Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_9C-270-2013.pdf
PDF · 99.38 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/270/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave, v konaní pred sudcom Mgr. Zuzanou Gašpírovou, v sporovej veci žalobcu: C. I., nar. X.X.XXXX, bytom T. X, U. proti žalovanej: B.. B. R., nar. XX.X.XXXX, bytom C. E. XX, R., o zaplatenie 6.337,69 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobou, doručenou súdu dňa 10.5.2013 sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 6.337,69 Eur s príslušenstvom. Svoju žalobu odôvodnil tým, že v období od 29.10.2008 do 15.3.2010 poskytol žalovanej finančnú pôžičku v celkovej sume 6.337,69 Eur s tým, že pri poskytnutí poslednej čiastky sa žalovaná zaviazala vrátiť celú požičanú sumu do troch dní. Žalovaná dlžnú čiastku nevrátila. Uviedol, že bola zneužitá jeho nevedomosť zo strany žalovanej, kedy vystavil príjmové pokladničné doklady na D. N. C., avšak prostriedky požičiaval žalovanej.
2. Žalovaná namietala dôvodnosť podanej žaloby, pričom poukázala na to, že finančné prostriedky boli v tomto prípade zapožičané podnikateľskému subjektu D. N. C. na podnikateľské účely. V rozhodnom čase bola predsedníčka predstavenstva. Peniaze boli použité na krytie prevádzkových nákladov družstva. Žalovaná, ako fyzická osoba, nemala z finančných prostriedkov žiadny prospech. Finančné prostriedky okrem toho poskytol žalobca ako podnikateľ, nie ako fyzická osoba. Peniaze boli požičané na základe zmluvy o pôžičke, súčasťou ktorej bola aj záložná zmluva, kedy v prospech žalobcu boli založené poľnohospodárske stroje vo vlastníctve D. N. C..
3. Súd v zmysle § 180 Civilného sporového poriadku na pojednávaní, konanom dňa 7.9.2016 prejednal vec a rozhodol v neprítomnosti žalovanej, ktorá bola riadne a včas predvolaná, svoju neúčasť neospravedlnila riadne a včas, ani nepožiadala z dôležitého dôvodu o jeho odročenie. Až po pojednávaní bolo do spisu založené ospravedlnenie neúčasti žalovanej zo dňa 7.9.2016, kde ako dôvod uviedla neodkladné pracovné povinnosti.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, žalovanej svedkyne K. G. a oboznámil sa s obsahom listinných dôkazov založených v spise.
5. Žalobca založil do spisu príjmové pokladničné doklady. Žalobcom bol vystavený príjmový pokladničný doklad dňa 29.10.2008, znejúci na sumu 53.856,-Sk v prospech prijímateľa D. N. C., s vymedzením účelu pôžičky- finančná výpomoc, podpísaný za prijímateľa p. L.. Ďalší vystavený pokladničný doklad zo dňa 20.1.2009 opäť ako prijímateľa plnenia uvádza D. C., je vystavený subjektom C. I.- K., znie na sumu
190,-Eur, pričom účel pôžičky je špecifikovaný ako finančná výpomoc. Príjmový pokladničný doklad zo dňa 26.5.2009 znejúci na sumu 270,-Eur, s uvedením účelu finančná výpomoc uvádza ako poskytovateľa žalobcu a ako prijímateľa D. N. C., je podpísaný p. L.. Výdavkový pokladničný doklad zo dňa 26.6.2009, kde ako poskytovateľ figuruje subjekt C. I.- K.Č. a ako prijímateľ D. C., znejúci na sumu 200,-Eur, uvádza rovnako účel pôžičky finančnú výpomoc. Z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 23.7.2009, kde ako príjemca figuruje D.Á. N. C., súd zistil, že tento subjekt prijal od žalobcu sumu 400,-Eur, v kolónke podpis príjemcu figurovalo meno L.. Rovnako dňa 15.3.2010 bol vystavený príjmový pokladničný doklad, vystavený subjektom C. I.- K. U., na sumu 3.490,-Eur, na ktorom ako prijímateľ figuruje D. N. C., za prijímateľa tento podpísala žalovaná a je v ňom uvedený aj účel poskytnutia finančných prostriedkov- finančná výpomoc.
