Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14C/558/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Kováčovou v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., Karadžičova 8, Bratislava, IČO: 35 831 154, v konaní zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, proti žalovanému: V. A., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom O. č. XXX, o zaplatenie 7.815,85 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 7.815,85 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 6.604,49 € od 10.3.2013 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobca m á právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podanou žalobou zo dňa 27.11.2013 domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu sumu 7.815,85 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 6.604,49 € od 10.3.2013 do zaplatenia a náhradu trov konania. Žalobu postavil na tom skutkovom tvrdení, že na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť spolu s dohodnutým úrokom v pravidelných mesačných splátkach s konečnou splatnosťou dňa 20.3.2018. Keďže žalovaný porušil zmluvné podmienky a poskytnutý úver riadne nesplácal, právny predchodca žalobcu ku dňu 27.2.2013 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, keď pohľadávka titulom úveru predstavuje sumu dlžnej istiny vo výške 6.604,49 € a dlžných úrokov a poplatkov vo výške 1.513,67 €, z ktorej sumy si žalobca uplatnil na zaplatenie sumu 7.815,85 € a úrok z omeškania z dlžnej istiny 6.604,49 € od 10.3.2013 do zaplatenia. Titulom náhrady trov konania si žalobca uplatnil náhradu zaplateného súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia.

2. Žalovaný uplatnený nárok žalobcu nepopieral.

3. Súd vo veci nariadil pojednávanie. Vec v zmysle § 180 prejednal v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu i žalovaného, keď po oboznámení sa s listinnými dôkaznými prostriedkami a to špecifikáciou odovzdanej pohľadávky, zmluvou o splátkovom úvere č. 0212629476 zo dňa 8.4.2008, oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 27.2.2013, kópiou doručenky, oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 5.4.2013, výpisom obratov na úverovej zmluve a ostatnými ku spisu pripojenými listinami ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:

4. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej medzi spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s. a žalobcom dňa 28.3.2013 žalobca nadobudol od svojho právneho predchodcu pohľadávku voči žalovanému titulom zmluvy o úvere č. 0212629476 zo dňa 8.4.2008 vo výške 8.244,56 €.

5. Dňa 8.4.2008 uzatvoril právny predchodca žalobcu so žalovaným zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX. Na základe tejto zmluvy poskytol právny predchodca žalobcu žalovanému úver vo výške 6.638,78 € (200.000,- Sk), ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť spolu s dohodnutým úrokom vo výške 11,75 % p.a. (v čase uzavretia zmluvy) mesačnými splátkami po 97,03 € s lehotou splatnosti k 20. dňu v mesiaci počnúc od 20.5.2008 s konečnou splatnosťou dňa 20.3.2018. RPMN bolo v zmluve vyčíslené v hodnote 13,99 %. Žalovaný poskytnutý úver riadne neuhradil, pre porušenie povinnosti splácať úver riadne a včas právny predchodca žalobcu listom zo dňa 27.2.2013 ku dňu 19.2.2013 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, pričom dlžnú sumu ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti vyčíslil vo výške 8.118,16 €. Žalobca si v tomto konaní uplatnil na zaplatenie sumu vo výške 7.815,85 €, pozostávajúcu z dlžnej istiny vo výške 6.604,49 €, dlžných úrokov vo výške 1.157,54 € a poplatkov za správu úveru vo výške 53,82 €. Tiež si uplatnil na zaplatenie príslušenstvo pohľadávky - úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne z dlžnej istiny vo výške 6.604,49 € od 10.3.2013 do zaplatenia.

6. Z výpisu obratov na úverovej zmluve mal súd preukázané realizované transakcie na úverom účte žalovaného.

7. Žalovaný sa v priebehu konania napriek výzve súdu k podanej žalobe a jej prílohám nevyjadril, pohľadávku žalobcu nepopieral.

8. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľ.

Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.

Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právnej vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 879j Občianskeho zákonníka, ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

Podľa § 517 ods. 1, 2 Obč. zák. dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis (ktorým je nariadenie vlády č. 87/95 Z.z.).

Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., platného v čase omeškania výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., platného v čase omeškania ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

Podľa § 3 ods.1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., platného do 31. januára 2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 186 ods. 2 CSP, súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada 9. Predmetom konania v tejto veci bol záväzok žalovaného, ktorý vznikol zo zmluvy o úvere. I keď sporná zmluva predstavuje tzv. absolútny obchodný záväzkový vzťah (§ 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka), predmetná zmluva je súčasne spotrebiteľskou zmluvou a na žalovaného je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou o úvere je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka), a to cez odkaz podľa ustanovenia § 1 ods. 2 druhá veta Obchodného zákonníka. Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy (i keď sú upravené v Občianskom zákonníku) nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách sú systematicky zaradené vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka a teda nepredstavujú osobitný zmluvný typ zo záväzkovej časti). Preto na právny vzťah založený zmluvou o úvere aplikoval súd ustanovenia Obchodného zákonníka (čo sa týka konkrétnych práv a povinností) ako aj ustanovenia Občianskeho zákonníka (týkajúce sa spotrebiteľa a spotrebiteľských zmlúv).

10. V prejednávanej veci súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že podaná žaloba je v celom rozsahu dôvodná. Súd mal skutkovými tvrdeniami žalobcu podporenými listinnými dôkazmi preukázané, že právny predchodca žalobcu ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 8.4.2008 zmluvu o úvere č. 0212629476. Na základe tejto zmluvy bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 6.638,78 €, ktorý žalovaný v tejto výške aj čerpal. Keďže však žalovaný nedodržiaval dojednané zmluvné podmienky a úver riadne a včas nesplácal, právny predchodca žalobcu využil svoje právo a vyhlásil ku dňu 19.2.2013 mimoriadnu splatnosť úveru. Dlžnú sumu ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru vyčíslil vo výške 8.118,16 €, z ktorej sumy si žalobca uplatnil na zaplatenie sumu dlžnej istiny vo výške 6.604,49 €, dlžného úroku vo výške 1.157,54 € a dlžných poplatkov za správu úveru vo výške 53,82 €, ktoré nároky si uplatnil vo výške vyčíslenej jeho právnym predchodcom v špecifikácii odovzdaných pohľadávok, ktorá bola vypracovaná právnym predchodcom žalobcu v súvislosti s postúpením predmetnej pohľadávky na žalobcu. Keďže zo strany žalovaného skutkové tvrdenia žalobcu ohľadne vzniku, existencie a výške pohľadávky popierané neboli, pričom žalobca svoje skutkové tvrdenia podložil i listinnými dôkazmi, súd podanej žalobe vyhovel a žalovaného zaviazal na zaplatenie dlžnej sumy i s príslušenstvom tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Úrok z omeškania súd priznal žalobcovi v uplatnenej výške vyplývajúcej z § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., keď ku dňu 10.3.2013 žalovaný už bol v omeškaní s úhradou dlžnej sumy.

11. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, keď žalobca bol v konaní plne úspešnou stranou sporu. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku vyšší súdny úradník samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 .

12. Lehotu na plnenie súd určil podľa § 232 ods. 3 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Komárno v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozsudku vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 .

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozhodnutím, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.