Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3C-107-2016.pdf
PDF · 131.2 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RK-3C/107/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Ružomberok sudkyňou Mgr. Renátou Krajčiovou v spotrebiteľskom spore žalobcu: Slovak Telekom, a.s., IČO: 35763469, Bajkalská 28, 817 62 Bratislava, zast. JUDr. Peter Škerlík, advokát, ul. J. Ťatliaka 2051/8, 026 01 Dolný Kubín proti žalovanému: S. X., nar. XX.X.XXXX, bytom I. Z. XXXX/XX, XXX XX Y., v konaní o zaplatenie 199,58 eur s prísl., takto
rozhodol:
Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 116,19 eur spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 116,19 eur od 30.3.2016 až do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti výroku tohto rozsudku.
V ostatnej časti súd žalobu z a m i e t a .
Súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 16,44 %.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 29.6.2016 si žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu uplatnil voči žalovanej právo na zaplatenie sumy 199,58 eur, ktorá suma pozostávala zo sumy neuhradených faktúr a zo zmluvnej pokuty, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z uvedenej sumy odo dňa 30.3.2016 až do zaplatenia, keď úrok si žalobca uplatňuje odo dňa nasledujúceho po splatnosti najneskôr splatnej faktúry. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 23.9.2004 uzatvoril žalobca so žalovanou zmluvu o pripojení, ktorá bola dňa 21.5.2015 zmenená dodatkom k zmluve. Využívaním služieb verejnej mobilnej telefónnej siete žalovanou ako aj porušením povinností vyplývajúcich jej zo Zmluvy a Dodatku vznikla žalobcovi pohľadávka vyplývajúca z faktúry č. 7505099134 na sumu 26,05 eur, faktúry č. 7506070112 na sumu 40,57 eur, faktúry č. 7507052553 na sumu 20,77 eur, faktúry č. 7508024286 na sumu 35,06 eur, faktúry č. 7602224737 na sumu 83,39 eur, spolu vo výške 229,58 eur, pričom dňa 14.12.2015 žalovaná uhradila sumu 30,- eur. Poukázal, že nárok na vyúčtovanú zmluvnú pokutu faktúrou č. 7602224737 vznikol v dôsledku porušenia záväzku viazanosti po dobu dohodnutú v Dodatku, na základe ktorého žalovaná bola po dobu 24 mesiacov povinná platiť včas cenu služieb. Žalovaná si uvedené povinnosti neplnila, v dôsledku čoho jej žalobca dňa 7.9.2015 prerušil poskytovanie služieb prostredníctvom SIM karty. Základom pre výpočet zmluvnej pokuty za porušenie záväzku viazanosti je suma 98,- eur, ktorá zohľadňuje benefity (predaj mobilného telefónu Nokia 225 Black za akciovú cenu 1,- euro, internet v mobile 200, služba Magio Go Plus so 100% zľavou z ceny mesačného poplatku po dobu 3 mesiacov - po uplynutí doby poskytovanej akciovej služby, internet v mobile, zľava vo výške 13% z ceny mesačného paušálneho poplatku za príslušný program, jedinečný jednorazový kód, kontrola dát...) poskytnuté žalovanej zvolením si programu služieb Happy S NAJ. Vyúčtovaná zmluvná pokuta je vypočítaná podľa vzorca, ktorý zohľadňuje denné klesanie zo základu, pričom žalovaná využívala služby od 21.5.2015 do 7.9.2015 t.j. 109 dní, čo predstavuje sumu 14,63 eur. Potom celková výška zmluvnej pokuty 98,- eur za 730 dní doby viazanosti - 14,63 eur za 109 dní
doby viazanosti = 83,37 eur. K opodstatnenosti zmluvnej pokuty žalobca v žalobe poukázal, že žalovaná služby s benefitmi využívala po dobu 5 mesiacov, no zaplatila len prvú faktúru a časť z druhej faktúry a to až po upozornení žalobcu a po dobe splatnosti. Zmluvná pokuta plní viacero funkcií a pokiaľ ide o funkciu kompenzačnú, je ňou pokrývaná nielen dotovaná cena mobilného telefónu Nikia 225 Black, ale aj iné benefity, ktoré mohla využívať. Plní ďalej funkciu sankčnú, či prevenčnú, stimulačnú či výchovnú. Listom zo dňa 6.4.2016 žalobca oznámil žalovanej, že v súlade s ust. § 44 ods. 8 písm. b) a § 44 ods. 12 Z.č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách ako aj v súlade s ut. časti III. čl. 6 bodu 8 písm. b) Všeobecných podmienok odstupuje od Zmluvy a to z dôvodu, že žalovaná nezaplatila žalobcovi ceny za poskytnuté služby ani do 45 dní po splatnosti jednotlivých faktúr. Odstúpením od zmluvy, ktoré nadobudlo účinnosť dňa 16.4.2016 zmluva zanikla a žalovaná je povinná uhradiť všetky záväzky, ktoré vznikli do dňa odstúpenia.
