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky z veriteľa na tretiu osobu, postupuje sa podľa osobitného predpisu ( Občiansky zákonník ).
17.Podľa ustanovenia § 2 písm. a), b) zákona č.250/2007 Z.z. účinného v čase uzavretie zmluvy spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti,
18.Podľa ust. §1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. 19.Podľa ust. § 2 písm.a),b) zákona č. 129/2010 Z,.z. o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti,
20.Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ( ďalej len ,, Občiansky zákonník“) platného a účinného v rozhodnom období, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
21.Podľa § 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
22.Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
23.Podľa § 261 ods. 3, písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka platného a účinného v rozhodnom období ( ďalej len ,,Obchodný zákonník“), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).
24.Podľa § 708 Obchodného zákonníka, zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.
25.Podľa § 709 ods. 1 Obchodného zákonníka, banka je povinná prijímať na bežný účet v mene, na ktorú znie, peňažné vklady alebo platby uskutočnené v prospech majiteľa účtu a z peňažných prostriedkov na bežnom účte podľa písomného príkazu majiteľa účtu alebo pri splnení podmienok určených v zmluve vyplatiť mu požadovanú sumu alebo uskutočniť v jeho mene platby ním určeným osobám. Ak nevyplýva z príkazu čas, kedy sa má platba vykonať, je banka povinná platbu vykonať v deň, ktorý nasleduje po doručení príkazu.
26.Podľa § 710 Obchodného zákonníka, ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.).
27.Podľa § 713 ods. 2 Obchodného zákonníka, peňažné prostriedky použité majiteľom účtu podľa § 709 účtuje banka na ťarchu účtu dňom, keď tieto peňažné prostriedky vyplatila alebo platby uskutočnila, a za tento deň nepatria majiteľovi účtu úroky z čerpaných peňažných prostriedkov.
28.Podľa § 715 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, zmluvu môže majiteľ účtu kedykoľvek s okamžitou účinnosťou písomne vypovedať. Banka môže zmluvu písomne vypovedať s účinnosťou ku koncu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom sa výpoveď doručila majiteľovi účtu.
29.Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
30.Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
31.Podľa § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.
32.Podľa § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.
33.Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.
34.Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
35.Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
36.Podľa § 3 ods.1 a 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to
pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka je dvojnásobok úrokovej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku. 37.Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že medzi žalobcom a žalovanými bola uzavretá vlastne zmluva, ktorá je podľa zákona zmluvou spotrebiteľskou. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby, koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná. 38.Súd v zmysle uvedeného preto celú zmluvu posudzoval ako zmluvu spotrebiteľskú. 39.V danom právnej veci pôvodný veriteľa a žalovaný uzatvorili z hľadiska podstatných náležitostí zmluvu o bežnom účte. Následne uzavreli na základe žiadosti žalovaného a následného oznámenia veriteľa zmluvu bolo žalovanému poskytnuté povolené prečerpanie na jeho osobnom účte naposledy vo výške 500 eur. Ide o určitú formu úveru. 40.Z výpisov z účtu žalovaného vyplýva, že žalovaný tento úverový limit využíval, no neplnil si povinnosti, čo sa týka jeho splácania. V dôsledku toho, došlo v zmysle listu pôvodného veriteľa zo dňa 10.06.2013 zo strany pôvodného veriteľa k odstúpeniu od zmlúv uvedeným dňom. 41.Z oznámenia žalobcu, pôvodného veriteľa a predloženej zmluvy o postúpení vyplýva, že pôvodný veriteľ postúpil pohľadávku voči žalovanému na súčasného žalobcu, čo bolo v konaní preukázané. Preto má súd za to, že žalobca je aktívne legitimovaný v tomto konaní. 42.Súd mal v danej právnej veci za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným došlo vlastne k uzavretiu zmluvy, na základe ktorej mu bol poskytnutý úverový limit na účte vo výške 500 eur. Súčasťou zmluvy boli všeobecné obchodné podmienky. V zmysle ust.§ zákona č. 129/2010 jej bol poskytnutý úver formou povoleného prečerpania účtu. 43.Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. 44.Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré žalobca uviedol v žalobe a vo vyjadreniach. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom spočíva na účastníkovi konania. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom konania. Dôkazným bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistených a vykonaných dôkazov. 45.