Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_17C-161-2015.pdf
PDF · 97.36 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/161/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín v spore žalobcu: TELERVIS PLUS a.s., so sídlom v Bratislave, ul. Staré Grúnty 7, IČO: 35717769, zastúpený JUDr. Vratislavom Šteffekom, advokátom so sídlom v Bratislave, Nám. Martina Benku 6, proti žalovanému: V.. F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. C., M. B. XXX/XX, zastúpený JUDr. Vladimírom Sidorom, advokátom so sídlom v Hlohovci, ul. Železničná 4/A, o zaplatenie 981,35 eur s príslušenstvom, sudcom JUDr. Erikom Kačmárom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 525,35 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne z tejto sumy od 04.10.2012 do zaplatenia..
II. Súd žalobu vo zvyšnej časti z a m i e t a .
III. Žiadna zo strán n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Okresnému súdu Trenčín bola dňa 09.04.2015 doručená žaloba žalobcu, ktorou sa proti žalovanému domáhal, aby súd rozhodol o splnení povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.061,95 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne z tejto sumy od 04.10.2012 do zaplatenia a zmluvnú pokutu vo výške 158,40 eur. Žalobu odôvodnil žalobca tým, že dňa 23.01.2012 so žalovaným uzatvoril Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, podľa ktorej mu poskytol úver vo výške 1.200 eur za odplatu vo výške 456 eur. Sumu 1.656 eur sa žalovaný zaviazal zaplatiť v trinástich mesačných splátkach, a to v prvých troch mesačných splátkach po 6 eur a v ďalších desiatich mesačných splátkach vo výške 163,80 eur. Prevzatie hotovosti žalovaný potvrdil podpisom zmluvy. Po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky má žalobca právo žiadať vrátenie celej dlžnej sumy spolu s úrokmi. Žalovaný do dňa spísania žaloby uhradil celkovo 594,05 eur, pričom posledná suma vo výške 11,67 eur bola uhradená dňa 11.02.2015. Vzhľadom k tomu, že žalovaný riadne neplnil svoju povinnosť, žalobca mu oznámil stratu výhody splátok podľa § 53 ods.8 Občianskeho zákonníka. V oznámení o zosplatnení záväzku zo dňa 05.05.2014 oznámil žalovanému, že celý dlh sa stal splatný ku dňu 03.10.2012. Po tomto zosplatnení dlhu žalovaný uhradil žalobcovi sumu 473,05 eur. Žalovaná suma 1.061,95 eur predstavuje rozdiel medzi poskytnutým úverom spolu s odplatou a uhradenou platbou žalovaného. V zmysle bodu 3 Obchodných podmienok, ktoré sú súčasťou Zmluvy o úvere je odporca povinný zaplatiť aj zmluvnú pokutu vo výške 3,30 % z istiny úveru. Vzhľadom k tomu, že istina úveru je 1.200 eur, zmluvná pokuta potom predstavuje sumu 39,60 eur za každý začatý kalendárny mesiac omeškania, celkovo vo výške 158,40 eur za 4 mesiace omeškania od októbra 2012 do januára 2013.
2. V písomnom podaní zo dňa 04.05.2015 žalobca uviedol, že súhlasí s vydaním platobného rozkazu bez priznania práva na žalobou uplatnenú zmluvnú pokutu, v zmysle § 172 ods.7 Občianskeho súdneho poriadku (tento stratil účinnosť v priebehu konania, a to dňa 01.07.2016), podľa
ktorého predmetom konania zostáva tá časť návrhu, o ktorej súd rozhodol platobným rozkazom aj po jeho vydaní; to platí aj v prípade, ak bol podaný odpor. Predmetom konania tak ostalo právo na zaplatenie istiny úveru a odplaty, spolu v sume 1.061,95 eur a zákonné úroky z omeškania z istiny úveru.