2. V súlade s ustanovením § 180 Civilného sporového poriadku súd konal a rozhodol v prítomnosti právneho zástupcu žalobcu a v neprítomnosti žalovanej, ktorá žalobu vo veci prevzala dňa 21.7.2016 a doručenie predvolania na pojednávanie mala vykázané s poukazom na ust. § 105 ods. 3, § 106 ods. 1 písm. a) a § 111 CSP.
3. Prítomný právny zástupca žalobcu vo svojom prednese na pojednávaní na podanej žalobe zotrval v celom rozsahu. Opätovne poukázal na skutočnosti uvádzané v žalobe a uviedol, že žalovaná mohla telefonovať aj bez toho, že by bola uzatvárala dodatok ku zmluve, pretože mala uzatvorenú platnú zmluvu a mala program, ktorý jej umožňoval plnohodnotne telefonovať. Žalovaná sa rozhodla uzatvoriť dodatok úplne slobodne, preto nie je možné považovať vzťah za spotrebiteľský. K uzatvoreniu dodatku došlo zrejme len preto, že žalovaná chcela nový telefón, ktorý dostala za 1,00 euro, pričom mal podstatne vyššiu hodnotu, možno chcela čo najdlhšie telefonovať bez toho, aby plánovala za služby niekedy platiť. Žalovaná mala možnosť reagovať na SMS správy, upomienky vo faktúrach, na základe ktorých mohla požiadať o splátkový kalendár, mohla požiadať o úpravu zmluvy, mohla požiadať o splátky, bolo to možné riešiť aj nesúdnou cestou. Nakoľko žalovaná neprejavila žiaden záujem, je dôvodné sa domnievať, že dodatok uzatvorila buď s veľmi ľahkomyseľným úmyslom alebo až hraničiacim s podvodným úmyslom získať výhody. Nie je preto dôvodné každého kto formálne znaky spotrebiteľa uvedené v § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka naplní považovať za spotrebiteľa. Právny zástupca žalobcu ďalej vo svojom prednese zdôraznil, že podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy SR je každý, kto aplikuje právne normy v prípade, ak by doslovná aplikácia normy mohla vyvolať ústavnoprávne pochybnosti alebo dokonca porušiť ústavné princípy, je povinný použiť taký výklad, aby sa týmto pochybnostiam, porušeniu predišlo. Ako vyplýva z rozhodnutia Ústavného súdu I. ÚS 18/95, ani zákon nie je možné uplatňovať tak, aby došlo k porušeniu ústavných princípov len z dôvodu legislatívnej nejasnosti textu, ktorú možno odstrániť výkladom v zmysle čl. 152 ods. 4 Ústavy. Z toho teda vyplýva, že púhy text zákona, v danom prípade gramatický význam textu § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka, nemôže mať prednosť pred účelom zákona a zmyslom právnej úpravy. Ústavný súd SR to potvrdzuje tiež v Náleze III.ÚS 341/07 z 1.7.2008, kde uvádza, že súd nie je doslovným znením zákonného ustanovenia viazaný absolútne. Môže, ba dokonca musí sa od doslovného znenia právneho textu odchýliť v prípade, keď to možno zo závažných dôvodov vyžaduje účel zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka ústavne súladného výkladu zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov v zmysle čl. 152 ods.4 Ústavy. Pokiaľ ide o nárok na zmluvnú pokutu a jej funkcie právny zástupca vo svojom prednese poukázal na odôvodnenie podanej žaloby a uviedol, že nárok na zmluvnú pokutu je dôvodný, nie je neprimeraný, nie je v neprospech spotrebiteľa, nie je neopodstatnený a nespôsobuje ani nerovnováhu. Zmluvná pokuta v danom prípade nebola dohodnutá ako zmluvná pokuta fixná, ale ako zmluvná pokuta degresívna, to znamená, že znižuje sa o to, čo je zahrnuté vo faktúrach za obdobie, za ktoré ešte žalovaná mala možnosť telefonovať. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu sp.zn. 6Obo/25/2008 zo dňa 4.9.2008, podľa ktorého funkcia zmluvnej pokuty spočíva v hrozbe majetkovou sankciou voči subjektu, ak svoj záväzok nesplní riadne a včas, teda má dlžníka viesť k včasnému a riadnemu plneniu. Sankcia za omeškanie s plnením zmluvnej povinnosti uhrádzať peňažný záväzok, prípadne nepeňažný záväzok riadne a včas musí dostatočne odrádzať od porušovania tejto povinnosti, teda nemala by byť len symbolická. Veriteľ má vždy právo na pokutu najmenej vo výške vzniknutej škody, vyplýva to z rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 32Odo/1299/2006. V opačnom prípade by vyššie uvedený stav logicky mohol viesť postupne k výraznému zhoršeniu ekonomickej situácie žalobcu, čo by postupne mohlo znamenať, že sa dostane až do stavu insolvencie s likvidačnými následkami. Zmluvná pokuta bola so žalovanou dohodnutá slobodne a niet dôvod pochybovať o tom, že bola dohodnutá po tom, čo žalovaná dôkladne zvážila svoje požiadavky a očakávania, obzvlášť ak tak činí v dobe vysoko
