Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_7Co-167-2016.pdf
PDF · 94.96 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/167/2016
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Beniačovej, a členov senátu Mgr. Márie Kašíkovej a Mgr. Františka Dulačku v právnej veci žalobcov: 1/ Q. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. O. XX, V., 2/ P. K., rod. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXXX/ X, G., 3/ U. K., rod. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX/XX, E., 4/ E. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXXX/XX, G., právne zastúpený ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Kuric, s.r.o., so sídlom Dolný Val 11, Žilina, IČO: 36 841 200, 5/ X. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXXX/X, G., žalobcovia v rade 2/, 3/, 5/ rade zastúpení splnomocneným zástupcom žalobcom v rade 4/ Františkom Nemčákom, proti žalovanej: U. E., rod. X., nar. XX.XX. XXXX, bytom W. XXX/XX, R., právne zastúpená JUDr. Antonom Kupšom, advokátom, so sídlom Q. XX, E., o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, na odvolanie žalobcov v rade 1/ až 5/ proti rozsudku Okresného súdu Čadca, č. k. 11C/152/2009-311 zo dňa 7. októbra 2015, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol žalobný návrh, ktorým sa žalobcovia domáhali určenia, že do dedičstva po nebohom E. K., zomrelom XX.XX.XXXX a do dedičstva po nebohej B. K., rod. Q., zomr. XX.XX.XXXX patrí u každého spoluvlastnícky podiel 1/6 k nehnuteľnostiam v katastrálnom území G., ktoré sú zapísané na LV č. XXXX vedenom na Správe katastra Čadca, ako pozemok parc. č. 4078/2
- zastavané plochy a nádvoria o výmere 736 m2, spolu s domom č. súp. XXX, postavenom na pozemku par. č. 4078/2 a pozemok parc. č. 4079 - záhrady o výmere 3322 m2.
2. Na základe vykonaného dokazovania okresný súd ustálil, že sporné nehnuteľnosti boli predmetom zmluvy zo dňa 09.09.1943 uzatvorenej medzi právnymi predchodcami sporových strán, a to súrodencami E. K., X. K. (právni predchodcovia žalobcov) a Y. X. (právnou predchodkyňou žalovanej) a ich otcom V. K.. Na základe tejto zmluvy získal každý zo súrodencov podiel 1/3 v sporných nehnuteľnostiach. Právna predchodkyňa žalovanej Y. X. tvrdila, že podiely svojich bratov od nich získala ústnou kúpnou zmluvou uzatvorenou v roku 1950. Okresný súd dospel k záveru, že z vykonaných dôkazov tieto tvrdenia žalovanej boli preukázané. Uviedol, že Y. X. vyplatila E. K. sumou 14.000,- Sk a X. K. sumou 6.000,- Sk a od tohto obdobia nehnuteľnosti užívala pokojne a nerušene. Tieto skutočnosti vyplynuli v konaní zo svedeckej výpovede U. O.. Táto potvrdila, že žalovaná vyplatila svojich súrodencov z domu, aj z pozemkov. Vyhodnotil, že právna predchodkyňa žalovanej Y. X. bola držiteľkou v dobrej viere ako z objektívneho, tak aj subjektívneho hľadiska a na základe tejto skutočnosti bola vlastníčkou sporných nehnuteľností, ktoré následne počas tohto súdneho konania previedla na žalovanú. Práve ústna kúpna zmluva bola spôsobilým titulom nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním a osvedčenie o vlastníckom práve napísané formou notárskej zápisnice bolo spísané dňa 24.03.1993, pričom žalobný návrh navrhovateľov bol podaný dňa 14.10.2009, teda dávno po uplynutí 10-ročnej lehoty.
3. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a žalovanej ako
účastníčke v konaní úspešnej priznal právo na ich náhradu vo vzťahu k žalobcom, pričom výšku trov právneho zastúpenia určil v zmysle Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z..
