Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_44Sa-16-2021.pdf
PDF · 112.01 KB
Case nature
Area
Subarea
44Sa/16/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave, ako súd správny, sudcom JUDr. Pavlom Laczom, v právnej veci žalobcu: L. U., nar. X.X.XXXX, bytom Y.. N. XXXX/XX, XXX XX F., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa - ústredie, Ul. 29. augusta 8-10, 813 63 Bratislava I., vo veci preskúmania rozhodnutia žalovanej č. 22188-2/2021-BA zo dňa 11. mája 2021, takto
rozhodol:
I. Správny súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanému súd nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania 1. Sociálna poisťovňa, pobočka Senica svojim rozhodnutím č. 200-004123-CA01/2021 zo dňa 8. februára 2021, ako prvostupňový správny orgán vydala rozhodnutie, v ktorom vyslovila, že podľa § 31 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov žalobca nemá nárok na nemocenské, ktoré si uplatnil v období od 19. decembra 2020 do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti z dôvodu na jeho poskytovanie.
2.
Svoje rozhodnutie odôvodnila Sociálna poisťovňa, pobočka Senica tým, že žalobca nesplnil podmienku na nemocenské, nakoľko za obdobie od účasti na nemocenskom poistení do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, t.j. od 1. októbra 2017 do 30. novembra 2020 neuhradil včas a v správnej výške poistné na nemocenské poistenie za mesiac máj 2020 a neuhradil vôbec poistné na nemocenské poistenie za mesiac jún 2020 až október 2020 v termíne do 31. decembra 2020. Z uvedeného teda vyplýva, že žalovanému na základe nesplnenia zákonom stanovených podmienok, nárok na nemocenské, ktorý si uplatnil v období od 19. decembra 2020 do skončenia pracovnej neschopnosti, nevznikol.
3.
Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca dňa 19.3.2021 odvolanie, v ktorom namietal, že sociálna poisťovňa vychádza striktne len zo zákonného znenia zákona č. 461/2003 Z.z., pričom v danom prípade ho dvakrát trestá za jeden skutok, keď na prvom mieste je možnosť uplatnenia pokuty za neskorú úhradu a druhým trestom je nepriznanie nároku na nemocenské. V prípade nepriznania nároku ide zo strany poisťovne o určitú formu trestania, kedy pri absencii zákonných ustanovení a zákonných zásad sa použije analógia práva a tie ustanovenia a zásady, ktoré sú k uvedenému prípadu najbližšie, čo v jeho
prípade sú ustanovenia a zásady trestného práva, v zmysle ktorého nie je možné a prípustné trestať dva krát za ten istý skutok. Žalobca ďalej uviedol, že k dátumu podania odvolania pominuli dôvody na nepriznanie nároku na nemocenské, kedy bolo z jeho strany uhradené dlžné poistné na nemocenskom poistení, a preto apeluje na sociálnu poisťovňu, že nezaplatenie poistného spôsobila aj tá skutočnosť, že poistné nezaplatil v čase šírenia nákazlivej choroby Covid-19 a jeho život bol v rámci podnikania obmedzený.
4.