konkurenčného prostredia, keď je na trhu dostatok operátorov, ktorí ponúkajú zrovnateľné, niekedy možno aj o niečo lacnejšie, zaujímavejšie služby. Až potom uzatvára zmluvu podľa toho, ktorý program si vyberie a zaväzuje sa samozrejme okrem iného aj platiť za poskytované služby, a to za obdobie podľa dohodnutých podmienok. Podľa dohodnutých podmienok preto, že hodnota či už telefónu alebo benefitov, ktoré boli uzatvorením dodatku poskytnuté sa rozpočítava v paušálnom mesačnom poplatku a splatí sa v dohodnutej dobe viazanosti. Zmluvná pokuta sa dohaduje v závislosti na benefitoch, ktoré boli poskytnuté. Žalovaná a každý, kto uzatvára zmluvu alebo dodatok, má možnosť uzatvoriť aj zmluvu bez viazanosti. Tak však nie je možné získať také benefity, ako získava v prípade, že sa zaviaže, že bude teda dlhodobo klientom a bude využívať služby žalobcu. Ďalej vo svojom prednese poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Obdo/4/99 zo dňa 1.9.2000, kde Najvyšší súd vyslovil, že sama skutočnosť, že strany si dojednali zmluvnú pokutu pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti iba jednou zmluvnou stranou, neznamená, že takáto dohoda odporuje zásadám poctivého obchodného styku. V danom prípade neodporuje zásadám poctivého obchodného styku, ale neodporuje ani zásadám morálky a samozrejme, neznamená nerovnovážne postavenie zmluvných strán. V nerovnováhe je to len a len v prospech žalovanej a nie v prospech žalobcu, pretože žalobcu za nedodržiavanie zmluvných podmienok a spotrebiteľských práv sankcionuje už zákon podstatne vyššími pokutami ako je dohodnutá zmluvná pokuta a to najmä v § 73 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách a do 1.11.2011 v zmysle zákona č. 610/2003 Z.z. Poukázal aj na stanovisko ústavného sudcu Milana Ľalíka v náleze Ústavného súdu zn. I.ÚS 547/2012, podľa ktorého, citujem: „Považujem za nevyhnutné najskôr konštatovať, že všeobecné súdy vrátane ústavného súdu ochranu spotrebiteľov pustili už tak ďaleko, že títo nemusia niesť žiadne adekvátne dôsledky za svoje konanie, aj keď uzavrú akúkoľvek zmluvu, dokonca čokoľvek, čo sa prieči zdravému rozumu (v zmysle „ten chudák ani nevie, čo podpísal“, ale „peniaze mohol zobrať“), a to sa už dotýka samej podstaty a hlavne primeranosti práva, v dôsledku čoho spotrebiteľa z úradnej povinnosti zbavujú jeho zodpovednosti. Taký postup orgánov ochrany práva je nielenže absolútne „nevýchovný“, paternalistický, ale aj absurdný a v rozpore so zásadou rovnosti, vigilantibus iura, neminem laedere a pod., ktoré by mali v podstate platiť aj pre „privilegovaného“ spotrebiteľa. Opakom je potom neprípustné zvýhodňovanie dlžníka oproti veriteľovi, ktorému inak reálne hrozí riziko nevymoženia ani len elementárneho nároku bez akéhokoľvek príslušenstva voči dlžníkovi, ktorý sa tak neoprávnene obohacuje na jeho úkor za asistencie súdov. Poukázal aj na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 9Co/35/2013 zo dňa 11.3.2014, v ktorom súd konštatuje, že nie je spravodlivé poskytovať rovnakú právnu ochranu spotrebiteľovi, ktorý si svoj záväzok v podstate splnil a sú od neho vymáhané len nároky majúce charakter neprijateľnej (nekalej) zmluvnej podmienky v zmysle § 53 Občianskeho zákonníka a rovnakú ochranu aj spotrebiteľom, ktorí svoj záväzok v podstatnej časti nesplnili, či dokonca ani nezačali plniť. Nemožno stotožňovať ochranu spotrebiteľov pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami dojednanými v spotrebiteľských zmluvách s ochranou dlžníkov, ktorí takéto zmluvy uzatvorili s úmyslom nesplniť si svoje povinnosti z nich vyplývajúce. Ochrana, ktorú poskytuje spotrebiteľovi spotrebiteľské právo, nemôže viesť k porušeniu zásady rovnosti účastníkov súdneho konania a k spôsobovaniu ujmy predávajúcim či veriteľom. Dodržiavanie či nedodržiavanie zmluvných záväzkov a ich následná vymožiteľnosť zásadným spôsobom určuje kvalitu života spoločnosti. Dôsledky uplatňovania opačnej zásady Pacta sunt non servanda nielen v konkrétnom prípade, ale celospoločensky môžu prinášať od nekorektnosti v jednaní, cez nepoctivosť v každom ohľade a všeobecný úpadok morálky a javy s tým spojené. Nerešpektovanie tejto zásady považuje preto aj za rozpor s dobrými mravmi. Preto ak nedôjde k racionálnemu zvratu v doterajšej judikatúre súdov, opäť vrátane ústavného súdu, existujúce bagateľné spory tak zahltia všetky súdy Slovenskej republiky (čo je už reálne) a ochromia nielen výkon ich spravodlivosti, ale narušia aj dôveru občanov v právo, právny poriadok, a tým aj v právny štát (čl. 1 ods. 1 Ústavy SR).