4. Proti tomuto rozsudku podali žalobcovia v rade 2/, 3/, 4/ a 5/ odvolanie, ktorým sa domáhali jeho zmeny tak, že bude v celom rozsahu žalobnému návrhu vyhovené, alternatívne jeho zrušenia a vrátenia veci okresnému súdu na ďalšie konanie. Zdôraznili, že vždy popierali a popierajú, že medzi právnou predchodkyňou žalovanej na jednej strane a nebohým E. K. a X. K. na strane druhej ako predávajúcimi bola uzatvorená kúpna zmluva predmetom ktorej mal byť prevod sporných nehnuteľností. Uviedli, že nepresvedčivo v tomto prípade vyznieva argumentácia súdu, ktorý iba vo všeobecnej rovine konštatuje existenciu tejto skutočnosti, pričom sa bližšie nevysporiadava s ich námietkami, ktorými tieto tvrdenia právnej predchodkyne žalovanej vyvracali. Okrem toho sa okresný súd nevysporiadal ani s tou skutočnosťou, že neb. E. K. časť svojho podielu k sporným nehnuteľnostiam už dňa 04.01.1947 previedol na svoju manželku B. K., rod. Q., z čoho vyplýva, že tvrdenia a obrana právnej predchodkyne žalovanej je nepravdivá, pretože účastníčkou tejto kúpnej zmluvy potom mala byť aj nebohá B. K., nakoľko táto bola legitímnou vlastníčkou sporných nehnuteľností. Žalovaná nemohla nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním, ako to ustálil okresný súd, lebo nenaplnila podmienky stanovené v § 134 Občianskeho zákonníka, t.j. nebola dobromyseľná, nepreukázala relevantný spôsob nadobudnutia podielov X. a E. K.. Ďalej odvolatelia poukázali na rozhodnutie OÚ Čadca, odbor pozemkový, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva č. k. 1601/2003, ktorým bolo rozhodnuté o priznaní vlastníctva podľa Zákona č. 222/1996 Zb. ich právnemu predchodcovi E. K. k sporným nehnuteľnostiam po pôvodnom vlastníkovi X. K., teda právna predchodkyňa žalovanej nemohla tieto nehnuteľnosti po X. K. nadobudnúť.
5. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že s týmto nesúhlasí a rozsudok okresného súdu žiadala ako vecne správny potvrdiť a priznať jej náhradu trov odvolacieho konania. Poukázala na vyjadrenie P. K. - sestry žalobcov, ktorá potvrdila, že Y. X. nadobudla nehnuteľnosti od rodičov žalobcov a potvrdila, že došlo k odpredaju celého nehnuteľného majetku nachádzajúceho sa v obci Zákopčie.
6. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že sa jedná o konanie začaté pred nadobudnutím účinnosti CSP (t.j. 01.07.2016), v súvislosti s § 470 ods. 1 CSP vo veci ďalej konal a rozhodoval podľa CSP. V súlade s § 470 ods. 2 prvá veta CSP právne účinky všetkých úkonov vykonaných pred účinnosťou tohto zákona sú zachované. Ďalej po zistení, že odvolanie podala včas strana konania (§ 60 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému bol opravný prostriedok v čase jeho podania prípustný (§ 204 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu danom § 379 CSP, ktorý podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
7. Po preskúmaní veci krajský súd dospel k záveru, že odvolanie je v celom rozsahu dôvodné. Okresný súd pri odôvodnení napadnutého rozhodnutia úplne opomenul zaoberať sa argumentáciou žalobcov, ktorou spochybňovali pravdivosť tvrdení žalovanej a jej právnej predchodkyne Y. X. o tom, že táto nadobudla sporné nehnuteľnosti ústnou kúpnou zmluvou. Okrem toho, okresný súd nevenoval náležitú pozornosť tomu, čo je predmetom konania a na základe akých skutočností si tento nárok žalobcovia uplatňujú.
