Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4T/40/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra samosudkyňou Mgr. Monikou Farkašovou v trestnej veci proti obž. N. S. pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1. 3 písmeno b/ Trestného zákona na hlavnom pojednávaní konanom dňa 08.09.2016 takto

rozhodol:

Obžalovaný :

N. S. E. R. X. I. , nar. XX.XX.XXXX v Zlatých Moravciach, bytom H. Č.. XXX

j e v i n n ý , ž e :

ako otec O. S., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky J. S. v Q. si neplnil riadne a včas vyživovaciu povinnosť, ktorá mu vyplýva zo Zákona o rodine a ktorej výška mu bola rozsudkom Okresného súdu Nitra sp.zn. 9C/254/2006 zo dňa 9.1.2007 určená na O. vo výške 1 800,- Sk (59,75 Eur), ktoré je povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred matke detí, a tak dlhuje J. S. na syna O. za obdobie od 01.01.2013 do 08.09.2016 výživné vo výške 1 018,09 Eur

t e d a :

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov si úmyselne neplnil svoju zákonnú povinnosť vyživovať iného a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania (po dlhší čase)

t ý m s p á ch a l :

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno b/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b/ Trestného zákona

Za t o sa o d s u d z u j e

Podľa § 207 odsek 3 Trestného zákona zistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno l) Trestného zákona a nezistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, 3 Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 15 (pätnásť) mesiacov. Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona výkon trestu sa podmienečne odkladá. Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona určuje sa skúšobná doba v trvaní 2 (dva) roky. Podľa § 50 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 51 odsek 4 písmeno d) Trestného zákona ukladá sa obžalovanému povinnosť spočívajúca v príkaze zaplatiť v skúšobnej dobe zameškané výživné.

odôvodnenie:

Na základe obžaloby okresného prokurátora prejednal súd trestnú vec proti obžalovanému N. S. a vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie vypočutím obžalovaného a svedkyne J. S., v rozsahu neplnenia si vyživovacej povinnosti obžalovaným po apríli 2016 a súvisiace s výrokom o treste, pretože obžalovaný po prednesení obžaloby vyhlásil, že je vinný zo skutku, ktorý sa mu kladie za vinu.

Obžalovaný na otázky uvedené v § 333 ods. 3

- písm. c/ Tr.por. , či rozumie tomu, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu odpovedal: áno

- písm. d/Tr.por., či bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby odpovedal: áno

- písm. f/ Tr.por., či rozumie právnej kvalifikácii skutku ako prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1,3 písmeno b/ Trestného zákona, odpovedal: áno

- písm. g/ Tr.por., či bol oboznámený s trestnou sadzbou, ktorú zákon ustanovuje za trestný čin kladený mu za vinu, odpovedal: áno

- písm. h/ Tr.por., či sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa kvalifikuje ako prečin zanedbania povinnej výživy, odpovedal: áno

Vzhľadom na to, že obžalovaný na položené otázky odpovedal kladne, súd na návrh prokurátora, prijal vyhlásenie obžalovaného.

Z výsledkov vykonaného dokazovania bol zistený skutkový stav tak, ako je opísaný vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný k neplneniu vyživovacej povinnosti uviedol, že výživné platil pokiaľ si J. S. nezrušila účet, na ktorý jej poukazoval výživné. S bývalou manželkou nie je v kontakte, s deťmi sa pravidelne nestretáva. Ďalšiu vyživovaciu povinnosť vo výške 70,- Eur na syna J. S. si plní. Prejavil snahu uhradiť celé dlžné výživné. Obžalovaný na ďalší nariadený termín hlavného pojednávania 8.9.2016 nedostavil a súd za splnenia zákonných podmienok vykonal dokazovanie v jeho neprítomnosti.

Svedkyňa J. S. potvrdila, že obžalovaný jej dlhoval výživné v sume 219,09 na dcéru A. za tri mesiace v roku 2013. Na syna O. dlhoval za roky 2013, 2014, 2015 a 2016 vrátane mesiace máj, a v tomto období uhradil výživné len vo výške 1.030,- Eur. Taktiež potvrdila, že jej obžalovaný zaplatil výživné 28.7.2016 vo výške 200,- Eur, 18.8.2016 vo výške 300,- Eur a dňa 2.9.2016 vo výške 300,- Eur, spolu 800,- Eur, pričom z tejto sumy sumu 219,09 Eur považuje za úhradu dlhu na výživnom na dcéru A.. Ku dňu 8.9.2016 jej obžalovaný dlhuje výživné 1.018,09 Eur.

V rámci dokazovania súd prečítal príslušné listinné dôkazy.

Z hľadiska osobných pomerov bolo zistené, že obžalovaný vo výpise z evidencie priestupkov má osem záznamom za priestupky spáchané v oblasti dopravy v období rokov 2012 až 2015. Obžalovaný bol doposiaľ jeden krát súdne riešený, hľadí sa na neho ako by nebol odsúdený.