4. Žalovaná sa k podanej žalobe nevyjadrila, ani žiadnym iným spôsobom nereagovala na doručené listinné doklady predložené žalobcom.
5. Súd sa v rámci vykonaného dokazovania oboznámil s obsahom listín založených v spise, a to najmä s podanou žalobou, zmluvou o pripojení zo dňa 23.9.2004, dodatkom k zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa 21.5.2015, žiadosťou o zmenu zmluvy zo dňa 21.5.2015, žiadosť o zmenu zmluvy zo dňa 26.5.2015, faktúrou č. 7505099134 splatnou dňa 25.6.2015 na sumu 26,05 eur, faktúrou č. 7506070112 splatnou dňa 27.7.2015 na sumu 40,57 eur, faktúrou č. 7507052553 splatnou dňa 25.8.2015 na sumu 20,77 eur, faktúrou č. 8024286 splatnou dňa 25.9.2015 na sumu 35,06 eur, faktúrou č. 7602224737 splatnou dňa 29.3.2016 na sumu 83,39 eur, výpisom z interného systému žalobcu, odstúpením od zmluvy o poskytovaní služieb zo dňa 6.4.2016, všeobecnými
podmienkami poskytovania služieb účinnými od 25.4.2014, všeobecnými podmienkami poskytovania služieb žalobcom účinnými od 1.2.2014, všeobecnými podmienkami poskytovania služieb účinnými od 1.7.2015, všeobecnými podmienkami poskytovania služieb žalobcom účinnými od 1.1.2016, vykonal dokazovanie oboznámením sa s uznesením Krajského súdu v Prešove sp.zn. 9Co/35/2013, nálezom Ústavného súdu SR sp.zn. I.US 547/2012, výpoveďou žalobcu prostredníctvom právneho zástupcu.
6. Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový a právny stav: 7. Medzi žalobcom a žalovanou došlo dňa 23.9.2004 k uzavretiu zmluvy o pripojení podľa § 43 zák. č. 610/2003 Z.z., resp. ako nepomenovanej zmluvy v súlade s ust. § 51 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej služby elektronickej komunikácie. Dňa 21.5.2016 uzatvorili strany Dodatok k vyššie uvedenej zmluve podľa Z.č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách. Predmetom dodatku bola podľa bodu 1 písm. a) Dodatku zmena pôvodného programu účastníka na zvolený program služieb, podľa bodu 1 písm. b) Dodatku záväzok účastníka riadne a včas platiť cenu za zriadenie a poskytovanie služieb podniku podľa zvoleného programu služieb HAPPY S NAJ - aktivované služby: dátové služby - internet v mobile 200, Happy mobilný telefón, faktúra, Mago Go, Magio Go Plus, Kontrola dát. a dodržiavanie povinností účastníka v súlade so zmluvou, dodatkom, všeobecnými podmienkami pre poskytovanie verejných služieb prostredníctvom mobilnej siete podniku, cenníkom pre poskytovanie služieb podniku, záväzok zaplatiť podniku administratívny poplatok vo výške 3,98 eur s DPH, ďalej podľa bodu 1 písm. c) Dodatku predaj zľavneného mobilného telefónu Nokia 225 Black za akciovú cenu 1,- euro, pričom neakciová maloobchodná cena mobilného telefónu bola 49,- eur a zmluvná pokuta 98 eur, keď účastník v zmysle uvedeného berie na vedomie, že rozdiel medzi neakciovou maloobchodnou cenou MT predstavuje zľavu z dôvodu viazanosti dohodnutej v zmysle dodatku. Predmetom Dodatku podľa bodu 1 písm. e) bolo poskytnutie zľavy vo výške 13% z ceny mesačného paušálneho poplatku za príslušný program služieb počas celej doby viazanosti, podľa bodu 1 písm. f) poskytnutie volaní do