Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23P-55-2016.pdf
PDF · 86.81 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-23P/55/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Gabrielou Tomčovčíkovou Šandalovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú J. H., nar. XX.X.XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom M. práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, I. námestie č. 9, J., na návrh otca X.. W. H., nar. XX.X.XXXX, trvale bývajúceho v J. na ulici W. č. XX za účasti matky maloletej Bc. S. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bývajúcej v J. na ulici V. č. XX, v konaní o zmene úpravy výkonu rodičovských práv a povinností takto
rozhodol:
Mení rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn. XXP/XXX/XXXX zo dňa X.X.XXXX tak, že zveruje maloletú J. H., nar. 27.7.2004, do osobnej starostlivosti otca maloletej, ktorý je oprávnený a povinný sa o maloletú osobne starať, zastupovať ju a spravovať jej majetok a zaväzuje matku maloletej prispievať na výživu maloletej J. výživným vo výške po 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa od 15.2.2016 do budúcna, ktoré výživné je matka povinná platiť vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred, k rukám otca maloletej.
Dlžné výživné zo strany matky voči maloletej J., za obdobie od XX.X.XXXX do XX.X.XXXX vo výške XXX,XX € zaväzuje matku maloletej zaplatiť k rukám otca maloletej do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Otec maloletej doručil tunajšiemu súdu dňa 15.2.2016 návrh, ktorým žiadal súd o zverenie maloletej dcéry J. do jeho osobnej starostlivosti a o zaviazanie matky prispievať na výživu maloletej minimálnym zákonom stanoveným výživným.
2. Matka maloletej vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu 5.4.2016 s návrhom otca v celom rozsahu súhlasila.
3. Kolízny opatrovník vo svojej písomnej správe doručenej súdu dňa 28.4.2016 na základe výsledkov vykonaných šetrení doporučil schváliť rodičovskú dohodu o zverení maloletej do osobnej starostlivosti otca a o určení výživného zo strany matky na dieťa v sume 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, vychádzajúc aj zo zistenej prejavenej vôle samotnej maloletej, ktorá jednoznačne prejavila vôľu byť v osobnej starostlivosti otca a ktorá zároveň prejavila vôľu nebyť vypočúvaná na súde.
4. Súd vykonal dokazovanie vypočutím matky, otca, kolízneho opatrovníka, listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový a skutočný stav.
5. Výkon rodičovských práv a povinností rodičova voči maloletej Kristíne bol naposledy upravený rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. XXP/XX/XXXX zo dňa X.X.XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 16.6.2015, ktorým maloletá bola zverená do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, zo strany ktorých voči dieťaťu výživné určené nebolo.
6. Ako vyplynulo z výpovedi rodičov maloletá spätne po dobu roka je vo výhradnej osobnej starostlivosti otca, s matkou je v pravidelnom predovšetkým telefonickom kontakte, spolu si telefonujú v priemere 2x denne.
7. Maloletá je žiačkou 7. ročníka základnej školy, v škole je hradený poplatok ZRPŠ 20 € ročne, mimo školy navštevuje tanečný krúžok, v súvislosti s ktorým je hradený štvrťročný poplatok 56 €, iným mimoškolským aktivitám sa nevenuje, zdravotné problémy nemá. 8. Maloletá býva s otcom v dvojizbovom byte, ktorý byt je vo vlastníctve jej otca, v súvislosti s ktorým bývaním hradí otec maloletej mesačné výdavky 150 až 200 €, zároveň otec maloletej je vlastníkom auta značky Hyundai T., rok výroby XXXX, iný majetok neuviedol. 9. Otec okrem maloletej J. ďalšie vyživovacie povinnosti nemá.
10. Matka maloletej býva v trojizbovom byte, ktorý byt je vo vlastníctve jej sestry, v súvislosti s ktorým sú hradené úhrady 200 € mesačne, ktoré sú hradené sestrou a matkou matky maloletej, ďalšie osoby v tejto domácnosti s matkou nebývajú. Matka okrem J.alšie vyživovacie povinnosti nemá a nevlastní žiaden majetok. Toho času matka nemá žiaden príjem, v evidencii uchádzačov o zamestnanie úradu práce nie je evidovanou. Ako uviedla vo výpovedi, úhradu jej potrieb hradia jej matka a jej sestra formou darov.