6. Z výpisu z obchodného registra vložka č. XXX/S, oddiel : N. súd zistil, že žalovaná bola zapísaná ako predseda predstavenstva D. N. C. " v konkurze", IČO: 00 189 197 od 5.5.2006 do 9.6.2010.
7. Z výpisu zo živnostenského registra súd zistil, že v tomto figuruje ako podnikateľský subjekt C. I., K., ktorý má pridelené IČO: 17064601, pričom predmetom jeho podnikania je 1.veľkoobchod- kúpa tovaru na účely jeho predaja iným prevádzkovateľom živnosti v rozsahu voľných živnosti, 2.maloobchod- kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi v rozsahu voľných živností, 3.sprostredkovateľská činnosti, 4.verejná cestná nákladná doprava, 5.služby v rámci hospodárstva pomocou mechanizmov. Ako dátum vzniku oprávnenia figuruje 16.6.1997.
8. Žalobca do spisu založil kópie sms-správ z mája 2010, zasielaných B. R., ktorých obsahom boli nasledujúce texty: 1. "Prosim Vas povedala som vam a slubila ze vam financnu pozicku vratim tak nerobte hluposti a nechajte ma konat akonahle bude mat peniaze donesiem vam ich", 2. "nikdy som vam neklamala ano dotacie sme dostali ale v ruke peniaze este nemame vsetko riesime ale vam dam peniaze ako prvemu len trpezlivost neoklamem vas nebojte sa" , 3. "Nasla som neprijaty hovor ja som na sedativach nemozem hovorit ale nebojte sa o svoje peniaze dam vam ich akonahle budu u mna" . Okrem toho založil do spisu lístok ( č.l. 71) s textom : " Dobrý deň! Som zase zdravotne KO, telefón má manžel, musí všetko doriešiť. Všetko som zariadila tak, ako som Vám sľúbila. Peniaze by Vám mal dať manžel v priebehu týždňa. Majú prísť aj ďalšie dotácie. Určite vám povie podrobné info. Ďakujem držte palce."
9. Súd vykonal dopyt u správcu konkurzu D. N. C.- E., L..E.., v rámci ktorého žiadal o oznámenie, či žalovaná suma, tvorená súčtom súm na pokladničných dokladoch, bola vedená v účtovníctve družstva. V liste zo dňa 26.5.2016 správca konštatoval, že mu nikdy nebolo protokolárne odovzdané kompletné účtovníctvo družstva ako úpadcu, ale iba neúplná a nedostatočná dokumentácia, ktorú za účtovníctvo spoločnosti nemožno označiť. Nedisponuje preto dokumentmi, ktoré by umožňovali podať relevatnú odpoveď na súdny dopyt.