8. Z obsahu spisu vyplýva, že pôvodne sa žalobcovia, a to žalobca v rade 1/ Q. K., žalobkyňa v rade 2/ P. K., žalobkyňa v rade 3/ U. K., žalobca v rade 4/ E. K., žalobkyňa v rade 5/ B. B., žalobca v rade 6/ X. K. a žalobkyňa v rade 7/ B. K. domáhali určenia, že sú podieloví spoluvlastníci uvedených sporných nehnuteľností, a to pôvodní žalobcovia v rade 1/ až 6/ v rozsahu 1/36 a žalobkyňa v rade 7/ v rozsahu 1/6. Skutkovo svoj nárok vymedzili tak, že ich právny predchodca, otec žalobcov v rade 1/ až 6/ a manžel žalobkyne 7/ E. K., ktorý zomrel XX.XX.XXXX uzatvoril so svojim otcom ako predávajúcim V. K. kúpnu zmluvu zo dňa 09.09.1943, ktorou sporné nehnuteľnosti v tom čase špecifikované podľa ich zápisu v pozemkovej knihe nadobudol v rozsahu 1/3 s tým, že jeho súrodenci X. K. a Y. X. nadobudli každý rovnaký podiel 1/3 v sporných nehnuteľnostiach. Na preukázanie týchto tvrdení žalobcovia predložili predmetnú zmluvu. Zároveň poukazovali na to, že v čase podania žalobného návrhu je ako výlučná vlastníčka sporných nehnuteľností vedená Y. X., rod. K., na základe osvedčenia o vydržaní s tým, že tieto nehnuteľnosti mala nadobudnúť ústnou kúpnou zmluvou od právneho predchodcu žalobcov E. K. a jeho brata X. K.. Pravdivosť týchto skutočností namietali a tvrdili, že k žiadnemu takémuto ústnemu prevodu nedošlo. V tejto súvislosti zároveň poukázali na skutočnosť, že ich právny predchodca E. K.
previedol zmluvou zo dňa 04.01.1947 polovicu podielu v sporných nehnuteľnostiach (t.j. polovicu z 1/3) na pôvodne označenú žalobkyňu v rade 7/ B. K. ako svoju manželku.
9. Ďalej mal z obsahu spisu odvolací súd preukázané, že pôvodná žalobkyňa v rade 7/ B. K. po začatí konania dňa XX.XX.XXXX zomrela. Na základe tejto skutočnosti pôvodne označení žalobcovia v rade 1/,2/,3/,4/ a 6/ (s výnimkou pôvodnej žalobkyne v rade 5/ B. B.) podaním doručeným okresnému súdu dňa 20.09.2013 (č.l. 195) žiadali pripustiť zmenu petitu žalobného návrhu a domáhali sa určenia, že sporné nehnuteľnosti patria do dedičstva po E. K. v podiele 1/6 a B. K. rovnako v rozsahu 1/6. Pred rozhodnutím okresného súdu o pripustení žiadanej zmeny pôvodná žalobkyňa v rade 5/ B. B. (č.l. 204) vyjadrila svoj nesúhlas s tým, aby vystupovala v konaní na strane „navrhovateľov" a žiadala, aby súd rozhodol o jej vystúpení z konania. Okresný súd následne uznesením zo dňa 23. januára 2015 (č.l. 269) konanie o nároku žalobkyne v rade 5/ zastavil a ponechal pôvodné označenie žalobcov pod pôvodnými poradovými číslami ako v čase, keď bola jeho účastníčkou aj táto žalobkyňa. Krajský súd v záhlaví tohto uznesenia však označenie poradia žalobcov prispôsobil procesnej situácii a počtu žalobcov upravil ich označenie poradovým číslom.
10. Okresný súd následne uznesením zo dňa 23. januára 2015 (č.l. 271) pripustil zmenu petitu žalobného návrhu v takom znení o akom následne vo veci rozhodoval.
