Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_1P-43-2016.pdf
PDF · 92.55 KB
Case nature
Area
Subarea
1P/43/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Senica sudkyňou JUDr. Janou Třeškovou v právnej veci navrhovateľa: D. S., F.. XX.X.XXXX, T. Š. XX, právne zastúpený: JUDr. Juraj Procházka, advokát so sídlom Lakšárska Nová Ves 403, a druhého manžela: E. S., F.. XX.X.XXXX, T. P. XXX, právne zastúpená: Advokátska kancelária Kurucová, s.r.o., so sídlom Senica, Hurbanova 486/2, v konaní o rozvod manželstva a o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu: C. S., F.. XX.X.XXXX, bydlisko u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, takto
rozhodol:
Súd manželstvo účastníkov D. S., F.. XX.X.XXXX I. E. S., S.. U., F.. XX.X.XXXX, uzavreté dňa XX.X.XXXX R. S.-P. P. R. P., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu P. R. W. X, S. XXXX, F. J. XX, H. H. Č. X rozvádza.
Na čas po rozvode manželstva účastníkov sa maloletý C. S., F.. XX.X.XXXX zveruje do osobnej starostlivosti matky s tým, že zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok v bežných veciach sú oprávnení obaja rodičia, s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku.
Otec je povinný prispievať na výživu maloletého C. sumou 160,- € mesačne, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred, k rukám matky, s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku.
Styk otca s maloletým dieťaťom sa neupravuje.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ sa svojím návrhom podaným na Okresnom súde Senica dňa 23.5.2016 domáhal, aby súd rozviedol manželstvo účastníkov konania a zároveň aby upravil výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu pochádzajúcemu z manželstva na čas po rozvode a to tak, že maloleté dieťa bude zverené do starostlivosti otca a matka bude zaviazaná prispievať na jeho výživu sumou 160,- € mesačne, bez úpravy styku.
2. Druhý manžel sa k návrhu navrhovateľa vyjadril tak, že s rozvodom súhlasí, avšak maloleté dieťa žiada zveriť do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazať prispievať na jeho výživu sumou 160,- € mesačne, bez úpravy styku.
3. Kolízny opatrovník sa k návrhu navrhovateľa vyjadril tak, že v prípade rozvodu manželstva účastníkov navrhuje zveriť maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazať prispievať na jeho výživu sumou 160,- € mesačne.
4. Súd vykonal dokazovanie správami Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Senici, správou Obce P., správou Sociálnej poisťovne, potvrdeniami o príjmoch a výdavkoch oboch rodičov, výsluchom navrhovateľa a výsluchom druhého manžela, a zistil tento stav veci:
5. Súd mal v konaní preukázané, že účastníci konania uzavreli manželstvo v P. C. XX.X.XXXX, manželstvo bolo zapísané do knihy manželstiev matričného úradu P., W. X, S. XXXX, J. XX, H. Č. X. U oboch išlo o prvé manželstvo, z ktorého pochádza jedno maloleté dieťa a to C. S., F.. XX.X.XXXX. Posledné spoločné bydlisko manželov bolo na adrese Š. Č.. XX.
6. Manželstvo účastníci uzatvárali z lásky po viac ako šesťročnej známosti. Harmonickým bolo až do polovice roka 2014, kedy nastali medzi manželmi názorové rozpory najmä v oblasti hospodárenia s finančnými prostriedkami, a narušilo sa tiež ich intímne spolužitie. Podľa navrhovateľa si manželka v druhom polroku 2015 našla priateľa, čím sa vystupňovali ich vzájomné nezhody, a dňa 25.3.2016 manželka opustila spoločnú domácnosť a odsťahovala sa k svojej matke do P.. Podľa manželky sa vzťahy medzi ňou a manželom narušili hlavne preto, že sa nepohodli so sestrou a s rodičmi navrhovateľa, u ktorých spoločne bývali v prerobenom podkroví, keďže sa jej navrhovateľ nie vždy zastal a ona sa v domácnosti, kde jej dávali najavo, že dom nie je jej, cítila zle. V dôsledku všetkých týchto skutočností došlo podľa oboch manželov k ochladnutiu ich citov a k vzájomnému odcudzeniu sa.
