Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25CoP/26/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Martina Valentová a sudcov: JUDr. Ľubica Spálová a JUDr. Iveta Jankovičová, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: J. P., nar. XX.X.XXXX a Z. P., nar. X.X.XXXX, obaja bytom ako matka, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, deti rodičov - matky: F. P., nar. X.X.XXXX, bytom A., N. XXXX/X, zastúpenej advokátkou: JUDr. Alena Arbetová, so sídlom Holíč, Námestie sv. Martina 3A a otca: K. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom L., J. Z. XX, o návrhu matky na zvýšenie výživného, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Skalica č.k. 7P/62/2015-94 zo dňa 26.4.2016, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie čiastočne vyhovel návrhu matky doručenému súdu dňa 29.10.2015 tak, že síce zvýšil výživné otca na mal. J. a na mal. Z., u každého zo sumy 21,41 Eur na sumu 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa podľa zákona číslo 601/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, a to mesačne s účinnosťou od 29.10.2015, ktoré je otec povinný platiť vždy do 20-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky, čo však naďalej predstavovalo len určenie minimálnej vyživovacej povinnosti otcovi. Súd nedoplatok na zročnom výživnom na každé z detí za obdobie od 29.10.2015 do 30.4.2016 v sume 35,- Eur povolil otcovi splácať v splátkach po 10,- Eur mesačne spolu s bežným výživným k rukám matky počínajúc právoplatnosťou tohto rozsudku, s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Zároveň zmenil rozsudok Okresného súdu v Trebišove č.k. 11C/271/2004-72 z 12.9.2005 v časti o výživnom na maloleté deti a napokon vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 36 ods. 1, § 62 ods. 1 až 5, § 65 ods. 1, 2, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine, tiež ust. § 2 písm. c) zák. č. 601/2003 Z.z. o životnom minime v znení neskorších zmien a doplnkov účinných od 1.7.2015, pričom na náhradu trov konania aplikoval § 146 ods. 1 písm. a) OSP. Súd vychádzal zo zistených skutočností, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania, a to že výživné na mal. J. a mal. Z. bolo naposledy upravené pri rozvode manželstva ich rodičov rozsudkom Okresného súdu v Trebišove č.k. 11C/271/2004-72 z 12.9.2005 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. 7CoP/640/2005-107 z 9.6.2006 (právoplatný 26.9.2006) a to na každé dieťa po 645,- Sk, čo bolo vtedy minimálne výživné na jedno dieťa. Matka poberala dávku v hmotnej núdzi 2.820,- Sk mesačne, rodinné prídavky 1620,- Sk mesačne. Otec pracoval na dobu neurčitú vo firme J. s.r.o. L. od 27.6.2005 a bol odmeňovaný hodinovou mzdou 47,90 Sk. V mesiaci júl 2005 mal netto mzdu 6.480,- Sk. Okrem J. a Z. mali rodičia vyživovaciu povinnosť i k K., na ktorého bolo otcovi určené výživné tiež 645,- Sk mesačne. Súd prvej inštancie zistil, že ani