10. V rámci svojho výsluchu žalobca uviedol, že sa so žalovanou pozná dlhé roky, sám pracoval na D. N. C., kde pracovala aj žalovaná. Tá pracovala ako ekonómka, teda bola vo finančných záležitostiach fundovaná. Viackrát jej ako fyzická osoba požičal peniaze. Aj v prípade tejto pôžičky prišla za ním viackrát do kancelárie aj k nemu domov, s tým, že potrebuje peniaze na súkromné účely. Pri položke 3.490,-Eur prišla za ním žalovaná domov, on však nemal potrebnú hotovosť, preto jej povedal, že o 2 dni mu končí viazanosť termínovaného vkladu a že ak dovtedy počká, peniaze jej poskytne, s čím súhlasila. Dňa 15.3.2010 preto išli do Slovenskej sporiteľne v D., kde peniaze vybral a odovzdal ich žalovanej. Nakoľko ešte nejaká čiastka chýbala, išli spolu za dcérou žalobcu, ktorá najskôr peniaze nechcela požičať, nakoniec ich ale žalobcovi odovzdala. Následne tieto žalobca odovzdal žalovanej, ktorá ho čakala v aute pred domom. Vtedy mu žalovaná povedala, že peniaze vráti do 3 dní a to všetky požičané čiastky. Celú žalovanú sumu poskytol žalovanej na súkromné účely, pričom už si nepamätal na aký účel bola poskytnutá každá časť žalovanej istiny. Posledná suma poskytnutá dňa 15.3.2010 však bola určená na zaplatenie nájomného, elektriny, vody a inkasa a tiež žalovaná potrebovala peniaze pre dcéry za účelom cestovania. Tento účel mu oznámila sama žalovaná, s tým, že slúžia na jej súkromnú potrebu. Žalovaný na dotaz súdu uviedol, že pokladničné doklady si pri ich vystavení prečítal. Taktiež uviedol, že požičiavanie peňazí prebiehalo tak, že žalovaná chodila sa žalobcom domov, niekedy mala so sebou pečiatku družstva a vtedy pokladničný doklad vystavila sama a aj ho podpísala. Niekedy bol doklad vystavený s oneskorením, kedy žalovaná prikázala sekretárke družstva, aby tento vystavila. Pri odovzdávaní peňazí žalovanej nebol nikdy nikto prítomný, písomná zmluva medzi sporovými stranami uzavretá nebola. V súvislosti s poskytnutými pôžičkami nebola medzi nimi uzavretá žiadna záložná
zmluva. Žalobca potvrdil, že svoju pohľadávku si neuplatnil v konkurznom konaní vedenom na D. N. C.. Na dotaz súdu, z akého dôvodu sú niektoré pokladničné doklady vystavené subjektom C. I.- K., žalovaný konštatoval, že ho nenapadlo, že uvedenie odlišného poskytovateľa ako jeho fyzickej osoby by mohol byť problém. Finančné prostriedky, ktorých vrátenie je predmetom tejto žaloby poskytol žalobca zo svojich súkromných zdrojov. Keby išlo o peniaze jeho firmy, tak by vypísal výdajový pokladničný doklad s hlavičkou C. I.- K. U.. Opätovne zdôraznil, že žalovanú sumu požičal žalovanej ako fyzickej osobe, družstvu by už v tejto dobe nepožičal, nakoľko mu dlžilo asi 600.000,-Sk.
11. Žalovaná v rámci svojho výsluchu potvrdila, že sa dlhodobo so žalobcom poznajú ako aj to, že od roku 2000 pracovala na D. N.Ž. C.. V tom čase mala firma žalobcu prenajaté priestory v administratívnej budove družstva. Vždy s ním bola korektná spolupráca a snažil sa družstvu pomáhať. Dodával družstvu agrosúčiastky. V rokoch 2000 až 2006 žalobca poskytol družstvu viaceré pôžičky, jednalo sa obdobné pôžičky ako tie, ktoré sú predmetom tohto sporu. Keď sa žalovaná stala v roku 2006 predsedom predstavenstva, takáto forma spolupráce so žalobcom naďalej prebiehala, teda žalobca poskytoval pôžičky družstvu, pričom tieto