Žalovaná Sociálna poisťovňa - ústredie rozhodnutím č. 22188-2/2021/Ba zo dňa 11. mája 2021 zmenila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Senica č. 200-0004123-CA01/2021 zo dňa 8. februára 2021 vo výrokovej časti tak, že slová „do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti z dôvodu na jeho poskytovanie“ nahradila slovami „do skončenia dôvodu na jeho poskytovanie“, v ostatnom odvolanie zamietla a rozsudkom jej rozhodnutie potvrdila. Žalovaná svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že poistencovi vzniká nárok na nemocenské iba za predpokladu, že splní všetky zákonom stanovené podmienky nároku na túto nemocenskú dávku a jednou zo všeobecných podmienok na priznanie nemocenskej dávky samostatne zárobkovo činnej osoby je podmienka zaplatenia poistného riadne a včas. Zákon nepripúšťa odchýlku v danej situácii. Rozhodovanie sociálnej poisťovne je limitované rámcom čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý orgánom verejnej moci neumožňuje aplikáciu objektívneho práva v rozpore s jeho znením a zrejmým účelom. Zákon v rámci svojich zákonných ustanovení dovoľuje predpísané penále vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania v prípade, ak fyzická osoba neodvádza poistné včas alebo odvádza poistné v nižšej sume, a taktiež ustanovuje podmienky, pri ktorých nárok na nemocenskú dávku nevzniká. Sociálna poisťovňa teda v prípade, ak poistenej neuhrádza poistné na sociálne poistenie riadne a včas, postupuje v rámci zákona a osobe, ktorá neuhradí nemocenské dávky, predpíše penále z dôvodu neskorého jeho uhradenia, resp. nesprávneho uhradenia a neprizná mu ani nemocenské. Žalovaná ďalej uviedla, že k odvolaniu navrhovateľa sa vyjadrilo aj oddelenie pobočky sociálnej poisťovne, ktoré vo svojom vyjadrení z 25. marca 2021 uviedlo, že žalobca má uhradené poistné na sociálne poistenie za obdobie od 1. októbra 2017 do 31. decembra 2020. Poistné na sociálne poistenie nemá uhradené včas za obdobie mesiacov máj 2020 až október 2020. Dňa 17. februára 2021 bola na účet pobočky zaslaná suma vo výške 297,79 eur. Predmetná úhrada bola naúčtovaná k mesiacu máj 2020 vo výške 129,90 eur a jún 2020 vo výške 167,89 eur. Dňa 8. marca 2021 bola na účet pobočky zaslaná suma vo výške 638,99 eur. Predmetná úhrada bola naúčtovaná k mesiacu júl 2020 až september 2020 po 167,89 eur a k mesiacu október 2020 vo výške 135,32 eur.
5.
Poistné na sociálne poistenie za mesiac máj a jún 2020 spolu vo výške 297,79 eur zaplatil navrhovateľ dňa 17. februára 2021 a poistné na sociálne poistenie za mesiac jún až október 2020 spolu vo výške 638,99 eur zaplatil navrhovateľ dňa 8. marca 2021. Z pohľadu splnenia podmienky zaplatenia poistného riadne a včas v ustanovení § 31 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov sú však tieto úhrady realizované oneskorene.
II. Žaloba a žalobné dôvody
6.
Proti rozhodnutiu žalovanej podal žalobca dňa 16.7.2021 žalobu, v ktorej namietal, že v danom prípade bol za nezaplatenie poistného na nemocenské poistenie potrestaný dvakrát. Prvým trestom je uloženie pokuty za neskorú úhradu a druhým trestom je nepriznanie samotného nároku na nemocenské. V prípade nepriznania nároku ide zo strany sociálnej poisťovne o určitú formu trestania, kedy pri absencii zákonných ustanovení a základných zásad sa použije analógia práva a v danom prípade sa použijú zásady a ustanovenia trestného práva, v zmysle ktorého nie je možné a prípustné dva krát trestať za jeden skutok. Trestanie za správne delikty právnických osôb a správne delikty fyzických osôb má podliehať rovnakému režimu ako trestný postih za trestné činy. Je preto nevyhnutné poskytnúť záruky a práva, ktoré sú zakotvené v trestnom práve. Pri aplikácii zásad trestného práva vo veci správneho trestania, konkrétne v danej veci v zmysle zásady ne bis in idem, je potrebné vziať do úvahy aj Engelove kritériá v zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (rozsudok vo veci Engel a ďalší verzus Holandsko č. 5100/71 zo dňa 8.6.1976), v ktorom boli formulované vo vzťahu k posudzovaniu trestného
obvinenia aj záruky spravodlivého procesu, ktorými sú kvalifikácia deliktu podľa vnútroštátneho práva, povaha deliktu z hľadiska chráneného záujmu a závažnosť ukladanej sankcie. Správne orgány vo veciach viacerých súbehových právnych deliktov u toho istého páchateľa majú riešiť tieto sporné otázky v praxi, predovšetkým cez absorbčnú zásadu a to pokiaľ ide o riešenie otázky v súvislosti s jednočinným súbehom. O takýto prípad ide nesporne i v preskúmavanej veci, pretože žalobca sa dopustil v dôsledku nezaplatenia povinného nemocenského poistenia vo vzťahu k sociálnej poisťovni dvoch súbežných správnych deliktov, za ktoré bol sankcionovaný sociálnou poisťovňou. V danom prípade teda došlo u neho k uloženiu dvoch trestov a to pokuty za oneskorenú úhradu poistného na nemocenské poistenie a zároveň druhým trestom bolo samotné nepriznanie nároku na nemocenské. Žalobca ďalej uviedol, že k dátumu podania odvolania pominuli dôvody na nepriznanie nároku na nemocenské, kedy z jeho strany bolo uhradené dlžné poistné na nemocenskom poistení.
