Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10To/21/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Monoka a sudcov JUDr. Evy Rešatkovej a Mgr. Iva Maruščáka na verejnom zasadnutí konanom dňa X.X.XXXX, v trestnej veci proti obžalovanému Q. X. pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. zákona, o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu F. sp. zn. XXT/XX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX takto

rozhodol:

Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Tr. poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku

obžalovanému Q. S a x o v i , nar. XX.X.XXXX v D., trvale bytom T. XXX, okr. X., bez prihlásenia prechodne bytom D., A.. sv. P. XX, okr. X.,

u k l a d á

Podľa § 360 ods. 1, § 38 ods. 2, § 36 písm. l), § 37 písm. m) Tr. zákona trest odňatia slobody vo výmere X (šiestich) mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona ho na výkon uloženého trestu z a r a ď u j e do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom bol obž. Q. X. uznaný za vinného z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. zákona na tom skutkovom základe, že

- v presne nezistenej dobe, najmenej od roku XXXX, naposledy dňa XX.XX.XXXX v čase okolo XX.XX hod. sa opakovane pri predajnom stánku zmrzliny v D. na A. sv. P., okr. X., vyhrážal smrťou a inou ťažkou ujmou majiteľovi stánku Q. Q. a to tým, že sa mu vyhrážal zabitím, že mu vydlabe oči, že jeho oči zhasnú, skončí na cintoríne a že mu predajný stánok vyhodí do vzduchu, kde tieto vyhrážky zopakoval viackrát, čím takto u poškodeného Q. Q. vzbudil dôvodnú obavu o jeho život a majetok.

Za to mu bol podľa § 360 ods. 1 Tr. zákona za použitia § 36 písm. l), § 37 písm. m), § 38 ods. 2, § 56 ods. 1, 2 Tr. zákona uložený peňažný trest vo výške XXX,- eur. Podľa § 57 ods. 3 Tr. zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, mu bol uložený aj náhradný trest odňatia slobody v trvaní X mesiacov.

Proti tomuto rozsudku a to proti jeho výroku o treste, podal okresný prokurátor ihneď po jeho vyhlásení odvolanie, ktoré neskôr aj písomne odôvodnil. V dôvodoch odvolania poukázal na to, že okresný súd svoje rozhodnutie, čo do trestu odôvodnil tým, že vzhľadom na závažnosť skutku nie je potrebné na obžalovaného pôsobiť trestom odňatia slobody spojeným s jeho výkonom. Dospel k záveru, že účel Trestného zákona a to generálnu, ako aj individuálnu prevenciu je možné dosiahnuť aj iným druhom trestu, a preto mu uložil peňažný trest, ktorý považoval za primeraný a dostatočný. S týmto rozhodnutím prvostupňového súdu, čo do druhu a výšku trestu sa nemôže stotožniť. Peňažný trest eventuálne by mohol pripadať do úvahy u bezúhonného obžalovaného, ktorý nebol doposiaľ súdne trestaný, resp. sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený. Obžalovaný Q. X. však takouto bezúhonnou osobou nie je. Doposiaľ bol XX - krát súdne trestaný, z toho X - krát za násilnú trestnú činnosť aj závažného charakteru (vydieranie, znásilnenie, hrubý nátlak), ako aj za nedovolenú výrobu omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), d), ods. 2 písm. c) Tr. zákona, za čo mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní X rokov a X mesiacov, pričom dňa X.X.XXXX bol z výkonu trestu podmienečne prepustený so skúšobnou dobou X roky, t.j. do X.X.XXXX. Tento prečin nebezpečného vyhrážania spáchal dňa X.X.XXXX, pričom išlo o pokračujúci prečin páchaný od roku XXXX, teda bol spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia a poškodený, ktorý je cudzím štátnym príslušníkom má z obžalovaného veľký strach. Okrem toho, ako vyplýva z odpisu z registra trestov, od odsúdenia rozsudkom Okresného súdu F. sp. zn. 1T XXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX bol už trikrát právoplatne odsúdený za rôznu trestnú činnosť a tým, že vo všetkých troch prípadoch, vzhľadom k vyššie uvedenému nepodmienečnému trestu odňatia slobody (X a pol roka) bolo upustené od uloženia súhrnného trestu, takže dá sa vyvodiť záver, že obžalovaný Q. X. naďalej pokračoval a pokračuje v trestnej činnosti a aj násilnej trestnej činnosti, ako tomu bolo v tomto prípade. Preto sa nedá predpokladať, že by uložený peňažný trest po tom všetkom bol pre nápravu páchateľa primeraný a dostatočný, ako tvrdí prvostupňový súd. Ani jedna z vyššie uvedených skutočností tomu nenasvedčuje. Takýto trest nemôže naplniť účel Trestného zákona a je v rozpore so zásadami ukladania trestov, zásadami generálnej, ako aj individuálnej prevencie a súdnou praxou. Nakoniec o tom svedčia aj spáchané priestupky obžalovaným so známkami násilia. Obžalovaný sa z trestov za predchádzajúcu trestnú činnosť nepoučil, nevážil si ani trojnásobné upustenie od uloženia súhrnného trestu a bolo by naivné sa domnievať, že peňažný trest bude mať pre neho nejaký význam, nakoľko je neprimeraný, čo do druhu a výšky. Preto navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok čo do výroku o treste a obžalovanému uložil prísnejší trest.