3. Súd na základe takto upravenej žaloby vydal platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný riadny odpor. V ňom namietal, že žalobca nezohľadnil všetky úhrady z jeho strany, jeho úhrady sú platbami na istinu a nie na úroky v zmysle § 330 ods.2 Obchodného zákonníka. Takisto poukázal na svoju zhoršenú finančnú, keďže má viacero veriteľov a navrhol, aby mu súd povolil dlžnú sumu splácať v splátkach.
4. K podanému odporu sa vyjadril žalobca v podaní zo dňa 25.08.2015, pričom okrem iného uviedol, že po podaní žaloby zaplatil žalovaný sumu 80,60 eur, a preto berie žalobu v tejto časti späť. Zároveň navrhol, aby súd odpor podaný žalovaným odmietol ako neodôvodnený vo veci samej. Súd na toto vyjadrenie reagoval uznesením zo dňa 04.11.2015, ktorým konanie v časti o zaplatenie istiny v sume 80,60 eur spolu s úrokom z omeškania z tejto sumy od 04.10.2012 do zaplatenia zastavil.
5. Za účelom rozhodnutia o žalobe súd nariadil pojednávania, na ktoré predvolal právneho zástupcu žalobcu a žalovaného. Z neúčasti na pojednávaní sa právny zástupca žalobcu písomne ospravedlnil, pričom uviedol, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny v sume 525,35 eur spolu so zákonným úrokom z omeškania. Žalovaný po jeho predvolaní na pojednávanie udelil plnú moc na jeho zastupovanie v tomto konaní advokátovi JUDr. Vladimírovi Sidorovi, ktorý dňa 07.09.2016 doručil písomné podanie, v ktorom sa ospravedlnil z neúčasti na pojednávaní a vyjadril sa k žalobe. V ňom namietal skutočnosť, že úverová zmluva nie je v súlade s právnou úpravou ochrany spotrebiteľa, najmä so zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, nakoľko nemá predpísané náležitosti. Je nesprávne určená výška RPMN v neprospech žalovaného (správna mala byť uvedená vo výške 78,62 %), úrok je neprimeraný a tým v rozpore s dobrými mravmi, poplatok za poskytnutie úveru je zmätočný (umelo znižuje úrok), nie sú uvedené výšky splátky istiny, úrokov a poplatkov, nie je uvedená adresa veriteľa na podanie reklamácie a sťažnosti a nie je uvedený termín konečnej splatnosti úveru. V dôsledku absencie uvedených náležitostí je potrebné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov. Vzhľadom k tomu, že žalovaný zaplatil žalobcovi titulom splácania úveru celkovo sumu 674,65 eur, je povinný mu vrátiť iba sumu 525,35 eur. Záverom navrhol, aby súd povolil žalovanému splatiť dlh v splátkach vo výške 30 eur mesačne, z dôvodu jeho nepriaznivej finančnej situácie. Takisto si uplatnil právo na náhradu trov konania, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia.
6. Ako vyplýva z vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu zo dňa 22.08.2016 a z vyjadrenia právneho zástupcu žalovaného zo dňa 05.09.2016, obe strany sú zajedno, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 525,35 eur. V tejto súvislosti súd uvádza, že žalobca v časti uplatnenej odplaty za poskytnutie úveru nevzal žalobu späť, a preto aj o tejto časti (úroky a odmena za poskytnutie úveru) bolo potrebné rozhodnúť.
7. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to: predžalobnou upomienkou, oznámením o zosplatnení záväzku, kópiami poštových podacích hárkov, úverovou zmluvou a výpisom z bankových transakcií na č.l. 20. Po tomto oboznámení sa so žalobou, písomnými vyjadreniami strán a listinnými dôkazmi súd zistil tento pre rozhodnutie o žalobe podstatný skutkový stav:
8. Žalobca a žalovaný uzavreli dňa 23.01.2012 podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, ďalej len „zmluva o úvere“, na základe ktorej bol žalobca povinný poskytnúť žalovanému úver vo výške 1.200 eur. Úver bol poskytnutý za odplatu vo výške 456 eur, ktorú tvoril úrok vo výške 20 % z istiny úveru a odmena za poskytnutie úveru vo výške 18 % z istiny úveru. Žalovaný podpisom potvrdil prevzatie istiny a zaviazal sa vrátiť istinu s odplatou podľa podmienok uvedených v zmluve o úvere, a to zaplatením v trinástich mesačných splátkach. V prvých troch mesačných splátkach po 6 eur a v ďalších desiatich mesačných splátkach vo výške 163,80 eur. Prvá splátka je splatná 10. deň po uzatvorení zmluvy a každá ďalšia je splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. V Zmluve bola uvedená aj priemerná RPMN vo výške 45,66 % za trinásť mesiacov. V zmluve o úvere nie je uvedený údaj o RPMN. Na rubovej strane zmluvy o úvere, v časti obchodných podmienok je všeobecne uvedené, že RPMN činí pri splatnosti úveru na 7 mesiacov / 66,19 %, 13 mesiacov / 67,70 %.
9. Podľa § 52 ods.1 až 4 Občianskeho zákonníka v účinnom znení, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
10. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
11. Podľa § 1 ods.1, ods.2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom ku dňu uzatvorenie zmluvy o úvere, ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“, tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
12. Podľa § 9 ods.2 písm. f/, j/, m/ zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
13. Podľa § 11 ods. 1 písm.a/ zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.
14. Podľa § 365 ods.1 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
15. Podľa § 369 ods.1 Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31.01.2013, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
16. Podľa § 369 ods.2 Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31.01.2013, úroky z omeškania sa stanú splatnými po uplynutí dňa alebo lehoty, ktoré sú v zmluve určené na splnenie peňažného záväzku. Ak deň alebo lehota na splnenie peňažného záväzku nie je v zmluve určená, úroky z omeškania sa stanú splatnými uplynutím 30 dní od doručenia dokladu veriteľa na splnenie peňažného záväzku dlžníkom.
17. Podľa § 517 ods.1 veta prvá, ods.2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
18. Podľa § 3 ods.1 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení účinnom do 31.01.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
19. Úverová zmluva uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným je zmluvou, ktorú uzavrel žalobca ako dodávateľ so žalovaným ako spotrebiteľom, pretože pri ich uzatváraní žalobca konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a žalovaný je fyzickou osobou, ktorý nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Preto ide o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 Občianskeho zákonníka. Zároveň ide aj o zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. Tým sa pri rozhodovaní o žalobe žalobcu otvoril priestor pre súdnu kontrolu uplatneného práva v zmysle § 5b zák.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, pretože súd ako orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
20. Podľa zákona o spotrebiteľských úveroch musí zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať niektoré údaje s absenciou ktorých, je spojený zákonom uvedený následok. Takýmto údajom je aj údaj podľa § 9 ods. 2 písm j/ zákona o spotrebiteľských úveroch, a to údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov a celkových nákladoch spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, vypočítaných na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V danom prípade tento údaj nie je uvedený, pretože nie je uvedený v časti, ktorá upravuje náklady spojené s čerpaním úveru a cenu úveru. V tejto časti úverovej zmluvy je uvedený iba údaj o priemernej RPMN. Údaj o RPMN je uvedený iba na rubovej strane úverovej zmluvy, v časti Obchodné podmienky, a to navyše neurčitým spôsobom, pretože neuvádza tento údaj vo vzťahu k žalovaným čerpanému úveru, ale iba vo všeobecnosti pri dvoch rôznych alternatívach čerpania úveru, jednak pri splatnosti úveru na 7 mesiacov a jednak pri splatnosti úveru na 13 mesiacov. Následkom absencie takého údaju v úverovej zmluve, teda v samotnom podpísanom znení zmluvy (nie vo všeobecných obchodných podmienkach), je podľa § 11 ods. 1 písm.a/ zákona o spotrebiteľských úveroch to, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Rovnaký následok je možné konštatovať aj preto, že v úverovej zmluve nie je uvedený termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Preto súd žalobu žalobcu v časti uplatnených úrokov, resp. odplaty za poskytnutie úveru vo výške 456 eur zamietol. Ostatnými argumentmi žalovaného sa súd nezaoberal, nakoľko všetky viedli iba k záveru, ku ktorému súdu dospel aj podľa úvahy uvedenej v tomto odseku, teda že úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Táto argumentácia by neprivodila iné rozhodnutie súdu. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že z vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu zo dňa 22.08.2016 vyplýva, že žalobca nepožaduje priznať uplatnené právo na odplatu za poskytnutie úveru. Pritom však nevzal žalobu späť v tejto časti, a preto bolo potrebné o nej rozhodnúť. Súd tak urobil výrokom II tohto rozsudku.