III. Vyjadrenie žalovanej replika, duplika.
7.
K žalobe sa písomne vyjadrila žalovaná listom zo dňa 3.9.2021 doručeným súdu 8.9.2021, v ktorom žalovaná uviedla, že žalobca bol uznaný za dočasne práceneschopného od 19.12.2020, pričom dočasná pracovná neschopnosť trvala do 29.12.2020. Nárok na nemocenské si žalobca uplatnil z poistného vzťahu povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby zaslaním žiadosti o pandemické nemocenské. Podľa evidovaných záznamov v informačnom systéme Sociálnej poisťovne žalobca bol povinne nemocensky poistený ako samostatne zárobkovo činná osoba od 1.10.2017 a toto poistenie trvá.
8.
Žalovaná ďalej uviedla, že nemocenské je nemocenskou dávkou, ktorá sa za podmienok ustanovených zákonom poskytuje z nemocenského poistenia. Všeobecnú podmienku nároku na nemocenské upravuje § 31 zák. č. 461/2003 Z.z.
9.
V zmysle § 31 ods. 1 písm. b) zák. č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba má nárok na nemocenskú dávku, ak tento zákon neustanovuje inak, ak zaplatila poistné na nemocenské poistenie najneskôr posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, za obdobie od prvého vzniku nemocenského poistenia povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, najviac za obdobie posledných 5 rokov predchádzajúcich kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, podmienka zaplatenia poistného na nemocenské poistenie sa považuje za splnenú, ak suma dlžného poistného na nemocenské poistenie je v úhrne nižšia ako 5,- Eur.
10.
Samostatne zárobkovo činná osoba je osobne zodpovedná za správnosť a včasnosť odvedených súm poistného. Žalobcovi by vznikol nárok na nemocenské z povinného nemocenského poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby, ak by poistné na nemocenské poistenia za sledované obdobie od 1.10.2017 do 30.11.2020 zaplatil najneskôr 31.12.2020, resp. ak by suma dlžného poistného k tomuto dňu bola nižšia ako 5,- Eur. Mesačná odvodová povinnosť žalobcu bola od 1.1.2020 do 31.12.2020 vo výške 167,89 Eur.
11.
K 31.12.2020 bol u žalobcu evidovaný nedoplatok na poistnom za mesiac máj 2020, ktorý bol splatný 8.6.2020, ktorého suma bola 120,90 Eur, z toho nedoplatok na poistnom nemocenské poistenie bol v sume 17,24 Eur, za mesiac jún 2020 splatnosť 8.7.2020, júl 2020 splatnosť 10.8.2020, august 2020 splatnosť 8.9.2020 a september 2020 splatnosť 8.10.2020, ktorého suma bola za každý kalendárny mesiac vo výške 167,89 Eur, z toho nedoplatok na poistnom na nemocenské poistenie bol za každý kalendárny mesiac v sume 22,28 Eur a nedoplatok za mesiac október 2020, ktorého splatnosť bola 9.11.2020, ktorého suma bola vo výške 135,32 Eur, z toho nedoplatok na poistnom na nemocenské
poistenie bol v sume 17,96 Eur. Nedoplatok na poistnom na sociálne poistenie bol k 31.12.2020 v úhrne vo výške 936,78 Eur, z toho nedoplatok na poistnom na nemocenské poistenie bol v úhrne 124,32 Eur. Tento nedoplatok žalobca v lehote splatnosti, ani v lehote ustanovenej v § 31 ods. 1 písm. b) zákona v znení neskorších predpisov, t.j. do 31.12.2020 neuhradil a preto mu nárok na nemocenské pri dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej dňa 19.12.2020 nebol priznaný.
