Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_5Cob-41-2022.pdf
PDF · 102.58 KB
Case nature
Subarea
5Cob/41/2022
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Radomského a členov senátu JUDr. Eduarda Valenčina a JUDr. Viera Zoľákovej, v spore žalobcu: ZU-VE Real, s. r. o., IČO: 44 237 634, so sídlom Budimír 202, 044 43 Budimír, právne zastúpeného PIHORŇA, LENÁRT, JAŠŠO, s. r. o., IČO: 50 453 785, so sídlom Hrnčiarska 29, 040 01 Košice - Staré Mesto, proti žalovanej: Východoslovenská distribučná, a. s., IČO: 36 599 361, so sídlom Mlynská 31, 040 01 Košice - Staré Mesto, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Prešov, č. k. 23Cb/24/2021-25 z 5. apríla 2022 takto jednohlasne
rozhodol:
I. Mení uznesenie tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.
II. Stranám sporu náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným Okresnému súdu Prešov 10. marca 2022 žiadal, aby súd nariadil neodkladné opatrenie. Žalobca návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že v obci Janovík došlo k ohláseniu drobnej stavby a v zmysle tohto ohlásenia má dôjsť k uskutočneniu drobenej stavby NN PRÍPOJKY - JANOVÍK, 238/3, 239, 482/13 v k. ú. obce R., číslo konania 219/2021. On je vlastníkom parcely C-KN č. 238/3 zapísanej na LV č. XXX a tá je jednou z parciel, na ktorých by mala byť realizovaná drobná stavba. Napriek tomu sa o realizácii tejto drobnej stavby dozvedel až v momente, keď zhotoviteľ priviezol materiál na jej výstavbu na jeho pozemok. Predmetnú stavbu realizuje žalovaná, ktorá tieto práva a povinnosti nadobudla na základe zmluvy o postúpení práv a povinnosti zo stavebníka, ktorý na príslušnom stavebnom úrade podal ohlásenie stavby a ktorým bola obchodná spoločnosť MJ projekt, s. r. o.. Stavebný úrad v danom prípade pochybil, a to v celom rozsahu, nakoľko nie je možné schválenie drobnej stavby na pozemku vlastníka, ktorý nie je stavebníkom, neohlásil drobnú stavbu a ani neudelil súhlas na uskutočnenie drobnej stavby. Stavebný úrad nevykonal riadne šetrenie pre udelenie oznámenia o tom, že nemá námietky k ohláseniu drobnej stavby. Jemu nie je zrejmé, ako mohol stavebný úrad konať s osobou, ktorá nepreukázala právo k pozemku, na ktorom žiada uskutočniť drobnú stavbu. Na takéto konanie žiadnej osobe nedal súhlas ani nebol zo strany Stavebného úradu Obce Janovík oslovený, aby takýto súhlas udelil. Takéto konanie Stavebného úradu Obce Janovík považuje za hrubé porušenie jeho povinností, nakoľko koná v priamom rozpore so zákonom. Zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) (ďalej len „stavebný zákon“) v danom prípade predpokladá, že pri ohlásení drobnej stavby prílohu oznámenia tvoria aj vyjadrenie vlastníka susediacej nehnuteľnosti, ak sa pri uskutočňovaní stavby majú použiť tieto nehnuteľnosti, alebo doklad, ktorým sa preukazuje vlastnícke právo alebo iné právo k pozemku. Vzhľadom na to, nie je možné, aby predmetné dokumenty, ktoré sú podstatnými náležitosťami, boli pripojené, nakoľko ako vlastník tejto parcely, nikdy takýto súhlas neudelil. V danom prípade ide o líniovú stavbu, na uskutočnenie ktorej je potrebné stavebné povolenie, teda nie je postačujúce len oznámenie o drobnej stavbe. Povoleniu líniovej stavby tak nepredchádzalo, ani územné konanie, ani stavebné konanie, hoci ide o stavbu pre asi štyridsať rodinných domov. S touto vecou sa obrátil na orgány
činné v trestnom konaní, na okresnú prokuratúru s návrhom na podanie podnetu, na štátny stavebný dohľad, ako aj na žalovanú, ktorá na základe zmluvy o prevode práv prevzala od stavebníka všetky práva súvisiace s realizáciou tejto drobnej stavby a ktorú vyzval na zastavenie všetkých s ňou súvisiacich prác. Na jeho list žalovaná nereagovala. Až po komunikácii s vedúcim predmetného projektu pánom N. došlo k vyjadreniu, že práce nezastavia, pretože si na ich realizáciu zabezpečili zhotoviteľa a ako podklad im slúži právoplatné oznámenie k ohláseniu drobnej stavby. Má za to, že konaním žalovanej dochádza k neoprávnenému zásahu do jeho práva vlastniť a užívať majetok, pričom bez súhlasu vlastníka nikto nemôže nakladať s jeho majetkom. Dôkazom toho je skutočnosť, že pred jeho pozemkom je zložený materiál potrebný na realizáciu tejto stavby.
2. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením uložil žalovanej povinnosť zdržať sa akéhokoľvek konania, ktoré by smerovalo k realizácii drobnej stavby NN PRÍPOJKY
- JANOVÍK na parcele č. 238/3 zapísanej na LV č. XXX, parcele č. 239 a parcele č. 482/13 v katastrálnom území obce R., v zmysle Oznámenia k ohláseniu drobnej stavby pod číslom konania 219/2021 a priznal žalobcovi voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným uznesením.
3. Súd prvej inštancie vec posúdil podľa § 324 ods. 1, ods. 3, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. c), písm. d), § 326, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1 prvá veta, ods. 2, § 332 ods. 1, § 334 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).
4. Súd prvej inštancie mal z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a z listinných dôkazov preukázané, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísanej na LV č. XXX pre k. ú. R., ku ktorej je v katastri nehnuteľností zapísaná ťarcha, avšak tá spočíva v práve prechodu a prejazdu cez tam uvedené parcely. Žalobca tvrdil, že bez jeho súhlasu má dôjsť k realizácii drobnej stavby, o realizácii ktorej sa dozvedel až v momente, keď žalovaná priviezla materiál na jej zhotovenie.
5. V nadväznosti na to súd prvej inštancie konštatoval, že zo znenia ustanovenia § 58 ods. 2 stavebného zákona vyplýva, že stavebník musí preukázať, že je vlastníkom pozemku, alebo že má k pozemku iné právo podľa § 139 ods. 1 tohto zákona, ktoré ho oprávňuje zriadiť na ňom požadovanú stavbu. Stavebník významnej investície, diaľnice, rýchlostnej cesty alebo železničnej dráhy preukazuje, že je vlastníkom pozemku, alebo že má k pozemku iné právo podľa § 139 ods. 1 pred vydaním stavebného povolenia. To neplatí, ak tieto skutočnosti preukázal v územnom konaní a po právoplatnosti územného rozhodnutia nedošlo k zmene. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je však zrejmé, že žalobca nie je v tomto prípade stavebníkom a že žiaden súhlas k vykonaniu akejkoľvek stavby na jemu patriacej nehnuteľnosti neudelil. Z listu vlastníctva č. XXX vyplýva, že žalobca sa stal vlastníkom na ňom zapísaných nehnuteľností v priebehu rokov 2016 až 2020. Stavebné konanie, na základe ktorého má dôjsť k vykonaniu stavebných prác a v ktorom došlo k ohláseniu drobnej stavby je vedené pod číslom 219/2021. Teda v čase ohlásenia stavby žalobca bol vlastníkom uvedenej nehnuteľnosti a napriek tomu nebol účastníkom stavebného konania a o realizácii stavby sa dozvedel až pri vykonaní úkonov smerujúcich k realizácii stavby.
6. Súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie v zmysle návrhu žalobcu z dôvodu, že mal preukázanú dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia, ktorú odvodzoval od toho, že žalobca ako vlastník nehnuteľnosti, na ktorej sa majú uskutočniť stavebné práce, neudelil súhlas na ich uskutočnenie. Súčasne so žalobcom ako vlastníkom nehnuteľností nekonal ani stavebný úrad, ktorým je obec Janovík a žalobca sa o realizácii stavby dozvedel až následne. Súd mal za to, že nariadeným neodkladným opatrením sa nevytvorí nenávratný a nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch strán sporu a v dôsledku nariadeného neodkladného opatrenia nemôže vzniknúť ani neprimeraná ujma žalovanej.
7. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 262 CSP a priznal úspešnému žalobcovi voči neúspešnej žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným uznesením.
8. Proti uzneseniu podala včas odvolanie žalovaná, a to z dôvodov uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP, teda, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietané
nesprávne skutkové zistenia vzhliadla v tom, že v konaní nebolo preukázané a dokonca ani len osvedčené, že ona, prípadne ňou splnomocnená osoba by v súvislosti so stavbou NN prípojky reálne vykonali na parcele registra „C“, parcelné číslo 238/3 zapísanej na LV č. XXX pre k. ú. R. nejaké priame zásahy, resp. že by na tejto parcele realizovali stavbu NN prípojky. Za zmätočné považuje tvrdenia žalobcu o tom, kde umiestnila materiál potrebný na zhotovenie stavby. Potvrdzuje, že v dotknutej lokalite má v úmysle realizovať stavbu NN prípojok a odberných elektrických zariadení, avšak na pozemku žalobcu potrebný materiál jej zmluvným dodávateľom umiestnený nikdy nebol, pričom doposiaľ je materiál uskladnený na pozemku vo vlastníctve obce, ktorý je vzdialený od pozemku žalobcu cca 200 až 300 metrov. Vo vzťahu k namietanému nesprávnemu právnemu posúdeniu veci súdom prvej inštancie zdôraznila, že všeobecné súdy nie sú oprávnené skúmať platnosť či zákonnosť rozhodnutí správnych orgánov mimo rámca správneho súdnictva (prezumpcia správnosti správnych aktov), keďže konštantnou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. rozsudok sp. zn. 5Cdo/147/2007 zo 14. októbra 2008, uznesenie sp. zn. 3Cdo/12/2016 z 31. marca 2016) bolo jednoznačne ustálené, že všeobecné súdy nie sú oprávnené skúmať ich platnosť či zákonnosť mimo rámca správneho súdnictva, ale zásadne len so zreteľom na to, či išlo o akty nulitné (ničotné), teda o akty, ktorých vady sú tak závažné (čo do zápornej kvality vady), že sa neuplatní prezumpcia ich správnosti. Mimo povinnosť skúmať, či predpokladaný správny akt vôbec je správnym aktom a či ide o akt vydaný v medziach právomoci príslušného orgánu, sú súdy rovnako povinné zaoberať sa tým, či správny akt nadobudol právoplatnosť a či je vykonateľný. Pri kategórii aktov, ktoré sú len vecne chybné alebo nezákonné, platí prezumpcia ich správnosti, pokiaľ nie sú vymedzeným postupom opravené