Na základe podaného odvolania preskúmal krajský súd napadnutý rozsudok v intenciách ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. poriadku, podľa ktorého ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku, a dospel k záveru, že odvolanie okresného prokurátora je dôvodné.

Obžalovaný Q. X. na hlavnom pojednávaní dňa XX.X.XXXX urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. poriadku o tom, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe a že sa poškodenému ospravedlňuje. Po tom, čo obžalovaný aj kladne odpovedal na otázky uvedené v ustanovení § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Tr. poriadku okresný súd postupom podľa § 257 ods. 7, 8 Tr. poriadku prijal jeho vyhlásenie a vykonal len dôkazy súvisiace s výrokom o treste.

Po takto vykonanom dokazovaní, ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku, prvostupňový súd dospel k záveru, že vzhľadom na predchádzajúce odsúdenia obžalovaného a s prihliadnutím na závažnosť skutku, hoci sa trestného činu dopustil v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody, účel trestu je možné dosiahnuť aj iným druhom trestu ako trestom odňatia slobody. Preto obžalovanému uložil peňažný trest vo výške XXX,- eur a náhradný trest odňatia slobody vo výmere X mesiacov.

Krajský súd sa však s uvedeným záverom okresného súdu nestotožnil.

Vychádzajúc z ust. § 34 ods. 1 Tr. zákona, účelom trestu je zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k

tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Peňažný trest, uložený prvostupňovým súdom v napadnutom rozsudku, uvedený účel trestu v žiadnom prípade plniť nemôže.

Predovšetkým treba zdôrazniť, že obžalovaný sa protiprávnej činnosti nedopustil po prvýkrát a že predmetný trestný čin dokonca páchal v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody uloženého za iný trestný čin.

Ako je zrejmé z vykonaných dôkazov, obžalovaný má v odpise registra trestov XX záznamov, pričom len v prvých štyroch prípadoch sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený.

Naposledy bol obžalovaný odsúdený rozsudkom Okresného súdu F. sp. zn. XXT/X/XXXX zo dňa XX.X.XXXX, právoplatným XX.X.XXXX, za trestný čin krivého obvinenia podľa § 174 ods. 1, 2 Tr. zákona č. 140/1961 Zb. a za trestný čin krivej výpovede a nepravdivého znaleckého posudku podľa § 175 ods. 1 písm. a) Tr. zákona č. 140/1961 Zb., ktorým bolo upustené od uloženie súhrnného trestu vzhľadom na odsúdenie rozsudkom Okresného súdu F. sp. zn. XT/XXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX. Týmto rozsudkom sp. zn. XT/XXX/XXXX, právoplatným X.X.XXXX, bol obžalovanému za trestné činy násilia proti skupine obyvateľov a proti jednotlivcovi podľa § 197a ods. 1 Tr. zákona č. 140/1961 Zb., vydierania podľa § 235 ods. 1 Tr. zákona č. 140/1961 Zb. a znásilnenia podľa § 241 ods. 1 Tr. zákona č. 140/1961 Zb. uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere X rokov a X mesiacov, so zaradením pre jeho výkon do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Z výkonu trestu odňatia slobody bol podmienečne prepustený X.X.XXXX uznesením Okresného súdu O. X sp. zn. XPp XX/XX so skúšobnou dobou na X roky.