12.
Žalobca dlžné poistné na sociálne poistenie za mesiac máj 2020 a jún 2020 vo výške 297,79 Eur zaplatil 17.2.2020 a dlžné poistné za sociálne poistenie za mesiac júl 2020 až október 2020 spolu vo výške 638,99 Eur zaplatil dňa 8.3.2021, teda oneskorene.
13.
Žalovaná nesúhlasí s názorom žalobcu, že neuhradenie dlžného poistného je možné považovať za spáchanie správneho deliktu, na základe spáchania ktorého bol nepriznaním nemocenskej dávky potrestaný. Správne delikty z hľadiska právnej teórie, ale i praxe je možné členiť na rôzne skupiny, a to priestupky, iné správne delikty fyzických osôb postihované na základe zavinenia, správne delikty právnických osôb a fyzických osôb postihované bez ohľadu na zavinenie, správne disciplinárne delikty a správne poriadkové delikty. Nesplnenie povinnosti ustanovenej v § 31 ods. 1 písm. b) zákona v znení neskorších predpisov, t. j. uhradenie poistného riadne a včas, nie je možné podľa žalovanej považovať za niektorý z uvedených správnych deliktov, pretože ide o nesplnenie všeobecnej podmienky nároku na nemocenskú dávku, ktorej nesplnenie má za následok nepriznanie nemocenskej dávky, preto v uvedenom prípade nie je možné považovať nesplnenie tejto podmienky za správny delikt, t. j. za protiprávne konanie, ktorého znaky sú uvedené v zákone, za ktoré orgán verejnej správy, ukladá sankcie. Nepriznanie nemocenskej dávky z dôvodu nesplnenia vyššie uvedenej všeobecnej podmienky je následkom konania, resp. opomenutia konania žalobcu, a nie jeho sankciou. Žalovaná zároveň zdôrazňuje, že žalobca v žalobe nesprávne uvádza, že mu bolo najprv predpísané penále, ktoré považuje za prvé potrestanie a následne mu ako druhý trest nebol priznaný nárok na nemocenské. Z chronológie vyššie uvedeného vyplýva, že následkom nesplnenia podmienky ustanovenej v § 31 ods. 1 písm. b) zákona v znení neskorších predpisov bolo nepriznanie nároku na nemocenské, a až následne bolo žalobcovi predpísané penále, ako sankcia za pravidelné neskoré vykonávanie úhrad poistného na sociálne poistenie. Ustanovenie § 31 ods. 1 písm. b) zákona v znení neskorších predpisov podmieňuje vznik nároku na nemocenskú dávku povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby zaplatením poistného na nemocenské poistenie. Žalobca poistné na nemocenské poistenie za sledované obdobie v správnej výške a stanovenej lehote, do 31. decembra 2020, nezaplatil. Z uvedeného dôvodu podmienku zaplatenia poistného na nemocenské poistenie v správnej výške a včas podľa § 31 ods. 1 písm. b) zákona v znení neskorších predpisov pri dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej dňa 19. decembra 2020, nemôže žalovaná považovať za splnenú.
14.
Žalobca sa k vyjadreniu žalovanej písomne nevyjadril.
IV. Relevantná právna úprava
15.
Podľa § 31 ods. 1 písm. b) zák. č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba a dobrovoľne nemocensky poistená osoba majú nárok na nemocenskú dávku, ak tento zákon neustanovuje inak, ak zaplatili poistné na nemocenské poistenie najneskôr v posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, za obdobie od prvého vzniku nemocenského poistenia povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby a dobrovoľne nemocensky poistenej osoby do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, najviac za obdobie posledných päť rokov predchádzajúcich kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky; podmienka zaplatenia poistného na nemocenské poistenie sa považuje za splnenú, ak suma dlžného poistného na nemocenské poistenie je v úhrne nižšia ako 5 eur.
16.