alebo zrušené a musia byť považované za bezchybné. Majú právne účinky a sú pre súdy v zmysle § 194 ods. 1 a 2 CSP záväzné. Má za to, že Oznámenie k ohláseniu drobnej stavby z 19. apríla 2021 vydané obcou Janovík ako stavebným úradom je platné, pretože doposiaľ jej nebol doručený podklad, na základe ktorého by došlo k jeho zrušeniu. V prípade, že výsledkom podaného protestu prokurátora na podnet žalobcu bude zrušenie tohto oznámenia, bude to v plnej miere rešpektovať. Tiež sa domnieva, že ak žalobca bude zrušením oznámenia, resp. inou relevantnou listinou rovnakého obsahu zo strany príslušného stavebného úradu disponovať, bude mať dostatočný podklad na ochranu svojich práv, brániacich jej v realizácii stavby. Trvala na tom, že súd musí rešpektovať skutočnosť, že žalobca využil iné relevantné právne prostriedky na ochranu svojich práv (podal podnet na príslušnú prokuratúru a podnet na štátny stavebný dohľad) a že súd nie je orgánom, ktorý musí v takejto situácii suplovať činnosť iných orgánov majúcich kompetencie v oblasti stavebného poriadku, ale aj na tom, že v danom prípade nebola preukázaná potreba dočasnej úpravy pomerov medzi stranami sporu. K Upovedomeniu o spôsobe vybavenia podnetu zo strany Okresnej prokuratúry Prešov podotkla, že jej nie je zrejmé, na základe čoho v ňom bolo konštatované, že NN prípojka a rozpojovacia a istiaca skriňa tvoria verejnú distribučnú sieť a že sa v danom prípade nejedná o jednoduchú prípojku, na ktorú poukazuje § 139 ods. 8 písm. c) stavebného zákona. Najmä projektant je v zmysle stavebnoprávnych predpisov zodpovedný za určenie charakteru stavby. Ak projektant určil, že v danom prípade sa jedná o prípojku NN (o čom niet pochybností), prokurátor nie je oprávnený bez ďalšieho ustáliť, že sa nejedná o prípojku podľa § 139b ods. 8 písm. c) stavebného zákona. Na tom nič nemení ani skutočnosť, že aj v prípade drobnej stavby je nevyhnutnou náležitosťou ohlásenia doklad, ktorým sa preukazuje vlastnícke alebo iné právo k pozemku. Čo sa týka odvolacej námietky, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, tvrdila, že súd prvej inštancie vo výroku napadnutého uznesenia uvádza parcely č. 238/3, 239 a 482/13 v k. ú obce R., pričom žalobca je vlastníkom len jednej z týchto parciel a takto to sám žalobca uviedol v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. Súd prvej inštancie z predložených dôkazov nemal vôbec za preukázané, že by nejakým spôsobom zasiahla do práv vlastníkov parciel č. 239 a 482/13, v dôsledku čoho je výrok napadnutého uznesenia aj z tohto dôvodu vadný. Na základe uvedených skutočností žalovaná navrhla, aby súd prvej inštancie napadnuté uznesenie zrušil v súlade s ustanovením § 376 CSP, alebo aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil v celom rozsahu alebo zmenil a rozhodol, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta. Zároveň navrhla, aby súd rozhodol, že žalobca nemá voči žalovanej nárok na náhradu trov konania alebo že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.