11. V priebehu konania rodičia uzavreli rodičovskú dohodu v znení, aké je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a žiadali súd o jej schválenie.
Podľa ust. § 24 Zákona o rodine, V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Podľa ust. § 25 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. (2) Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
(3) Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže. (4) Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti. (5) Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6) Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa použijú primerane.
Podľa ust. § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa ust. § 36 Zákona o rodine, Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6) Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane. (2) Ak manželstvo, z ktorého pochádzajú maloleté deti, zaniklo smrťou alebo vyhlásením jedného z manželov za mŕtveho a ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, môže súd na návrh upraviť styk maloletého dieťaťa s blízkymi osobami zomrelého manžela alebo manžela, ktorý bol vyhlásený za mŕtveho. Ustanovenie § 25 sa použije primerane.
Podľa ust. § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. (2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. (3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 13) (4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. (5) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. (6) Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
Podľa ust. § 64 Zákona o rodine, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa, súd môže rozhodnúť o povinnosti zložiť peňažnú sumu na výživné, ktoré sa stane splatné až v budúcnosti, na osobitný účet zriadený v prospech maloletého dieťaťa rodičom, ktorý ho má v osobnej starostlivosti. V rozhodnutí uvedie spôsob, akým sa z tohto účtu zabezpečí v prospech maloletého dieťaťa pravidelné mesačné poukazovanie určených súm na výživné.
Podľa ust. § 65 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. (2) Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní. (3) Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
Podľa ust. § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. (2) Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa ust. § 76 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. (2) Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné. (3) V prípade omeškania povinného s plnením výživného určeného rozhodnutím súdu, má oprávnený právo požadovať úroky z omeškania z nezaplatenej sumy podľa predpisov občianskeho práva. (4) Plnenie výživného povinným sa započítava najprv na istinu a až po uhradení celej istiny sa započítava na úroky z omeškania.
Podľa ust. § 77 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. (2) Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.
Podľa ust. § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. (2) Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. (3) Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 35 Civilného mimosporového poriadku , súd je povinný zistiť skutočný stav veci.
Podľa § 221 Civilného sporového poriadku, písomné vyhotovenie rozsudku nemusí obsahovať odôvodnenie, ak a) je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých strán alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, alebo b) to ustanovuje tento zákon.
Podľa § 215 Civilného sporového poriadku (1), súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu, (2) skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.
Podľa § 44 Civilného mimosporového poriadku, rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.
Podľa ust. § 2 písm. c/ zák. č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v platnom znení, za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm 90,42 eura mesačne, ak ide 1. o zaopatrené neplnoleté dieťa, 2. o nezaopatrené dieťa ( t.j. 27,13 € mesačne).
12. Vzhľadom na vyššie uvedený zistený skutkový a skutočný stav, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a zveril maloletú Kristínu do výlučnej osobnej starostlivosti otca s právom otca maloletú zastupovať a spravovať jej majetok a zaviazal matku prispievať na výživu maloletej výživným vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa od podania návrhu otca do budúcna, keďže dospel k záveru, že táto dohoda je v záujme maloletej, neprieči sa zákonu a je súhlasnou s prejavenou vôľou maloletej.
13. Vzhľadom na spätnú úpravu výživného došlo na strane matky voči maloletej za obdobie od 15.2.2016 do 31.8.2016 k vzniku dlžného výživného vo výške 176,81 € (t.j. 6x po 27,13 €, pričom 27,13 € predstavuje toho času 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa a pomerná časť tohto minimálneho výživného za 15 dní mesiaca február 2016), ktoré dlžné výživné súd zaviazal matku zaplatiť k rukám otca maloletej do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
O trovách konania účastníkov súd rozhodol v súlade s ust. § 52 Cmp, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie pretože účastníci sa práva podať ho účinne vzdali.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia možno podať takýto návrh podľa § 376 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku), ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.