Podľa § 128 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, ak tento zákon neustanovuje inak, platí poistné a) na nemocenské poistenie 1. zamestnanec, 2. zamestnávateľ, 3. povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba, 4. dobrovoľne nemocensky poistená osoba, b) na starobné poistenie 1. zamestnanec, 2. zamestnávateľ, 3. povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba, 4. dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba, 5. štát, 6. Sociálna poisťovňa, c) na invalidné poistenie 1. zamestnanec, 2. zamestnávateľ, 3. povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba, 4. dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba, 5. štát, d) na úrazové poistenie zamestnávateľ, e) na garančné poistenie zamestnávateľ, ktorý je povinne garančne poistený, f) na poistenie v nezamestnanosti 1. zamestnanec, ak osobitný predpis42) <. neustanovuje inak, 2. zamestnávateľ, ak osobitný predpis42) <. neustanovuje inak, 3. dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti, g) na financovanie podpory zamestnávateľ za zamestnanca v pracovnom pomere a v právnom vzťahu na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu, h) do rezervného fondu solidarity 1. zamestnávateľ, 2. povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba, 3. dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba, 4. štát.
17.
Podľa § 141 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z., fyzická osoba a právnická osoba, ktoré sú povinné platiť poistné, sú povinné poistné odvádzať, ak tento zákon neustanovuje inak.
18.
Podľa § 142 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z., poistné sa platí na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici za kalendárny mesiac pozadu, ak tento zákon neustanovuje inak. Zaplatením odplaty za postúpenie pohľadávky na poistnom postúpenej podľa § 149 sa podmienka zaplatenia poistného považuje na účely nároku na dávku za splnenú.
19.
Podľa § 143 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z., poistné je splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platí poistné. Poistné z vymeriavacieho základu zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 2 prvej vete okrem fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, poistné z vymeriavacieho základu zamestnávateľa podľa § 138 ods. 8, ak ide o príjem fyzickej osoby z právneho vzťahu na základe ňou určenej dohody podľa § 227a, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, a na základe tohto príjmu nenadobudla postavenie zamestnanca na účely dôchodkového poistenia a poistné z vymeriavacieho základu podľa § 139a, 139b a § 139c ods. 3 sú splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bol príjem vyplatený. Poistné z vymeriavacieho základu zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 2 prvej vete, ktorý je v právnom vzťahu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, a poistné z vymeriavacieho základu zamestnávateľa podľa § 138 ods. 8, ak ide o príjem fyzickej osoby z
právneho vzťahu na základe ňou určenej dohody podľa § 227a, ktorý jej zakladá právo na nepravidelný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, a na základe tohto príjmu nenadobudla postavenie zamestnanca na účely dôchodkového poistenia, sú splatné do ôsmeho dňa a) druhého kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom právny vzťah zanikol, alebo b) kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom sa príjem vyplatil, ak bol vyplatený po uplynutí lehoty splatnosti podľa písmena a).
V. Konanie pred správnym súdom a právne posúdenie veci súdom
20.
Krajský súd v Trnave ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie a rozhodovanie o žalobách preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup orgánov Sociálnej poisťovne podľa § 199 a nasl. SSP a po oboznámení sa so spisom a dokumentáciou, ktorú žalovaná predložila aj s jej vyjadreniami v správnej žalobe, postupom podľa § 107 ods. 2 rozhodol bez nariadenia pojednávania, keď ani jeden z účastníkov o nariadenie pojednávania nepožiadal, pričom zistil, že žaloba nie je dôvodná.
21.
Preskúmaním spisového materiálu krajský súd zistil, že žalobca bol povinne nemocensky poistený ako samostatne zárobkovo činná osoba od 1.10.2017 a v čase rozhodovania prvostupňového správneho orgánu toto poistenie trvalo. Ďalej krajský súd zistil, že žalobca bol uznaný za dočasne práceneschopného od 19.12.2020, pričom dočasná práceneschopnosť trvala do 29.12.2020.
22.
Žalobca si ako samostatne zárobkovo činná osoba uplatnil nárok na nemocenské za obdobie od 19.12.2020 do 29.12.2020, pričom Sociálna poisťovňa túto žiadosť označila ako pandemické nemocenské a priradila jej číslo U256009.
