Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6To/15/2016

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Emila Dubňanského a sudcov JUDr. Jaroslava Bugeľa a JUDr. Petra Farkaša na verejnom zasadnutí konanom dňa 07. septembra 2016, v trestnej veci obž. Q. E. pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. 5T/71/2015 zo dňa 14.12.2015, takto

rozhodol:

Podľa 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie obžalovaného Q. E..

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného Poprad sp. zn. 5T/71/2015 zo dňa 14.12.2015 bol obžalovaný Q. E. uznaný za vinného z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. zákona, ktorého sa dopustil na tom skutkovom základe, že

dňa 17.02.2015 v čase okolo 21.21 hod. zavolal z telefónneho čísla XXXX XXX XXX P. E. na telefónne číslo XXXX XXX XXX, ktorý sa v tom čase nachádzal v mieste svojho trvalého bydliska v K. na ul. S. č. XXXX a po tom, čo P. E. zodvihol telefón, tak sa mu vyhrážal slovami: ,,zničil si mi život, vystrieľam celú tvoju rodinu, zabijem aj teba, podpálim ti túto tvoju taxi službu“, pričom hovor ihneď potom ukončil, čím takto svojím konaním Q. E. vzbudil u P. E. dôvodnú obavu o jeho život, ako aj o život a zdravie jeho rodiny.

Za to bol obžalovanému podľa § 360 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2, 3 Tr. zákona a § 36 písm. j/ Tr. zákona uložený trest odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch) mesiacov, výkon ktorého bol podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona podmienečne odložený a podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona bola určená skúšobná doba v trvaní 1 (jedného) roka.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie čo do výroku o vine a treste obžalovaný, ktorý prostredníctvom svojho obhajcu v písomných dôvodoch namieta, že nebolo preukázané, aby sa dopustil konania, ktoré je mu kladené za vinu v zmysle obžaloby a to ako po objektívnej tak aj subjektívnej stránke žalovaného trestného činu. Nepopiera, že s poškodeným v inkriminovaný deň telefonoval, avšak nikomu sa nevyhrážal. Pod vplyvom prežitých emócii oznámil poškodenému, že dá jeho spoločnosť preveriť príslušným úradom a to vzhľadom na nekalé praktiky tejto spoločnosti, resp. poškodeného k jeho zamestnancom. Trestné oznámenie poškodeného je motivované úmyslom ho zdiskreditovať a vzbudiť nedôveryhodnosť jeho osoby k úradom. Je nekonfliktnej povahy bez agresívnych prejavov, o čom svedčí aj to, že v minulosti nebol odsúdený. Súd nesprávne vyhodnotil dôkazy a nesprávne skutok právne kvalifikoval, pretože neboli preukázané znaky súdenej skutkovej podstaty trestného činu nebezpečného vyhrážania. Doposiaľ nemal ani s poškodeným žiaden ústny ani fyzický konflikt a preto nemohol u neho vzbudiť dôvodnú obavu o život, majetok či zdravie. V ďalšom rozoberá pojem dôvodná obava, pričom spochybňuje výpovede poškodeného a jeho manželky ohľadne hlasitého odposluchu na mobilnom telefóne v čase rozhovoru medzi ním a poškodeným. Konanie poškodeného považuje za účelové. Navrhol zmeniť rozhodnutie a jeho spod obžaloby v zmysle § 285 písm. b/ Tr. poriadku oslobodiť.

K takto podanému odvolaniu sa vyjadril aj prokurátor, ktorý považuje rozsudok za zákonný a správny. Na hlavnom pojednávaní boli vykonané všetky dôkazy na náležité objasnenie skutkového stavu, ktoré súd aj správne vyhodnotil. Navrhol odvolanie obžalovaného zamietnuť.

Na základe takto podaného odvolania krajský súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