Ako je zrejmé z odpisu registra trestov súhrnný trest uložený obžalovanému v konaní sp. zn. XT/ XXX/XXXX sa vzťahuje aj na odsúdenie rozsudkom Okresného súdu F. sp. zn. XT/XX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX za zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), d), ods. 2 písm. c) Tr. zákona č. 300/2005 Z.z., na odsúdenie trestným rozkazom Okresného súdu F. sp. zn. XT/XX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX za spolupáchateľstvo trestného činu vydierania podľa § 9 ods. 2 k § 235 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona č. 140/1961 Zb., na odsúdenie rozsudkom Okresného súdu F. sp. zn. XT/XX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX za spolupáchateľstvo trestného činu hrubého nátlaku podľa § 9 ods. 2 k § 235a ods. 1 Tr. zákona č. 140/1961 Zb. a na odsúdenie rozsudkom Okresného súdu F. sp. zn. XXT/XX/XXXX zo dňa X.X.XXXX za prečin krivého obvinenia podľa § 345 ods. 1 Tr. zákona č. 300/2005 Z.z.

Z uvedeného je zrejmé, že v prípade obžalovaného ide o osobu so sklonom k páchaniu trestnej, najmä násilnej trestnej činnosti, k náprave ktorej neviedol ani výkon trestu odňatia slobody v ústave na výkon trestu so stredným stupňom stráženia a ktorá riadnym spôsobom nežila ani v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody.

Okrem toho z registra priestupkov vyplýva, že sa obžalovaný dopustil aj X priestupkov (z toho X proti občianskemu spolunažívaniu), za ktoré mu boli ukladané pokuty a pokarhania. Pritom X priestupky spáchal aj počas skúšobnej doby podmienečného prepustenia.

Z uvedeného je zrejmé, že spoločnosť pred opätovným páchaním trestného činu a priestupkov obžalovaným neochránila ani hrozba výkonu zvyšku trestu odňatia slobody, či peňažné sankcie ukladané za priestupky. Je teda evidentné, že iný, než trest odňatia slobody už u obžalovaného nemôže mať výchovný účinok.

Za takejto situácie, podľa názoru krajského súdu, už nemôže byť u obžalovaného účel trestu plnený iným druhom trestu, než trestom odňatia slobody.

Vzhľadom na osobu obžalovaného, ale aj vzhľadom na okolnosti prípadu, keď trestný čin obžalovaný páchal voči tej istej osobe opakovane, nie sú splnené podmienky ani pre podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody stanovené v § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona. Keďže sa obžalovaný odsudzuje za úmyselný trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia, tak do úvahy

podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody neprichádza ani vzhľadom na ustanovenie § 49 ods. 2 Tr. zákona.

Preto krajský súd na podklade odvolania prokurátora zrušil výrok o treste napadnutého rozsudku a vo veci sám rozhodol.

Pri rozhodovaní o treste odvolací súd v zmysle ust. § 34 ods. 4 Tr. zákona prihliadal najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Zistil pritom rovnovážny pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, keďže zistil jednu poľahčujúcu okolnosť a jednu okolnosť priťažujúcu. Obžalovaný sa totiž k spáchaniu trestného činu priznal a jeho spáchanie úprimne oľutoval (§ 36 písm. l) Tr. zákona) a bol už za trestný čin odsúdený (§ 37 písm. m) Tr. zákona).

Po zhodnotení všetkých uvedených skutočností odvolací súd dospel k záveru, že účel trestu je v prípade obžalovaného možné dosiahnuť trestom odňatia slobody vo výmere X mesiacov.

Keďže obžalovaný v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin, tohto podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona na výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Preto krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.