23.
V zmysle ust. § 31 ods. 1 písm. b) zákona v znení neskorších predpisov povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba má nárok na nemocenskú dávku, ak tento zákon neustanovuje inak, ak zaplatila poistné na nemocenské poistenie najneskôr posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, za obdobie od prvého vzniku nemocenského poistenia povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe do konca kalendárne mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, najviac za obdobie posledných 5 rokov predchádzajúcich kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky; podmienka zaplatenia poistného na nemocenské poistenie sa považuje za splnenú, ak suma dlžného poistného na nemocenské poistenie je úhrne nižšia ako 5,- Eur.
24.
Keďže žalobca bol povinne nemocensky poistený od 1.10.2017, tak v prípade uplatnenia si nároku na nemocenské Sociálna poisťovňa pre nárok uplatnený za obdobie od 19.12.2020 do 29.12.2020 skúmala zaplatenie poistného na nemocenské poistenie za obdobie od 1.10.2017 do 30.11.2020.
25.
Jednou zo základných povinností, ktoré vyplývajú poistencovi z poistného vzťahu, je zaplatenie poistného v lehote stanovenej zákonom, t.j. do 8. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktoré sa poistné platí.
26.
Krajský súd teda konštatuje, že navrhovateľovi t.j. žalobcovi by vznikol nárok na nemocenské poistenie z povinného nemocenského poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby, ak by dlžné poistné na nemocenské poistenie za obdobie od 1.10.2017 do 30.11.2020 zaplatil najneskôr do 31.12.2020, resp. ak by suma dlžného poistného za nemocenské poistenie k tomuto dňu bola nižšia ako 5,- Eur.
27.
Zo spisového materiálu, ako aj z vyjadrenia Sociálnej poisťovne pobočka Senica, ako aj samotnej žalovanej vyplýva, že k 31.12.2020 bol u žalobcu zistený nedoplatok na poistnom za mesiac máj 2020 vo výške 129,90 Eur, z toho nedoplatok na poistnom na nemocenské poistenie bol 17,24 Eur za mesiac jún 2020 až september 2020, ktorého suma za každý kalendárny mesiac vo výške 167,89 Eur, bol nedoplatok na poistnom na nemocenské poistenie za každý kalendárny mesiac v sume 22,28 Eur a nedoplatok za mesiac október 2020, ktorého suma bola vo výške 135,32 Eur, z toho nedoplatok na poistnom na nemocenské poistenie bol v sume 17,96 Eur. Nedoplatok na poistnom na sociálne poistenie k 31.12.2020 bol v celkovom úhrne 936,78 Eur a z toho nedoplatok na poistnom na nemocenské poistenie bol vo výške 124,32 Eur.
28.
Z dôvodu nesplnenia podmienky, ktorú ustanovuje § 31 ods. 1 písm. d) ako podmienku nároku na výplatu na nemocenské. Krajský súd konštatuje, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu v súvislosti so zamietnutím nároku na výplatu nemocenského za obdobie od 19.12.2020 do 29.12.2020 bolo správne.
29.
V odvolacom konaní žalovaná potvrdila prvostupňové rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu s tým, že zmenila len výrok rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, keď nahradila slová „do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti z dôvodu na jeho poskytovanie“ slovami „do skončenia dôvodu na jeho poskytovanie“. V ďalšom žalovaná ako druhostupňový a odvolací správny orgán rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdila. Tento postup krajský súd taktiež považuje za súladný so zákonom, keďže žalobca nepreukázal, že by do rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu poistné na nemocenské poistenie uhradil v plnej výške a včas.
30.
Keďže žalobca ako jednu z námietok uvádza aj tú skutočnosť, že dňa 17.2.2021 zaplatil za mesiac máj 2020 až jún 2020 sociálne poistenie vo výške 297,79 Eur a za mesiace júl až október 2020 zaplatil poistné na sociálne poistenie vo výške 638,99 Eur dňa 8.3.2021. Krajský súd poukazuje na to, že z ust. § 31 ods. 1 písm. b) zák. č. 461/2003 Z.z. vyplýva, že nárok na nemocenské má osoba, ktorá zaplatí poistné riadne a včas a takéto doplatenie poistného je treba považovať za oneskorene doplatenie poistného a teda nárok na nemocenské žalobcovi ani v prípade takéhoto doplatenia za obdobie, za ktoré si uplatnil nemocenské, nevznikol.