7. Pokiaľ ide o osobné a majetkové pomery navrhovateľa súd zistil, že tento pracuje v spoločnosti J. J., J.. J. S..Z.. s priemerným čistým mesačným príjmom vo výške 1.138,35 € mesačne, a je poberateľom prídavku na jedno dieťa v sume 23,52 € mesačne. Býva v dvojpodlažnom rodinnom dome, ktorého je vlastníkom, a kde obýva vrchné poschodie, pričom v spodnej časti domu býva jeho matka a sestra s priateľom a dieťaťom. Náklady na bývanie hradí navrhovateľ a to: voda 32,- € mesačne, plyn a elektrika 220,- € mesačne. Navrhovateľ spláca hypotekárny úver 420,- € mesačne + predčasné splácanie 100,- €, a hradí si úrazové poistenie 40,- € mesačne a životné poistenie 70,- € štvrťročne. Ďalej navrhovateľ platí mesačne internet 12,- €, mobil 23,- €, poistku synovi ročne 21,- €, poistenie voči zamestnávateľovi ročne 16,- €, poistenie domu ročne 22,- €. Iné vyživovacie povinnosti okrem maloletého C. nemá.
8. Ohľadom osobných a majetkových pomerov manželky súd zistil, že táto je rovnako ako navrhovateľ zamestnaná v spoločnosti J. J., J.. J. S..Z.. s priemerným čistým mesačným príjmom vo výške 758,59 € mesačne. Spolu so synom býva v rodinnom dome u svojej matky, ktorého je spoluvlastníčkou, a kde býva tiež jej slobodný brat. Na chod domácnosti prispieva sumou 120,- € mesačne, platí internet v sume 10,- € mesačne a telefón 25,- € mesačne, a nakupuje tiež potraviny a drogériu. Maloletému C. platí životné poistenie 30,70 € mesačne a sebe 43,70 € mesačne. Polročne uhrádza poistku na auto v sume 55,- €. Iné vyživovacie povinnosti okrem maloletého C. nemá.
9. Pokiaľ ide o maloleté dieťa, súd zistil, že maloletý C. je v školskom roku 2016/2017 žiakom 9. ročníka základnej školy v C.. Je zdravý, v škole sa stravuje za sumu 26,- € mesačne. Pri pohovore s kolíznym opatrovníkom maloletý uviedol, že chce byť zverený do starostlivosti matke, pričom s otcom si telefonujú, bol u neho cez prázdniny a boli spolu na výlete. Maloletý uviedol, že v P.A. si už aj našiel kamarátov.
10. Z výsluchu navrhovateľa súd zistil, že na rozvode trvá, k manželke už v súčasnej dobe nič necíti. Súhlasí so zverením maloletého C. do osobnej starostlivosti matky s tým, že na jeho výživu je ochotný prispievať sumou 80,- € mesačne, čo považuje za adekvátnu sumu, syn má 14 rokov a nepotrebuje chodiť po diskotékach, síce rastie, ale v tom problém nevidí. Je pravdou, že robili rekonštrukciu podkrovia, za ktorým účelom si zobrali s manželkou úver a zároveň z týchto peňazí vyplácali jeho brata. Boli tiež nezhody medzi manželmi a rodičmi i sestrou navrhovateľa, v dôsledku ktorých prestali komunikovať a odcudzili sa. Sestra na domácnosť momentálne neprispieva nijako, lebo ich príjem je len 280,- € + materská, a matka prispieva sumou 50,- €, niekedy 100,- €, ale nevyžaduje to, dom je jeho a on sa stará.
11. Z výsluchu manželky súd zistil, že táto na rozvode trvá, k svojmu manželovi už v súčasnosti nič necíti. Žiada zveriť maloletého C. do svojej osobnej starostlivosti s tým, že výživné chce na neho určiť vo výške 160,- € mesačne.
12. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
13. Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
14. Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
15. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
16. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
17. Podľa § 25 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
18. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
19. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
20. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
21. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
22. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
23. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
24. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
25. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
26. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
27. Z vykonaného dokazovania a zo zisteného stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že návrh na rozvod manželstva účastníkov konania a na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností účastníkov k maloletému dieťaťu pochádzajúcemu z manželstva na čas po rozvode bol podaný dôvodne.
28. Súd mal v konaní preukázané, že manželia od marca 2016 nežijú v spoločnej domácnosti a nehospodária spolu, a intímne sa nestýkajú od januára 2016. Obaja zhodne uviedli, že sa rozviesť chcú, nič už k sebe necítia a obnovenie manželského spolužitia medzi nimi nie je možné. Za týchto okolností súd uzavrel, že manželstvo účastníkov konania je dôvodné rozviesť, keďže si už manželstvo svoj účel a funkciu neplní, a ani jeden z účastníkov viac nechce v manželstve zotrvať. Preto súd manželstvo účastníkov konania rozviedol.
