Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_8CoP-41-2022.pdf
PDF · 81.61 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoP/41/2022
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu Mgr. Miloša Greguša a JUDr. Moniky Géciovej, PhD. vo veci starostlivosti súdu o maloletú Q. H. nar. X.X.XXXX zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice dieťaťa rodičov C. a OQ. na návrh J. J. nar. XX.X.XXXX bývajúcej na B. ul. č. X v J. zastúpenej Mgr. Tomášom Hermanom advokátom so sídlom advokátskej kancelárie na Kmeťovej ul. č. 13 v Košiciach v konaní o zverenie maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie z 2.12.2021 č.k. 9P/44/2021 - 83 takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol návrh J. J. nar. XX.X.XXXX na zverenie maloletej Q. H. nar. X.X.XXXX do jej náhradnej osobnej starostlivosti a o trovách účastníkov rozhodol tak, že žiaden z nich nemá právo na ich náhradu.
2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d), f), g) a h) Civilného sporového poriadku a § 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku. Uviedla, že podaným návrhom sa domáhala zverenia svojej sestry do jej náhradnej osobnej starostlivosti predovšetkým s ohľadom na vôľu maloletej, kvalitu ich vzájomných vzťahov, ako aj vôľu ich matky v liste, ktorý zanechala pred svojím tragickým úmrtím. V období pred smrťou matky sa otec o maloletú zásadne nezaujímal a začal až po smrti matky, pravdepodobne zo zištných dôvodov. Tvrdila, že otec nemá k dieťaťu vytvorený plnohodnotný a úprimný vzťah a z vlastnej viny nedisponuje informáciami o jeho zdravotnom stave. Maloletá trávila počas styku s otcom väčšinu času u jeho matky, ktorá ho riadila vo výkone jeho rodičovských kompetencií. Po vyhlásení napadnutého rozhodnutia došlo k zmene pomerov významných pre rozhodnutie súdu a síce maloletá od to toho času zotrváva v jej osobnej starostlivosti. Maloletá naďalej navštevuje Základnú školu v K. nad D.. Styk s otcom neodmieta, no chce ostať v jej starostlivosti, a to aj s ohľadom na prekvapivé rozhodnutie súdu nerešpektujúce jej vôľu a odporúčanie kolízneho opatrovníka, na ktoré sa spoliehala. Maloletá však odmieta kontakt so starou matkou zo strany otca, keďže po poslednom pojednávaní došlo k dramatickému zhoršeniu ich vzťahov. Namietala, že konajúci súd nerešpektoval vôľu maloletej, ktorá je vo veku, kedy si jej názor zaslúži nevyhnutnú pozornosť a nie je ho možné bez následkov zanechaných na jej zdravom psychickom vývoji opomenúť. Ak mal súd prvej inštancie pochybnosti o vierohodnosti, či slobode vyjadrenia názoru maloletej, bolo potrebné tento názor náležite objektivizovať znaleckým dokazovaním. S podaným návrhom pritom súhlasil aj otec, ktorý na pojednávaní dňa 2.12.2021 uviedol, že by rešpektoval slobodne vyjadrený názor maloletej ohľadom jej výchovy. Rovnako kolízny opatrovník súhlasil s podaným návrhom, pričom poukázal na to, že má vytvorené vhodné podmienky pre starostlivosť o maloletú a prisľúbil dohľad nad výkonom jej starostlivosti. Naproti tomu podmienky na strane otca vyhodnotil ako ,,nie najlepšie“. Pokiaľ súd prvej inštancie odkazoval na znalecké dokazovanie, a to znalecký posudok č. 7/2017 PhDr. C. T., PhD., vykonané v predchádzajúcom konaní vo veci maloletej, toto je nevyhnutné považovať za
obsolentné a právne bezvýznamné s ohľadom na zmenu pomerov a plynutie času. Ďalej namietala, že pokiaľ súd prvej inštancie konštatoval, že otec má s maloletou vybudovaný dobrý a dôverný vzťah, táto skutočnosť sama o sebe nemôže byť bez ďalšieho dôvodom na zamietnutie podaného návrhu, keďže kvalita tohto vzťahu nebola znalecky analyzovaná. Vo vzťahu k tomu, že deň pre pojednávaním odviezla maloletú bez súhlasu otca do jej domácnosti, ktoré konanie súd prvej inštancie nepovažoval za vhodné uviedla, že tak učinila z dôvodu, aby preventívne zabezpečila účasť maloletej na pojednávaní, pretože stará matka sa pred ňou vyjadrila, že zabráni maloletej dostaviť sa na súd všetkými dostupnými prostriedkami. Navrhla, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, resp. aby napadnuté rozhodnutie zmenil a vyhovel jej návrhu na zverenie maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti.
3. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vyhovel návrhu navrhovateľky na zverenie mal. Q. do jej náhradnej osobnej starostlivosti. Dňa 17.1.2022 vykonal kolízny opatrovník aktuálne zisťovanie pomerov v domácnosti otca, ktorý v rámci rozhovoru uviedol, že maloletá sa od súdneho pojednávania zdržiava u navrhovateľky v Košiciach alebo u starej matky v Drienovci. Naďalej nesúhlasil so zverením maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky ale dodal, že bude rešpektovať vôľu dcéry, ak si želá ostať u svojej sestry. Dňa 18.1.2022 vykonal kolízny opatrovník aktuálne zisťovanie pomerov v domácnosti navrhovateľky, ktorá zotrvala na podanom návrhu. Navrhovateľka uviedla, že maloletá je počas víkendov v domácnosti starej matky v Drienovci, ktorá býva v susedstve otca, no tento maloletú nenavštevuje a nekontaktuje sa s ňou. Otec sa stretol s maloletou naposledy po sviatkoch, kedy jej priniesol školské pomôcky. Kolízny opatrovník vykonal pohovor s maloletou, ktorá uviedla, že nechce bývať s otcom ale želá si ostať u svojej sestry, u ktorej sa cíti dobre. Maloletá sa momentálne nechce stretávať s matkou otca, ktorú ju nenavštevuje ani keď je cez víkendy u starej matky v Drienovci.
4. Dňa 10.3.2022 otec doručil súdu prvej inštancie vyjadrenie, v ktorom uviedol, že zmenil názor a súhlasí s tým, aby bola maloletá v starostlivosti jej sestry - navrhovateľky, pretože má za to, že tam bude v dobrých rukách a pod dozorom. Zároveň je to aj želanie maloletej. Navrhovateľka má, na rozdiel od neho, doma internet. Otec chce pre maloletú to najlepšie a nechce ju nútiť nasilu, aby bola s ním. Maloletá u neho nebýva už tri mesiace.
5. Ďalšie vyjadrenia zo strany účastníkov podané neboli.
6. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).
6. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 7. Podľa § 389 ods. 1 písm. c) Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší len ak súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom. 8. Podľa § 391 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Ak bolo rozhodnutie zrušené, a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a novo rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať.
9. Podľa § 217 ods. 1 CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú dotknuté.
10. Podľa § 35 CM súd je povinný zistiť skutočný stav veci.
11. Podľa § 36 CMP súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci.
12. Podľa § 44 ods. 1 Zákona o rodine náhradnou starostlivosťou je viacero osobitne usporiadaných, na seba nadväzujúcich a vzájomne sa podmieňujúcich dočasných opatrení, ktoré nahrádzajú
osobnú starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť. Podľa ods. 2 náhradná starostlivosť, na ktorej základe vznikajú vzťahy medzi maloletýmdieťaťom a inou osobou, môže vzniknúť len rozhodnutím súdu a jej obsah tvoria práva a povinnosti vymedzené zákonom alebo súdnym rozhodnutím. V zmysle ods. 3 náhradnou starostlivosťou je a)zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča (ďalej len „náhradná osobná starostlivosť“), b) pestúnska starostlivosť a c) ústavná starostlivosť.
13. Podľa § 45 ods. 1 Zákona o rodine ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady.
14. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 65 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario v rozsahu danom § 66 CMP v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie riadne zistil skutočný stav veci, ktorý posúdil podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, avšak od vyhlásenia napadnutého rozhodnutia nastali nové skutočnosti, priamo súvisiace s rozhodnutím o zverení mal. dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, ktoré môžu mať za následok iné rozhodnutie vo veci.