jeden z rodičov nezmenil svoj osobný stav. Rodičom odpadla vyživovacia povinnosť k K.. Otcovi pribudli ďalšie tri vyživovacie povinnosti k mal. S., nar. XX.X.XXXX, mal. S., nar. X.XX.XXXX a mal. Z., nar. X.X.XXXX. Všetky tri deti pochádzajú z jeho druhovského pomeru s Z. S., s ktorou otec žije v spoločnej domácnosti. Matka býva v spoločnej domácnosti s maloletými synmi a plnoletým synom K. v podnájme v 3 izbovom byte. Plnoletý K. je zamestnaný a prispieva matke mesačne na domácnosť sumou 100,- Eur. Matka má mesačné výdavky na nájom vrátane energií v sume 420,- Eur a jej mesačný príjem je 534,81 Eur, ku ktorému poberá na dve deti rodinné prídavky po 42,70 Eur mesačne. Otec je zamestnaný s čistým mesačný príjmom 400,02 Eur. Iný príjem nemá. Býva v spoločnej domácnosti s družkou a ich tromi maloletými deťmi v podnájme v 2 izbovom byte (50,72 m2). Mesačné náklady s bývaním má 400,- Eur. Jeho družka poberá rodinné prídavky na tri deti po 70,56 Eur. Nie je zamestnaná v riadnom pracovnom pomere, lebo opatruje ich zdravotne ťažko postihnutú spoločnú dcéru Z., nar. X.X.XXXX. Z tohto dôvodu poberá aj peňažný príspevok na opatrovanie po 270,32 Eur mesačne. Ich deti S. a S. chodia do materskej škôlky. Mesačné výdavky v škôlke na jedno dieťa je 30,40 Eur. Mal. J. navštevuje 2. ročník gymnázia v Senici, kam denne dochádza. Jeho mesačné výdavky na cestovanie sú v sume 40,- Eur. Ďalej mu matka platí ZRPŠ 35,- Eur ročne. J. má zdravotné problémy, črevné ochorenie (ceróznu kolitídu), s čím sú spojené mesačné výdavky na kúpu liekov cca 10,- Eur. Vzhľadom na jeho zdravotné problémy má tiež zvýšené výdavky na stravu po cca 50,- Eur mesačne. Za školské potreby platí ročne cca 100,- Eur. Každý druhý mesiac chodí matka s J. na kontrolu do Bratislavy, s čím sú spojené výdavky 40,- Eur. Mal. Z. navštevuje 8. ročník ZŠ, chodí do športovej školy, za školu hrá futbal. Jeho základné výdavky sú: ZRPŠ ročne 25,- Eur, školské potreby 100,- Eur ročne.

3. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel k záveru, že za čas od ostatnej úpravy výživného došlo k podstatnej zmene pomerov na strane maloletých odôvodňujúcej zmenu výšky vyživovacej povinnosti avšak vzhľadom na pomery otca i naďalej len do výšky minimálneho zákonného výživného. Z vykonaného dokazovania mal totiž preukázané, že u otca došlo k podstatnej zmene pomerov oproti roku 2006 (v roku 2006 nadobudol právoplatnosť rozvodový rozsudok v časti výživného), kedy sa naposledy rozhodovalo o výživnom na mal. J. a na mal. Z.. Príjem otca sa síce zvýšil na 400,- Eur, ale taktiež mu pribudli ďalšie tri vyživovacie povinnosti (v rokoch 2007, 2009, 2011). Ďalšou zmenou pomerov u otca je, že mu zanikla vyživovacia povinnosť k K. (brat mal. Z. a mal. J.), ku ktorému však zanikla vyživovacia povinnosť aj matke. Za podstatnú zmenu pomerov u otca súd považuje v tomto konkrétnom prípade i to, že jeho dcéra mal. Z., nar. X.X.XXXX je zdravotne ťažko postihnutá na 70 %, odkázaná na pomoc cudzej osoby, čo je zároveň i dôvodom, pre ktorý otcova družka nepracuje, ale osobne sa stará o dcéru.

4. Súd ďalej poukázal na to, že z ustálenej súdnej praxi ohľadom určovania výživného je zaužívané, že výživné sa určuje v rozmedzí cca 20 % z príjmu otca, z čoho potom na každé z piatich detí otca pripadá výživné cca v sume 16,- Eur, čo je menej ako minimálne zákonné výživné 27,13 Eur. Keďže ale súd nemôže určiť výživné pod sumu 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa podľa zákona číslo 601/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov (od 1.7.2015 je to 27,13 Eur), súd zvýšil výživné u každého dieťaťa z 21,41 Eur na 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa podľa zákona číslo 601/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov. Súd určil zvýšené výživné v percentuálnom vyobrazení z dôvodu, že výška minimálneho výživného sa každoročne mení k 1. júlu. Takto určené výživné preto považuje nateraz za primerané reálnym možnostiam a schopnostiam rodičov. Obaja rodičia si musia uvedomiť, že dieťa má znášať životnú úroveň svojich rodičov

5. O náhrade trov konania súd rozhodol s použitím § 146 ods. 1 písm. a) OSP s tým, že išlo o konanie, ktoré bolo možné začať aj bez návrhu. Preto súd žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.