9. K odvolaniu žalovanej sa písomne vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že žalovaná priniesla materiál na zhotovenie drobnej stavby a začatie realizácie drobnej stavby oznámila v nasledujúci pracovný týždeň, v dôsledku čoho bol potrebný okamžitý zásah do právneho stavu. Do momentu rozhodnutia ostatných subjektov bolo potrebné zastaviť konanie žalovanej. Keďže žalovaná aj naďalej tvrdí, že má stále právoplatné rozhodnutie obce, a to napriek protestu prokurátora, je naďalej potrebná úprava predmetných vzťahov, nakoľko bez uznesenia by sa žalovaná domáhala výkonu práv, ktoré vyplývajú
z jemu doručeného rozhodnutia, a to napriek všetkým skutočnostiam, ktoré urobil na ochranu svojho vlastníckeho práva. Má za to, že ohrozenie naďalej trvá, nakoľko obec Janovík si nesplnila svoje zákonom stavené povinnosti a nedoručila rozhodnutie o zrušení rozhodnutia žalovanej po proteste prokurátora. To, že žalovaná projekt realizovať chcela a dodnes nemá rozhodnutie zrušené, len dokazuje oprávnenosť a to, že sa javí ako nanajvýš pravdepodobné, že v prípade, ak sa aj v súčasnosti napadnuté neodkladné opatrenie zrušilo, žalovaná by pristúpila k realizácii drobnej stavby. V súvislosti s petitom poukazuje na skutočnosť, že síce je vlastníkom len jednej parcely, avšak parcely, na ktorej sa nachádza transformátor, z ktorého sa k ostatným parcelám má ťahať elektrická sieť NN prípojok. Na základe uvedených skutočností žalobca žiadal súd, aby nariadil neodkladné opatrenie v znení: „Žalovaná je povinná zdržať sa akéhokoľvek konania, ktoré by smerovalo k realizácii drobnej stavby NN PRÍPOJKY - JANOVÍK, 238/3, 239, 482/16 v katastrálnom území obce R., v zmysle Oznámenia k ohláseniu drobnej stavby pod číslom konania 219/2021. Žalobca má nárok na náhradu trov konania od žalovanej v plnej výške a o tejto náhrade bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
10. K vyjadreniu žalobcu podala žalovaná odvolaciu repliku, v ktorej uviedla, že od projektanta stavby si vyžiadala informáciu o postupe obce v dotknutej právnej veci a 16. júna 2022 obdŕžala informáciu o tom, že obec ako stavebný úrad 8. apríla 2022 vydala rozhodnutie, ktorým zrušila ohlásenie drobnej stavby. Z tohto dôvodu nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že ak by neodkladné opatrenie bolo zrušené, žalovaná by pristúpila k realizácii drobnej stavby. Namieta tiež voči tvrdeniu žalobcu, že obec si nesplnila svoje zákonom stanovené povinnosti a nedoručila žalovanej rozhodnutie o zrušení rozhodnutia po proteste prokurátora, keďže ona nie je stavebníkom vo vzťahu k danej stavbe, stavebníkom je obchodná spoločnosť MJ projekt, s. r. o., pričom má za to, že stavebný úrad nie je povinný jej toto rozhodnutie doručovať.
11. K odvolacej replike žalovanej podal žalobca odvolaciu dupliku, v ktorej uviedol, že kontaktoval obchodnú spoločnosť MJ projekt, s. r. o. ako stavebníka, ktorá potvrdila skutočnosť, že zmluvou o prevode práv a povinností previedla na obec všetky práva a povinnosti s tým súvisiace. Vzhľadom na to, nie je relevantný ani argument žalovanej o tom, kto je stavebníkom a naďalej pretrváva nebezpečenstvo, že bude stavbu realizovať, nakoľko doposiaľ s ním obec nekomunikuje. Z týchto dôvodov má za to, že predpoklady na vydanie neodkladného opatrenia nielenže boli prítomné pri nariadení neodkladného opatrenia, ale aj naďalej trvajú.
12. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 CSP, preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. CSP bez nariadenia pojednávania (v zmysle ustanovenia § 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné.
13. V zmysle ustanovenia § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
14. Odvolací súd považuje za nevyhnutné predovšetkým sa vysporiadať s námietkou žalovanej týkajúcou sa vadnosti prvého výroku napadnutého uznesenia. Podľa návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa žalobca týmto návrhom domáhal, aby súd nariadil neodkladného opatrenie, prvý výrok ktorého bude znieť: „Žalovaná je povinná zdržať sa akéhokoľvek konania, ktoré by smerovalo k realizácii drobnej stavby NN PRÍPOJKY - JANOVÍK, 238/3, 239, 482/13 v katastrálnom území obce R., v zmysle Oznámenia k ohláseniu drobnej stavby pod číslom konania 219/2021“. Z toho teda nepochybne vyplýva, že žalobca návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia naozaj nežiadal súd, aby uložil žalovanej povinnosť „zdržať sa akéhokoľvek konania, ktoré by smerovalo k realizácii drobnej stavby NN PRÍPOJKY - JANOVÍK na parcele č. 238/3 zapísanej na LV č. XXX, parcele č. 239 a parcele č. 482/13 v katastrálnom území obce R., v zmysle Oznámenia k ohláseniu drobnej stavby pod číslom konania 219/2021“, tak ako to súd prvej inštancie vo výrokovej časti uznesenia uviedol.