21. Súd neposudzoval aj pôvodne uplatnené právo žalobcu na zmluvnú pokutu vo výške 158,40 eur, pretože táto časť žalovanej sumy odpadla z predmetu konania podľa § 172 ods.7 Občianskeho súdneho poriadku na základe podania právneho zástupcu žalobcu zo dňa 04.05.2015.
22. Súd mal v konaní za preukázané a medzi sporovými stranami táto skutočnosť nebola sporná, že žalovaný si nesplnil svoju zmluvnú povinnosť vrátiť žalobcovi poskytnuté peňažné prostriedky (istinu úveru), pričom s plnením tohto dlhu v časti sumy 525,35 eur je doposiaľ v omeškaní. Vzhľadom k tomu súd rozhodol o splnení povinnosti odporcu zaplatiť žalobcovi túto sumu spolu s príslušenstvom, ktoré predstavujú zákonné úroky z omeškania z tejto sumy v zmysle citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka. Podľa zmluvy bola prvá splátka splatná 10. deň po uzatvorení zmluvy zo dňa 23.01.2012, teda dňa 03.02.2012. Ďalšie splátky boli splatné 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Oznámením zo dňa 05.05.2014 si žalobca uplatnil právo podľa § 53 ods.8 v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom v tom čase, teda po troch mesiacoch od omeškania so zaplatením splátky. Splatnosť celého dlhu nastala dňa 03.10.2012, ako to uviedol v oznámení o zosplatnení úveru žalobca. Táto skutočnosť nebola medzi sporovými stranami sporná. Žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením dlžnej sumy dňom 04.10.2012, pretože posledným dňom včasného plnenia bol deň 03.10.2012 (pondelok, pracovný deň). V deň omeškania bola výška úrokov z omeškania 8,75 % ročne,
určená na základe § 3 ods.1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.
23. Súd nepovolil žalovanému splácať dlžnú sumu v splátkach, čo požadoval, pretože nezistil žiadne relevantné skutočnosti, pre ktoré by takúto výnimku povolil. Žalovaný v tejto súvislosti iba uviedol, že je v nepriaznivej finančnej situácii. Bližšie nešpecifikoval svoje osobné pomery, preto súd nemohol komplexne posúdiť vhodnosť a správnosť povolenia splácania dlžnej sumy v splátkach. Žalovaným uvedená skutočnosť, že je v nepriaznivej finančnej situácii, podľa názoru súdu nie je takého významného charakteru, pre ktorú by mohol povoliť splátky. Súd vzal do úvahy aj to, že konanie prebieha už viac ako jeden rok, žaloba bola žalovanému doručená dňa 15.07.2015 a žalovaný, ak uznal svoju povinnosť vrátiť dlžnú istinu úveru, mohol v priebehu konania splácať dlžnú istinu aspoň v ním navrhnutých splátkach, čo však urobil len čiastočne. Spolu v konaní zaplatil iba sumu 80,60 eur.
24. Podľa § 255 ods.1, ods.2 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
25. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.2 Civilného sporového poriadku tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania, pretože obe strany boli v konaní čiastočne úspešné. Žalobca bol v konaní úspešný (neberúc do úvahy sumu 80,60 eur, ktorú mu zaplatil v konaní žalovaný a v tejto časti bolo konanie zastavené) na 53,53 %. Pomer jeho úspechu k úspechu žalovaného je teda takmer rovnaký.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia a to na Okresnom súde Trenčín. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vyššie uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.