6. Proti tomuto rozsudku podala prostredníctvom právneho zastúpenia odvolanie matka maloletých. Ktorá žiadala napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Argumentovala tým, že v rámci dokazovania preukázala, že prišlo k zmene pomerov na strane otca, jej i maloletých detí. Na základe poslednej úpravy výšky vyživovacej povinnosti otca im k spoločným trom deťom na základe rozsudku Okresného súdu v Trebišove, č.k. 11C/271/2004, zo dňa 12.9.2005 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. 7CoP/640/2005, zo dňa 9.6.2006 si otec plnil od roku 2006 vyživovaciu povinnosť voči všetkým trom maloletým deťom vo výške 21,41 Eur na každé dieťa, dohromady 64,23 Eur mesačne. Od septembra 2015 otcovi zanikla vyživovacia povinnosť voči plnoletému K. P., čo znamenalo, že minimálne otcove možnosti, schopnosti a majetkové pomery mu umožňujú plniť jeho vyživovaciu povinnosť vo výške 32,12 Eur/dieťa bez akýchkoľvek dopadov na jeho rodinný rozpočet. Maloleté deti

majú právo podieľať sa na životnej úrovni svojho otca, ktorá sa nedá určiť výhradne príjmom. Náklady, ktoré povinný rodič dosahuje sú taktiež dôležitým ukazovateľom jeho životnej úrovne. Neexistencia žiadnych zrážok zo mzdy len potvrdzuje skutočnosť, že otec dlhy nemá a všetky náklady domácnosti sa pokrývajú z jeho príjmov. K zmene prišlo aj tým, že u otca vznikli nové vyživovacie povinnosti a to voči trom ďalším maloletým deťom, pričom otec by si mal uvedomovať, že má viac detí. Vychádzajúc z dôkazov a výsluchu otca jeho príjem je 400,02 Eur mesačne, pričom z tejto sumy otec uhrádza, ako uviedol v rámci svojho výsluchu, nájomné v sume 400,- Eur mesačne. Otec poukázal len na niektoré náklady, zvyšok pokryl tvrdením, že má výdavky na výchovu maloletého S. a maloletého S., neuvádza však aké. Celkové náklady, na ktoré otec poukázal sú 500,- Eur a to bez nákladov na stravu, hygienu, ošatenie, zdravotné potreby, či už jeho vlastné alebo osôb, s ktorými žije v spoločnej domácnosti. Opatrovateľský príspevok vo výške 270,32 Eur by mal slúžiť len na potreby maloletej Z., nakoľko sám otec uvádza, že náklady na maloletú Z. sú vysoké. Otcovi, jeho družke, maloletému S. a maloletému S. by tak chýbalo mesačne 30,- Eur a to bez pravidelných nákladov maloletých žijúcich s ním v jednej domácnosti ako strava, ošatenie, hygiena, zdravotné potreby. Z uvedeného je zrejmé, že otcom uvedený príjem nemôže postačovať na uhradenie ani len základných nákladov, ktoré musí vynaložiť rodič v súvislosti s maloletými deťmi. Zároveň poukazuje, že otec okrem príjmu z trvalého pracovného pomeru mal v čase podania návrhu príjem aj z dohody z pracovnej činnosti so spoločnosťou N. N., s.r.o. Dohoda o pracovnej činnosti bola uzatvorená na obdobie od 14.5.2015 do 31.12.2015, keď príjem otca v mesiaci september 2015 vychádzajúc z odpovede na lustráciu Sociálnej poisťovne je z tejto činnosti v sume 307,50 Eur. Otec sa vo výsluchu nevyjadril, či prišlo k predčasnému ukončeniu predmetnej dohody a z akého dôvodu, alebo dohoda pokračuje aj v roku 2016. V zmysle § 62 ods. 2 Zákona o rodine je rodič povinný prispievať podľa svojich možností, schopností a majetkových pomerov. Žiadne dieťa by nemalo byť na tomto zákonnom práve ukrátené z akýchkoľvek dôvodov, najmä z dôvodu, že otec si vytvára novú rodinu.