15. V nadväznosti na to odvolací súd konštatuje, že túto odvolaciu námietku žalovanej o nezhode petitu návrhu na neodkladné opatrenie a výroku uznesenia súdu prvej inštancie hodnotí ako dôvodnú, v dôsledku čoho by nebolo možné napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdiť.
16. Čo sa týka odvolacej námietky, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, je potrebné z pohľadu odvolacieho súdu prisvedčiť odvolateľovi a konštatovať, že
z parciel uvádzaných vo výroku rozhodnutia súdu prvej inštancie č. 238/3, 239 a 482/13 v k. ú obce R., je žalobca výlučným vlastníkom len parcely č. 238/3 vedenej na LV č. XXX, Okres Prešov, Obec Janovík, katastrálne územie R. . Žalobca súdu nepredložil žiadne dôkazy k bezodkladnej potrebe úpravy pomerov strán sporu k parcelám č. 239 a 482/13 a neuviedol k nim ani opis rozhodujúcich skutočností vytvárajúcich bezodkladnosť úpravy pomerov medzi stranami sporu (žalobcom a žalovaným). Z týchto dôvodov ani súd prvej inštancie a ani odvolací súd nemal vôbec za preukázané, že by nejakým spôsobom dochádzalo k zásahom do práv vlastníkov parciel č. 239 a 482/13, v dôsledku čoho je výrok napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie aj z tohto dôvodu vadný.
17. Pokiaľ žalovaná argumentovala tým, že v konaní nebolo preukázané a dokonca ani len osvedčené, že ona, prípadne ňou splnomocnená osoba by v súvislosti so stavbou NN prípojky reálne vykonali na parcele registra „C“, parcelné číslo 238/3 zapísanej na LV č. XXX pre k. ú. R. nejaké priame zásahy, resp. že by na tejto parcele realizovali stavbu NN prípojky, túto argumentáciu žalovanej možno podľa názoru odvolacieho súdu akceptovať. Aj keď právny zástupca žalobcu podaním z 21. marca 2022 doplnil návrh na nariadenie neodkladného opatrenia o list, ktorý mu adresovala žalovaná, označený ako „Žiadosť o zastavenie prác súvisiacich s projektom NN prípojky - Janovík zo 07.03.2022 - Odpoveď“ a tvrdil, že v ňom žalovaná potvrdila výkon predmetného projektu - drobnej stavby a žalovaná v tomto liste uviedla, že ohľadne jej ďalších úkonov v dohľadnej dobe bude kontaktovať nového vlastníka parcely č. 238/3, a to za účelom majetkovo-právneho vysporiadania a že v zmysle právoplatných a vykonateľných rozhodnutí stavebného úradu je stavebník oprávnený naďalej postupovať a vykonávať všetky úkony za účelom dokončenia stavby a následnej kolaudácie, nepreukázal tým, aký konkrétny zásah žalovaná uskutočnila na parcele v jeho vlastníctve ani realizáciu stavby NN prípojky na tejto parcele.
17. Vo vzťahu k tvrdeniu žalovanej, že na pozemku žalobcu potrebný materiál jej zmluvným dodávateľom umiestnený nikdy nebol, pričom doposiaľ je materiál uskladnený na pozemku vo vlastníctve obce, ktorý je vzdialený od pozemku žalobcu cca 200 až 300 metrov, odvolací súd zdôrazňuje, že žalobca na preukázanie svojho tvrdenia o umiestnení materiálu potrebného na zhotovenie stavby síce doručil súdu ako prílohy návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia dve fotografie (č. l. 4 a 5 súdneho spisu), na ktorých je vidieť materiál pravdepodobne vhodný na zhotovenie NN prípojky, umiestnený na pozemku za nejakými budovami, avšak týmito fotografiami či inými dôkazmi nepreukázal, že je vlastníkom práve tohto pozemku.