V prieskumnom konaní bolo zistené, že okresný súd vykonal dokazovanie zákonným spôsobom v rozsahu postačujúcom na ustálenie skutkových okolností. Zabezpečené dôkazy boli súdom I. stupňa vyhodnotené v súlade so zásadou uvedenou v § 2 ods. 12 Tr. poriadku a skutkové zistenia uvedené v napadnutom rozsudku sú odrazom výsledkov dokazovania, s ktorými sa odvolací súd stotožnil a tieto považuje za správne. Rozsudok okresného súdu obsahuje odôvodnenie, v ktorom je vyložené, ktoré skutočnosti boli vzaté za dokázané a o ktoré dôkazy sa okresný súd opieral a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov. S týmto odôvodnením sa stotožnil aj krajský súd a v celom rozsahu naň odkazuje. Odvolací súd konštatuje, že z takto vykonaného dokazovania vyplynulo, že obžalovaný spáchal skutok v takom rozsahu ako je uvedený vo výroku napadnutého rozsudku. Uvedený záver môžeme konštatovať predovšetkým na základe výpovede poškodeného P. E., ktorý popísali priebeh a okolnosti skutku. Je potrebné uviesť, že v posudzovanej veci niet pochybností o konaní a správaní sa obžalovaného, ktorý kritického dňa pod vplyvom alkoholu telefonoval poškodenému s tým, že mu zničil život, vystrieľa celú jeho rodinu, zabije jeho a podpáli mu jeho taxi službu. Je zrejmá aj motivácia obžalovaného, s ktorým v tom čase poškodený ukončil pracovný pomer, mal osobné problémy, bol v rozvodovom konaní a vinil poškodeného, že mu zničil dvojročný vzťah s priateľkou. Uvedené skutočnosti ohľadne požitého alkoholu a osobných problémov pripustil obžalovaný pri svojom výsluchu v prípravnom konaní a potvrdil, že volal poškodenému, ale čo mu presne povedal nevedel uviesť, pričom si nemyslel, aby použil slová o vystrieľaní jeho rodiny. Následnú zmenu výpovede v konaní pred súdom aj krajský súd hodnotí za účelovú, v snahe zmierniť následky svojho konania, príp. sa vyviniť z trestného činu. Poškodený vedel, že obžalovaný bol vojakom v špeciálnych zložkách, ako aj to, že je držiteľom zbrane - viac krát ju ukazoval aj poškodenému. Uvedené vyhrážky potvrdzovala aj manželka poškodeného, ktorá ich počula cez hlasitý odposluch v mobilnom telefóne. Taktiež svedkyňa M. E., v tom čase priateľka obžalovaného, potvrdila, že jej poškodený volal s tým, že sa mu obžalovaný vyhrážal, pričom podľa jej vyjadrenia mala pred telefonátom s obžalovaným hádku o peniaze, ktoré musela zaplatiť poškodenému za obžalovaného, pričom obžalovaný bol opitý „pod obraz boží“. V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na závery znaleckého posudku z odvetvia psychiatria spracovaného na obžalovaného, z ktorého mimochodom vyplýva, že u obžalovaného bol zaznamenaný zjavný sklon k oslabenej sebakontrole a agresívnemu nastaveniu. Do popredia v dotazníku agresivity najvýraznejšie vystúpila fyzická agresia, iritabilita a hostília, bez prítomnosti pocitov viny. Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že ustanovenie prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 Tr. zákona poskytuje trestno-právnu ochranu pokojnému občianskemu spolužitiu pred jeho hrubým narušením a to konaním, ktoré vzbudzuje dôvodné obavy o život, zdravie alebo spôsobenie inej ťažkej ujmy. Či ide o vyhrážanie spôsobilé vzbudiť u iného dôvodnú obavu, je nutné posúdiť so zreteľom na všetky konkrétne okolnosti prípadu. Je potrebné brať do úvahy povahu vyhrážky, porovnať fyzické a povahové vlastnosti páchateľa s fyzickými a povahovými vlastnosťami poškodeného, ich vzájomný vzťah a podobne. Pod dôvodnou obavou je potrebné rozumieť vyšší stupeň tiesnivého pocitu zo zla, ktorým je vyhrážané. Dôvodná obava však nemusí vzniknúť, vyhrážanie však musí byť objektívne spôsobilé vzbudiť takúto dôvodnou obavu, preto nie je nevyhnutné, aby u poškodeného skutočne vznikla dôvodná obava uvedeného charakteru. Taktiež je potrebné skúmať, či vyhrážanie bolo doprevádzané chovaním, ktoré ilustrovalo odhodlanie páchateľa vyhrážky splniť (napr. vyhrážka usmrtením alebo spôsobením ťažkej ujmy na zdraví doprevádzaná šermovaním noža či zdvihnutím inej zbrane) a z tohto bude potom možné vyvodiť, či vyhrážka bola spôsobilá vzbudiť dôvodnú obavu. Podľa názoru krajského súdu znak spočívajúci vo vyhrážaní obžalovaného nie je možné obmedziť len na vlastný obsah slovného vyhlásenia a jeho spôsobilosť resp. nespôsobilosť vzbudiť dôvodnú obavu, ale je potrebné ho vykladať aj v spojení s ďalším konaním a prejavmi obžalovaného, ktoré je potom možné vnímať ako vyhrážky spôsobilé vzbudiť u poškodených takúto obavu. Obžalovaný totiž pri konflikte s poškodeným uviedol, že vystrieľa jeho rodinu, zastrelí aj jeho, podpáli mu taxislužbu, pričom poškodený mal vedomosť o predchádzajúcom