7. Otec maloletej, ani kolízny opatrovník odvolací návrh nepodali.

8. Otec maloletých k doručenému odvolaniu matky predložil písomné vyjadrenie, ktorým navrhol, aby súd odvolanie matky zamietol. Uviedol, že jeho príjem a príjem jeho novej rodiny nepostačuje na to, aby bolo výživné zvýšené. Pokiaľ ide o jeho príjem, súdu predložil relevantné dôkazy, nič nezamlčal. Poukazuje tiež na to, že aj matka maloletých detí má druha a nakoľko musel i on predložiť príjem svojej družky, žiada súd, aby preskúmal a vzal do úvahy i príjem druha matky. Súdu predkladá doklady o nových zrážkach, ako i zrážkach svojej družky, z čoho vôbec neprichádza do úvahy zvýšenie výživného. Mesačne dáva s družkou na benzín 40,- Eur, v súvislosti s vozením zdravotne ťažko postihnutej dcéry každý deň do školy a zo školy domov. Tiež predkladá doklad o ukončení dohody o pracovnej činnosti. Matka svojím konaním len dáva najavo svoju neschopnosť postarať sa o maloleté deti, preto do budúcnosti bude žiadať cestou súdu priebežné kontroly ohľadne tejto starostlivosti, prípadne žiada, aby súd zveril maloletých synov do jeho osobnej starostlivosti. K vyjadreniu pripojil Dohodu o skončení dohody o pracovnej činnosti zo dňa 16.10.2015, Rozhodnutie Mesta Zvolen zo dňa 25.4.2016 o povolení splátok miestneho poplatku za komunálny odpad a drobný stavebný odpad pre daňovníka Z. S. (družka otca maloletých detí - poznámka odvolacieho súdu) a predexekučnú výzvu zo dňa 13.5.2016 Všeobecnej zdravotnej poisťovne adresovanú otcovi o evidovaní nedoplatku zo zdravotného poistenia vo výške 3.187,88 Eur ku dňu 13.5.2016 s výzvou na jeho zaplatenie.

9. K doručenému vyjadreniu otca k odvolaniu matky sa už táto písomné nevyjadrila.

10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016 - ďalej len , po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 v čase podania odvolania účinného zák. č. 99/1963 Z.z. Občianskeho súdneho poriadku aj § 362 ods. 1 , oprávneným subjektom - účastníkom, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 OSP akt. 359 , proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 , po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. a), d) a f) OSP, akt. § 365 ods. 1 písm. a), f) a h) v spojení s § 62 ods. 1 zák. č. 162/2015 Z.z. účinného od 1.7.2016 Civilného mimosporového poriadku - ďalej len , preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 a dôvodmi odvolania (§ 66 , s prihliadnutím na prípadné vady konania iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 , bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 , postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1

a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 , a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok je vo výroku vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 CSP. 11. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, ktorý v danom prípade ani nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, bolo posúdiť, či boli splnené zákonné podmienky a naplnené skutkové okolnosti pre zvýšenie výživného otca na maloletú len v rozsahu, ako k nemu došlo preskúmavaným rozsudkom súdu prvej inštancie.