Na základe takto vykonaného dokazovanie mal súd preukázané, a to predovšetkým vyhlásením obžalovaného, že je vinný zo skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, že sa dopustil skutku tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, a tak svojím úmyselným konaním naplnil objektívnu aj subjektívnu stránku prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, 3 písm. b/ Tr.zák. pričom čin spáchal po dlhšiu dobu v zmysle ustanovenia § 138 písmeno b/ Trestného zákona. Obžalovaný mal vedomosť o povinnosti prispievať na výživné svojho maloletého syna, a túto povinnosť si neplnil. Z výpovede samotného obžalovaného ako aj výpovede svedkyne J. S. mal súd preukázanú dobu neplnenia vyživovacej povinnosti a výšku dlžného výživného ku dňu vyhlásenia rozsudku. Rozsudkom Okresného súdu Nitra sp.zn.. 9C/254/2006 bolo obžalovanému určené výživné v sume 1.800,- Sk (59,75 Eur) na syna O. a v sume 2.200,- Sk (73,03 Eur) na dcéru A.. Na účet J. S. obžalovaný poukázal výživné

22.4.2013 v sume 150,- Eur, 11.9.2013 v sume 150,- Eur, 18.10.2013 v sume 150,- Eur, 21.11.2013 v sume 200,- Eur, 30.12.2013 v sume 130,- Eur, 21.2.2014 v sume 130,- Eur, 16.2.2015 v sume 60,- Eur, 4.3.2015 v sume 60,- Eur, t.j. spolu 1030,- Eur. V mesiacoch júl, august a september 2016 uhradil sumu 800,- Eur. Keďže z uhradenej sumy 800,- Eur bolo uhradené výživné 219,09 Eur na A. S., súd pri ustálení skutkového stavu v súlade s vykonaným dokazovaním vypustil zo skutkovej vety údaje týkajúce A. S. a dlh obžalovaného voči dcére. Taktiež súd upravil dobu neplnenia vyživovacej povinnosti a to do vyhlásenia rozsudku t.j. 8.9.2016 a upravil aj výšku dlhu na výživnom na syna O., pričom týmito úpravami žiadnym spôsobom nezasiahol do právnej kvalifikácie skutku, v dôsledku čoho potom bol potom skutok aj správne právne kvalifikovaný.

Obžalovaný na svoju obranu uviedol, že si plnil vyživovaciu povinnosť pokiaľ J. S. nezrušila účet. Toto tvrdenie však je rozporné s predloženými potvrdeniami o vklade na účet J. S., z ktorých vyplýva, že obžalovaný si pravidelne neplnil vyživovaciu povinnosť v roku 2013, 2014, ani v roku 2015, kedy J. S. mala vedený účet v peňažnom ústave a posledný vklad bol vykonaný 4.3.2015. Okrem toho zrušenie bankového účtu predsa nemôže byť dôvodom na neplatenie výživného, pretože úhradu výživného mohol obžalovaný vykonať inou formou, napríklad doručením výživného cestou pošty na adresu matky detí.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery s prihliadnutím na jeho účel, súd u obžalovaného prihliadol jednak na možnosť jeho nápravy a na jeho osobné pomery. Z poľahčujúcich okolností uvedených v § 36 Trestného zákona súd prihliadol na okolnosť uvedenú pod písmeno l/, keďže obžalovaný sa k spáchaniu trestného činu priznal a jeho spáchanie aj oľutoval. Súd neprihliadol na poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písmeno j/ Trestného zákona, keďže obžalovaný bol opakovane v období rokov 2012 až 2015 postihovaný za priestupky, a preto súd nemohol konštatovať, že obžalovaný pred spáchaním trestného činu viedol riadny život.

Z priťažujúcich okolností uvedených v § 37 Trestného zákona súd u obžalovaného žiadnu nezistil.

Pri úvahách, aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného, s prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti, vychádzal súd aj zo zásady, že trest je právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu. S prihliadnutím na všetky hore uvedené skutočnosti, súd dospel k záveru, že účel trestu bude u obžalovaného dosiahnutý trestom odňatia slobody v trvaní 15 mesiacov bez skutočného výkonu, uložený blízko spodnej hranici upravenej zákonnej trestnej sadzby (1 rok až 3 roky 8 mesiacov), keďže prevažuje pomer poľahčujúcich okolností a tým sa znižuje horná hranica trestnej sadzby (1 rok až 5 rokov) o jednu tretinu. Výkon trestu bol podmienečne odložený a určená skúšobná doba v trvaní 2 roky na dolnej hranici trestnej sadzby s poukazom na to, že obžalovaný už v minulosti bol odsúdený za trestný čin zanedbania povinnej výživy odsúdený, bola mu uložená skúšobná doba v trvaní 1 rok, a zjavne takáto krátka skúšobná doba neprimäla obžalovaného k tomu aby pravidelne si plnil svoju povinnosť. Zároveň na dosiahnutie účelu trestu bola obžalovanému uložená aj povinnosť zaplatiť v skúšobnej dobe zameškané výživné.

Takto uložený trest podľa názoru súdu zodpovedá všetkým kritériám ustanoveným pre ukladanie trest v zmysle § 34 odsek 4 Trestného zákona a spôsobilý na dosiahnutie účelu trestu podľa § 34 odsek 1 Trestného zákon tak v oblasti individuálnej ako aj v oblasti generálnej prevencie, pretože zabezpečí ochranu spoločnosti pred obžalovaným tak, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život, plnil svoju vyživovaciu povinnosť a súčasne iných odradí od páchania trestných činov a zároveň dostatočne vyjadrí aj morálne odsúdenie obžalovaného spoločnosťou.

Vzhľadom na tieto skutočnosti a okolnosti, súd o vine a treste rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa vyhlásenia rozsudku cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konanie, ktoré rozsudku predchádzalo.