11. Tak ako už uvádzal krajský súd vyššie je nutné dôsledne vychádzať z toho, čo je (bolo) predmetom konania a aké je postavenie strán sporu (za účinnosti predchádzajúcej právnej úpravy, a to Občianskeho súdneho poriadku, účastníkov konania), o aké spoločenstvo strán sporu (účastníkov) ide. V čase, keď sa žalobcovia domáhali určenia, že sú každý v rozsahu 1/6 podieloví spoluvlastníci sporných nehnuteľností, mali postavenie samostatných účastníkov konania v zmysle vtedy platného ust. § 91 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého, ak je navrhovateľov alebo odporcov v jednej veci niekoľko, koná každý z nich sám za seba. Následne po žiadanej zmene petitu žalobného návrhu, o ktorej bolo rozhodnuté uznesením zo dňa 23.01.2015 sa zo žalobcov stali nerozluční účastníci konania, nakoľko vzhľadom na predmet konania, určenia, že vec patrí do dedičstva sa rozsudok musí vzťahovať na všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane a úkony jedného platia aj pre ostatných. Na zmenu návrhu, na jeho späťvzatie, na uznanie alebo vzdanie sa nároku a na uzavretie zmieru je potrebný súhlas všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane. Vychádzajúc z týchto záverov preto v čase, keď pôvodná žalobkyňa v rade 5/ B. B. samostatne žiadala zastavenie konania voči jej osobe, mohol tak okresný súd urobiť bez toho, aby žiadal súhlas ostatných účastníkov na strane žalobcu. Po pripustení zmeny petitu žalobného návrhu však došlo aj k zmene procesného postavenia žalobcov a v tom prípade dispozičné úkony so žalobným návrhom musia robiť všetky subjekty, ktoré vystupujú na strane žalobcov. Rovnako nová platná právna úprava účinná od 01.07.2016, uskutočnená zákonom č. 160/2015 Z.z. Civilným sporovým poriadkom ( ďalej „CSP") upravuje samostatné spoločenstvo a nerozlučné spoločenstvo, podmienky existencie týchto spoločenstiev sú v zásade zhodné s predchádzajúcou právnou úpravou. V čase rozhodovania odvolacieho súdu v prípade späťvzatia žaloby bol potrebný súhlas všetkých, ktorí vystupujú na strane žalobcov. Ak žalobkyňa v rade 2/ žiadala konanie zastaviť a ostatní žalobcovia s týmto nevyjadrili súhlas, nemohol odvolací súd na takéto späťvzatie prihliadať.
12. Existencia nerozlučného spoločenstva má vplyv aj na posúdenie hmotno-právnej (vecnej) legitimácie účastníkov v konaní. V prípade, že predmetom konania je určenie, že vec patrí do dedičstva, je už dostatočne ustálená rozhodovacia činnosť súdov (vrátane Najvyššieho súdu SR) v názore, že v tomto prípade účastníkmi konania musia byť všetci, ktorí sú dedičia po poručiteľovi, vo vzťahu ku ktorému sa určuje, že veci patria do dedičstva.
13. V prejednávanej veci sa konalo o určení vecí patriacich do dedičstva voči dvom subjektom, E. K. a B. K.. Okresný súd v tomto prípade dôsledne neskúmal okruh dedičov po týchto osobách, najmä pokiaľ ide o E. K., nakoľko z dedičského spisu po jeho osobe vyplýva, že dedičkou by mala byť aj B. B., pôvodná žalobkyňa v rade 5/. Okresný súd túto skutočnosť opomenul, v rámci odôvodnenia napadnutého rozhodnutia sa ňou nezaoberal a nevysvetlil, z akého dôvodu považoval okruh účastníkov z hľadiska vecnej legitimácie žalobcov za dostatočný.
14. Pokiaľ ide o konkrétne námietky odvolateľov, z obsahu spisu vyplýva, že žalobcovia predložili jednak pôvodnú kúpnu zmluvu z 09.09.1943, ako aj zmluvu uzatvorenú medzi ich právnym predchodcom E. K. a jeho manželkou B. K., na základe ktorej sa táto stala vlastníčkou polovice majetku E. K.. Okresný súd