EÚ a prichádzajúce roamingové hovory v EÚ a iné benefity, podľa bodu 1 písm. g) poskytnutie zľavového kupónu, podľa bodu 1 písm. h) dodatku poskytnutie zľavy 100% za službu Magio GO Plus po dobu 3 mesiacov. Podľa bodu 3 Dodatku sa účastník zaviazal, že po dobu 24 mesiacov odo dňa uzatvorenia Dodatku zotrvá v zmluvnom vzťahu s podnikom, bude využívať služby podniku podľa zmluvy, teda nevykoná žiadny úkon, ktorý by viedol k ukončeniu zmluvy a bude riadne a včas uhrádzať cenu za poskytované služby a zároveň v zmysle uvedeného bodu Dodatku porušením povinnosti viazanosti vznikne podniku voči účastníkovi právo na zaplatenie vyúčtovanej zmluvnej pokuty, ktorá okrem sankčnej a prevenčnej funkcie predstavuje aj paušalizovanú náhradu škody spôsobenej podniku v dôsledku porušenia záväzku viazanosti vzhľadom na benefity, ktoré podnik účastníkovi poskytol. Benefitmi sa rozumie súčet všetkých zliav zo štandardných poplatkov za služby (vrátane doplnkových) podľa cenníka ako aj zľava z ceny MT, pričom benefity sú uvedené v bode 1 Dodatku alebo v Cenníku a základom pre výpočet zmluvnej pokuty je suma podľa tabuľky 1, ktorá zohľadňuje poskytnuté benefity. Vyúčtovaná suma zmluvnej pokuty bude vypočítaná podľa vzorca, ktorý vyjadruje denné klesanie. Žalobca v zmysle uzatvorenej zmluvy a dodatku dodával žalovanej zmluvne dojednané služby, ktoré vyúčtoval žalovanej faktúrou č. 75050,099134 splatnou dňa 25.6.2015 na sumu 26,05 eur, faktúrou č. 7506070112 splatnou dňa 27.7.2015 na sumu 40,57 eur, faktúrou č. 7507052553 splatnou dňa 25.8.2015 na sumu 20,77 eur, faktúrou č. 8024286 splatnou dňa 25.9.2015 na sumu 35,06 eur. Faktúrou č. 7602224737 splatnou dňa 29.3.2016 na sumu 83,39 eur žalobca vyúčtoval žalovanej zmuvnú pokutu za porušenie povinností v zmysle uzatvorenej zmluvy a dodatku. 8. Podľa § 290 Civilného sporového poriadku spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.
Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa § 51 Občianskeho zákonníka účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.
Podľa § 43 ods. 1 zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení účinnom do 31.10.2011 zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti
alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podľa § 78 ods. 9 zák. č.351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení účinnom od 1.11.2011 zmluvy o pripojení podľa doterajších predpisov sú zmluvami o poskytovaní verejných služieb podľa tohto zákona. Podľa § 43 ods. 1 písm. a) a b) Z.č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu, na náhradu škody spôsobenej na verejnej sieti a na verejnom telekomunikačnom zariadení. Podľa § 43 ods. 12 písm. a) a b) zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách účastník je povinný a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb, b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry. Podľa § 44 ods. 1 Z.č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme. Podľa § 52 ods. 1,3,4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1, 4 písm. k/ a ods. 5 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.