12. Keďže súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na zistenie skutočného stavu veci pre posúdenie danej úpravy výkonu práv a povinností rodičov k mal. deťom, výsledky tohto dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom dospel k správnym skutkovým zisteniam a zároveň vec i správne právne posúdil a odvolací súd sa stotožňuje i s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 konštatuje správnosť jeho dôvodov. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových alebo právnych záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľke. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa iba nasledovné:

13. Súd prvého stupňa sa v odôvodnení preskúmavaného rozsudku vysporiadal so všetkou relevantnou argumentáciou účastníkov, ktorú vzniesli v priebehu prvoinštančného konania, dokazovanie vykonal v celom potrebnom rozsahu, jeho výsledky správne vyhodnotil a dospel k správnym skutkovým záverom, pričom vec aj správne právne posúdil. Vyhodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie je v súlade s výsledkami vykonaného dokazovania aj so zásadami formálnej logiky. Pri hodnotení dôkazov nemožno súdu vyčítať žiadne pochybenia, preto ani nemožno polemizovať s jeho skutkovými závermi, ktoré majú oporu vo vykonanom dokazovaní. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu, vykonanými dôkazmi, ako i vyjadreniami účastníkov v odvolacom konaní dospel k záveru, že zisteným skutkovým okolnostiam daného prípadu, predovšetkým možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom otca, je tento vzhľadom na svoju aktuálne nepriaznivú situáciu povinný podieľať sa finančným príspevkom na výžive maloletých len v rozsahu minimálnej výživného a to s účinnosťou od podania návrhu matkou, teda od 29.10.2015. Určená výška výživného ako na to správne poukázal aj prvostupňový súd zodpovedá rozpätiu podľa zaužívanej súdnej praxe, kde výživné má predstavovať približne 25% až 30% z dosahovaného príjmu výživou povinnej osoby a táto suma má byť rozdelená medzi osoby výživou oprávnené. Otcov príjem z pracovného pomeru je 400,02 Eur, z ktorého 30% predstavuje sumu 120,- Eur, ktorá sa musí rozdeliť medzi všetkých päť maloletých detí otca. Preto, i keď nesporným zostáva, že potreby oboch detí skutočne nemožno pokryť výživným, ktoré určil súd prvej inštancie otcovi napadnutým rozsudkom, pričom tieto ho značne prevyšujú, z čoho potom vyplýva, že v ostatnom rozsahu musia byť výdavky detí uspokojené ich matkou a to bez ohľadu na skutočnú výšku jej príjmu, nemôže to vzhľadom na uvádzané nič zmeniť na spôsobe rozhodnutia o výške určenom výživnom otcovi súdom prvej inštancie. Tu potom treba brať zreteľ na to, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, čo znamená, že pokiaľ je táto nižšia, musí sa tomu dieťa prispôsobiť. Preto pokiaľ v konaní a to na i na podklade dôkaznej aktivity oboch rodičov nebolo preukázané, že otcov príjem umožňuje platiť deťom vyššie než súdom prvého stupňa určené výživné, podľa odvolacieho súdu určené výživné zodpovedá súčasným možnostiam a schopnostiam otca a to s prihliadnutím na jeho terajšie pomery.

14. K základnej námietke uplatnenej matkou v odvolaní sa žiada dodať, že i keď otcovi od septembra zanikla vyživovacia povinnosť voči plnoletému K. zo vzťahu s matkou maloletých detí, čo podľa odvolateľky má umožniť otcovi plniť si jeho vyživovaciu povinnosť vo výške 32,12 Eur na každé z ich spoločných maloletých detí bez akýchkoľvek dopadov na jeho rodinný rozpočet, nemožno opomenúť, že takýto postup by poškodil ostatné otcove deti z jeho súčasného partnerského vzťahu, ktoré majú rovnaké postavenie s maloletými deťmi, o ktorých sa koná, navyše keď táto vyživovacia povinnosti otcovi odpadla v čase, keď už trvala jeho vyživovacia povinnosti aj k týmto ostatným deťom, navyše v prípade mal. Z. s výrazne vyššími potrebami vzhľadom na jej ťažké zdravotné postihnutie.