18. Odvolací súd sa stotožňuje s námietkou žalovanej, že všeobecné súdy nie sú oprávnené skúmať platnosť či zákonnosť rozhodnutí správnych orgánov mimo rámca správneho súdnictva (prezumpcia správnosti správnych aktov) a súčasne poukazuje na ustanovenie § 194 ods. 1 CSP, podľa ktorého otázku, o ktorej má právomoc rozhodovať iný orgán verejnej moci ako orgán podľa § 193, môže súd posúdiť sám, nemôže však o nej rozhodnúť, ale aj na ustanovenie § 329 ods. 2 CSP, podľa ktorého pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. S ohľadom na citované zákonné ustanovenia odvolací súd pripomína, že súčasťou súdneho spisu súdu prvej inštancie v čase vydania neodkladného opatrenia bolo potvrdenie o podaní trestného oznámenia A. V. vo veci podozrenia z trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a iné, návrh na podanie podnetu prokurátora, žiadosť o zastavenie prác súvisiacich s projektom NN PRÍPOJKY - JANOVÍK, 238/3, 239, 482/13, sťažnosť adresovaná Štátnemu stavebnému dohľadu a list žalovanej označený ako „Žiadosť o zastavenie prác súvisiacich s projektom NN prípojky
- Janovík zo 07.03.2022 - Odpoveď“. Avšak z týchto listinných dôkazov mohol mať súd prvej inštancie osvedčené len to, že žalobca už vykonal kroky smerujúce k náprave stavu, ktorý vznikol postupom stavebného úradu, ale nemohol mať preukázané, že si skutkový stav vyžaduje neodkladnú úpravu pomerov.
19. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že žalobca návrh na nariadenie neodkladného opatrenia založil na tom, že nebol účastníkom stavebného konania, v ktorom bolo vydané rozhodnutie, na podklade ktorého môže byť realizovaná stavba NN prípojky a na tom, že na, resp. pred jeho pozemkom sa nachádza materiál potrebný na zhotovenie stavby. Na druhej strane v konaní nijako neosvedčil, že žalovaná stavbu na základe rozhodnutia stavebného úradu vydaného v konaní, účastníkom ktorého nebol, na jeho pozemku započala realizovať a že miesto, na ktorom sa materiál na zhotovenie stavby nachádza, je pozemkom žalobcu.
20. Odvolací súd podotýka, že v zmysle ustanovenia § 329 ods. 3 CSP právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, nezakladá prekážku rozhodnutej veci, ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie o neodkladnej potrebe úpravy vzťahov medzi sporovými stranami. Nad rámec uvedeného dáva odvolací súd do pozornosti, že pri vyhotovovaní napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie došlo k chybe v písaní, nakoľko spisová značka súdneho spisu je 23Cb/24/2022 a napadnuté uznesenie je označené číslom konania 23Cb/24/2021-25.
21. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného konania zamietol (§ 388 CSP), pričom vychádzal zo stavu existujúceho v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 CSP).
22. O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 2 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 a ustanovením § 262 ods. 2 CSP tak, že stranám sporu nebol priznaný nárok na náhradu trov konania. V konaní bola úspešná žalovaná, ktorej však zo spisu žiadne preukázateľné trovy konania nevyplývajú a ani si ich neuplatnila. V konaní neúspešnému žalobcovi nemohla byť priznaná náhrada trov konania. Odvolací súd preto vyslovil, že stranám sporu nárok na náhradu trov konania nepriznáva. Správnosť takéhoto rozhodnutia vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/544/2015.
23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).