15. Odvolací súd uvádza, že jedným z charakteristických znakov náhradnej starostlivosti je nevyhnutnosť, teda ju možno nariadiť len vtedy, ak biologický rodič osobnú starostlivosť o dieťa nezabezpečuje alebo ju nemôže zabezpečiť, čo korešponduje aj s čl. 8 Dohovoru o právach dieťaťa s tým, že prípadné oddelenie dieťaťa od biologického rodiča musí byť v záujme maloletého dieťaťa (čl. 9 Dohovoru). Pokiaľ má byť takýto zásah do rodinného života legitímny, potom musí byť odôvodnený v prvom rade jeho nevyhnutnosťou so zreteľom na ochranu záujmov maloletého a nielen výlučne zlepšením doterajších životných podmienok dieťaťa, čo v podstate znamená, že nestačí, ak životné podmienky dieťaťa sú na kvalitatívne horšej úrovni než by boli niektorej z foriem náhradnej starostlivosti, pokiaľ sú ľudsky znesiteľné a neohrozujú riadnu výchovu maloletého dieťaťa, keďže náhradnú starostlivosť môže súd nariadiť až vtedy, keď ohrozenie riadnej výchovy dieťaťa nekvalitou jeho života preváži nad jeho záujmom podporovať biologické väzby a rodinný život. Z obsahu napadnutého rozsudku je zrejmé, že jeden z dôvodov, pre ktoré súd prvej inštancie zamietol návrh na zverenie maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky bol ten, že zo spisu nevyplývali žiadne skutočnosti nasvedčujúce tomu, že by otec nezabezpečoval alebo nemohol zabezpečiť starostlivosť o dieťa na požadovanej úrovni (bod. 21 odôvodnenia), nota bene neboli splnené podmienky pre zásah súdu do výkonu jeho rodičovských práv a povinností. Maloletá bola v priebehu konania pred súdom prvej inštancie v starostlivosti otca, ktorý nesúhlasil so zverením maloletej do náhradnej starostlivosti navrhovateľky a deklaroval záujem vykonávať, po smrti matky, osobnú starostlivosť o dieťa. Po vyhlásení rozsudku súdu prvej inštancie však zjavne nastali nové skutočnosti vyplývajúce z podania otca maloletej predovšetkým vo vzťahu k jeho možnosti a ochote zabezpečiť osobnú starostlivosť o mal. Q., keďže zmenil názor, súhlasil s podaným návrhom a teda zverením dieťaťa do starostlivosti navrhovateľky, v ktorej domácnosti prebýva od vyhlásenia napadnutého rozsudku. Odvolací súd konštatuje, že ide také nové skutočnosti, ktoré zásadným spôsobom menia skutkový stav a môžu alebo nemusia mať vplyv na rozhodnutie o starostlivosti dieťaťa, preto je nevyhnutné vykonať dokazovanie za účelom zistenia úplne nového skutočného stavu a následným právnym posúdením výsledkov tohto dokazovania opätovne rozhodnúť o návrhu navrhovateľky. 16. Vzhľadom na nové skutočnosti, ktoré vyšli za odvolacieho konania najavo, odvolací súd dospel k záveru, že nie je možné rozhodnúť o podanom odvolaní proti napadnutému rozhodnutiu, nakoľko je nevyhnutné, aby konajúci súd rozhodol o podanom návrhu so zreteľom na zmenu pomerov, ktorá nastala po vyhlásení napadnutého rozhodnutia. Zároveň odvolací súd konštatuje, že nové skutočnosti neboli predmetom konania pred súdom prvej inštancie, pretože ani nemohli byť, nakoľko nastali až po vyhlásení napadnutého rozhodnutia. Z uvedených dôvodov odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 391 ods. 1 CSP.
17. Po vrátení veci bude úlohou konajúceho súdu dôsledne sa vysporiadať so zmenou pomerov otca, ako aj maloletého dieťaťa, posúdiť, či nastala taká zmena pomerov, ktorá by mohla ovplyvniť rozhodnutie o podanom návrhu a opäť vo veci rozhodnúť, nové rozhodnutie riadne a zákonne odôvodniť podľa § 220 ods. 2 CSP tak, aby jeho závery vyplývali zo zisteného skutočného stavu veci a úvahy, ktorými sa súd prvej inštancie riadil pri rozhodovaní boli spätne preskúmateľné a logicky správne.
18. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 vety druhej CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).