31.
V súvislosti s námietkou žalobcu, že v danom prípade ide u neho o uloženie dvoch trestov za jedno porušenie zákona, krajský súd uvádza nasledovné:
32.
Rozhodnutie o nepriznaní nároku na nemocenské nie je rozhodnutím, ktoré možno chápať ako rozhodnutie o uložení trestu v správnom konaní, pretože ide len o dôsledok, ktorý nastane v prípade nesplnenia si povinností, ktoré ukladá zákon samostatne zárobkovo činnej osobe pri uplatňovaní si nároku na nemocenské a tou je povinnosť platiť riadne a včas sociálne poistenie, a z toho aj nemocenské poistenie, čo v danom prípade bolo zo strany žalobcu porušené. Žalobca si túto povinnosť nesplnil a ako následok za nezaplatenie nemocenského poistného je tá skutočnosť, že nezaplatením tejto nemocenskej dávky nemôže byť žalobcovi vyplatené nemocenské. Žalobca túto skutočnosť chápe ako určitý druh trestu, čo však nie je možné považovať za trest, ale len za následok nesplnenia si zákonnej povinnosti, keďže žalobca má zákonom uloženú povinnosť platiť si riadne a včas sociálne poistenie, v rámci ktorého je aj nemocenské poistenie a takéto platenie poistného je podmienkou na to, aby žalobcovi mohli byť v prípade práceneschopnosti vyplatené nemocenské dávky.
33.
Krajský súd v tomto smere poukazuje na to, že žalobcovo chápanie následku za nezaplatenie nemocenského poistného je nesprávne, a to napríklad aj v tom, že daný prípad možno porovnať aj s prípadom, kedy by žalobca napríklad nezaplatil poistku za auto a následne by došlo k poistnej udalosti a následkom ktorej by si žalobca uplatnil vyplatenie poistnej čiastky, čo však v danom prípade taktiež
nie je možné, pretože predpokladom na to, aby z poistnej udalosti bolo hradené poistné, je zaplatenie poistného riadne a včas.
34.
V súvislosti s rozhodnutím, ktoré vydala Sociálna poisťovňa dňa 18.3.2021 pod číslom 700-0710187921- GC04/21, v ktorom bolo žalobcovi uložené penále vo výške 37,10 Eur za obdobie december 2019, máj 2020, jún 2020 za oneskorene zaplatenie poistného krajský súd poznamenáva, že toto rozhodnutie nie je predmetom tohto prieskumu a preto sa krajský súd k tomuto rozhodnutiu nevyjadruje.
35.
Z vyššie uvedených dôvodov krajský súd konštatuje, že postup Sociálnej poisťovne, pobočka Senica ako aj postup žalovanej pri rozhodovaní o nároku žalobcu na nemocenskú dávku bol v súlade so zákonom a preto bola žaloba ako nedôvodná zamietnutá.
36.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 168 ods. 1 SSP, keď procesne úspešnej žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko u žalovanej sa jedná orgáne verejnej správy, ktorej možno priznať trovy konania len vo výnimočnom prípade, ktoré však v danej veci krajský súd nezistil.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 1 mesiaca od doručenia uznesenia na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť.
Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2 SSP, ak bolo rozhodnuté v ich neprospech. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté bolo napadnuté rozhodnutie sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Ak žalovaný svoju nečinnosť v určenej lehote bezdôvodne neodstráni, správny súd mu i bez návrhu môže uznesením uložiť pokutu. Pred rozhodnutím o pokute si správny súd môže vyžiadať stanovisko orgánu verejnej správy nadriadeného žalovanému. Ak orgán verejnej správy správnemu súdu preukáže odstránenie nečinnosti, správny súd konanie uznesením zastaví (§ 251 SSP).