odovzdával buď žalovanej ako predsedovi predstavenstva alebo jej manželovi, ktorý bol predseda družstva, prípadne požiadala o vyzdvihnutie finančných prostriedkov pokladníčku pani L.. Následne sa vždy vystavili aj príjmové pokladničné doklady tak, ako bolo tomu aj v tomto spornom prípade. Všetky pôžičky od žalobcu, vrátane súm, ktoré tvoria predmet sporu, boli použité výlučne na prevádzku družstva, konkrétne žalované finančné prostriedky boli použité na nákup nafty a doplatenie miezd. Žalovaná bola odvolaná z funkcie predsedu predstavenstva v apríli 2010, pričom platnosť uznesenia členskej schôdze, kde sa o tomto rozhodlo, napadla na súde. Konanie však bolo pozastavené z dôvodu vyhlásenia konkurzu. Noví štatutári družstvo ihneď priviedli do konkurzu a od vyhlásenia konkurzu disponoval peňažnými prostriedkami družstva správa a žalovaná nemala možnosť ovplyvniť dispozíciu s nimi. Medzi žalobcom a družstvom bola uzavretá písomná zmluva o pôžičke a k nej zároveň písomná zmluva o zriadení záložného práva na poľnohospodársky stroj. Je možné , že týmto spôsobom chcelo družstvo ošetriť tú skutočnosť, že dlhovalo žalobcovi nejaké peniaze. Aj čiastky uplatnené v tomto konaní boli zaradené do obsahu tejto zmluvy. Žalovaná ďalej uviedla, že nevie uviesť pôvod finančných prostriedkov, ale ona mala vždy za to, že tieto požičiavala firma K.. Aj sporné finančné čiastky boli vedené v rámci účtovníctva družstva a to ako finančná výpomoc. Ako súkromná osoba si nikdy peniaze od žalobcu nepožičiavala, ani nikdy nepoužila peniaze poskytnuté žalobcom družstvu na svoje súkromné účely. Potvrdila, že poskytnutá suma 3.490,-Eur bola posledná, ktorá jej bola odovzdaná zo strany žalobcu. Peniaze vybral žalobca v banke a časť bol zobrať u svojej dcéry.
12. Svedkyňa K. G., dcéra žalobcu, súdu uviedla, že žalobca sa na ňu obrátil telefonicky niekedy v roku 2010 a požiadavkou, že potrebuje požičať peniaze pani R.. V ten deň prišiel za ňou domov, spolu s pani R.. Svedkyňa namietala poskytnutie sumy 200,-Eur a dopytovala sa z akého dôvodu chce žalobca požičiavať peniaze družstvu, keď mu stále niečo dlžia. Žalobca jej však povedal, že požičiava peniaze jemu, že sa nemusím báť. Peniaze mu teda odovzdala, žalobca vyšiel von, kde v aute čakala žalovaná a nastúpil k nej do auta. Žalobca jej spomínal, že žalovaná má nejaké existenčné problémy, spomínal byt a exekúciu. Na dotaz súdu, či jej žalobca uviedol účel poskytnutia finančných prostriedkov, svedkyňa uviedla, že žalobca tvrdil, že peniaze je potrebné požičať žalovanej z dôvodu jej zlej majetkovej situácie.
13. Súd zaviazal žalobcu na predloženie zmlúv o pôžičkách a záložných zmlúv, ktoré uzatváral s D. N.E. C., tieto však založené do spisu neboli. Žalobca uviedol, že týmito nedisponuje.
14. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Podľa § 658 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky. Pri nepeňažnej pôžičke možno dojednať namiesto úrokov plnenie primeraného väčšieho množstva alebo vecí lepšej akosti, spravidla toho istého druhu.
15. Súd, s poukazom § 191 ods. 1 Civilného sporového poriadku, vyhodnotil dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti, prihliadol na všetko, čo vyšlo počas konania najavo a dospel k záveru, že žalobnému návrhu nie je možné vyhovieť. Žalobu v celom rozsahu zamietol.