Podľa § 544 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Podľa § 559 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne a včas. Podľa § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 9. Z predložených listinných dokladov mal súd preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou došlo dňa 23.9.2004 k uzavretiu zmluvy o pripojení podľa § 43 zák. č. 610/2003 Z.z., resp. ako nepomenovanej zmluvy v súlade s ust. § 51 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) a dňa 21.5.2016 uzatvorili strany Dodatok k vyššie uvedenej zmluve podľa Z.č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách na základe ktorých žalobca poskytol žalovanej služby elektronickej komunikácie. Žalobca v zmysle uzatvorenej zmluvy a dodatku riadne a včas dodával žalovanej zmluvne dojednané služby, ktoré vyúčtoval žalovanej faktúrou č. 75050,099134 splatnou dňa 25.6.2015 na sumu 26,05 eur, faktúrou č. 7506070112 splatnou dňa 27.7.2015 na sumu 40,57 eur, faktúrou č. 7507052553 splatnou dňa 25.8.2015 na sumu 20,77 eur, faktúrou č. 8024286 splatnou dňa 25.9.2015 na sumu 35,06 eur, spolu v sume 229,58 eur. Súd mal z výpisou z interného systému žalobcu preukázané, že žalovaná uhradila svoj dlh len čiastočne vo výške 30,- eur. Žalovanej boli poskytované telekomunikačné služby, avšak faktúry za tieto služby neuhradila. Žalobca dostatočne preukázal existenciu platnej pohľadávky voči žalovanej vo výške 116,19 eur za neuhradené služby vyúčtované vyššie uvedenými faktúrami, preto súd žalobe v tejto časti vyhovel a zaviazal žalovanú na úhradu sumy 116,19 eur. Zároveň súd priznal žalobcovi i príslušenstvo uplatnenej pohľadávky - 5% ročný úrok z omeškania odo dňa 30.3.2016 uplatneného žalobcom t.j. nasledujúceho po dni splatnosti poslednej vystavenej faktúry, nakoľko žalovaná tým, že vyfakturované čiastky neuhradila v lehote splatnosti faktúr, dostala sa dňom nasledujúcim do omeškania s plnením peňažného záväzku, keď výška úroku z omeškania uplatnená žalobcom je v súlade s príslušným vykonávacím predpisom (základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania mala výšku 0,0 % + 5 = 5,00 %). Súd mal v tejto časti z listinných dokladov riadne a dostatočne preukázaný uplatnený nárok žalobcu, ktorý žalovaná žiadnym spôsobom nespochybnila a ani nenamietala. 10. Pokiaľ sa žalobca domáhal od žalovanej zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 83,39 eur vyúčtovanej faktúrou č. 7602224737 splatnou dňa 29.3.2016, súd v tejto časti žalobu s príslušenstvom zamietol s poukazom na nasledovné: Zmluva a Dodatok uzatvorené medzi stranami sú svojou povahou spotrebiteľskými zmluvami (§ 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka; ďalej len OZ), keďže boli uzavreté medzi žalobcom ako dodávateľom elektronických komunikačných služieb, konajúcim v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalovanou ako fyzickou osobou - spotrebiteľom, nekonajúcou pri ich uzatváraní v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. V tomto smere súd nemá o charaktere uzatvorenej zmluvy žiadnu pochybnosť, naviac zo strany žalobcu súd vôbec nemal preukázaný tvrdený úmysel žalovanej podvodom získať výhody z uzatvorenej zmluvy. Zmluvy uzavreté medzi dodávateľom a žalovanou, predstavujú svojím charakterom typové (formulárové zmluvy) vopred pripravené dodávateľmi, pre ktoré je charakteristické, že spotrebiteľ ich obsah, teda i dojednanie o zmluvnej pokute, podstatným spôsobom neovplyvňuje (môže len zmluvy ako celok uzavrieť alebo ich ako celok odmietnuť). Z ust. § 544 Občianskeho zákonníka vyplýva, že účastníci si môžu pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti dojednať zmluvnú pokutu, ktorú je povinný zaplatiť účastník pre prípad porušenia povinností plynúcich zo zmluvy. Zmluvná pokuta je zabezpečovacím prostriedkom a vyjadruje peňažnú sumu, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi, ak poruší svoju zmluvnú povinnosť. Podstatnou náležitosťou dohody o zmluvnej pokute je určenie jej výšky alebo spôsobu jej určenia. Výška zmluvnej pokuty nie je zákonom limitovaná, nemôže byť však v rozpore so zásadami zakotvenými v Občianskom zákonníku (napr. s dobrými mravmi). Súd nepopiera možnosť i v spotrebiteľskej zmluve dojednať zmluvnú pokutu ako sankciu za nesplnenie zmluvných povinností spotrebiteľa, podstatným ale je, aby zmluvná pokuta dojednaná v spotrebiteľskej zmluve bola individuálne dojednaná a vzhľadom na povahu zabezpečeného záväzku i primeraná. Tieto podmienky v danom prípade podľa názoru súdu splnené neboli. Súd nespochybňuje význam zmluvnej pokuty, pokiaľ však ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy. V spotrebiteľskej veci by už pri samotnom uzavieraní zmluvy nemal byť prísnejšie alebo výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ. Už toto na prvý pohľad vyznieva výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy. Žalobca nie je nijako sankcionovaný v prospech účastníka v súvislosti s prípadným nesplnením povinnosti na jeho strane. Skutočnosť, že žalobca je sankcionovaný v rámci zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách nie je relevantná pre posudzovanie jednotlivých ustanovení spotrebiteľskej zmluvy a vzájomného vzťahu medzi žalobcom a žalovanou.