15. Nesporným pritom zostáva, že maloleté dieťa reprezentujúce skôr vzniknutú vyživovaciu povinnosť nemá znášať dôsledky nie dostatočne uváženého prístupu výživou povinného rodiča k jeho zaťažovaniu sa ďalšími vyživovacími povinnosťami. Uvedené v praxi znamená, že rodič, ktorý má už trvajúcu vyživovaciu povinnosť s logickou perspektívou jej rastu (keďže tu napriek nedostatku dôvodov spochybňovať finančnú nákladnosť potrieb detí útleho veku predsa len medzi vekom dieťaťa a

nákladnosťou jeho potrieb existuje istá priama úmera - v podobe obvyklého zvyšovania potrieb detí so zvyšovaním ich veku) musí pristupovať k vytváraniu si ďalších vyživovacích povinností už s vedomím existencie (a aj potreby riadneho uspokojovania) tých skorších. Ak potom spravidla neskoršie vyživovacie povinnosti majú pôvod v novšom partnerskom vzťahu výživou povinného rodiča a bývajú uspokojovanými v rámci vedenia spoločnej domácnosti všetkými príslušníkmi „novej“ rodiny výživou povinného rodiča, plnenia skoršej vyživovacej povinnosti a to podľa okolností prípadu i v zvýšenej miere sa nemožno zbaviť len s poukazom na potreby členov novej rodiny, pričom nemožno opomenúť, že zvýšenie počtu osôb odkázaných výživou na povinného rodiča kladie aj zvýšené nároky na jeho schopnosť riadne uspokojiť všetky takéto vyživovacie povinnosti. Keďže ale absolutizácia takéhoto pravidla by v skutočnosti účastníkom rozpadnutého rodinného vzťahu prakticky upierala právo na nový rodinný život, namieste je výklad, podľa ktorého je to práve súd, kto má s prihliadnutím k okolnostiam konkrétneho prípadu určiť, či zaťaženie výživou povinného rodiča ďalšími vyživovacími povinnosťami má charakter rizika vôbec neovplyvňujúceho nazeranie na jeho schopnosti a možnosti plniť skoršiu vyživovaciu povinnosť, alebo je tu predsa len priestor pre zohľadnenie takejto (reálne existujúcej) skutočnosti. Napriek tomu, že tu išlo o prípad pribudnutia takejto povinnosti s vedomím existencie tých skorších, odvolací súd má za to, že neprihliadnutie na vznik novšej vyživovacej povinnosti pri skúmaní miery schopnosti výživou povinného zabezpečiť riadne plnenie i tých skorších má celkové opodstatnenie len tam, kde neskoršie vyživovacie povinnosti vznikli zo vzťahu, ktorý nevykazuje znaky aspoň základnej stability, čo však daný prípad nie je, pretože spolužitie otca s jeho súčasnou partnerkou pri narodení sa im už troch detí a takto už dlhšiu dobu trvajúce i v čase rozhodovania odvolacieho súdu za nestabilné považovať nemožno.

16. Napokon bez významu je i poukázanie na príjem otca i z pracovnej činnosti na základe dohody so spoločnosťou N. N. s.r.o., keďže výživné bolo určované za obdobie od 29.10.2015, v ktorom čase už bola táto dohoda ukončená (dohoda bola uzatvorená na obdobie od 14.5.2015 do 31.12.2015, skončila však predčasne k 18.10.2015 - doklad predložený otcom v odvolacom konaní).

17. S poukazom na vyššie uvedené po vyporiadaní sa so všetkou pre vec relevantnou argumentáciou účastníkov predostretou v odvolacom konaní odvolací súd potom napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vo výroku vecne správny s použitím ust. § 387 ods. 1 a 2 potvrdil.

18. O náhrade trov tohto odvolacieho konania bolo rozhodnuté v zmysle § 52 a 58 CMP, s použitím § 396 ods. 1 tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pričom žiaden z účastníkov nepodal návrh na náhradu trov konania v zmysle § 57 CMP.

19. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je podľa § 421 prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 . Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 . Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 . Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 . Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 . V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .

Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z.). Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).

Podľa štvrtej časti (§ 370 až 391) sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 ods. 1 . Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 . Podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých upravuje vyhl. MS SR č. 207/2016 Z.z.