16. Zmluva o pôžičke je reálny kontrakt, ktorý v zmysle zákona nemusí byť dojednaný v písomnej forme a ako taký predstavuje jednu z neformálnych zmlúv, ktorej podstatnými náležitosťami je reálne odovzdanie druhovo určenej veci ( v praxi najčastejšie peňazí), záväzok vrátiť vec rovnakého druhu zo strany dlžníka veriteľovi a zároveň konkretizácia, teda určenie času vrátenia. Na to, aby sporová strana bola v konaní úspešná, však nestačí preukázať len splnenie týchto zákonných podmienok. Musí, v kontexte civilného sporového konania, osvedčiť, že jej ako nositeľovi práv, svedčí danosť uplatneného nároku a naopak, že žalovaná strana je nositeľom povinnosti, uplatnenej v žalobe. Znamená to, že osvedčenie existencie aktívnej a pasívnej vecnej legitimácie v sporovom konaní, je základným predpokladom úspešnosti žaloby a túto podmienku súd musí skúmať prednostne. V prípade, že súd zistí, že žalovanému pasívna vecná legitimácia nesvedčí, žalobu bez ďalšieho zamietne.
17. Vyššie naznačeným spôsobom súd postupoval aj v tomto prípade, kedy v konaní bolo nutné ustáliť, že žalobca ako držiteľ právnej subjektivity má v rámci uzavretej zmluvy o pôžičke postavenie veriteľa a naopak označený žalovaný má postavenie dlžníka.
18. Z vykonaného dokazovania nie je sporné, že sporové strany sa dlhšie poznali, pričom každý z nich pôsobil v rámci iného podnikateľského subjektu, žalobca podnikal ako živnostník pod obchodným menom C. I.- K., pričom tomuto subjektu bolo pridelené aj samostatné identifikačné číslo a žalovaná bola predsedom predstavenstva D. N. C. a to práve v čase, kedy malo dôjsť k poskytovaniu sporných pôžičiek. Zo zhodného vyjadrenia oboch strán je zrejmé, že žalobca ako podnikateľ poskytoval družstvu pôžičky už v dobe pred rokom 2008.
19. Žalobca súdu tvrdil, že sumu, ktorej zaplatenia sa domáha žalobou, však poskytol ako fyzická osoba výlučne pre žalovanú ako fyzickú osobu. Túto skutočnosť sa mu v konaní preukázať nepodarilo. V prvom rade všetky vystavené príjmové a výdavkové pokladničné bloky uvádzajú ako prijímateľa Poľnohospodárske družstvo Jasenie, za ktoré dokonca prevzatie niekedy podpisovala pani L., podľa zhodného vyjadrenia strán, sekretárka resp. pokladníčka družstva. Po preskúmaní týchto listinných dôkazov, súd musí prijať jednoznačný záver, že finančné čiastky boli poskytované družstvu ako právnickej osobe, za ktorú konali iné osoby. Z ich obsahu nie je zrejmé, že by peniaze boli požičiavané pani R.. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na účel poskytnutých prostriedkov tu vymedzených, kde je uvedené, že ide o finančnú výpomoc. Hoci žalobca tvrdil, že peniaze poskytoval žalovanej ako fyzickej osobe, okrem sumy 3.490,-Eur nevedel konkretizovať účel poskytnutej pôžičky. Je minimálne zarážajúce, že pri takto vysokých sumách, žalobca nezisťovať dôvod, pre ktorý žalovaná peniaze potrebovala. Súd neuveril ani jeho tvrdeniu, že sa mal stať údajne obeťou manipulácie, resp. zneužívania jeho nevedomosti. Ako osoba, vykonávajúca dlhoročnú živnosť a teda pohybujúca sa aj v oblasti ekonomických vzťahov a určite majúca minimálne vedomosti vo sfére účtovníctva, musel vedieť, že družstvo je samostatnou právnickou osobou s vlastnou právnou subjektivitou a ako také nezodpovedá za záväzky hoci aj členov predstavenstva, v rámci ich súkromnoprávnych vzťahov. Ako potvrdil žalobca na pojednávaní, vystavené pokladničné doklady si prečítal. Bol teda oboznámený z ich obsahom. V prípade sporového konania nemôže súd vychádzať len z ničím neosvedčeného tvrdenia, že konal údajne v omyle. Okrem toho aj vyjadrenie žalobcu, že v prípade, že by poskytoval peniaze z firmy, tak by do hlavičky pokladničného dokladu uviedol C. I.