sa nevysporiadal s ich tvrdením, že na takomto základe mala byť vlastníčkou sporných nehnuteľností pred ich údajným prevodom kúpnou zmluvou na Y. X. aj B. K.. Potom skutočne ním ustálený skutkový stav o tom, že Y. X. uzatvorila ústnu kúpnu zmluvu iba s E. K. nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Okresný súd nevysvetlil z akého dôvodu nepovažoval túto skutočnosť za takú, ktorá by mohla ovplyvniť rozsah nadobudnutia vlastníctva sporných nehnuteľností Y. X.. Z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že za podstatný dôkaz preukazujúci nadobudnutie vlastníctva na Y. X. okresný súd považoval výpoveď svedkyne U. O.. Táto bola vypočutá na pojednávaní konanom dňa 07.10.2015 (č.l. 298). Z obsahu zápisnice o jej výpovedi nie je úplne zrejmé, aký konkrétny vzťah má táto svedkyňa k účastníkom konania. Možno predpokladať, že ide o dcéru U. K., rod. O.. O osobe U. K., rod. O. však v konaní do výsluchu U. O. zo strany účastníkov nič konštatované nebolo. Nedá sa tak zistiť, na základe akých okolností mala táto mať vedomosť o skutočnostiach týkajúcich sa prevodu sporných nehnuteľností ústnou kúpnou zmluvou medzi právnym predchodcom žalobcov a Y. X.. Uvedená svedkyňa hovorila o „vyplatení z dedičstva". Nie je zrejmé, ako na základe uvedeného vyjadrenia okresný súd dospel k záveru, že išlo o výplatok z predmetnej kúpnej zmluvy. Naviac, keď žalobcovia namietali, že X. K. nemal v úmysle Y. X. svoj podiel v dedičstve prenechať. Na preukázanie tejto skutočnosti predkladali aj písomnú korešpondenciu, v ktorej sa o týchto veciach X. K. zmieňoval. Ďalej žalobcovia poukazovali na to, že pôvodný podiel X. K. v sporných nehnuteľnostiach bol ich právnemu predchodcovi vydaný v rámci reštitúcie, čo dokladovali rozhodnutiami okresného úradu v Čadci. Okresný súd uvedené rozhodnutia vo svojom rozhodnutí spomína, no už neuvádza akými úvahami sa riadil pri ich hodnotení, prečo z nich vyplývajúce zistenia nepovažoval za skutočnosti preukazujúce tvrdenia žalobcov. Podľa týchto rozhodnutí mal majetok X. K. na základe rozhodnutia v trestnom konaní vedenom proti jeho osobe v roku 1951 prepadnúť štátu, ktorá skutočnosť bola uvedená aj PK vložke č. 504 (čl. 55 spisu ako aj čl. 29 pripojeného spisu Okresného súdu v Čadci sp. zn. 15D/2335/2006).
15. Ďalej je dôležité si uvedomiť, že predmetom konania bolo určenie, že patria do dedičstva 3 nehnuteľnosti, a to 2 pozemky a dom č.s. XXX. Okresný súd sa vo vzťahu ku každej nehnuteľnosti mal vyporiadať s otázkami ich vlastníctva. Je to dôležité najmä z hľadiska toho, že pokiaľ Y. X. hovorila o výplatkoch, ktoré poskytla svojim bratom X. a E. K., kde z potvrdenia zo dňa 25.07.1955 (č.l. 100) vyplýva, že mala byť prijatá od Y. X. s manželom E. K. s manželkou suma 3.000,- Kčs ako splátka z domu č. XXX.
16. Vzhľadom na vyššie uvedené závažné pochybenia okresného súdu pri hodnotení vykonaného dokazovania, keď vykonané dôkazy nevyhodnotil samostatne a ani v súvislosti s ostatnými vykonanými dôkazmi, nemohol dospieť ani k správnym skutkovým zisteniam, krajský súd preto napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
17. V ďalšom konaní okresný súd dôsledne prihliadne na to, že predmetom konania je určenie, že veci patria do dedičstva, v súvislosti s tým ustáli si okruh subjektov, ktorí pre splnenie podmienky existencie vecnej legitimácie majú v konaní vystupovať, a to vo vzťahu ku každému uplatnenému nároku (t.j. ako k určeniu vo vzťahu k poručiteľovi E. K. tak k poručiteľke B. K.). Ďalej okresný súd bude vychádzať z toho, že predmetom určenia je vlastníctvo k 3 nehnuteľnostiam a vo vzťahu ku každej z nich sa bude zaoberať tvrdeniami účastníkov, ktorými budú preukazovať spôsob nadobudnutia týchto nehnuteľností. Pri hodnotení dôkazov tieto bude hodnotiť nielen jednotlivo, ale aj v spojitosti s ostatnými vykonanými dôkazmi a v odôvodení svojho rozhodnutia sa vysporiada s tým, ktoré dôkazy považoval za rozhodujúce a naopak na ktoré neprihliadal a z akého dôvodu. Následne vo veci opätovne rozhodne.
18. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)