Žalobca svoj nárok odvádza jednak z titulu uzavretej zmluvy o poskytnutí úveru o poskytnuté kontokorentného úveru, kde mal podľa žalobcu vzniknúť žalovanému nepovolený debet vo výške 608.51 eur. Ako listinný dôkaz, ktorý mal tento stav preukázať, doložil žalobca výpis, ktorý sa v spise nachádza. Po jeho preskúmaní súd zistil, že žaloba je dôvodná len čo do výšky 500,00 eur. 46.Z výpisu vyplýva, že žalovaný úver čerpal a úverový limit na účte využíval. Predchodca žalobcu si účtoval jednostranne na ťarchu účtu žalovaného ďalšie sumy nad sumu úverového limitu. Ide o veľké množstvo rôznych poplatok, ktorých výšku nepreukázal, ani vznik reálnych nákladov tejto výške. Tiež si účtoval na ťarchu účtu úroky, bez ozrejmenia a preukázania o aké úroky ide, v akej výške, za aké obdobie, podľa čoho boli účtované s tým, že jednostranne prekročil výšku úverového limitu. Nedoložil žiaden sadzobník poplatkov za rozhodné obdobie. 47.Samotný žalobca tým, že účtoval na ťarchu účtu žalovaného rôzne poplatky a úroky sám spôsobil to, že stav na účte žalovaného bol viac ako debet 500,00 eur, teda išlo podľa neho o nepovolený debet. Z uvedeného je zrejmé, že nejde o stav zapríčinený konaním žalovaného a nešlo o výbery samotného žalovaného. Toto konanie súd nepovažuje za konanie v súlade so zákonom a dobrými mravmi, aj keď je podľa žalobcu v súlade s dohodnutými podmienkami, tieto žalovaný nepodpísal, je otázne či mu bol známy ich obsah. Je možné považovať ich za neprijateľnú zmluvnú podmienku.
48.Žalobca následne uviedol, že pohľadávka z povoleného prečerpania sa úročila úrokovou sadzbou vo výške 5 %. Žalobcom požadovaný úrok z omeškania je za obdobie od 01.01.2010 do 28.10.2014, t. j. do postúpenia pohľadávky na žalobcu. Celkový dlh žalovaného ku dňu podania žaloby je 608,51 eur a pozostáva z istiny vo výške 568,68 eur, úroku vo výške 0,16 eur, úroku z omeškania vo výške 39,67 eur. Uvedená pohľadávka bola generovaná bankovým systémom, ktorý nie je možné fyzický ovplyvniť, ani zasiahnuť do jej výpočtov a vykonávaných operácií, je certifikovaný, podlieha dohľadu NBS. Žalobca má za to, že výpis, ktorý doložil spolu s vyjadrením, je relevantným dôkazom preukazujúcim výšku uplatneného nároku v tomto konaní. Ďalej poukázal, že k žalobnému návrhu bolo doložené odstúpenie od zmluvy zo dňa 10.06.2013. Po jeho doručení mal žalovaný v lehote 7 dní uhradiť dlžnú sumu. 49.Ohľadom žalobcom poukázaných zmluvných dojednaní a obchodných podmienok podľa ktorých žalobca postupoval, tak ako postupoval (neuviedol ich konkrétne) súd poukazuje, že ide o neprijateľné zmluvné podmienky a podmienky, ktoré sú v zrejmom rozpore s dobrými mravmi, postavené na škodu spotrebiteľa. Ich obsah žalovaný ako spotrebiteľ nemohol nijakým spôsobom ovplyvniť ich obsah a teda nejde o individuálne dojednané zmluvné podmienky. Nie sú súčasťou zmluvy, aj keď sa to v nej uvádza a sú jednoznačne na škodu spotrebiteľa. 50.Ako uviedol Ústavný súd SR: „Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória u prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom.“ (Uznesenie Ústavného súdu SR z 24.2.2011, IV.ÚS 55/201-19). 51.Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial SA a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti nekalej podmienke: ,,Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené, môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol použitie nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh“. 52.Po preskúmaní veci vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná len čo do sumy 500,- eur, ktorá je nesporná. Súd dospel k záveru, že žalobca vo zvyšnej časti neuniesol dôkazné bremeno, tak ako je to vyššie uvedené. 53.Súd mal preto, vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, za to, že žaloba je dôvodná len čo do sumy 500,00 eur a preto v tejto časti žalobnému návrhu vyhovel a zvyšok nároku žalobcu ohľadom istiny zamietol. 54.Čo sa týka nároku žalobcu na riadne úroky (0,16eur) tento považoval súd za nedôvodný. 55.Súd je toho názoru, že dohodnuté úroky z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu, resp. všetkých jeho splátok a od splatnosti je potom dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo/143/1998). V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobilo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. 56.Súd poukazuje, že pokiaľ sa jednalo o rôzne úroky, úroky z omeškania súd žalobu zamietol, mal za to, že je dôvodná len čo sa týka výška 500,00 eur, t.j. výšky, do ktorej bol úverový limit žalovanému poskytnutý. 57.Je otázne, či z ustanovení, podľa ktorých si ich pôvodný veriteľ jednostranne stiahol a účtoval úroky a poplatky, ako to uvádzal v žalobe, či nejde o neprijateľné zmluvné podmienky, nakoľko tieto dojednania obchodných podmienok umožňujú výšku poplatkov kedykoľvek meniť, sú uvedené sú len odkazom na aktuálne cenníky a sadzobníky. 58.Súd v danej právnej veci poukazuje, že pôvodný veriteľ ako to vyplýva z písomnej listiny od zmluvy odstúpil. Súd posudzoval celý pôvodný záväzkový vzťah a vychádzal v zmysle citovaných zákonných ustanovení z toho, že ide o spotrebiteľskú zmluvu aj napriek tomu, že bola uzavretá podľa Obchodného zákonníka ako je to v nej uvedené. Odstúpenie od zmluvy, ktoré bolo v danom prípad vykonané zo strany pôvodného veriteľa posudzoval súd tiež podľa príslušných ustanovení OZ.