11. Podľa Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá už bola transponovaná do právneho poriadku Slovenskej republiky, v zmysle čl. 2 písm. a) nekalé podmienky znamenajú zmluvné podmienky definované v čl. 3. Podľa čl. 3 bod 1 cit. smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán vzniknutých na základe zmluvy k škode spotrebiteľa. Podľa bodu 2 podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz. Dôkazné bremeno preukázať, že dojednanie o zmluvnej pokute bolo individuálne dohodnuté bolo na žalobcovi ako dodávateľovi. Žalobca ale v konaní individuálne dojednanie zmluvnej pokuty nepreukázal a preto bolo nevyhnutným v súlade s ust. § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka predmetnú zmluvnú podmienku nepovažovať za individuálne dojednanú. Samotná skutočnosť, že žalovaná ako spotrebiteľ mala možnosť ďalej využívať služby v zmysle uzatvorenej zmluvy bez kúpy mobilného telefónu, príp. vybrať si z viacerých žalobcom ako dodávateľom ponúkaných mobilných telefónov i lacnejší, v dôsledku čoho by i zmluvná pokuta bola nižšia, rozhodne nemôže znamenať možnosť spotrebiteľa ovplyvniť obsah zmluvných podmienok. Podstatným totiž je, že v danej uzavretej spotrebiteľskej zmluve predmetná zmluvná podmienka o zmluvnej pokute bola navrhnutá vopred dodávateľom a i keď spotrebiteľ mal zrejme možnosť oboznámiť sa s ňou pred podpisom zmluvy, nemohol a nebol schopný ovplyvniť podstatu tejto podmienky, resp. jej obsah a dosiahnuť dojednanie nižšej zmluvnej pokuty, príp. aby zmluvná pokuta bola dojednaná za iných podmienok, príp. aby nebola dojednaná vôbec. Na tomto závere nič nemení ani tá skutočnosť, že spotrebiteľ mal možnosť voľby pri kúpe rôznych koncových zariadení, pričom pri kúpe lacnejšieho mobilného telefónu by bola i zmluvná pokuta nižšia. V tomto smere preto neobstojí stanovisko žalobcu, že výšku zmluvnej pokuty mohol v konečnom dôsledku ovplyvniť spotrebiteľ výberom mobilného telefónu (alebo iného koncového zariadenia), pretože ceny mobilných telefónov (od ktorých sa mala odvíjať aj konkrétna výška zmluvnej pokuty) stanovoval práve žalobca a neboli predmetom dohody so žalovanou. Je nesporné, že žalovaná ako spotrebiteľ nemala žiadnu reálnu možnosť ovplyvniť obsah vopred dodávateľom navrhnutých a v predloženej zmluve fixne formulovaných dojednaní o zmluvnej pokute. Mohla iba zmluvu ako celok odmietnuť alebo ju prijať a podrobiť sa teda tak i dodávateľom nanútenému dojednaniu o zmluvnej pokute. Zmluvné dojednania obsiahnuté v uvedených zmluvách a ich dodatkoch preto s poukazom na cit. ust. § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka i čl. 3 bod 2 smernice, nemožno preto považovať za individuálne dojednané.
12. Pokiaľ ide o primeranosť výšky zmluvnej pokuty, žalobca nepreukázal, že požadovaná zmluvná pokuta vzhľadom na povahu zabezpečeného záväzku nie je neprimeraná. Z obsahu dodatku mal súd preukázané, že žalovaná zakúpila od žalobcu ako dodávateľa mobilný telefón za zvýhodnenú cenu 1,- euro, keď neakciová cena uvedeného zariadenia bola 49,- eur. Zo žiadneho ustanovenia dodatku však nevyplýva povinnosť žalovanej splatiť žalobcovi zvýhodnenú kúpnu cenu mobilného telefónu. Bolo len obchodnou politikou žalobcu, že predával mobilné telefóny za nižšiu ako skutočnú (trhovú) cenu a rozdiel medzi skutočnou (trhovou) a zvýhodnenou cenou mobilného telefónu je tak výsledkom zmluvného konsenzu medzi žalobcom a žalovaným. Nemožno v dôsledku porušenia zmluvnej povinnosti zo strany žalovanej platiť cenu služieb alebo zotrvať v zmluvnom vzťahu dojednaný čas, prehodnocovať obsah predtým uzavretých zmluvných dojednaní. Žalovaná podľa dodatku mala tiež možnosť využívať poskytované služby za zvýhodnenú cenu, pričom benefitmi v zmysle uzatvoreného dodatku je súčet všetkých zliav zo štandardných poplatkov za služby podľa cenníka ako aj zľava z ceny mobilného telefónu a zľavy podľa bodu 1 Dodatku. Žalobca vo svojej žalobe ani vo svojej výpovedi na pojednávaní okrem rozdielu ceny mobilného telefónu nepreukázal, že výška zmluvnej pokuty je primeraná vzhľadom na súčet poskytnutých benefitov. Poskytnuté benefity, ktoré mali byť zabezpečené práve zmluvnou pokutou boli v uzatvorenom dodatku