povolaní obžalovaného, príslušník armády- špeciálnej jednotky, ako aj to, že je držiteľom zbrane, ktorú mu aj sám ukazoval, čo v kombinácii s jeho vtedajším kritickým stavom (osobné a citové problémy, strata práce u poškodeného) a požitým alkoholom mohlo vzbudiť u poškodeného dôvodnú obavu o jeho život, zdravie a život jeho rodiny, ako aj o jeho majetok. Vo všeobecnosti je možné totiž konštatovať, že práve pod vplyvom alkoholu, konzumáciu ktorého potvrdzuje aj samotný obžalovaný, dochádza k odbúravaniu zaužívaných foriem správania a do popredia sa môžu dostať odbrzdené agresívne, či nepriateľské formy konania. Súhrn týchto priamych a nepriamych dôkazov potom preukazujú vinu obžalovaného a tvorí nám logickú a ničím nenarušovanú sústavu navzájom sa dopĺňajúcich dôkazov, ktorá vo svojom celku spoľahlivo preukazuje všetky okolnosti zažalovaného skutku a usvedčuje z jeho spáchania obžalovaného. Správne a zákonu zodpovedajúce, sú preto právne závery okresného súdu, pokiaľ ide o výrok o vine napadnutého rozsudku.

Konanie obžalovaného bolo po právnej stránke zákonným spôsobom posúdené ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. zákona. Obžalovaný sa svojím konaním inému vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu, čím naplnil objektívnu ako aj subjektívnu stránku uvedeného prečinu.

Prvostupňový súd sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zaoberal aj poľahčujúcimi a priťažujúcimi okolnosťami, pričom s uvedeným hodnotením sa stotožnil aj krajský súd a v ďalšom na neho odkazuje.

Okresný súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery vychádzal jednak z hodnotenia osoby obžalovaného a jednak závažnosti činu, pričom dostatočne vyhodnotil všetky okolnosti, ako aj momenty, ktoré ovplyvňujú požiadavku ochrany spoločnosti a občanov pred páchaním takejto trestnej činnosti a zvážil aj okolnosti na strane obžalovaného. Krajský súd sa preto stotožnil s rozhodnutím súdu prvého stupňa ohľadne výšky trestu a spôsobu jeho výkonu, pričom s prihliadnutím na osobu obžalovaného Q. E., ktorá nie je zvlášť narušená, ako aj na okolnosti spáchania činu a na spôsobený následok, odvolací súd má za to, že uložený trest odňatia slobody v trvaní 2 mesiacov, t. j. na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby, spĺňa všetky kritériá uvedené v § 34 Tr. zákona tak z pohľadu individuálnej, ako aj generálnej prevencie.

Po vyhodnotení všetkých okolností súvisiacich s rozhodovaním o spôsobe výkonu uloženého trestu bol vyvodený záver, že sú splnené podmienky ustanovené v § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, a preto bol výkon uloženého trestu odňatia slobody obžalovanému podmienečne odložený a stanovená skúšobná doba na jeden rok.

Obžalovaný v priebehu plynutia tejto skúšobnej doby spôsobom svojho života a svojím správaním preukáže, či účel trestu sa dosiahne aj bez nariadenia výkonu trestu.

Vo vzťahu k odvolacím námietkam obžalovaného krajský súd poukazuje na vyššie uvedené skutočnosti ohľadne ustáleného výroku o vine ako aj právnej kvalifikácii konania obžalovaného, pričom súčasne poukazuje aj na odôvodnenie napadnutého rozsudku, v ktorom okresný súd svoje úvahy aj vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil, kde reagoval aj na teraz prednesené odvolacie námietky. V dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu, a preto je nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu prvého stupňa. K ďalším odvolacím námietkam obžalovaného, pokiaľ ide o samotné hodnotenie dôkazov, krajský súd na základe preskúmania odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa a na základe štúdia predloženého spisového materiálu dospel k záveru, že okresný súd sa správne, logicky a presvedčivo vysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre jeho rozhodnutie.

To boli podstatné dôvody, pre ktoré odvolací súd riadny opravný prostriedok obžalovaného vyhodnotil ako nedôvodný a jeho odvolanie zamietol postupom podľa § 319 Tr. poriadku. jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.