29. Pokiaľ ide o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, všetci účastníci vrátane kolízneho opatrovníka zhodne uviedli, že žiadajú maloletého C. zveriť do osobnej starostlivosti matky, čomu súd vyhovel, keďže v starostlivosti matky o syna nezistil žiadne nedostatky, a aj sám maloletý sa vyjadril, že chce zostať bývať s matkou. Zároveň súd neupravoval styk otca s maloletým dieťaťom, nakoľko sa rodičia zhodne vyjadrili, že na tomto sa vedia vzájomne dohodnúť a styk upraviť nežiadajú.
30. Čo sa týka výživného, na tomto sa rodičia nezhodli, keďže otec žiadal určiť výživné na syna v sume len 80,- € mesačne, kým matka žiadala sumu až 160,- € mesačne. Po vykonanom dokazovaní súd jednoznačne dospel k záveru, že je dôvodné a opodstatnené stanoviť výšku vyživovacej povinnosti tak, ako ju žiadala matka maloletého, teda v sume 160,- € mesačne. Maloletý C. má v súčasnosti 14 rokov, teda je vo fyzicky i psychicky náročnom, dospievajúcom veku, ktorý si vyžaduje zvýšené náklady na riadne zabezpečenie jeho stravy, ošatenia, osobných záujmov a predovšetkým školskej dochádzky. Maloletý rastie a vyvíja sa, a rozvíjajú sa tiež jeho voľnočasové a záujmové aktivity, ktoré si aj v prípade, že sa nejedná o platené krúžky, vyžadujú vynaloženie určitých prostriedkov, a to či už v podobe tzv. vreckového, alebo napríklad vo forme nákupu športových či akýchkoľvek iných potrieb a pomôcok. Zároveň sú s povinnou školskou dochádzkou maloletého spojené nevyhnutné výdavky na stravu v škole, školské pomôcky, a taktiež poplatky a príspevky škole (ZRPŠ). Toto všetko sú náklady, ktoré v prvom rade znáša matka maloletého, u ktorej maloletý býva, a ktorá sa o maloleté dieťa osobne stará. Je preto namieste, aby sa na úhrade nevyhnutných potrieb maloletého podieľal svojou časťou tiež otec dieťaťa, s tým, že jeho príjem jednoznačne dáva priestor na to, aby mohol platiť výživné na maloletého v sume 160,- € mesačne. Otcov príjem predstavuje sumu cca 1.138,35 € mesačne, teda sumu takmer o 400,- € vyššiu ako je príjem matky, pričom rozpätie súm 227,67 € až 284,59 € (20 % - 25 % čistého mesačného príjmu otca) bolo spektrom, v ktorom bolo možné pohybovať sa pri určení hornej hranice výšky výživného na dieťa. Suma 160,- €, t. j. matkou žiadané a súdom určené výživné, sa k uvedenej hornej hranici výživného nepribližuje, pričom súd upozorňuje na to, že sumu 160,- € ako výživné na maloleté dieťa žiadal od matky aj sám otec maloletého, pokiaľ spočiatku vo svojom návrhu žiadal dieťa zveriť do svojej starostlivosti. Znamená to, že kým šlo o výšku výživného platenú matkou, bolo podľa otca 160,- € mesačne primeraných, avšak opačne už otec považoval za opodstatnenú len sumu 80,- € mesačne. S poukazom na uvedené skutočnosti tak súd má za to, že stanovená výška výživného 160,- € mesačne zodpovedá tak zárobkovým pomerom obidvoch rodičov, ako i potrebám maloletého dieťaťa, s tým, že majetkové vysporiadanie účastníkov týkajúce sa rodinného domu vo vlastníctve navrhovateľa nemá vplyv na určenie výšky výživného na dieťa, ale je skôr predmetom vysporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Súd preto rozhodol spôsobom uvedeným vo výroku tohto rozhodnutia.
31. O náhrade trov konania účastníkov súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia a to na Okresnom súde Senica, Nám. oslobodenia č. 1, 905 30 Senica, v troch vyhotoveniach (§ 362 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku /v skratke „CSP“/). Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku /v skratke „CMP“/).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 CMP). V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63 CMP). Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná (§ 64 CMP).
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z., a ak ide o rozhodnutie vo veciach maloletých detí, návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 370 a nasl. CMP).