formulované neurčito a nejasne s odkazom na Cenník a nebolo ani zrejmé, či žalovaná všetky poskytnuté benefity aj využívala, resp. mienila využívať, keď žalobca nepreukázal ani využitie zľavového kupónu podľa bodu 1 písm. g) Dodatku. V tejto súvislosti súd rovnako poukazuje, že dodatok k zmluve bol uzatvorený dňa 21.5.2015 a dňa 26.5.2015 došlo k zmene zmluvy o poskytovaní verejných služieb t.j. zrušenie služby CLIR, Magio Go a Magio Go Plus, kde poskytnutá zľava mala byť 100% z ceny mesačného poplatku po dobu 3 mesiacov. Je teda nepochybné, že žalovaná túto službu, ktorá jej bola poskytnutá ako benefit nevyužívala takmer od počiatku, avšak naďalej táto služba zostala zabezpečená zmluvnou pokutou. Z uzatvoreného dodatku nebola zrejmá výška mesačného poplatku, ktorý bola žalovaná povinná platiť a tiež nebola zrejmá ani konkrétna výška
jednotlivých benefitov, na základe ktorých by bolo možné posúdiť primeranosť výšky zmluvnej pokuty. Žalobca na podporu tvrdení o primeranosti zmluvnej pokuty k zabezpečovanému záväzku nenavrhol vykonať žiadne dôkazy.
13. Vzhľadom k tomu, že zmluvná pokuta bola dojednaná ako súčasť spotrebiteľskej zmluvy, na ktoré sa vzťahuje okrem iných predpisov aj osobitná úprava v Občianskom zákonníku a to v § 52 a nasl. OZ a neprimerane vysoká zmluvná pokuta je sankcionovaná absolútnou neplatnosťou takéhoto dojednania ako neprijateľná zmluvná podmienka, v spotrebiteľských zmluvách preto nie je možné využiť tzv. moderačné právo upravené v § 545a Občianskeho zákonníka. Neprijateľná podmienka je neplatná ako taká, preto nemožno znižovať neplatne dojednanú zmluvnú pokutu. Moderačné právo slúžiace k zníženiu neprimeranej zmluvnej pokuty sa podľa názoru súdu uplatňuje v iných právnych vzťahoch ako spotrebiteľských, pretože vo vzťahu k ustanoveniam § 52 a nasl. OZ ide o všeobecnejšiu úpravu.
14. Pokiaľ žalobca v konaní odkazuje na Ústavu Slovenskej republiky a ústavné princípy súd má za to, že rozhodnutím súdu v tejto právnej veci nedošlo k porušeniu ústavného princípu právneho štátu v zmysle čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ochrana slabšej strany, konkrétne spotrebiteľa ako už súd vyššie konštatoval má oporu v právnom poriadku Slovenskej republiky, preto aj v spotrebiteľskej zmluve je možné dojednať sankciu za porušenie zmluvy, pričom táto sankcia nesmie byť voči zabezpečovanému záväzku neprimeraná a jej dojednanie musí byť individuálne. Kladie sa preto veľký dôraz na dodávateľa, ktorý pripravuje obsah zmluvy, ktorý obsah zmluvy spotrebiteľ už nijako neovplyvňuje, aby bol náležite opatrný a dôsledný aj pri dojednávaní vedľajších zmluvných dojednaní, ako je zmluvná pokuta. Len týmto spôsobom sa efektívne zabezpečí, aby slabšia strana v spotrebiteľských zmluvách bola dostatočne informovaná o následkoch nesplnenia povinností a len týmto sa vypestuje vzťah dôvery spotrebiteľa k dodávateľom a vzťah, ktorému sa môže v súdnom konaní poskytnúť ochrana. Neprehľadnosť a neurčitosť uzatváraných zmlúv je potom výlučne na ťarchu dodávateľa poskytovaných služieb.
15. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 CSP v spojení § 255 ods. 2 CSP podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Žalobca mal v prejednávanej veci úspech v rozsahu 58,22% predmetu konania (116,19 eur), žalovaný mal úspech v rozsahu 41,78% predmetu konania (83,39 eur). Pomer úspechu a neúspechu tak predstavoval vznik nároku žalobcu na náhradu trov konania v rozsahu 16,44 %. S poukazom na § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti rozsudku súdu prvej inštancie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Ružomberok písomne v 3 vyhotoveniach. Podľa § 363 Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.), v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods.1,2 C.s.p.) - a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, e) podpis, a ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania - uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365 ods.1 C.s.p., odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods.3 C.s.p., odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na uskutočnenie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.