- K. U., osvedčuje základnú znalosť žalobcu v rozlišovaní subjektov ako nositeľov povinností. Jeho tvrdenie, že požičiaval peniaze priamo žalovanej na súkromné účely nebolo v konaní ničím preukázané. Svedecká výpoveď jeho dcéry v tomto prípade neposkytla súdu priame a nesporné informácie. Naopak, svedkyňa nebola prítomná pri odovzdávaní peňazí, nekomunikovala ani so žalovanou a informácie, ktorými disponovala boli výlučne od jej otca- žalobcu. Ani predložené sms-správy a odkaz žalovanej neosvedčujú žiadnym spôsobom jeho tvrdenie. V prvom rade aj v týchto správach sa žalovaná odvoláva na skoré poskytnutie dotácií a prosí žalobcu o strpenie s vyplatením prostriedkov, čo evokuje záver, že peňažné prostriedky mali byť vrátené práve z poskytnutých dotácií družstvu. Hoci nepriamo, predsa len aj táto skutočnosť vyvoláva pochybnosti o žalobcom tvrdenej skutočnosti, že peniaze poskytoval žalovanej na súkromné účely. Naopak skôr svedčí v prospech tvrdenia žalovanej, že dlžníkom v tomto prípade bolo priamo družstvo ( ktoré svoj dlh vráti veriteľovi ihneď, ako bude disponovať dotáciami).V prospech žalobcu nevyznel ani obsah listu správcu konkurznej podstaty družstva, nakoľko ten len uviedol, že účtovné doklady družstva nie sú kompletné a neboli dané správcovi k dispozícii. Obsah tohto dôkazu preto nie je možné vyhodnotiť v prospech ani jednej sporovej strany.
20. Okrem toho, dva z predložených šiestich pokladničných dokladov, znejú na subjekt C. I.- K. U.. Teda z ich obsahu možno vyvodiť, že finančné prostriedky tu vymedzené, boli poskytnuté týmto subjektom a nie priamo žalobcom. V tejto súvislosti súd odkazuje aj na už spomínané tvrdenie žalobcu, že keby peniaze poskytovala firma, určite by v príjmových dokladoch tento subjekt figuroval.
21. Súd zdôrazňuje, že na spochybnenie obsahu listiny osvedčujúcej v nej vymedzené skutočnosti ( v tomto prípade pokladničných dokladov), nepostačuje len tvrdenie strany, ktoré však nie je jednoznačne potvrdené výsledkami ďalšieho dokazovania.
22. S prihliadnutím na vyššie uvedené, súd ustálil skutkovú bázu rozhodnutia vo veci samej tak, že žalobcovi sa nepodarilo v konaní preukázať, že poskytol pôžičku žalovanej ako fyzickej osobe na súkromné účely. Tieto poskytol družstvu. Okrem toho časť sumy poskytol v rámci svojej firmy C. I.- K. U.. Na základe tohto možno vyvodiť právny záver o neunesení dôkazného bremena žalobcu v otázke osvedčenia pasívnej vecnej legitimácie žalovanej v konaní a v časti aj svojej aktívnej vecnej legitimácie. V civilnom sporovom konaní, ovládanom striktne zásadou kontradiktórnosti, je sporová strana nositeľom dôkaznej povinnosti. Ako taká, aby mohla byť v konaní úspešná, je povinná preukázať tvrdené skutočnosti tak, aby súd mohol jej skutkové závery bez pochybností prijať. V prípade, že sa jej to nepodarí, nesie ako subjekt civilného sporu, zodpovednosť za neúspech v konaní. V takomto prípade súd žalobnému návrhu vyhovieť nemôže, čo bolo dôvodom zamietnutia žaloby aj v tomto konaní.
23. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Nakoľko žalovaná mala vo veci plný úspech, vznikol jej nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi a to v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh) ( § 363 Civilného sporového poriadku).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 364 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 Civilného sporového poriadku).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( § 366 Civilného sporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.