59.Podľa § 48 Občianskeho zákonníka od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.
60.Podľa Občianskeho zákonníka sa zmluva zrušuje s účinkami od začiatku (ex tunc, § 48 ods. 2) a tým zanikajú práva a povinnosti zo zmluvy. Momentom odstúpenia od zmluvy vznikajú práva a povinnosti z porušenia práva (bezdôvodné obohatenie, náhrada škody). Účastníci zrušenej zmluvy si majú navzájom vrátiť už vykonané plnenia (§ 457 OZ).
61.Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ktoré na rozdiel od ustanovení Občianskeho zákonníka zaväzujú spotrebiteľa nad rámec povinnosti vzniknutých podľa Občianskeho zákonníka, evidentne zhoršujú jeho postavenie. Akékoľvek rozšírenie záväzkov spotrebiteľa vrátane platenia úrokov napriek ich zrušeniu popri vzájomnej reštitučnej povinnosti po zániku zmluvy s účinkami ex tunc postavenie spotrebiteľa zhoršuje. Inými slovami povedané dôsledky odstúpenia od zmluvy podľa zmluvy dohodnutej medzi účastníkmi konania sú nevýhodnejšie ako dôsledky odstúpenia podľa úpravy v Občianskom zákonníku. Nemožno prehliadnuť ani to, že je to dodávateľ, kto naformuloval zmluvu (štandardná typová zmluva) a dobrovoľne sa rozhodol využiť ustanovenie zmluvy o odstúpení, aj keď existujú iné inštitúty súkromného práva, ktoré zmluvu komplexne nerušia s účinkami od momentu jej uzavretia (napr.výpoveď, strata výhody splátok). 62.Keďže bolo preukázané, že žalovaný dlžnú sumu 500,- eur neuhradil v zmysle dohodnutých podmienok, dostal sa do omeškania. Predchodca žalobcu v zmysle listu zo dňa 10.06.2013 od zmlúv veriteľ odstúpil. Od nasledujúceho dňa sa žalovaný dostal do omeškania. Žalobca žiadal úroky z omeškania od 23.06.2013, kedy už bol žalovaný v omeškaní. Súd preto priznal žalobcovi úroky z omeškania v zákonnej výške 8,5 % ročne zo sumy, ktorú považoval za dôvodnú a zvyšok nároku na úroky z omeškania ako nedôvodný zamietol. Keďže nie je dôvodná istiny nie je dôvodný ani úroky z omeškania z nej. 63.Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 64.Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 65.Keďže súd žalobe v časti sumy 500,- eur spolu s úrokom z omeškania z tejto sumy do zaplatenia vyhovel a vo zvyšnej časti žalobu žalobcu zamietol, súd mal za to, že žalobca bol v konaní úspešný vo výške 82 % a neúspech vo výške 18 . Vzhľadom na uvedené, po odrátaní neúspechu žalobcu od jeho úspechu (82 -18), súd v zmysle citovaných zákonných ustanovení rozhodol o nároku žalobcu na náhradu trov konania v pomere jeho úspechu, t.j. 64%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súdu vo Vranov a nad Topľou písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( § 363 SCP). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 364 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť (§ 365 CSP) len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.